Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/147/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414209796 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1414209796.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci navrhovateľa: R. Y., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom P., Š. Q. X, právne zastúpený JUDr. Petrom Fratričom, advokátom, so sídlom Timravina 9, Bratislava, proti odporkyni: S.. E. Y., rodená X., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom P., T. XX, právne zastúpená JUDr. Zdenkou Cimmermannovou, bytom Studenohorská 16, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom Y.: J. narodenému dňa XX.XX.XXXX a E.S. narodenému dňa XX.XX.XXXX, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 26. mája 2016, č.k. 13P 138/2014/306, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 26. mája 2016, č.k. 13P 138/2014-306 v časti, v ktorej súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania navrhovateľa - R. Y., narodeného dňa XX.XX.XXXX v Bratislave a odporkyne S.. E. Y., rodenej X., narodenej dňa XX.XX.XXXX v Bratislave, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Karlova Ves, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX, rozviedol, p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd odvolacie konanie voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 26. mája 2016, č.k. 13P 138/2014-306 v časti, v ktorej súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého J. sumu 350,- € mesačne a na výživu maloletého E. sumu 250,- € mesačne, počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, z a s t a v u j e . III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 26.05.2016, č. k. 13P 138/2014-306, rozhodol tak, že manželstvo účastníkov konania navrhovateľa R. Y. narodeného dňa XX.XX.XXXX v Bratislave a odporkyne S.. E. Y.Q. rodenej X.Á. narodenej dňa XX.XX.XXXX v Bratislave, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Karlova Ves, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX, rozviedol, maloleté deti Y., a to J. narodeného dňa XX.XX.XXXX a E. narodeného dňa XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti vychovávať a zabezpečovať ich výživu. Súčasne určil, že každý z rodičov je oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Navrhovateľovi (otcovi) uložil povinnosť platiť na výživu maloletého J. sumou 350,- € mesačne a na výživu maloletého E. sumou 250,- € mesačne, počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súčasne súd prvej inštancie upravil právo otca stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne: s maloletým E. každý pondelok od 16.30 hod. do 18.30 hod., s obidvomi maloletými deťmi každý párny víkend v mesiaci od 9.00 hod. v sobotu do 15.00 hod. v nedeľu, s obidvomi maloletými deťmi počas letných prázdnin od 9.00 hod. od 01.07. do 18.00 hod. do 15.07. a od 9.00 hod. 15.08. do 18.00 hod. 31.08. tak, že v uvedené dni a hodiny si otec prevezme maloleté deti od matky pred jej bytom a v uvedené dni a hodiny otec maloleté deti matke vráti na tom istom mieste. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 27.05.2014 podal navrhovateľ návrh na rozvod manželstva, ktoré s manželkou uzavreli dňa 29.06.2002, pričom v návrhu uviedol, že u oboch ide o prvé manželstvo, z ktorého sa narodili maloletý J. (narodený dňa XX.XX.XXXX) a maloletý E. (narodený dňa XX.XX.XXXX). Uviedol, že manželstvo uzavreli asi po 10 ročnej známosti z dôvodu vzájomnej citovej náklonnosti, z dôvodu dĺžky trvania ich vzťahu a tehotenstva manželky. Za posledné obdobie ich spoločného života minimálne dva roky ich vzájomný vzťah riadne nefunguje, nakoľko manželka nekompromisne presadzuje vlastné predstavy o ich vzťahu, o vedení domácnosti a o spoločne trávených aktivitách. Ak jej požiadavky nespĺňa, manželka vyvoláva konflikty. Postupne sa jej odcudzoval, čo malo za následok častejší výskyt konfliktov, ochladenie a postupné utlmenie intímneho vzťahu, ktorá situácia vyústila do skutočnosti, že v novembri 2012 opustil spoločnú domácnosť, keď predtým v októbri 2012 si našiel