Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/73/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413212031 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1413212031.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová, členovia senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci žalobcu: Dopravný záchranný systém Prima-Taxi, s.r.o., so sídlom Tbiliská 2, Bratislava, IČO: 35 933 186, zastúpený Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovanému: S. A., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, O., o zaplatenie 2.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25C/33/2014-75 z 10.11.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25C/33/2014-75, zo dňa 10.11.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 25C/33/2014-75 z 10.11.2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 25.5.2013 až do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 357,84 Eur, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 30.11.2012 uzavreli strany sporu písomne zmluvu o spolupráci a partnerstve pri zabezpečení individuálnej prepravy cestujúcich č. 22/2012, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal počas platnosti zmluvy vykonávať v mene a na účet žalobcu prepravu klientov v rozsahu uvedenom v písomnej objednávke a to vozidlom žalobcu, ktoré mu žalobca za účelom plnenia predmetu zmluvy poskytne. Strany sporu uzavreli zmluvu podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Žalobca listom z 3.1.2012 z dôvodu neplnenia zmluvných povinností žalovaným predmetnú zmluvu vypovedal a súčasne žalovaného vyzval, aby počas plynutia výpovednej doby (90 dní) poskytoval zmluvné plnenie. V článku XI odsek 2 predmetnej zmluvy sa strany sporu dohodli, že v prípade porušenia povinnosti žalovaným vykonávať prepravu klientov počas doby platnosti zmluvy v rozsahu uvedenom v objednávke vystavenej žalobcom, zaplatí žalovaný žalobcovi zmluvnú pokutu 2 000,- Eur. Žalovaný zmluvnú povinnosť počas plynutia výpovednej doby neplnil, a preto ho žalobca po uplynutí výpovednej doby listom z 13.5.2013 vyzval, aby mu zmluvnú pokutu 2.000,- Eur zaplatil do 24.5.2013. 3. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že si zmluvu poriadne neprečítal, a preto nemal vedomosť o klauzule obsahujúcej zmluvnú pokutu. Uviedol, že sa so žalobcom ústne dohodol na vyplácaní odmeny po každej odpracovanej zmene, čo sa však nestalo a preto odpracoval iba jeden deň. Uviedol, že zmluvu podpisoval v núdzi, pod tlakom potreby peňazí, je invalidný dôchodca. Keďže dohoda o spôsobe vyplácania odmeny bola iba ústna, nemohol ju právne napadnúť. Zo skutkového stavu veci vyplynulo, že žalobca zmluvu so žalovaným uzavrel k 30.11.2012 aj keď k tomuto dňu ešte žalovaný nedisponoval živnostenským oprávnením, pretože toto mu bolo vydané až 3.12.2012. 4. Súd prvej inštancie skonštatoval, že strany sporu uzavreli v písomnej forme platnú nepomenovanú zmluva v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, ktorej súčasťou bola aj platná dohoda o zmluvnej pokute. Žalovaný zmluvnú pokutu v lehote splatnosti neuhradil, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, a preto súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 1 odseky 1, 2, § 269 odsek 2, § 272 odseky 1, 2, § 324 odseky 1, 2, § 325, § 335, § 324 odseky 1, 2, § 325, § 335, 340 odseky 1, 2, § 365, § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka, § 544 odsek 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP). 5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu. V odvolaní poukázal na ustanovenie § 325 Obchodného zákonníka, ktoré celé odcitoval a uviedol, že pohľadávku žalobcu považuje za účelovú a preto navrhol vykonať dokazovanie preukázaním evidencie pohľadávky žalobcu v jeho účtovníctve. Poukázal na to, že zmluva bola uzavretá 30.11.2012 hoci mu živnostenské oprávnenie bolo vydané až 3.12.2012. O vydanie živnosti požiadal až po podpise zmluvy, a preto nebol oprávnený podnikať. Bez bližšieho zdôvodnenia uviedol, že aj ústna dohoda je záväzkom. V dodatku k odvolaniu z 25.1.2016, ktorý podal po výzve súdu prvej inštancie žalobca tvrdí, že živnostenské oprávnenie dostal až štyri dní po podpise predmetnej zmluvy a že si žalobca voči nemu nesplnil ústnu dohodu. Rozsudok súdu prvej inštancie žiadal ako nedôvodný zamietnuť. 6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že predmetná pohľadávka vo výške 2.000,- Eur z titulu zmluvnej pokuty vyplýva z porušenia zmluvy o spolupráci a partnerstve č. 22/2012 zo dňa 30.11.2012 a je preto irelevantné, či takúto pohľadávku žalobca vedie vo svojom účtovníctve. K námietke žalovaného, že živnostenské oprávnenie získal až po uzavretí zmluvy poukázal žalobca na jeho vyjadrenie pred súdom prvej inštancie, že pre predmet sporu je podstatné to, že v čase, keď žalovaný vykonával plnenie na základe predmetnej zmluvy, t.j. 3.12.2012 už živnostníkom bol a rovnako ním bol aj v čase porušenia zmluvy, kedy prestal poskytovať plnenie. Žalovaný pri uzavretí zmluvy v čl. II odsek 2 zmluvy prehlásil, že je podnikateľ- živnostník. Preto aj keď na pojednávaní vo veci dňa 9.1.2015 žalovaný uviedol, že si zmluvu riadne neprečítal nemôže byť táto okolnosť vyhodnotená na ťarchu žalobcu, keď sa dodatočne preukáže, že v čase uzavretia zmluvy žalovaný živnostníkom nebol. Platí to o to viac, keď nakoniec došlo k zhojeniu potenciálnej vady udelením živnostenského oprávnenia žalovanému. Ak fyzická osoba vyhlási, že je živnostníkom a vykonáva podnikateľskú činnosť, môže to založiť jej priestupkovoprávnu zodpovednosť v zmysle § 24 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch. K námietke žalovaného, že si voči nemu žalobca nesplnil zmluvnú povinnosť, žalobca poukázal na to, že žalovaný porušenie zmluvných povinností žalobcom v konaní nepreukázal. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov za odvolacie konanie. 7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril. 8. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 9. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP). Vec prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď na vec aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože predmetná zmluva bola uzavretá zmluvnými stranami v písomnej forme podľa ustanovení tohto zákona. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu nepomenovanej zmluvy podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka. Nemožno súhlasiť s námietkou žalovaného, že nemohol predmet zmluvy plniť pretože v čase jej uzavretia nebol oprávnený podnikať. Zo skutkového stavu veci jednoznačne vyplynulo, že strany sporu zmluvu č. 22/2012 o spolupráci a partnerstve pri zabezpečovaní individuálnej prepravy cestujúcich uzavreli 30.11.2012 (piatok) a žalovaný sa stal oprávneným podnikať od 3.12.2012 (nasledujúci pondelok po 30.11.2012). Deň 3.12.2012 bol prvým a jediným dňom kedy žalovaný vykonal voči žalobcovi zmluvné plnenie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 3 odsek 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo, že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. Z toho ustanovenia vyplýva, že predmetná zmluva strán sporu je platná a nestratila platnosť ani po ukončení živnosti žalovaným. Obsah právneho úkonu treba posúdiť podľa vôle strán v čase uzatvárania zmluvy a žalovaný k tomuto času mal vôľu ako podnikateľ - živnostník dodávať žalobcovi dohodnuté zmluvné plnenie, pretože v opačnom prípade by nemalo zmysel jeho konanie, keď požiadal o vydanie živnostenského oprávnenia k výkonu činnosti podľa predmetnej zmluvy uzavretej so žalobcom. Žalobca, ktorý z dôvodu neplnenia zmluvných povinností žalovaným, nechcel s ním zotrvať v zmluvnom vzťahu postupoval správne, keď predmetnú zmluvu ukončil zákonným, respektíve stranami sporu dohodnutým spôsobom, výpoveďou. 12. Predmetom súdneho sporu je zaplatenie sumy 2.000,- Eur ako zmluvnej pokuty z porušenia záväzku žalovaného zo zmluvy č. 22/2012 o spolupráci a partnerstve pri zabezpečovaní individuálnej prepravy cestujúcich uzavretej 30.11.2012. Zmluvná pokuta ako jeden z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzkov je upravená v § 300 až 302 Obchodného zákonníka a nadväzuje na právnu úpravu tohto inštitútu zakotvenú v § 544 a 545 Občianskeho zákonníka. Podmienkou platného uzatvorenia dohody o zmluvnej pokute je jej písomná forma, jednoznačné špecifikovanie zmluvnej povinnosti, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje a určenie jej výšky alebo spôsobu, ktorým má byť táto výška určená. Všetky zákonné podmienky pre platné uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute v danom prípade ako už skonštatoval súd prvej inštancie boli splnené. Námietka žalovaného smerujúca k preukázaniu evidovania tejto pohľadávky žalobcom v jeho účtovníctve je vo vzťahu k predmetu sporu právne bezvýznamná, pretože pohľadávka zo zmluvnej pokuty vzniká porušením záväzku zabezpečeného zmluvnou pokutou. Strany sporu si takúto náležitosť (evidovanie zmluvnej pokuty v účtovníctve žalobcu) ako podmienku platnosti dohody o zmluvnej pokute nedojednali. Eventuálne porušenie ekonomických, účtovných povinností obchodnou spoločnosťou žalobcu môže spôsobiť dôsledky vo vzťahu k príslušným finančným orgánom štátu, ale platnosť dohody o zmluvnej pokute v danom prípade nemôže ovplyvniť. Odvolací súd poukazuje na to, že ak by došlo k riadnemu plneniu zmluvnej povinnosti žalovaným, využitie zmluvnej pokuty by neprichádzalo do úvahy. 13. Žalovaný vzniesol v odvolaní námietku odcitovaním ustanovenia § 325 Obchodného zákonníka podľa ktorého, ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné. Predmetnú námietku vo vzťahu k predmetu sporu v odvolaní bližšie nerozviedol. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ustanovenie § 325 Obchodného zákonníka upravuje vzájomné (synalagmatické) záväzky, pri ktorých sú obe zmluvné strany navzájom dlžníkmi a veriteľmi. Ide tu nielen o vzájomnosť práv a povinností zmluvných strán, ale aj o vzájomnú podmienenosť ich splnení a existencia takejto podmienky zo skutkového stavu v danej veci nevyplýva. Pokiaľ má žalovaný voči žalobcovi právne nároky, ktoré žalobca dobrovoľne nesplnil, má právo na ochranu jeho záujmov súdnou cestou. 14. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odsek 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).