Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/85/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414010282 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1414010282.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Petra Štifta a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovanej W. F. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku súdu Bratislava IV sp.zn. 2T/108/2014 zo dňa 05.07.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. októbra 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanej W. F., E.. XX. XX. XXXX K. I., J. I. A. P. XXX, u k l a d á podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. m), § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 100 (sto) hodín. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 2T/108/2014 zo dňa 05. 06. 2017 bola obžalovaná W. F. uznaná vinnou zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že - dňa 03. 06. 2013 o 19.14 h a dňa 04. 06. 2013 o 18.27 h v I., na C. ulici XX, v predajní „S." spolu s ďalšou trestne zodpovednou osobou odcudzila postupne 50 ks bonboniér zn. A. v hodnote spolu 219,50 € tak, že tieto v oboch prípadoch trestne zodpovedná osoba zobrala z predajného stojana, potom ich naložila do nákupného košíka obvinenej W. F., ktorá nákupný košík preniesla na druhú stranu nákupného regála, kde z nákupného košíka, ktorý držala obvinená W. F., trestne zodpovedná osoba premiestnila bonboniéry do ruksaku, s ktorým následne trestne zodpovedná osoba vyšla bez zaplatenia z predajne, ako aj obvinená W. F., čím obvinená spoločne s trestne zodpovednou osobou spôsobila poškodenej spoločnosti B. R.C., s.r.o., škodu vo výške 219,50 €, a obvinená tak konala napriek tomu, že Okresným riaditeľstvom PZ Bratislava V, Obvodným oddelením Policajného zboru Petržalka - juh jej bola dňa 02. 04. 2013 v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 30 € za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. spočívajúci v drobnej krádeži, pričom bol vydaný blok č, 11052755 na pokutu nezaplatenú na mieste. Za to jej bol podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, pre výkon ktorého bola obžalovaná podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd prvého stupňa odkázal poškodenú spoločnosť B. R.C., s.r.o. s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná ihneď po jeho vyhlásení odvolanie, ktoré odôvodnila prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu dňa 21. 06. 2017. Z odôvodnenia odvolania vyplýva, že odvolanie smeruje proti výroku vine a proti výroku o treste. Obhajoba v dôvodoch odvolania uvádza, že obžalovaná sa skutku, ktorý jej je kladený za vinu, nedopustila, a ani sa na ňom nijako nepodieľala. Do potravín išla výlučne so zámerom nakúpiť tovar - pečivo, čo preukazuje, že hneď po vojdení do obchodu si vložila do košíka rožky. Následne došlo medzi obžalovanou a A. I. ku konfliktu. A. I. pristúpil k bonboniéram zn. A. a oznámil jej, že si ich vezme, lebo nemá peniaze. Na to obžalovaná reagovala svojím nesúhlasom a povedala mu, že nechce mať žiadny problém. A. I. začal nakladať bonboniéry do jej košíka. S košíkom obžalovaná prešla na druhú stranu nákupného regála, kde ho položila na zem. Tu dal A. I. ruksak dole na zem a sám bez pričinenia obžalovanej nakladal do neho bonboniéry. Pritom mu obžalovaná za to nadávala a odrádzala ho od toho. Potom si dal ruksak na chrbát a povedal jej, aby zaplatila za rožky, že on rýchlo vyjde von. Obžalovaná zbadala, že v košíku zostali ešte nejaké bonboniéry, tak tieto vyložila naspäť do regála. Medzitým A. I. vyšiel z obchodu s ruksakom bez zaplatenia. Z. obžalovaná pristúpila k pokladni, kde zaplatila za tovar, ktorý si vložila do košíka. Z obchodu obžalovaná neodniesla žiadny tovar, za ktorý by nezaplatila. V ten istý deň večer jej A. I. povedal, že v ruksaku mal 20 kusov bonboniér, ktoré predal. Na druhý deň sa situácia zopakovala. Takýto