priateľku, s ktorou začali zdieľať spoločnú domácnosť. Navrhol, aby súd prvej inštancie ich manželstvo rozviedol, nakoľko v podstate viac ako rok a pol spolu nežijú usporiadaným rodinným životom a on nevidí v budúcnosti ich ďalší spoločný život. Na čas po rozvode navrhol maloleté deti zveriť do starostlivosti manželky, pravidelne a riadne upraviť jeho právo sa s deťmi stretávať a výživné navrhol určiť na staršieho syna J. vo výške 300,- € mesačne a na mladšieho syna E.L. vo výške 200,- € mesačne. Manželka sa dňa 16.06.2014 k návrhu vyjadrila, pričom uviedla, že navrhovaným riešením a odôvodňovaním rozvodu ich manželstva navrhovateľ hľadá ospravedlnenie svojej nevery a odchodu od rodiny v novembri 2012. Nikdy s ňou neriešil konflikty, ktoré by mu na nej vadili, pretože ona až do podania návrhu považovala ich manželstvo za harmonické. Manželka sa v priebehu vykonaného dokazovania viackrát k návrhu navrhovateľa vyjadrila, pričom menila svoje stanovisko k návrhu a svoj názor na rozvod ich manželstva. V končenom dôsledku ponechala rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na rozvod ich manželstva na úvahu súdu s tým, že navrhla pre prípad rozvodu ich manželstva maloleté deti zveriť do jej starostlivosti, výživné navrhla určiť 450,- € mesačne na staršieho J. a 350,- € mesačne na mladšieho E. a zároveň navrhla upraviť vzájomné právo navrhovateľa s deťmi sa stretávať tak, aby bolo riešenie v záujme detí a v súlade s ich denným režimom. Kolízny opatrovník maloletých detí, po vykonanom dokazovaní, vzhľadom k zistenému, navrhol pre prípad rozvodu manželstva rodičov detí, deti zveriť do starostlivosti matky, v podstate zhodne ako rodičia navrhli upraviť styk detí s navrhovateľom a pokiaľ ide o výživné, s prihliadnutím na vek maloletého J. navrhol výživné určiť vo výške 300,- € mesačne a s prihliadnutím na vek E. navrhol výživné určiť vo výške 200,- € mesačne. 3. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že účastníci sú manželia od XX.XX.XXXX, manželstvo uzavreli obaja ako prvé, z ktorého sa narodili maloletý J. a maloletý E.. Navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť v novembri 2012 a odvtedy spolu s rodinou nežije. Dňa XX.XX.XXXX mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej V. Y., s ktorej matkou Y.. T. I. narodenou XX.XX.XXXX žije v spoločnej domácnosti. Do manželského vzťahu sa navrhovateľ vrátiť nemieni. Manželka uviedla, že ich manželstvo bolo podľa nej harmonické a spokojné až do dňa, keď navrhovateľ rodinu opustil. Deti aj ona utrpeli šok, z ktorého v podstate deti vážne ochoreli, dostali šarlachovú angínu, z ktorej sa liečili 4 týždne a ona 25 kíl schudla. Na všetky starosti o rodinu zostala zo dňa na deň sama. Napriek tomu uviedla, že sa rozviesť nechce a navrhovateľovi by bola schopná odpustiť aj neveru aj jej dôsledky. Súd prvej inštancie zistil, že zdrojom príjmu navrhovateľa je jeho príjem vo výške 1.900,- € netto mesačne. Zdrojom príjmu manželky je suma vo výške 740,- € netto mesačne. 4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol, keď mal za preukázané, že najmenej od priebehu roku 2012 neplní účel a funkcie tak, ako Zákon o rodine č. 36/05 Z.z. pre fungovanie manželstva vyžaduje. Pravdepodobne každý z účastníkov konania mal inú predstavu o ďalšej budúcnosti ich spoločnej rodiny a svoje vlastné predstavy nedokázali vzájomne, resp. nechceli zosúladiť. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v súčasnosti manželstvo účastníkov konania neplní žiadnu z funkcií (výchovnú, sociálnu, ekonomickú, biologickú), a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Pokiaľ manželka vo svojom stanovisku na rozvod manželstva váhala, súd prvej inštancie jej dal do pozornosti, že ťažko niekoho nútiť do vzťahu, v ktorom nechce zotrvať a z ktorého chce vystúpiť. Zároveň súd prvej inštancie dal do pozornosti účastníkom konania, že zostávajú rodičmi maloletých detí, pre ktoré spôsob života aký im rodičia pripravili určite nie je jednoduchý a bezproblémový, a preto je potrebné, aby v tomto smere voči deťom zjednali nápravu. A síce, aby spolu o deťoch