Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/211/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414205462 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1414205462.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manžela: T.. X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/A, X., zastúpený advokátskou kanceláriou BUŽEK & TEREM advokáti, s.r.o., so sídlom Mariánska 12, Bratislava proti manželke: T.. T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, T., zastúpená advokátskou kanceláriou NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu: T. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, so sídlom Odborárov 53, Spišská Nová Ves, na čas po rozvode manželstva, na odvolanie manželky a odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/65/2014-179 zo dňa 13.05.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/65/2014-278 zo dňa 29.03.2016 sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je povinný prispievať ma výživu maloletého T. X., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým T. X., nar. XX.XX.XXXX počas bežného kalendárneho roka s výnimkou školských prázdnin a sviatkov každý párny víkend v kalendárnom roku v sobotu od 10.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec si dieťa prevezme v čase určenom v mieste bydliska matky a maloletého odovzdá matke v čase určenom v mieste jej bydliska. Počas školských prázdnin a sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým T. každý kalendárny roku od 1. júla od 10.00 hod. do 8. júla do 18.00 hod. a od 1. augusta od 10.00 hod. do 8. augusta do 18.00 hod. nepretržite, každý párny kalendárny rok od 25. decembra od 10.00 hod. do 27. decembra do 18.00 hod. nepretržite, každý nepárny kalendárny rok od 27.decembra od 10.00 hod. do 30.decembra do 18.00 hod. nepretržite, každý párny kalendárny rok od štvrtka predchádzajúcemu Veľkonočnému piatku od 12.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod. nepretržite, s tým, že otec si dieťa prevezme v čase určenom v mieste bydliska matky a maloletého odovzdá matke v čase určenom v mieste jej bydliska. Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX, na čas po rozvode zveril maloletého T. X., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého T. X., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške XXX eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým Martinom každý prvý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletého. Ďalej otca oprávnil stretávať sa s maloletým každý druhý párny týždeň v mesiaci v čase od soboty od 11.00 hod. do nedele do 15.00 hod. s tým, že matka maloletého je povinná maloletého odovzdať a po ukončení styku prevziať v mieste bydliska otca. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 25P/65/2014-278 zo dňa 29.03.2016 súd prvej inštancie návrh manžela na uloženie informačnej povinnosti zamietol. 2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, manželstvo účastníkov je vážne a trvale rozvrátené, neplní svoju spoločenskú funkciu a možnosť obnovenia spolužitia nie je reálna, keďže ani jeden z manželov nemá záujem na trvaní manželstva. Rozhodnutie v časti rozvodu súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Ako príčinu rozvratu manželstva súd zistil rozdielnosť pováh, názorov a vzájomné odcudzenie. 3. V zmysle § 24 ods. 1, 4 Zákona o rodine rozhodoval súd prvej inštancie aj o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd prvej inštancie rozhodol o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky majúc za preukázané, že maloletý je od apríla 2014 vo výlučnej starostlivosti matky, pričom šetrením neboli zistené vo výkone jej starostlivosti žiadne nedostatky. Zverenie dieťaťa do starostlivosti matky akceptovali obaja rodičia aj kolízny opatrovník. Sledujúc záujem dieťaťa súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok majúc za preukázané, že vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne skutočnosti odôvodňujúce to, aby tieto práva prináležali iba jednému z rodičov. 4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil výšku výživného na maloletého T. na čas po rozvode manželstva na sumu XXX eur mesačne majúc za preukázané, že určená výška výživného zodpovedá kritériám rozhodujúcim pre určenie výživného podľa Zákona o rodine. Súd prvej inštancie prihliadal na možnosti a schopnosti rodičov, ich životnú úroveň a na vek a odôvodnené potreby maloletého, ktorý je vo veku troch rokov, je zdravý a jeho výdavky na odôvodnené potreby neprekračujú rámec bežných potrieb maloletých detí v podobnom veku. Dospel k záveru, že určená výška výživného zodpovedá aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom otca a zohľadňuje aj jeho preukázané výdavky, medzi ktoré treba nepochybne zahrnúť aj výdavky súvisiace s