Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/450/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413205139 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1413205139.3 Uznesenie r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 17.03.2015, č.k. 25P/92/2013-258 zaviazal matku a otca povinnosťou zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV náhradu trov konania štátu každého vo výške XXX,XX eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 148 ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že z vykonaného dokazovania bolo zistené, že ani u jedného z rodičov neboli zistené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, resp. od trov znaleckého dokazovania, nakoľko ani u jedného z nich by zaplatením jednorazovej sumy ako náhrady trov štátu nebola ohrozená ich existencia a nedostali by sa do stavu životnej núdze. Súd náhradu trov štátu rozdelil medzi rodičov rovným dielom s poukazom na to, že znalecké dokazovanie bolo nariadené z dôvodu ich vzájomných nezhôd pri výkone starostlivosti o maloleté deti a z dôvodu ich rozporných tvrdení v tomto smere. Rovnako súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadol aj na charakter konania, ktoré sa týka starostlivosti o maloletých a teda je konaním nesporovým. Z tohto dôvodu preto nie je možné hovoriť o úspechu resp. o neúspechu vo veci. 3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka maloletých detí, a to v celom rozsahu. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že zaviaže otca povinnosťou zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV náhradu trov konania štátu vo výške X.XXX,XX eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Súdu prvej inštancie vytkla, že vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.). Napadnuté rozhodnutie označila za nespravodlivé a to najmä vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré bolo nariadené znalecké dokazovanie a vo vzťahu k výsledku predmetného znaleckého dokazovania. Uviedla, že podaným návrhom vo veci samej sa domáhala zrušenia striedavej osobnej starostlivosti, ktorá sa na maloletých deťoch, najmä na maloletej H. T., prejavila negatívne. Mala za to, že znaleckým dokazovaním jednoznačne vyšlo najavo, že jej návrh bol odôvodnený, nakoľko bolo preukázané, že strata vláskov, mihalníc a obočia u maloletej H. T. bola psychosomatickým prejavom spojeným s osobou otca, a nie dôsledkom zhoršeného fyzického stavu tela. Nepovažovala za spravodlivé, že obidvaja rodičia sa majú podieľať na trovách znaleckého dokazovania rovnako, keďže išlo o záujem maloletej, ktorý mal otec možnosť zohľadniť už počas samotného konania (aj pred ním, keď vlásky maloletej začali vypadávať) a riešiť ho aj inak, ako neústupčivým trvaním na striedavej osobnej starostlivosti. K podanému odvolaniu matka priložila jednak fotografiu maloletej s vlasmi, jednak fotografiu, na ktorej je maloletá holohlavá. V tejto súvislosti matka zdôraznila, že ku dňu 14.04.2015 maloletá stále nemala vlasy, obočie a ani mihalnice. 4. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd zaviazal matku povinnosťou zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV náhradu trov konania štátu vo výške XXX,XX eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia potvrdil a zároveň rovnaké uznesenie v tej istej časti zmenil, tak že matku zaviazal povinnosťou zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV náhradu trov konania štátu vo výške XXX,XX eur, tak, že matke túto sumu povolil vykonať v splátkach po XX,XX eur mesačne až do úplného vyrovnania, s tým, že prvá splátka sa stane zročnou po právoplatnosti tohto uznesenia. Odvolanie matky proti výroku, ktorým súd zaviazal otca povinnosťou zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV náhradu trov konania štátu vo výške XXX,XX eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia odmietol. 5. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu matka maloletých detí dovolanie, žiadajúc, aby dovolací súd odvolacie rozhodnutie, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže otca povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania štátu v celkovej výške X.XXX,XX eur. 6. Otec navrhol dovolanie zrejme odmietnuť, majúc za to, že skutočnosti uvádzané matkou v konaní preukázané neboli a kolízny opatrovník dovolací návrh nepodal. 