Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoZm/28/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413218454 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1413218454.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubici Břouškovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: D. C., Ľ. V. XXXX/ X, XXX XX T. E., o zaplatenie zmenkovej sumy 764,53 Eur a zmenkového úroku s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 24C/361/2013-62 zo dňa 03.12.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave pripúšťa čiastočné späťvzatie návrhu v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e . Vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh zamietnutý a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol a rozhodol, že strany sporu nemajú právo na náhradu trov konania. 2. Žalobca tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky zo dňa 18.03.2013 (vzor je prílohou nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 8614/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) doručeným súdu dňa 28.03.2013 požiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 764,53 Eur od 27.06.2010 do zaplatenia. Zároveň požiadal, aby súd priznal aj úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy a to konkrétne zo sumy 764,53 Eur od 09.09.2010 do zaplatenia. Žiadal priznať tiež zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 2,55 Eur. Žalobca svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 30.11.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 764,53 Eur spolu s 0,25% denným úrokom od 27.06.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,- Eur a to konkrétne zmenkovú sumu 0,- Eur a na úrokoch uhradil 0,- Eur. Keďže zmenková istina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. 3. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Žalovaná ako fyzická osoba má bydlisko na území D. O.. Žalovaná zmenka bola vystavená na území D. O., kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Bratislava IV nepresahuje 2.000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. 4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky zo dňa 18.03.2013, zmenka zo dňa 30.11.2009, tlačivom C a zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaná dňa 30.11.2019 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 764,53 Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 27.06.2010. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky súdu vyplývalo, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Žalovaná doposiaľ zaplatila 0,- Eur a na zmenkových úrokoch zaplatila doposiaľ 0,- Eur. 5. Súd napriek záveru o splnení formálnych náležitostí platnej zmenky v zmysle zák. č. 191/1950 Zb. podrobil súdnej kontrole dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyplývajúcej z článku 14 VÚP remitenta. Aj vystavenie zmenky je spotrebiteľský právny vzťah, a preto podľa súdu je potrebné aplikovať aj normy na ochranu práv spotrebiteľov. 6. Súd v rozsudku č.k. 24C/361/2013-62 zo dňa 03.12.2015 poukázal na ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 54 ods. 1 OZ, § 4 ods. 1, ods. 3, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 156 ods. 1, ods. 3, § 115a ods. 2, O.s.p., na čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 5 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 7 ods. 1, ods. 2, ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z.z. ako aj na rozhodnutie ESD sp. zn. C419/2011 zo dňa 14.03.2013 a na list Európskej komisie z 25.04.2013 č. 2012/4165. 7. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Mal zato, že je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z tohto princípu preto pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovanej musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa. Dohodu o vyplňovanom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na § 53 ods. 1 OZ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) zák. č. 258/2001 Z.z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo však zmenka nezohľadňuje. Nepochybne takýto zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje jej neplatnosť. 8. Ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby súd uviedol, že k vystaveniu zmenky došlo navyše aj v rozpore so zákonom, konkrétne § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. Podľa uvedeného ustanovenia v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou alebo šekom. Vyššie citované ustanovenie platí od 01.01.2008, teda platilo aj v čase vystavenia zmenky. Podľa neho pri zabezpečovacej zmenke, zmenková suma v čase vyplnenia zmenky nesmie presiahnuť aktuálnu výšku nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Zmenka je preto podľa súdu v rozpore so zákonom a s poukazom na § 39 OZ je absolútne neplatným právnym úkonom. Súd preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 9. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 24C/361/2013-62 zo dňa 03.12.2015 podal žalobca odvolanie. 10. Žalobca poukázal v odôvodnení na skutočnosť, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom uvedené dôkazy žiadna zo strán nenavrhla. Žalobca predložil ako dôkaz o svojich nárokoch súdu platnú zmenku, ktorou dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli žiadne námietky a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodovanie vo veci. Súd mohol podľa žalobcu vykonať aj iné dôkazy, ktoré žiadna zo strán sporu nenavrhla iba za splnenia podmienok v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., pričom však žiadna z týchto podmienok splnená nebola. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán nevyplynula žiadna potreba vykonať ďalšie navrhované dôkazy. 11. Súd prvej inštancie podľa žalobcu vychádzal navyše z nesporných skutočností, najmä, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom konania je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené tvrdenia však neboli tvrdením ani jednej zo strán sporu, pričom súd ich vyabstrahoval z dokazovania, ktoré sám navrhol. Také skutočnosti nemožno považovať za nesporné. Žalovaná a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. 12. Súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. 13. Žalobca má tiež zato, že súd pri použití ust. § 39 OZ vychádzal len zo zaužívanej praxe v iných právne a skutkovo obdobných veciach, čím prišlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, ako aj odňatie možnosti konať pred súdom. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa preto podľa žalobcu aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. (ďalej iba „ZZŠ“) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Predmet konania spočíva v zmenke a nie v inom záväzkovo-právnom vzťahu. Žalobca uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval ako bežný zmluvný záväzok, čo je podľa žalobcu neprípustné. Súd zároveň ignoroval ust. § 17 ZZŠ, podľa ktorého žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Nakoľko v konaní nemôže tak činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. 14. Žalobca poukázal na rozhodnutia slovenských súdov č.k. 5Obo/3/2008 z dňa 22.11.2008, č.k. 5Obo/5/2008 zo dňa 22.11.2008, č.k. 5Co/16/2010 zo dňa 03.02.2010, č.k. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, 4CoZm/3/2014 zo dňa 13.06.2014, na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 25Cdo/1839/2000 zo dňa 22.08.2002, ako aj na rozhodnutie Nemeckého Najvyššieho súdu zo dňa 25.02.1965 - II. Zaitschrift fur das gesamte Handelsrecht und wirtschaftsrecht 191/62 Hamm. 15. Žalobca považoval za potrebné sa obiter dictum vyjadriť k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukázal aj nato, že samotný zákon č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia, preto mohla byť zmenka v spotrebiteľských úveroch používaná. 16. Súd tiež považuje zmenkový úrok 0,25% denne v rozpore s dobrými mravmi, teda v tejto časti považuje súd zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že zmenku vystavil žalovaný, ktorú dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa už v čase vystavenia zmenky, teda mal vedomosť o výške zmenkového úroku pričom s ňou súhlasil. Zmenkový úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval. 17. Žalobca navrhol Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu, aby zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 24C/36/2013-62 zo dňa 03.12.2015 tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. 18. Podaním zo dňa 18.12.2015 žalobca zobral čiastočne späť návrh a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 25% denne, čím si žalobca uplatnil v konaniach len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. Ostatné časti návrhu a petitu ponechal žalobca bez zmeny. 19. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 20. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal svoj návrh na začatie konania v uvedenej časti späť v čase, keď už rozhodol súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie v uvedenej časti nenadobudlo právoplatnosť, pričom u žalovaného sa predpokladá, že s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasí, Krajský súd v Bratislave pripustil v zmysle 370 CSP čiastočné späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, v tejto časti rozsudok zrušil a konanie v tejto časti zastavil. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zostávajúcej časti prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 15.05.2017. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 22. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti a k jednotlivým odvolacím námietkam uvádza nasledovné: 24. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná vystavila dňa 30.11.2009 vlastnú zmenku v prospech zmenkového veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o., obsahom ktorej je záväzok žalovanej zaplatiť pri jej predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 764,53 Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 27.06.2010. Zmenka obsahuje údaj „bez protestu“ a údaj „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Na rube zmenky je údaj o indosácii zmenky „na miesto nás na rad CD Consulting s.r.o.“ Zmenka je vypísaná na predtlačenom formulári, do ktorého boli rukou vpísané údaje o mieste a dátume vystavenia, údaje o žalovanej ako vystaviteľovi, jej podpis a číslo zmluvy. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia je na zmenke uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok formulárového tlačiva. 25. Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. vedie voči dlžníkom ako veriteľ exekučné konania a k návrhu na výkon rozhodnutí prikladá Zmluvy o úvere, návratnosť ktorých bola zabezpečená vlastnou blankozmenkou. 26. Odvolací súd ďalej zistil, že žalobca ako zahraničná právnická osoba podal na predtlačenom formulári A bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej „Nariadenie“) na súd návrh na zaplatenie zmenky ako indosatár, na ktorého bola zmenka remitentom potom, ako ju vyplnil, indosovaná. Žalobca na preukázanie nároku zo zmenky predložil s návrhom originál vyplnenej vlastnej zmenky „na rad“, vystavenej žalovanou. Žiadne iné listiny žalobca súdu nepredložil, pretože podľa jeho tvrdenia nimi nedisponoval. Žalovaná nepodala podľa článku 5 ods. 2 a 3 citovaného Nariadenia na tlačive „C“ k návrhu, ktorý jej súd doručil, vyjadrenie. Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o Európskom konaní o veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej „Nariadenie“) pokiaľ toto Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Procesný postup súdu je upravený v čl. 5 ods. 2-7, čl. 6, 7, 8, 9, čl. 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi O.s.p. (od 1.7.2016 CSP). Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok. 27. V prejednávanej veci teda súd prvej inštancie mohol vykonať aj dokazovanie v zmysle Nariadenia a § 120 ods. 1 O.s.p. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že Najvyšší súd SR prijal na spoločnom zasadnutí občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia dňa 20.10.2015 zjednocovacie stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v konaniach o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo zverejnené pod číslom 93 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdu SR 8/2015 v nasledujúcom znení I. Žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že: 1) Pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. 28. V zmysle článku 6 smernice 93/13/EHS súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím sa má zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v článku 7 uvedenej smernice, pretože takéto skúmanie môže mať odrádzajúci účinok, smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Ak by vnútroštátne právo (prípadne jeho výklad v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto preskúmanie prostredníctvom zmenky, išlo by o pozbavenie užitočného účinku smernice 93/13/EHS (effet utilé). Z hľadiska práva EÚ platí pre členské štáty povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej, alebo osobitnej povahy na dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou. 29. V danom prípade súd prvej inštancie správne vychádzal zo skutočnosti, že zmenka bola vystavená ako zmenka zabezpečovacia k zmluve o úvere, ktorú aj keď žalobca nepredložil, mal súd právo vykonať zmluvou o úvere dokazovanie a správne posudzoval aj vystavenie zmenky ako spotrebiteľský vzťah, keďže zmenkový dlžník má postavenie spotrebiteľa. Aj keď žalovaná ako zmenkový dlžník kauzálne námietky podľa § 17 zák. č. 191/1950 Zb. nepodala, musí súd ex offo prihliadnuť na všetky relevantné skutočnosti, vyplývajúce z § 52 a nasl. Obč. zák., ako aj z čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. 30. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil dohodu o vyplňovacom práve zmenky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na ust. § 53 ods. 1 Obč. zák., rovnako tak správne poukázal na to, že zmenka bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. 31. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 15.11.2010, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. 32. Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom. 33. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 34. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 35. Odvolací súd zdôrazňuje, že proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora Európskej únie (napr. rozhodnutie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial SA, C-243/08, Pannon GSM, C-137/08, VB Pénzügyi Lízing, C-618/10 Banco Espanol de Crédito) a z ex offo súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľko tisíc zmeniek indosamentom od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide o zmenkových dlžníkov v postavení spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods. 1). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere. Prieskumu zmenky nebráni ani ustanovenia zák. č. 191/1950 Zb., najmä čl. I § 10 a § 17. Aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplnenie, je súd oprávnený a povinný skúmať platnosť zmenky, zmenkovej zmluvy, dohody o jej vyplnení, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje. 36. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade s hmotným právom, keď riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú, obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky, a dospel k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy v zmysle § 39 Obč. zák., rovnako tak správne konštatoval, že zmenkový úrok 0,25% denne je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 a § 3 ods. 1 Obč. zák.). Z dôvodu, že zmluva je absolútne neplatná, nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľovi vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky, z čoho vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola, nemožno sa na zásade takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Žalobca, ktorý nadobudol zmenku rubopisom na škodu dlžníka sa tak nemôže úspešne domáhať splnenia titulom zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore s hmotným právom, keďže ide o výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu (ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Obč. zák.). 37. Odvolací súd preto považuje dôvody odvolania žalobcu v celom rozsahu za právne irelevantné a z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že jej právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 39. Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).