realizáciou styku s dieťaťom, ako je cestovné, výdavky na zabezpečenie voľnočasových aktivít pre maloletého a náklady na ubytovanie. Posúdil výšku výdavkov rodičov v súvislosti so splátkami hypotekárneho úveru za byt, ktorý majú v podielovom spoluvlastníctve s konštatovaním porovnateľnosti týchto nákladov z dôvodu, že matka síce platí vyššiu mesačnú splátku, avšak otec znáša všetky mesačné náklady na byt. Súd prvej inštancie nevzal v úvahu otcom prezentované budúce výdavky na platenie celej časti hypotéky za byt dôvodiac nemožnosťou posúdenia reálnosti týchto nákladov do budúcna, keďže rodičia dieťaťa sa môžu dohodnúť aj na inej forme úpravy vzťahov týkajúcich sa ich spoločného bytu. Poukázal na súdom schválenú dohodu rodičov v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu dieťaťa výživným vo výške XXX eur mesačne, pričom zohľadnil to, že výživné na čas po rozvode smeruje do budúcna a teda má pokryť aj výdavky maloletého v nadchádzajúcom období. Konštatoval zmenu pomerov dieťaťa od poslednej úpravy výživného v jeho nástupe do materskej školy a tým vzniknutým zvýšeným výdavkov. Zohľadnil dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie otca, jeho dobrý zdravotný stav a dostatok možností a schopností dosahovať taký príjem, aby určené výživné platil. Súd prvej inštancie považoval príjmy otca za dostatočne preukázané, z uvedeného dôvodu zamietol návrh matky na doplnenie dokazovania dopytom na zamestnávateľa otca o dôvodoch ukončenia vyplácania honoráre, považujúc výpoveď otca v tomto smere za dostatočnú. Pri rozhodovaní o výživnom aplikoval ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 4 a § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. 5. Súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým v rozsahu dvakrát v mesiaci, ktorý zohľadňuje vek maloletého a umožní mu jeho vzťah s otcom rozvíjať a upevňovať, akceptujúc návrh matky maloletého. Prihliadal na skutočnosť, že matka sa bez predchádzajúceho súhlasu otca odsťahovala z Bratislavy do obce T., vzdialenej XXX km, čím otcovi objektívne sťažila kontakt s dieťaťom. Súd prvej inštancie prihliadal na námietky otca súvisiace so zvýšením nákladov na realizáciu styku s maloletým a pokladal za spravodlivé podieľanie sa matky na hradení aspoň časti týchto nákladov, keďže súčasná vzdialenosť medzi bydliskom otca a bydliskom maloletého je spôsobená jej jednostranným rozhodnutím. Súd prvej inštancie mal preukázaný záujem otca o pravidelný kontakt s maloletým, ktorý sa v súčasnosti aj realizuje v rozsahu, ktorý mu jeho časové a finančné možnosti dovoľujú, riadne plnenie vyživovacej povinnosti a existenciu vzájomného citového puta medzi otcom a maloletým. Styk upravil bez prítomnosti matky majúc za to, že takýto zásah nie je potrebný, keďže styk sa už realizuje aj bez jej prítomnosti a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by vyvolávali dôvodné pochybnosti o tom, že otec nebude schopný riadne vykonávať starostlivosť o maloletého v čase, keď bude dieťa s ním. Pre realizáciu styku v bydlisku maloletého, upravil časový interval rozsahu styku tak, aby maloletý mohol stráviť noc v domácom prostredí a nie v hotelovom zariadení, sledujúc najlepší záujem dieťaťa a vyjadrenie otca, ktorý si nevie predstaviť prespávanie maloletého v hoteli. Pri úprave styku v mieste bydliska otca, zohľadnil možnosť dieťaťa riadne docestovať a prespať v domácnosti otca za účelom vytvárania silnejších citových väzieb s otcom a vytvorenie dostatočného priestoru pre oboch, konštatujúc, že domácnosť otca je dobre známa aj matke maloletého. Styk upravil podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine rešpektujúc právo otca na pravidelné stretávanie sa s dieťaťom a právo maloletého dieťaťa byť v dostatočnom kontakte s otcom a sledujúc záujem dieťaťa. Súd prvej inštancie konštatoval, že otec v konaní nepreukázal neplnenie informačnej povinnosti matkou, resp. zabraňovanie kontaktu s maloletým telefonicky. Z uvedeného dôvodu nepovažoval za potrebné takúto povinnosť matke uložiť. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 144 O.s.p. platného do 30.06.2016. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie manželka v časti výroku o výživnom a úprave styku. Navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v časti o výživnom tak, že súd zaviaže otca prispievať na výživu maloletého T. výživnom vo výške XXX eur mesačne a zmení styk otca s maloletým tak, že otca oprávni stretávať sa s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni v roku vždy v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení realizácie styku maloletého na tom istom mieste matke odovzdá alternatívne žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Namietala neúplne skutkové zistenia súdom prvej inštancie, nevykonanie navrhnutých dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázala na dôvody jej skutočného odchodu zo spoločnej domácnosti, ktoré neboli súdom prvej inštancie zohľadnené. Uviedla, že ku zhoršeniu manželského spolužitia došlo po narodení dieťaťa, manžel sa nevedel adaptovať na novú situáciu a pokračoval v zabehnutom životnom štýle. J. prichádzal neskoro, väčšinu času trávil s kamarátmi. Ona zabezpečovala starostlivosť o dieťa a domácnosť, manžel jej nepomáhal, čo vyústilo do jej úplného psychického a fyzického vyčerpania, ktoré sa prejavilo rapídnym úbytkom jej hmotnosti. Do pozornosti dala lekársku správu MUDr. J. L. z júna 2013. Manželka poukázala na jej snahu o zachovanie manželstva a rodinného spolužitia aj prostredníctvom psychologickej intervencie Mgr. T. V.. Jej iniciatíva bola manželom zosmiešňovaná a odmietaná. V dôsledku neustále vznikajúcich nezhôd, ktoré nevytvárali dieťaťu zdravé prostredie sa rozhodla v záujme zachovania zdravého psychického a fyzického vývinu opustiť spoločnú domácnosť a požiadať o pomoc rodičov, ku ktorým sa odsťahovala. Nesúhlasila s výškou určeného výživného na dieťa, namietala odôvodnenie rozhodnutia považujúc ho za nepreskúmateľné z dôvodu, že neobsahuje názor súdu o tom, čo považuje za bežné potreby maloletých detí vo veku T.. Namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil výkon jej osobnej starostlivosti o dieťa, neprihliadal na majetkové pomery manžela, ani na jej finančnú odkázanosť na rodičov a jej výdavky. Vyslovila názor, že v odôvodnení rozsudku absentujú údaje o posúdení a vyhodnotení jej výdavkov. Poukázala na vyčíslenie bežných výdavkov na dieťa vo výške XXX eur mesačne a na zmenu, ktorá nastala v máji 2015 dovŕšením veku troch rokov dieťaťa a jeho nástupom do materskej školy dňa 21.04.2015 a potrebu prihliadať na vývoj životných nákladov maloletého. Dala do pozornosti previazanosť nástupu dieťaťa do škôlky s obsadením jej pracovného miesta dočasným zastupovaním, ukončenie pracovnej činnosti, obsadenosť pracovných miest a vylúčenie dieťaťa z predškolského zariadenia. Poukázala na príjem manžela a vyslovila nesúhlas s postupom súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal len z vyjadrenia manžela v súvislosti s ukončením vyplácania honorárov, ktoré považuje za účelové s poukazom na to, že manželovi prestali byť vyplácané honoráre od obdobia, kedy podal návrh na rozvod manželstva na súd. V prípade preukázania nepravdivého tvrdenia manžela o pozastavení výplat honorárov by súd prvej inštancie mal možnosť hodnotiť uvedené ako vzdanie sa zárobku bez dôležitého dôvodu. Namietala, že súd prvej inštancie nezohľadňoval pri rozhodovaní o výške výživného životnú úroveň rodičov, jej pomery, príjmy, snahu o prevádzkovanie živnosti a ukončenie živnosti z dôvodu nedosahovania príjmu, zamestnanie sa v materskej škole a ukončenie pracovného pomeru dňa 15.05.2015 (z dôvodu nástupu zastupovaného), vyplácanie rodičovského príspevku vo výške XXX,XX eur a prídavkov na dieťa a zánik nároku na ich vyplácanie ku dňu 24.05.2015 a skutočnosť, že je nezamestnaná a od 25.05.2015 registrovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Do pozornosti dala, že v okolí jej bydliska nie sú reálne možnosti sa riadne zamestnať a dosahovať pravidelný mesačný príjem, čím má výrazne obmedzené možnosti. Uviedla, že naďalej spláca väčšiu časť splátky hypotekárneho úveru čerpaného spoločne s manželom, snažila sa o zníženie splátok, čo manžel odmieta, byt užíva manžel. Jej návrhy na predaj bytu alebo prenechanie jeho časti na prenájom odmieta. Výrok rozsudku o úprave styku, podľa ktorej má zabezpečiť odovzdanie dieťaťa otcovi v mieste bydliska otca, považuje za absurdný a poškodzujúci záujem dieťaťa s poukazom aj na konštantnú judikatúru zohľadňujúcu pri výživného životnú úroveň rodičov, zabezpečenie osobnej starostlivosti o dieťa, uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Zdôraznila, že dieťaťu poskytuje výlučnú osobnú starostlivosť ona, dieťa navštevuje materskú škôlku. Tvrdenia manžela o jeho výdavkoch spochybnila považujúc ich za účelové a nadhodnotené. Za nevysvetliteľné považuje, že súd prvej inštancie uznal manželovi dopravu do T. za účelom realizácie styku s dieťaťom osobným motorovým vozidlom a vediac, že ona auto nemá, uložil jej povinnosť dopraviť dieťa do Bratislavy na stretnutie s otcom. Dala do pozornosti, že medzičasom jej manžel navrhol splácanie úveru za podmienky, že na neho prevedie svoj spoluvlastnícky podiel k bytu. Za naplnenia tohto predpokladu by nemala možnosť prespávať v Bratislave a musela by vynaložiť vyššie náklady na úhradu za nocľah v Bratislave zo soboty na nedeľu ako vynakladá manžel v T.. Spochybnila manželom prezentovanú jeho nepriaznivú finančnú situáciu. Poukázala na jeho neochotu rokovania s bankou o znížení splátok úveru a jeho možnosti a schopnosti dosahovať príjem vyšší. Nesúhlasila s rozhodnutím o úprave styku, považuje za neprípustné a nesúladné so zákonom ignorovanie záujmu dieťaťa uložením povinnosti matke zabezpečiť styk v mieste bydliska otca. Namietala, že súd prvej inštancie neprihliadal na príčiny a nevyhnutnosť jej odchodu zo spoločnej domácnosti, záujem maloletého a jej finančné možnosti. Poukázala na nezáujem otca na styku, realizovanie styku sporadicky, necitlivo a nezodpovedne. Považuje za neprípustné, aby súd trestal matku za jej predchádzajúce konanie, ignorujúc záujem dieťaťa, ktorého sa styk týka. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti o styku otca s maloletým považuje za neurčitý a odporujúci zákonu. Pri formulácii párneho týždňa v mesiaci nie je zrejmé, či ide o kalendárny týždeň v roku alebo týždeň v mesiaci v poradí. Považuje za nemožné priviesť maloletého do Bratislavy verejnou dopravou, cestovať v skorých ranných hodinách s kompletnou výbavou maloletého, s prestupovaním na dopravné prostriedky a odignorovanie skutočnosti, že nemá finančné prostriedky. Pri výživnom XXX eur mesačne ťažko dokáže zabezpečiť právo druhého rodiča na styk s maloletým. Namietala neprešetrenie pomerov v byte otca súdom, na ktorú skutočnosť poukazovala (manžel neudržiava v byte poriadok, v byte nie je samostatná posteľ pre dieťa). 7. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie manžel vo výroku o výživnom a úprave styku s maloletým. Určenú výšku výživného považuje za neprimeranú jeho príjmom a výdavkom a najmä potrebám maloletého. Poukázal na výšku jeho dosahovaného príjmu XXX eur mesačne netto, na negatívnu zmenu jeho finančnej situácie, keď od apríla 2014 mu prestali byť vyplácané nezaručené zložky mzdy, a skutočnosť, že z verejne dostupných zdrojov je známa zmena finančnej situácie jeho zamestnávateľa z dôvodu zmeny majiteľa a pristúpenia k ozdravnému procesu. Tvrdenia o účelovom znížení jeho príjmu považuje za nepravdivé. Poukázal na schopnosti manželky zabezpečiť si príjem, na jej dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, možnosť pracovať ako jazyková redaktorka aj z domu, dobrý zdravotný stav. Argument o nedostatku pracovných príležitostí v T. považuje za nedôvodný, keďže stav si zavinila manželka sama. Uviedol, že manželke ponúkol pomoc pri hľadaní práce, vlastným pričinením si nechce zlepšiť svoju situáciu. Jej konanie považuje za nezodpovedné. Poukázal na zníženie nákladov manželky, ktorá býva v rodinnom dome so svojimi rodičmi, na jeho výdavky na cestovanie za dieťaťom vo výške XX eur (platba za pohonné hmoty). Nesúhlasil s tvrdením, že nemá záujem vyriešiť bytovú otázku a spojené výdavky manželky na splácanie hypotéky. Dal do pozornosti, že v byte býva a platí všetky náklady na bývanie, hoci vlastní len polovicu bytu. Uviedol, že manželke ponúkol prevzatie záväzkov v banke s tým, že jej zaplatí vložené investície do bytu, čo odmietla. Aktuálne rokuje s bankou o splátkach hypotéky, ktorú manželka prestala platiť. Pri týchto rokovaniach odmieta manželka spolupracovať. Splácaním hypotéky sa mu výdavky navýšia. Uviedol, že predaj bytu je momentálne nevýhodný z dôvodu povinnosti platiť daň z príjmu pri predaji a zmluvnej pokuty pri predčasnom splatení úveru. Poukázal na jeho súčasnú situáciu, zadlžovanie, požičiavanie finančných prostriedkov od rodiny, náklady na cestovanie za dieťaťom. Namietal, že súd prvej inštancie opomenul upraviť styk s maloletým počas sviatkov (najmä Veľkú noc a Vianoce) a počas prázdnin. Spôsob stretávania zasahuje do týchto sviatkov a neumožňuje ich využitie, čím je nepochopiteľne diskvalifikovaný. Poukázal na už vytvorenú citovú väzbu medzi ním a dieťaťom a jeho záujem tráviť s maloletým aj čas prázdnin a sviatkov. Je presvedčený, že maloletý má vybudovanú dôveru v otca, ktorú treba podporovať a budovať, je dostatočne zrelý a vyspelý na to, aby mohol tráviť u otca čas aj v noci bez prítomnosti matky. Poukázal na potrebu kontaktu dieťaťa s otcom aj na dlhšiu dobu ako len víkend. Dieťa na neho reaguje veľmi dobre a neexistuje prekážka, aby sa ich vzájomné spoznávanie prehlbovalo. Takto strávený čas prispeje k správnemu duševnému vývinu dieťaťa, ktoré potrebuje aj mužský vzor. Za nezmyselné považuje odovzdávanie dieťaťa v nedeľu o 15.00 hod., resp. 16.00 hod., keďže ide o krátky čas po poobedňajšom spánku. Za dôležité považuje uloženie povinnosti manželke umožniť mu telefonický kontakt so synom, ktorý dieťa zvládne a ktorý je potrebný. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že súd zaviaže otca prispievať na výživu maloletého sumou XXX eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a upraviť styk otca s maloletým každý prvý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si dieťa prevezme a odovzdá maloletého po ukončení styku v mieste bydliska maloletého okrem týždňov osobitne upravených, každý druhý párny v mesiaci v čase od soboty od 11.00 hod. do nedele do 15.00 hod. s tým, že matka maloletého odovzdá dieťa otcovi v mieste bydliska otca a prevezme si dieťa v mieste bydliska otca okrem týždňov upravených osobitne, každý párny rok od prvej soboty v mesiaci júl od 09.00 hod. do tretej nedele v mesiaci júl do 16.00 hod. s tým, že matka je povinná pri začatí styku odovzdať maloletého otcovi v mieste svojho bydliska a otec je povinný po skončení styku na tomto mieste maloletého odovzdať matke, každý nepárny rok od prvej soboty v mesiaci august od 09.00 hod. do tretej nedele v mesiaci august do 16.00 hod., pričom matka je povinná pri začatí styku odovzdať maloletého otcovi v mieste bydliska otca a otec je povinný po skončení styku na tomto mieste maloletého odovzdať matke, každý párny rok od 23. decembra od 12.00 hod. do 26.decembra do 16.00 hod., pričom matka je povinná pri začatí styku odovzdať maloletého otcovi v mieste svojho bydliska a otec je povinný po skončení styku na tomto mieste maloletého odovzdať matke, každý nepárny rok od 30.12. od 12.00 hod. do 2.januára nasledujúceho roku do 18.00 hod., pričom matka je povinná pri začatí styku odovzdať maloletého otcovi v mieste bydliska otca a otec je povinný po skončení styku na tomto mieste maloletého odovzdať matke, každý nepárny rok od Zeleného štvrtka (t.. štvrtok pred Veľkým piatkom) od 12.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., pričom matka je povinná pri začatí styku odovzdať maloletého otcovi v mieste svojho bydliska a otec je povinný po skončení styku na tomto mieste maloletého odovzdať matke Zároveň žiadal, aby súd zaviazal matku umožniť telefonický styk so synom trikrát do týždňa, a to vždy v pondelok medzi 17.00 hod. až 18.00 hod. a vo štvrtok medzi 17.00 hod. a 18.00 hod. okrem času, kedy je maloletý v starostlivosti otca. 8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu rodičov odporučil zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a upraviť styk aj počas sviatkov a prázdnin v záujme dieťaťa, styk realizovať bez prítomnosti matky a výšku výživného ponechal na úvahu súdu. 9. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu manželky popieral tvrdenia manželky o dôvodoch jej odchodu zo spoločnej domácnosti. Obvinenia považuje za vykonštruované. Uviedol, že dieťaťu sa venoval, trávil s ním čas, pokiaľ nepracoval, o čom svedčí aj množstvo fotografií. Dal do pozornosti, že rodina manželky nedokázala pochopiť, že má novú rodinu, túto situáciu neakceptovali a odmietali sa jej prispôsobiť. Potvrdil, že odmietol odbornú pomoc u psychologičky v I. z dôvodu vzdialenosti miest. Sám inicioval spoluprácu psychológa PhDr. V., u ktorého účasť manželka odmietla, aj napriek tomu, že do Bratislavy chodila. Manželka zostala v T. pod vplyvom rodiny a v januári 2014 aj maloletému bez jeho súhlasu prehlásila trvalý pobyt. Poukázal na intímny vzťah manželky s iným mužom, ktorý bagatelizovala, na agresívnu povahu otca manželky, ktorá sa prejavuje doposiaľ. Spochybnil prostredie starých rodičov, do ktorého sa manželka s dieťaťom vrátila. Nesúhlasil s vyčíslenými výdavkami na dieťa matkou poukazujúc na verejne dostupné informácie o nákladoch na deti v období troch rokov, na zdravotný stav dieťaťa, na zníženie výdavkov pri odpadnutí platby za nákup plienok. Poukázal na vyžiadanie preplatkov za služby spojené s užívaním bytu manželkou od správcu bytového domu za rok, v ktorom už v byte nebývala, pričom nedoplatok uhrádzal on. Uviedol, že o úmysle manželky rozviesť sa vedel od leta 2013, účelovosť pozastavenia výplaty autorských honorárov poprel. Znovu poukázal na nezáujem manželky o zlepšenie jej finančnej situácie zamestnaním sa. Za účelové považuje aj jej prehnané výdavky v sume XXX eur mesačne. Dal do pozornosti, že bytovú situáciu aktuálne riešia, manželka dala súhlas na odkúpenie jej časti nehnuteľnosti, ponúkol jej, že do doriešenia vysporiadania bytu jej bude zasielať peniaze na uhrádzanie jej časti hypotéky, čo odmietla, napriek upozorneniu o ohrození ďalšieho úveru. Za spravodlivé považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý zohľadnil pri určení výživného aj jeho náklady na cestovné za účelom realizácie styku so synom. Nesúhlasil s tvrdením manželky o zvýšení jej nákladov na ubytovanie v Bratislave v čase styku otca s maloletým, dal do pozornosti možnosť zabezpečenia finančne dostupnejšieho ubytovania, pričom manželke stačí len izba na prespanie. Poukázal na možnosti manželky cestovať dopravou vlakom alebo motorovým vozidlom, prípadne využitie odvozu niektorým členom rodiny, na schopnosť dieťaťa zvládnuť cestu vlakom a potrebu zvyknúť si na takéto cestovanie aj do budúcna a pripraviť dieťa na pravidelný režim. Nesúhlasil s výhradami manželky k jeho bytovým podmienkam z dôvodu, že v byte sa nič nezmenilo od odchodu zo spoločnej domácnosti, postieľku a všetky veci pre zabezpečenie komfortu maloletého zadováži. Predložené fotografie preukazujúce neporiadok v byte považuje za nepravdivé, nezodpovedajúce skutočnosti a pokus zvrátiť rozhodnutie súdu, keď manželka vstúpila do jeho bytu bez jeho súhlasu. Takéto správanie manželky považuje za konanie hraničiace s protiprávnym zásahom do jeho osobnosti, práva na súkromie a ľudskú dôstojnosť. 10. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela proti výroku o výživnom znovu poukázala na nezohľadnenie výkonu jej osobnej starostlivosti o maloletého a majetkových pomerov manžela, na jej finančnú odkázanosť na rodičov a jej výdavky. Opakovane namietala príjem manžela a nevyplácanie honorárov od obdobia podania návrhu a poukázala na schopnosti a možnosti otca, ktorý podľa dostupných verejných zdrojov bol medzičasom v práci povýšený na pracovnú pozíciu šéfredaktora. Spochybnila tvrdenia manžela o jej nezáujme zamestnať sa argumentáciou, že po ukončení vysokoškolského štúdia pracovala šesť rokov aj na dohodu, o prácu prišla až po ukončení materskej dovolenky, vyvinula snahu v rámci živnostenských aktivít, ktoré bola nútená ukončiť. S úmyslom mať príjem sa zamestnala v škôlke na zastupovanie, tento pracovný pomer jej skončil. Pri hľadaní práce bola dlhú dobu neúspešná, čím sa jej znížila životná úroveň z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne Spišská Nová Ves zo dňa 10.7.2015 jej bol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu XX,XXXX. eur na obdobie štyroch mesiacov. Zabezpečuje celodennú starostlivosť o dieťa a opakovane podávala žiadosti o jeho prijatie do predškolského zariadenia. Pre nedostatok miesta nebol prijatý. Vyslovila podozrenie, že manžel neužíva byt sám, snažila sa odpredať svoj podiel bytu manželovi za adekvátnu cenu, do dnešného dňa manžel v tomto smere nepodnikol žiadne kroky. Poukázala na to, že styk otca s maloletým sa nerealizuje pravidelne, výdavky manžela s cestovaním sú minimálne. Poprela snahu manžela telefonicky kontaktovať dieťa. Uviedla, že návštevy otca dieťa rozrušia, otec nie je schopný si s ním budovať vzťah. Nesúhlasí s navrhovanou úpravou styku otca s maloletým počas sviatkov a prázdnin, keďže skutočná realizácia styku nezodpovedá ani aktuálnej úprave styku určenej súdom. Za nerealizovateľné považuje cestovanie s trojročným dieťaťom v skorých ranných hodinách a prepravu dopravnými prostriedkami. Ňou navrhovaný rozsah styku otca s maloletým považuje za dostatočný zodpovedajúci veku dieťaťa a zabezpečujúci ďalšie rozvíjanie a upevňovanie citového vzťahu s otcom. Nesúhlasí s úpravou styku osobitne počas sviatkov a prázdnin. Nesúhlasí s uložením povinnosť zabezpečiť telefonický kontakt otca s maloletým z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by takémuto kontaktu bránila. Naviac, dieťa nie je zvyknuté telefonovať, otec nie je schopný dodržať dohodnutý čas medzi nimi na telefonický kontakt. Tomuto kontaktu nebráni, dieťa však nevydrží držať telefón a počúvať otca dlhšie. V jeho veku nie je dostatočne vyspelý, aby mohol naplniť otcove očakávania. 11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky aj odvolanie otca je čiastočne dôvodné. 12. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 14. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13.05.2015, č.k. 25P/65/2014-179 rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, maloletého T. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, s právom zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok určeným obom rodičom. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na T., nar. XX.XX.XXXX vo výške XXX eur mesačne a upravil styk otca s maloletým dieťaťom podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 31.03.2016 zamietol návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke. 15. V odvolacom konaní ide o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu T. X., nar. XX.XX.XXXX, preto budú účastníci označovaní ako otec a matka. 16. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie v časti výživného ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v odvolaní. Odvolacie dôvody matky čiastočne akceptoval. 17. Súd prvej inštancie správne pri určovaní výživného vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. správne prihliadol na strane maloletého na jeho odôvodnené potreby, na strane rodičov na ich zistené zárobkové a majetkové pomery, ako aj na výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého, ktorý je realizovaný na základe rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva. 18. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti ( resp. pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného ) má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. 19. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého T., tieto je možné na základe dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie a matkou predloženého vyčíslenia nákladov na dieťa ustáliť, ako mesačné náklady na stravu, ošatenie, zakúpenie obuvi, hygienických potrieb, v prípade potreby nákladov na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a liekov v čase ochorenia dieťaťa a ďalšie náklady vzniknuté v súvislosti s nástupom dieťaťa do predškolského zariadenia a s tým súvisiace poplatky za škôlku, stravu v škôlke a aktivity, ktoré toto zariadenie ponúka a s deťmi realizuje. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na náklady vzniknuté na bývanie, z ktorých pomerné výdavky pripadajú aj na dieťa. V danom prípade matka býva s dieťaťom u svojich rodičov, ktorí jej finančne pomáhajú, avšak nemožno túto okolnosť hodnotiť ako oslobodenie sa od povinnosti realizácie platieb za bývanie. V prípade, že by si matka zabezpečila bývanie, jej náklady by podstatne vzrástli. Otcom namietané náklady na dieťa vyčíslené matkou odvolací súd nepovažuje za nadštandardné, keďže po prepočte ich vyčíslenia, napr. položka kozmetika činí na deň X,XX eur, oblečenie X,XX eur, strava X,XX eur. Námietka o znížení nákladov matky na nákup plienok pre dieťa je opodstatnená, avšak odvolací súd dáva do pozornosti otca, že v prípade, že matke odpadla táto položka výdavkov (vo výške XX eur mesačne) , výdavky na dieťa neustále jeho prirodzeným rastom a následne nákladmi na nástup do materskej škôlky narastajú. Tiež odvolací súd neakceptuje námietky otca k vyčísleniu ďalších mimoriadnych nákladov na dieťa. Je nesporné, že každá aktivita s dieťaťom je spojená s určitými výdavkami, ktoré sú síce jednorázové, avšak v niektorých prípadoch opakujúce sa. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pri určení výšky výživného je nevyhnutné prihliadať, okrem odôvodnených potrieb maloletého, aj na príjmy, výdavky, majetkové pomery a schopnosti a možnosti oboch rodičov. V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o potrebe prihliadať na príjem matky a jej pomery a zohľadniť čerpanie materskej dovolenke a s tým spojený znížený príjem, jej snahu zamestnať sa aspoň na prechodné obdobie, prípadne jej aktivity súvisiace s vykonávaním živnosti. Odvolací súd zdôrazňuje nevyhnutnosť zohľadnenia pri posúdení výšky výživného aj zabezpečenie výlučnej osobnej starostlivosti o dieťa matkou. Pokiaľ ide o majetkové pomery rodičov je nesporné, že obaja sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorú užíva otec. Za správny považuje odvolací súd názor súdu prvej inštancie týkajúci sa vyhodnotenia splátok úveru a vzájomné vyporiadanie sa manželov o ich spoločne nadobudnutom majetku. Správne súd prvej inštancie posúdil schopnosti a možnosti otca, jeho vzdelanie a skutočnosť, že nemá zdravotné obmedzenia pri výkone práce. Na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie však dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu dieťaťa výživným vo výške 220 eur mesačne, vzhľadom na dosahovaný príjem (v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výške XXX eur mesačne netto a v roku 2013, do apríla 2014 vo výške cca XXX eur mesačne netto), jeho dosiahnutý stupeň vzdelania a žiadne zdravotné obmedzenia, s prihliadnutím na príjem matky, poberanie rodičovského príspevku vo výške XXX eur mesačne do roku 2014, vo výške XXX eur do februára 2015, jej príjem za obdobie od januára 2015 vo výške XXX eur mesačne a príjem z pracovnej činnosti v mesiaci apríl 2015 vo výške XXX eur netto a v mesiaci máj 2015 vo výške XXX eur brutto. Pri porovnaní príjmov rodičov je potom nesporné, že na strane otca aj po úhrade výživného mu zostáva podstatne vyššia suma na zabezpečenie vlastných potrieb ako na strane matky. Odvolací súd dáva do pozornosti obom rodičom, že ich povinnosťou je prispievať na výživu svojich maloletých detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť a zabezpečiť si príjem vo výške, z ktorej dokážu uhrádzať výživné primerané veku a odôvodneným potrebám dieťaťa. Uvedené sa vzťahuje na každého z rodičov. Aj po zohľadnení základných osobných výdavkov otca, s poukazom na skutočnosť, že otec osobnú starostlivosť o maloletého nezabezpečuje a inú vyživovaciu povinnosť nemá, je možné výživné na maloletého určiť v sume, ktorá jeho odôvodnené potreby zabezpečí v prevažnej miere, keďže matka výkonom svojej osobnej starostlivosti nahrádza svoj podiel na financovaní potrieb maloletého. Pokiaľ otec argumentuje vzniknutými nákladmi na prepravu za dieťaťom, ktorých výška by mala byť zohľadnená v určenom výživnom, odvolací súd súhlasí s touto námietkou otca, avšak s prihliadnutím na príjem, majetkové pomery otca, jeho možnosti a schopnosti a vek a potreby dieťaťa považuje za primeranú výšku výživného na maloleté dieťa v sume XXX eur mesačne, ktorá zohľadňuje aj náklady otca na cestovné za účelom realizácie styku s dieťaťom. Odvolací súd vyslovuje názor, že pri určení výživného na maloleté dieťa je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že právoplatným rozsudkom o rozvode manželstva zaniká otcovi povinnosť uhrádzať príspevok na manželku. 20. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie, určenú sumu výživného považoval za sumu nezodpovedajúcu príjmu, majetkovým a zárobkovým pomerom na strane otca, jeho schopnostiam a možnostiam. Odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletého s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i finančných a majetkových pomerov na strane otca, výrok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného, podľa § 388 C.s.p zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktorú sumu považoval v danom prípade za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti. 21. Pokiaľ ide o úpravu rozsahu styku otca s maloletým odvolací súd akceptoval odvolacie námietky každého z rodičov. Námietky matky vzťahujúce sa k určeniu miesta preberania dieťaťa otcom jedenkrát v mesiaci v Bratislave a jedenkrát v mieste bydliska matky a dieťaťa, odvolací súd akceptoval prihliadajúc na aktuálny vek dieťaťa, jeho režim, vzdialenosť miest, problém s dopravou a čas trávený v dopravnom prostriedku a zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o preberaní dieťaťa otcom tak, že za miesto odovzdania a prevzatia dieťaťa určil miesto bydliska matky sledujúc záujem dieťaťa. Z uvedeného dôvodu rozšíril čas stretnutí počas bežného roka (s výnimkou prázdnin a sviatkov) na neskoršiu hodinu, keď možno predpokladať, že otec sa bude s dieťaťom v čase styku zdržiavať v blízkosti mesta, v ktorom maloletý žije. Maloletému i otcovi tým bude poskytnutý priestor na rozvíjanie ich vzťahu, upevňovanie vzájomných citových väzieb, trávenie spoločného času a urobenie si programu. Odvolací súd neakceptoval návrh matky na úpravy styku otca s maloletým považujúc ho za nepostačujúci poukazujúc na právo rodiča a dieťaťa na ich spoločné stretnutia a kontakt a prihliadajúc na prvoradý záujem dieťaťa na pravidelný styk s otcom v širšom rozsahu. Matka svojím konaním zamedzila styk otca s maloletým v širšom rozsahu v priebehu bežného roka, keď sa rozhodla bez súhlasu druhého rodiča, presťahovať do vzdialenosti XXX km od Bratislavy, pričom ďalšie obmedzenie rozsahu styku otca s maloletým by nebolo v záujme dieťaťa. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru o potrebe úpravy styku otca s maloletým aj počas prázdnin a sviatkov v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozsudku prihliadajúc na vek dieťaťa (ktorý aktuálne dovŕšil päť rokov), a právo styku maloletého s otcom a naopak. Otec má právo vytvoriť si s maloletým program a mať s ním aktivity aj počas prázdnin a sviatkov, venovať sa dieťaťu, tráviť s ním čas dovolenky. Otec aj matka sú povinní, zariadiť si svoje záležitosti tak, aby sa styk otca s dieťaťom realizoval a aby nedošlo k narušeniu citovej väzby medzi otcom a synom. Riadna a vhodná komunikácia medzi rodičmi je nevyhnutná pre fungovanie rodičov a dieťaťa, zabezpečenie spokojnosti maloletého a jeho zdravého psychického a fyzického vývinu. 22. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o nepreukázaní neplnenia si informačnej povinnosti matkou o maloletom a zabraňovanie telefonického kontaktu dieťaťa s otcom. Odvolací súd dáva do pozornosti rodičom, že rastom dieťaťa prirodzene je toto schopné širšej komunikácie, aj iným ako osobným kontaktom. Obaja rodičia by mali mať záujem na udržiavaní vzťahu maloletého s otcom, matka musí byť nápomocná a vynaložiť maximálne úsilie, aby kontakt otca s maloletým prebiehal bezproblémovo, dieťa na stretnutia riadne pripraviť a podporiť ho aj prípadnou telefonickou komunikáciou s otcom. Udržiavanie kontaktu a nekonfliktná atmosféra aj pri odovzdávaní dieťaťa druhému rodičovi vytvorí maloletému pokojné prostredie a jeho budúci zdravý psychický a fyzický vývin. Zo strany otca je potrebné vytvoriť maloletému taký program, ktorý ho uspokojí, poteší a vytvoriť v ňom pocit potreby ďalšieho stretnutia. Zodpovední rodičia sa dokážu odosobniť pri spoločnom kontakte s dieťaťom od konfliktov vzniknutých pri riešení ich majetkových sporov. 23. Odvolací súd v časti úpravy styku zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. a vo zvyšku rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 C.s.p.. 24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. 25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).