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 35 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorého písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu a táto skutočnosť zakladala prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd poukázal na skutočnosť, že odvolací súd spôsobom rozhodnutia pojatým do výroku dovolaním napadnutého uznesenia uznesenie súdu prvej inštancie v časti tzv. náhradovej povinnosti matky súčasne potvrdil aj ho v rovnakej časti zmenil bez toho, aby šlo výlučne o nápravu formulačných nedostatkov z výroku uznesenia súdu prvej inštancie. Dovolací súd mal taktiež za to, že odvolací súd pochybil aj čiastočným odmietnutím odvolania matky a zdôraznil, že požiadavka na prenos celej tzv. náhradovej povinnosti na otca totiž nebola požiadavkou matky na zbavenie náhradovej povinnosti i otca, ale požiadavkou na uloženie povinnosti v celom rozsahu takémuto účastníkovi. Napokon dovolací súd skonštatoval, že dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu neobsahovalo dostatok dôvodov schopných presvedčiť o správnosti zaťaženia obidvoch rodičov maloletých detí povinnosťou na náhradu trov konania štátu v rovnakom rozsahu. Dovolací súd zdôraznil, že dovolaním napadnuté uznesenie argumentovalo vnútorne rozporne, ak na jednej strane uviedlo, že návrh matky na zmenu rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti bol opodstatnený, na druhej strane v ňom absentovalo objektívne uspokojivé vyjadrenie sa súdu, prečo by malo byť v tzv. nesporových konaniach pri ukladaní tzv. náhradovej povinnosti voči štátu apriori vylúčené zohľadnenie toho, do akej miery ten-ktorý účastník uspel či už s požiadavkou uplatňovanou návrhom alebo obranou voči takejto požiadavke. S poukazom na uvedené, dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle § 243 ods. 2 a 3 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. 9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p., ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C.s.p.), dospel k záveru, že za danej situácii je potrebné uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17.03.2015, č.k. 25P/92/2013-258 ako vecne správne potvrdiť. 14. Odvolací súd konštatuje, že konanie vo veci začalo dňa 12.04.2016, pričom na konanie sa aplikoval procesnoprávny predpis, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto predpisom bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016, zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ustanovenia v konaniach v niektorých rodinnoprávnych veciach (akým je i predmetné konanie) boli však upravené zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť taktiež dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy (zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku) a novej právnej úpravy (zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku). V tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Naviac princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s osobitným pravidlom v podobe zachovania účinkov procesných úkonov vykonaných v „živých“ konaniach podľa zrušenej právnej úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samostatné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. 15. Prihliadajúc na uvedené princípy, ktoré s cieľom zachovania právnej istoty boli vyjadrené v samotnom paragrafovom znení Civilného mimosporového poriadku (§ 395 ods. 1, 2 C.m.p.), odvolací súd uvádzal namiesto pojmu „súd prvého stupňa“ použitého v rozhodnutí súdu prvej inštancie a i v následných podaniach účastníkov, pojem „súd prvej inštancie“, ktorý bol zavedený Civilným mimosporovým poriadkom a Civilným sporovým poriadkom. V zmysle princípu justifikácie účinkov procesných úkonov, postupoval odvolací súd aj pri prejednávaní odvolacích námietok matky, tak že ich posudzoval podľa právneho predpisu účinného do 30.06.2016, t.j. podľa Občianskeho súdneho poriadku. V jeho intenciách bolo možné priznať štátu náhradu trov konania po splnení zákonných dôvodov uvedených v ustanovení § 148 O.s.p.. 16. Odvolací súd uvádza, že s prihliadnutím na princíp viazanosti súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa sa v napadnutom uznesení pridržiaval názoru dovolacieho súdu uvedeného v jeho uznesení zo dňa 23.06.2016, č.k. 6Cdo/101/2016-304, s tým, že pristúpil k vecnému prejednaniu matkou podaného odvolania voči uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Odvolací súd pri opätovnom prejednaní veci dospel k záveru, že odvolacie námietky matky sú nedôvodné, majúc za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď náhradu trov konania štátu v zmysle § 148 O.s.p. rozdelil medzi rodičov rovným dielom. V zmysle ustanovenia § 148 O.s.p. štát mal právo na náhradu trov, ktoré platil, avšak iba proti účastníkovi, u ktorého neboli predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledku konania. V prípade, ak na strane účastníka neboli splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, trovy, ktoré by inak pripadli na tohto účastníka podľa výsledku konania, znášal štát. V danom prípade nebola ani jednou zo strán konania spochybňovaná skutočnosť o neexistencii predpokladu na oslobodenie od súdnych poplatkov. S cieľom dať zadosť výtke dovolacieho súdu o nedostatočnom odôvodnení dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu o správnosti zaťaženia obidvoch rodičov maloletých detí povinnosťou nahradiť trovy konania štátu v rovnakom rozsahu, odvolací súd doplnil svoje odôvodnenie nasledovne. V prvom rade odvolací súd uvádza, že matka sa návrhom na začatie konania doručeného Okresnému súdu Bratislava IV dňa 18.03.2013 domáhala zmeny zverenia maloletej H. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorý neskôr rozšírila i na v tom čase maloletého T. V., nar. XX.XX.XXXX a Y. V., nar. XX.XX.XXXX a ktorú zmenu petitu návrhu súd rozhodnutím pripustil. Dňa 09.06.2014 bol Okresnému súdu Bratislava IV doručený znalecký posudok, v ktorom znalec posúdil rodinné vzťahy z dôvodu vzájomných nezhôd rodičov pri výkone starostlivosti o všetky tri deti V.. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.11.2014, č.k. 25P/92/2013-241 bolo návrhu matky na zmenu zverenia maloletej H. T. do jej osobnej starostlivosti vyhovené. V záujme potreby posúdenia tzv. náhradovej povinnosti účastníkov konania bolo potrebné prihliadnuť jednak na fakt, že znalecké dokazovanie bolo nariadené v čase, kedy sa matka domáhala zmeny zverenia všetkých troch detí, jednak na fakt, že v danom konaní nebolo možné ustáliť, že vznik nepriaznivého zdravotného stavu maloletej H. T. bol v príčinnej súvislosti s necitlivou, nedostatočnou starostlivosťou otca o ňu. O predmetnej skutočnosti svedčí správa zo psychologického vyšetrenia maloletej H. T. zo dňa 04.09.2013, z ktorej vyplynul záver, že nepriaznivý fyzický a psychický stav u maloletej mohol byť ovplyvnený zmenami, ktoré sa udiali v rodine - rozvod rodičov, striedavá osobná starostlivosť. V tomto kontexte odvolací súd zdôrazňuje, že striedavá osobná starostlivosť bola nariadená rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.03.2012, č.k. 15P/19/2011-56, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o jej výkone a s realizáciou s ktorou matka súhlasila, napriek tomu, že maloletá bola vo veku troch rokov. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že znalecké dokazovanie bolo súdom prvej inštancie nariadené na základe návrhu matky predneseným na pojednávaní dňa 09.09.2013 a v podaní doručenom Okresnému súdu Bratislava IV dňa 17.09.2013. Pokiaľ matka namieta, že znaleckým dokazovaním bola dôvodnosť jej návrhu jednoznačne preukázaná, keď preukázané bolo, že strata vláskov, mihalníc a obočia u maloletej H. T. bola psychosomatickým prejavom spojeným s osobou otca, odvolací súd sa s týmto tvrdením nestotožnil. Odvolací súd konštatuje, že znaleckým dokazovaním totiž nebolo preukazované a ani preukázané, či symptomatiká ochorenia maloletej vznikli v priamej súvislosti so striedavou osobnou starostlivosťou, keď zo znaleckého posudku vyplynulo, že dôvodom emočného vypätia u maloletej H. T. bol nedostatok rodičovských kompetencií a vzájomnej komunikácie obidvoch rodičov. Z obsahu vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nemožno prijať záver, že otec bol tým z rodičov, ktorý výkon striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti zabezpečoval v rozpore s ich záujmami. Uvedené je konštatované aj v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.03.2012, č.k. 25P/92/2013-241, z ktorého vyplynulo, že zmena zverenia maloletej nebola zapríčinená neschopnosťou otca postarať sa o deti, ale vážne narušenými vzťahmi medzi rodičmi, ktoré maloletá nevedela vo svojom prežívaní spracovať. Uvedená situácia sa tak týkala maloletej H. T., pričom znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že zmena zverenia u starších dvoch detí, ktorej sa matka domáhala, dôvodná nebola, keď výkon striedavej osobnej starostlivosti znalec vyhodnotil v ich záujme a odporučil jej pokračovanie. 17. S poukazom na uvedené odvolací súd má za to, že znalecké dokazovanie bolo nariadené v čase vzájomných nezhôd medzi oboma rodičmi, týkalo sa všetkých troch detí V., pričom výsledok konania týkajúceho sa starostlivosti súdu o maloletých nesvedčil ani v prospech jedného z rodičov, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).