komunikovali, aby si navzájom o deťoch podávali informácie a hlavne, aby dali deťom na vedomie, že o nich komunikujú a o ich záležitostiach rozhodujú spoločne. Na čas po rozvode manželstva účastníkov konania súd prvej inštancie obidve maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá dáva súdu záruku ich ďalšej riadnej starostlivosti a výchovy. Každému z rodičov ponechal právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. A pokiaľ ide o výživné tak na staršieho J. súd prvej inštancie určil výživné v sume 350,- € mesačne, na mladšieho E. v sume 250,- € mesačne, ktoré sumy podľa názoru súdu prvej inštancie zodpovedajú najnevyhnutnejším mesačným výdavkom podľa rozpisu mesačných výdavkov detí a zároveň je toho názoru, že v rodine nastavený štandard na pokrytie mesačných výdavkov maloletých detí, by mal na strane detí zostať nastavený aj na čas po rozvode, už aj z toho dôvodu, že zárobkové schopnosti a možnosti rodičov sa nezmenili a obaja majú na to predpoklady, aby riadne a včas uhrádzali všetky skutočné výdavky detí tak, ako im počas mesiaca vznikajú. Rodičia si musia uvedomiť, že ich vyživovacia povinnosť voči deťom je prvoradá, že deti sú odkázané na výživné od rodičov dovtedy pokiaľ sa pripravujú na budúce povolanie a dovtedy pokiaľ nie sú schopné samé sa živiť. Na uvedenom riešení nemení nič skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej V. Y. narodenej dňa XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie súčasne upravil právo otca stretávať sa s maloletými deťmi pravidelne, riadne v čase kedy je predpoklad, že aj podľa denného režimu bude úprava styku deťom vyhovovať, pričom upravil ich vzájomné právo spolu sa stretávať tak, aby boli súrodenci spolu, samozrejme bez akéhokoľvek násilia s ponechaním rozhodnutia na staršieho J.. Názor detí, by mali rodičia rešpektovať a citlivo zvažovať akým spoločným smerom sa vo výchove detí uberať. Pokiaľ im záleží na zdravom vývoji ich detí, tak zabezpečia pre vývoj detí také podmienky, aby vyrastali v pokojnom prostredí. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 144 O.s.p. (platného a účinného v čase vydania rozsudku). 5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka a to do výroku o rozvode manželstva a súčasne do výroku o výške výživného. Svoje odvolanie matka odôvodnila tým, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o rozvode manželstva nedostatočne prihliadol na § 23 ods. 2 Zákona o rodine a nezohľadnil jej názor, že s rozvodom manželstva práve záujme maloletých detí nesúhlasí. Matka má za to, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie zrejmé, prečo rozhodol rozvode manželstva, a prečo neprihliadol na záujem maloletých detí, najmä syna E., ktorý túži po obnovení spolužitia a kompletnej rodine. Zo všetkých jej prednesov a podaní, ako aj z prednesov jej právnej zástupkyne vyplýva, že požadovali na syna J. výživné vo výške 450,- € a na syna E. výživné vo výške 350,- € mesačne a to vzhľadom na ich vek, potreby a na majetkové pomery otca. V konaní podľa jej názoru nebola preukázaná nevierohodnosť predložených dokladov o príjme otca. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, prečo nevyhovel jej návrhu na určenie výšky výživného. Okrem toho uviedla, že súd prvej inštancie nerozhodol o výživnom spätne, t.j. odo dňa podania návrhu na rozvod manželstva do dňa rozhodnutia súdu. Z vyššie uvedených dôvodov preto žiada odvolací súd, aby posúdil, či z vykonaného dokazovania nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že vzťahy medzi manželmi sú skutočne tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Taktiež žiadala, aby odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zvážil, či priznaná výška výživného zodpovedá možnostiam otca a potrebám maloletých detí. 6. Matka podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.09.2016 zobrala svoje odvolanie v časti o určenia výšky výživného na maloletého syna J. a na maloletého syna E. späť s tým, že trvá na odvolaní, iba v časti o rozvod manželstva. 7. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že z odvolania matky maloletých nie je zrejmé, aké odvolacie dôvody matka maloletých uviedla, a ako žiada, aby odvolací súd rozhodol. Zároveň mu nie zrejmé, čo matka maloletých nesúhlasom s rozvodom sleduje. V spoločnej domácnosti nežijú už od novembra 2012, čo je k dnešnému dňu takmer štyri roky. Od toho času som si on našiel priateľku, s ktorou je dva roky, a s ktorou má dcéru, ktorá v júni XXXX mala rok. Po odchode od matky maloletých si uvedomil, do akej veľkej miery bol jeho vzťah s ňou nenaplňujúci, do akej miery bola sebecká a panovačná a neochotná rešpektovať jeho predstavy o živote. Dôvodom na opustenie spoločnej domácnosti v novembri 2012 nebola a priori jeho nevera (tá bola len dôsledkom dlho trvajúceho a potláčaného prejavu jeho nespokojnosti vo vzťahu s matkou maloletých, ktorý však matka maloletých napriek mnohým jeho pokusom odmietala vnímať; do tohto okamihu manželský záväzok vernosti voči matke maloletých neporušil), ktorú mu chce matka maloletých „odpustiť" ale jej povaha, ktorá je škriepna, egoistická, panovačná a falošná. Na jednej strane je u nej deklarovaná vôľa odpustiť mu jeho neveru a vyjadruje túžbu maloletých po kompletnej rodine, ale na druhej strane jej správanie nie v praktickej rovine v tejto deklarácii vyjadrené. Vzťah detí voči nemu je z jej strany neustále negatívne ovplyvňovaný, v stretávaní sú mu neustále kladené prekážky a podmienky. Jej komunikácia voči nemu je plná urážok, osočovania a pohŕdania. Otec má za to, že manželstvo medzi ním a matkou maloletých detí je v súčasnosti čisto formálnym zväzkom. Jeho existencia, či neexistencia nemá na jeho rozhodnutie žiť natrvalo bez matky maloletých detí žiaden vplyv. Pokiaľ si uvedenú skutočnosť matka maloletých neuvedomuje, nemá zmysel pre realitu, a pokiaľ si to uvedomuje, a napriek tomu s rozvodom nesúhlasí, vysvetľuje si jej správanie ako istú obsesiu, spojenú so snahou komplikovať situáciu a neschopnosť pozerať sa do budúcnosti. Jeho rozhodnutie rozviesť sa s matkou maloletých je definitívne a nemenné. Preto žiada odvolací súd, aby v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V časti úpravy styku tak isto žiada, aby bol rozsudok potvrdený. Stanovenie pravidiel eliminuje konflikty medzi ním a matkou maloletých a nastavenie styku s maloletým je výsledkom konzultácie so psychológmi. Na vzťahu s maloletými deťmi mu veľmi záleží a chce s nimi tráviť toľko času, koľko to bude možné a z ich strany želané. Ohľadne výživného otec uviedol, že počas rozsiahleho dokazovania pred súdom prvej inštancie bolo z jeho strany preukázané, že jeho príjem je 2.000,- € netto, čo je štandardný príjem konateľa obchodnej spoločnosti s porovnateľným obratom. Jeho výdavky boli súdu prvej inštancie preukázané vo výške 1.863,- € bez výdavkov na jeho osobnú spotrebu. Maloleté deti nemajú žiadne osobitné výdavky, ani v súvislosti s ich aktivitami, ani so zdravotným stavom. Samotná matka maloletých má príjem, ktorý spolu s jeho hradeným výživným predstavuje sumu 1.296,47 € netto. Z tejto sumy matka maloletých nemusí uhrádzať žiaden úver, nechodí s maloletými na žiadne dovolenky, nemá žiadne náklady na prepravu maloletých, maloletí nenavštevujú žiadne finančne náročné krúžky, nemajú zvýšené výdavky so zdravotnou starostlivosťou. Matka maloletých na pojednávaní konanom dňa 26.05.2016 prezentovala výdavky maloletých, ktoré však podľa otca nevedela preukázať a boli nad jej pomery (str. 4 zápisnice). Aj táto skutočnosť otca len utvrdzuje v presvedčení, že matka maloletých požaduje výživné predovšetkým preto, aby zvyšovala svoju životnú úroveň a preto, aby jemu čo najviac škodila. Hmotné zabezpečenie detí je garantované, matka má spolu s ním platením výživným dostatočné možnosti na uspokojovanie potrieb detí na čas, čo sú deti s ňou, ako aj na uspokojovanie potrieb jej samotnej. Otec ďalej poukázal na to, že samotný kolízny opatrovník sa po oboznámení s celou situáciou vyjadril, že na maloletého J. považuje za spravodlivé stanoviť výšku výživného vo výške 300,- € a na maloletého E. vo výške 200,- € mesačne. Súd prvej inštancie stanovil výživné vo vyššej výške. