Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/45/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413208946 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1413208946.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: Československá obchodní banka, a. s., Radlická ul. č. 333/150, Praha, Česká republika, zast. usadeným euroadvokátom Mgr. Petrom Olejárom, Mikulášska ul. č. 29, Bratislava proti žalovanému: H. U.G., F.. XX.XX.XXXX, F. T. K.. H.. U. Č.. XX, T., zast. opatrovníčkou S. G., zamestnankyňou Okresného J.C. T. R., o 27.891,35 Kč s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 5. novembra 2014, č. k. 16C/56/2014- 104, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti úrokov z omeškania zo sumy 1.800,- Kč. Zvyšok zamietajúceho výroku napadnutého rozsudku a výrok o trovách konania sa z r u š u j ú a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 27.891,35 Kč s 12,9 % úrokmi ročne zo sumy 17.211,36 Kč od 20.11.2012 do zaplatenia a so 7,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 17.211,36 Kč od 20.11.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 309,05 eur a iné trovy konania vo výške 64,50 eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa ako banka uzavrela so žalovaným ako klientom dňa XX.XX.XXXX W. Z. Ú. Č.. XXXXXXXXXR, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému spotrebiteľský úver do výšky úverového limitu 30.000,- Kč (čl. I., bod I.2. zmluvy). Žalovaný sa podľa čl. I. bod I.6. zmluvy zaviazal zaplatiť istinu a úroky v 24 mesačných anuitných splátkach vo výške po 1.423,- Kč vždy k 15. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bude splatná dňa 15.08.2009 a posledná splátka bude splatná dňa 15.07.2011. Podľa čl. I. bod I.5. zmluvy sa vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 12,90 % ročne a za správu úveru sa bude účtovať mesačne poplatok vo výške 50,- Kč. Dňa 21.07.2009 strany uzavreli prihlášku k poistnému dojednanému v čl. I. bod I.8. zmluvy, na základe ktorej bola dohodnutá výška mesačného poistného sumou 87,- Kč. Vzhľadom na to, že žalovaný si svoje povinnosti v zmysle zmluvy neplnil a splátky riadne nesplácal, žalobkyňa ho výzvami z 19.07.2010, 30.07.2010, 16.08.2010 a 14.09.2010 vyzýval na zaplatenie dlhu. Výzvy si žalovaný neprevzal, keďže sa žalobkyni vrátili ako nevyzdvihnuté alebo že je adresát neznámy. Listom zo 17.10.2010 žalobkyňa oznámila žalovanému, že ku dňu 15.10.2010 došlo k zosplatneniu úveru a zároveň ho vyzvala, aby do 28.10.2010 zaplatil zostávajúcu časť úveru vo výške 20.128,99 Kč vrátane príslušenstva a poplatkov. Uvedený list si žalovaný neprevzal, zásielka sa vrátila žalobkyni s tým, že adresát je neznámy. Žalovaný naposledy zaplatil splátku úveru dňa 15.04.2010 vo výške 94,- Kč a ďalšie splátky už neplatil. Z poskytnutého úveru 30.000,- Kč na istine úveru zostalo žalovanému zaplatiť sumu 17.211,36 Kč, čo žalobkyňa preukázala výpisom z účtu žalovaného. Keďže žalovaný sa zaviazal v zmysle zmluvy okrem istiny zaplatiť žalobkyni aj úroky vo výške 12,90 % ročne, súd prvej inštancie mu uložil povinnosť v zmysle § 502 ods. 1 Obch. zák. aj na zaplatenie týchto úrokov vyčíslených sumou 5.408,22 Kč, ktorá predstavuje vyššie uvedenú výšku z jednotlivých dlžných splátok istiny za obdobie od 16.04.2011, t. j. odo dňa nasledujúceho, kedy žalovaný zaplatil poslednýkrát splátku úveru, do 19.11.2012, t. j. do dňa vyčíslenia úroku žalobkyňou a od 20.11.2012 ho priznal z nezaplatenej istiny úveru. Strany si v čl. I. bod I.7. zmluvy dohodli, že v prípade, ak klient nedodrží termíny a výšku splátok alebo nesplatí ostatné peňažné záväzky vyplývajúce zo zmluvy, je povinný zaplatiť úroky z omeškania vo výške 15 % ročne. Žalobkyňa žiadala o priznanie úrokov z omeškania v zákonnej výške 7,75 % a nie ako bolo zmluvne dohodnuté, čo predstavuje sumu 3.191,77 Kč, ktorú jej súd prvej inštancie v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. priznal, pričom tieto úroky z omeškania boli vyčíslené tak, ako úroky z jednotlivých dlžných splátok za rovnaké obdobie. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni aj poplatky v sume 2.080,- Kč, ktoré predstavujú poplatky za poistenie v zmysle čl. I. bod I.8. zmluvy a prihlášky k poisteniu zo dňa 21.07.2009 do jeho výpovede za 2 mesiace (júl a august 2010) vo výške 174,- Kč (2 mesiace x 87,- Kč), zmluvne dohodnuté poplatky za správu úveru v zmysle čl. I., bodu I.5. zmluvy za obdobie júl 2010 až október 2010, t. j. do zosplatnenia úveru vo výške 200,- Kč (4 mesiace x 50,- Kč) a poplatky za výzvy a upomienky zo dní 19.07.2010, 30.07.2010, 16.08.2010, 14.09.2010 a 17.10.2010 vo výške 1.706,- Kč v zmysle čl. I., bod I.5. zmluvy a Sadzobníka poplatkov platného od 01.04.2009. Súd prvej inštancie teda žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni spolu sumu 27.891,35 Kč (17.211,36 Kč + 5.408,22 Kč + 3.191,77 Kč + 2.080,- Kč). Keďže žalovaný sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd prvej inštancie mu uložil aj povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 7,75 % zo sumy 17.211,36 Kč od 20.11.2012, t. j. nezaplatenej istiny úveru odo dňa nasledujúceho po dni vyčíslenia úrokov z omeškania. Žalobkyňa žiadala o priznanie úrokov z omeškania zo sumy 19.291,36 Kč, ktorá predstavuje istinu úveru 17.211,36 Kč a poplatky 2.080,- Kč. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni úroky z omeškania len z istiny úveru, tak ako aj pri úrokoch s odôvodnením, že v poplatkoch boli zahrnuté aj poplatky za výzvy a upomienky, za ktoré nemal žalovaný povinnosť platiť úroky z omeškania. Vzhľadom na to súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s nar. vlády č. 142/1994 Sb. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobkyni, ktorý mala vo veci neúspech iba v pomerne nepatrnej časti týkajúcej sa nepriznania úrokov z omeškania z poplatkov, priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 309,05 eur a z iných trov konania vo výške 64,50 eur (súdny poplatok za žalobu). 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Poukázala na bod 1.7 zmluvy o úvere, podľa ktorého poplatky neuhradené v termínoch splatnosti budú úročené len sadzbou úroku z omeškania. Z tohto ustanovenia zmluvy o úvere podľa žalovanej vyplýva jej nárok na úroky z omeškania z dlžných poplatkov. Napokon žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že v podaní z 08.07.2014 špecifikovala, aké poplatky predstavujú sumu 2.080,- Kč. Ide o poplatok za správu úveru, poplatok za poistenie, ako aj poplatok za upomienky a výzvy. 4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné iba sčasti. 5. Žalobkyňa v podaní z 08.07.2014 (č. l. 71) uviedla, že dlžné poplatky vo výške 2.080,- Kč pozostávajú z týchto položiek: 1/ poplatok 300,- Kč za zaslanie upomienky z 19.07.2010, 2/ poplatok 500,- Kč za zaslanie výzvy na uhradenie dlžnej sumy z 30.07.2010, 3/ poplatok 500,- Kč za zaslanie opakovanej výzvy na zaplatenie, 4/ poplatok 500,- Kč za zaslanie poslednej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy, 5/ poplatok za správu úveru za 4 mesiace vo výške 200,- Kč, 6/ poplatok za poistenie za 2 mesiace vo výške 174,- Kč. Spolu teda ide o sumu 2.174,- Kč (300 + 500 + 500 + 500 + 200 + 174 = 2.174,- Kč). Z toho žalovaný zaplatil 94,- Kč, takže podľa žalobkyne dlžné poplatky predstavujú sumu 2.080,- Kč. Odvolací súd je toho názoru, že poplatky účtované žalobkyňou za výzvy a upomienky nemožno úročiť. K tomuto záveru vedie odvolací súd okrem iného skutočnosť, že ani v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere a ani v obchodných podmienkach žalobkyne pre spotrebiteľské úvery, resp. v sadzobníku poplatkov nie je stanovená splatnosť týchto poplatkov. Ich splatnosť preto mohla nastať iba v zmysle § 563 Obč. zák. (ust. § 340 ods. 2 Obch. zák. nie je použiteľné, pretože toto ustanovenie sa týka času zmluvného plnenia, čo nie je prípad prejednávanej veci). Nie je preto jasné, z čoho vychádzala žalobkyňa, keď poplatky za upomienky a výzvy požadovala úročiť úrokmi z omeškania od 20.11.2012. Odvolací súd tiež zastáva stanovisko, že úročenie poplatkov za upomienky a výzvy by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný sa o povinnosti platiť poplatky za výzvy a upomienky a o ich výške nemohol dozvedieť ani z úverovej zmluvy a ani z obchodných podmienok žalobkyne pre spotrebiteľské úvery. Sadzobník poplatkov H. J. (č. l. 16) nebol súčasťou predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (viď čl. I. bod 1. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Vedomosť žalovaného o povinnosti platiť poplatky za výzvy a upomienky a o ich výške nebola v konaní preukázaná. 6. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti úrokov z omeškania zo sumy 1.800,- Kč predstavujúcej poplatky za výzvy a upomienky. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v tomto výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 7. Napadnutý rozsudok však nie je správny vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti úrokov z omeškania zo sumy 374,- Kč pozostávajúcej z poplatku za správu úveru za 4 mesiace vo výške 200,- Kč a z poplatku za poistenie za 2 mesiace vo výške 174,- Kč. Tu treba uviesť, že v predmetnej úverovej zmluve sa žalovaný zaviazal platiť poplatok za správu úveru vo výške 50,- Kč mesačne vždy 15. dňa v mesiaci (časť I. bod 5 úverovej zmluvy) a v prihláške k poisteniu sa zaviazal platiť poplatok za poistenie vo výške 87,- Kč mesačne splatný s úverovou splátkou (bod 3. prihlášky k poisteniu). Neplatením týchto poplatkov sa žalovaný nepochybne dostal do omeškania a žalobkyni preto vznikol nárok na úroky z omeškania. 8. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti úrokov z omeškania zo sumy 374,- Kč a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozsudku v tomto výroku musel odvolací súd zrušiť aj výrok o trovách konania a musel vec aj v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 10. Z procesného hľadiska odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie uznesením z 26.05.2014, č. k. 16C/56/2014- 62 ustanovil žalovanému opatrovníčku v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. Civilný sporový poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by bolo ekvivalentom ust. § 29 ods. 2 O.s.p. Účinky ustanovenia opatrovníčky žalovanému však v konaní zostávajú zachované vzhľadom na prechodné ust. § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 12. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).