priebeh skutku zhodne opísal aj svedok A. I.. Ani z kamerového záznamu nevyplýva, že by sa zmocnila akéhokoľvek tovaru. Z uvedených skutočností nepochybne vyplýva, že obžalovaná nešla do obchodu s úmyslom spáchať trestný čin, a o úmysle A. I. odcudziť tovar sa dozvedela až priamo v obchode, pričom tento jeho zámer s ním obžalovaná nijakým spôsobom neplánovala a nekonzultovala, a od začiatku s takýmto konaním nesúhlasila. Na konaní A. I. sa žiadnym spôsobom nepodieľala. Nákupný košík, v ktorom obžalovaná mala umiestnený svoj vlastný tovar (za ktorý aj následne pri pokladni zaplatila), preniesla z jednej časti predajne do druhej časti predajne, kde ho položila na zem. Toto jej konanie skončilo ešte pred tým, ako A. I. bez akejkoľvek pomoci obžalovanej a jej pričinenia vložil bonboniéry z nákupného košíka do ruksaku, ktorý si so sebou na tento účel priniesol, a s ktorým následne sám prešiel okolo pokladne bez toho, aby za bonboniéry zaplatil. Odcudzované bonboniéry sa do dispozície obžalovanej nikdy nedostali. Absentuje znak zmocnenia sa veci a úmysel spáchať trestný čin. Z týchto dôvodov obhajoba navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovanú spod obžaloby oslobodiť. Prokurátor ani poškodená spoločnosť nevyužili právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré im bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku riadne doručené. Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúce napadnutému rozsudku, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí. Preto nariadil verejné zasadnutie, na ktoré predvolal obžalovanú a upovedomil ostatné procesné strany. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa obhajca pridržiaval písomne zdôvodneného odvolania. Uviedol, že skutok, ktorý je opísaný vo výrokovej časti rozsudku, sa takto nestal. Nie je preukázané, že by obžalovaná z obchodu niečo odniesla bez toho, aby to zaplatila, nezmocnila sa žiadnych dezertov tak, ako je to v skutku uvedené. Je preukázané, že svojho partnera od protiprávneho konania odhovárala, ten napriek tomu konal po svojom, dezerty z predajne vyniesol a predal. Pre prípad, že sa odvolací súd stotožní s rozhodnutím prvostupňového súdu, obhajca navrhol zvážiť vhodnosť uloženia nepodmienečného trestu vo výmere, ktorá je uvedená v rozsudku, pretože obžalovaná si konečne uvedomila, že chce svoj život zmeniť, zamestnala sa, riadne pracuje a stará sa o svoje maloleté dieťa. Tieto okolnosti žiadal obhajca zohľadniť pri úvahách o alternatívnom treste. Zástupkyňa krajskej prokuratúry považovala rozsudok súdu prvého stupňa za správny a dôvodný, a preto navrhla odvolanie obžalovanej zamietnuť. Obžalovaná pred odvolacím súdom uviedla, že si konečne uvedomila, že takto ďalej žiť nechce. Má malé dieťa a chorého otca, ktorí ju potrebujú. Riadne sa o svoje dieťa stará, je zamestnaná, o čom predložila dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom C. SK, s.r.o. Žije so svojimi rodičmi a svojimi deťmi, okrem mal syna má ešte 17 ročnú dcéru. Musia sa spolu s matkou starať o otca, ktorý je po infarkte, ide o ležiaceho pacienta. S otcom syna obžalovanej, ktorým je A. I., sa definitívne rozišla, on nejaví záujme o dieťa, nepomáha jej ani finančne. Obžalovaná je ochotná prijať akýkoľvek trest, len aby nemusela ísť do výkonu trestu, čo by jej zasa zničilo život, nemohla by sa o svoje deti starať, ani o otca, ani pracovať. Súhlasí aj s tým, aby jej bol uložený trest povinnej práce. Je jej to moc ľúto, prosí o ešte jednu šancu. Dlhú dobu bola v podstate podriadená svojmu bývalému partnerovi, vďaka vzťahu s ním sa dostala ku drogám a k trestnej činnosti jednak tu a jednak na území Rakúska. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak je uložený trest neprimeraný. Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne uvádza, že odvolanie podané obžalovanou je prípustné, bolo podané v zákonnej lehote a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je dôvodné len čiastočne. Odvolací súd z pripojeného spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV podal dňa 04. 08. 2014 na príslušný súd obžalobu na obvinenú W. F. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1To/53/2015 zo dňa 20. 05. 2015 bolo zrušené uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým trestnú veci obžalovanej postúpil na prejednanie priestupku. Nadriadený súd vrátil vec súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. 02. 2014 obžalovaná učinila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinná, preto súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovanú W. F., podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku prehral obrazovo-zvukový záznam, podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal výpovede svedkyne U. Z., podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku prečítal výpoveď svedka A. I. a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazov. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dôkazy v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, zákonným spôsobom, tieto dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým i právnym záverom v otázke viny. Napokon svoje rozhodnutie k otázke viny podrobne a presvedčivo odôvodnil, keď v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považoval za dokázané a ktorými dôkazmi, a tiež rozviedol, ako sa vysporiadal s obhajobou obžalovanej. Odvolací súd sa s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o vine plne stotožnil, a dôvody konkretizované súdom prvého stupňa si osvojil bez potreby ich v celosti znova opakovať. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že obhajoba obžalovanej spočívala v tom, že aktívne do konania A. I. nezasahovala a s jeho konaním nesúhlasila. Skutkový stav nebol sporný, keď obžalovaná nepopierala, že bola v dňoch 03. a 04. 06. 2013 prítomná pri krádeži vykonanej A. I., popierala len svoje zavinenie. Priebeh oboch skutkov v po sebe nasledujúcich dňoch vyplýva z kamerových záznamov, výpovede svedkyne U. Z., vedúcej predajne, i z výpovede obžalovanej. V oboch prípadoch obžalovaná držala košík, do ktorého A. I. nakladal dezerty A. z regála, pričom stála v jeho bezprostrednej blízkosti. O úmysle A. I. odcudziť tovar obžalovaná vedela najneskôr v čase, kedy mu dňa 03. 06. 2013 držala nákupný košík, nasledujúci deň v zmysle jej vyjadrenia prezentoval pred ňou A. I. svoj úmysel už pred príchodom do predajne. O spolupáchateľstvo ide nielen v prípadoch, kedy každý zo spolupáchateľov svojím konaním naplnil všetky alebo niektoré znaky konania uvedeného v príslušnom ustanovení osobitnej časti, ale aj vtedy, ak každý zo spolupáchateľov vykonáva určitú činnosť, ktorá až ako celok tvorí konanie požadované skutkovou podstatou trestného činu. Jedná sa aj o také prípady, kedy konanie každého zo spolupáchateľov je článkom reťaze smerujúcej k priamemu vykonaniu trestného činu. Z ustálenej súdnej praxe (napr. R 6/1993) vyplýva, že spolupáchateľom je aj ten, kto sa osobne nezúčastní na trestnom čine, ale v rámci rozdelenia úloh smerujúcich k úspešnému vykonaniu trestného činu vykonáva inú pridruženú činnosť. W. tieto právne závery na prejednávaný prípad odvolací súd dospel k záveru, že aktivita obžalovanej pri skutku, hoci bola pasívna, bola časťou po sebe nasledujúcich krokov pri krádeži, pričom napriek deklarácii nesúhlasu s konaním hlavného páchateľa, bola uzrozumená s jeho úmyslom a zúčastňovala sa na jeho naplnení, a to 2 dni po sebe. Pokiaľ obhajoba namietala aj absenciu zmocnenia sa veci zo strany obžalovanej, v zmysle uvedených úvah postačovalo, aby sa uvedených vecí fyzicky zmocnil A. I., pretože obžalovaná bola s jeho konaním uzrozumená, čo prejavila opakovaným držaním košíka a odvedením pozornosti personálu platením pečiva v čase, keď A. I. odchádzal z predajne s odcudzenými vecami. Na vzniku trestnej zodpovednosti obžalovanej nič nemení fakt, že u A. I. nedošlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu, pretože trestná zodpovednosť obžalovanej vyplýva z opakovania krádeže potom, čo bola za obdobný skutok sankcionovaná v priestupkovom konaní. Súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď uznal obžalovanú vinnou zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, pretože tento záver zodpovedá skutkovým záverom, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Otázku právnej kvalifikácie skutku, keď obžalovaná zaplatila pokutu uloženú v správnom konaní za priestupok, ktorý je súčasťou skutku a znakom skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, súd podrobne rozobral vo svojom rozhodnutí v tejto veci pod sp.zn. 1To/53 /2015 zo dňa 20. 05. 2015 a na tomto mieste odkazuje na svoje predošlé rozhodnutie. Pri preskúmavaní výroku o treste však odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu, pomery obžalovanej, následok a najmä mieru zavinenia, je trest uložený obžalovanej súdu prvého stupňa neprimerane prísny a neodráža možnosti nápravy obžalovanej. Hoci má obžalovaná v registri trestov 12 záznamov pre drogovú a majetkovú trestnú činnosť, odvolací súd na základe jej prednesov na verejnom zasadnutí, kedy obžalovaná popísala svoj súčasný spôsob života a predložila doklad o zamestnaní, dospel k záveru, že prognóza jej resocializácie sa zlepšila, a to so zreteľom na fakt, že sa vymanila spod vplyvu otca svojho dieťaťa - A. I., vrátila sa do primárnej rodiny, stará sa o svoje deti, participuje na starostlivosti o svojho otca, zaradila sa do pracovného procesu. Za týchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody hoc i na spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby z dôvodu prevahy počtu priťažujúcich okolností, je neprimerane prísne, a preto podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol vo veci rozsudkom. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V zhode so súdom prvého stupňa ani odvolací súd nezistil u obžalovanej žiadne poľahčujúce okolnosti a prihliadal na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona spočívajúcu v predchádzajúcich odsúdeniach. Pri úvahách o druhu trestu odvolací súd dospel k záveru, že najmä spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia obžalovanej, súčasné jej pomery a možnosti nápravy odôvodňujú uloženie trestu povinnej práce ako vhodnej alternatívy k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Nepodmienečný trest by obžalovanú vyradil z pozitívne stimulujúceho prostredia, v ktorom v súčasnosti žije, keďže je matkou malého dieťaťa a pracuje. Pri aplikácii kritérií a zásad pre ukladanie trestov vyjadrených v citovaných ustanoveniach § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona odvolací súd dospel k záveru, trest povinnej práce postačí na splnenie preventívneho, výchovného i morálneho účelu trestu. Nemožno tiež prehliadnuť časový odstup od skutku, ktorý je viac ako 3 roky. Vzhľadom na to, že počet priťažujúcich okolností prevyšuje počet poľahčujúcich okolností v pomere 1:0, odvolací súd podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil spodnú hranicu trestnej sadzby povinnej práce uvedenej v § 54 Trestného zákona (40 až 300 hodín) o jednu tretinu z rozdielu hornej a dolnej hranice, a vymeral obžalovanej trest povinnej práce v dĺžke 100 hodín, čo zodpovedá požiadavkám individuálnej a generálnej prevencie. Súhlas s takýmto druhom trestu, ktorý zákon vyžaduje ako podmienku jeho uloženia, obžalovaná vyjadrila na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu. Obžalovaná je povinná vykonať trest povinnej práce osobne, bez nároku na odmenu, vo svojom voľnom čase, a najneskôr do jedného roka od nariadenia tohto trestu súdom prvého stupňa. Podľa § 55 ods. 4 Trestného zákona ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.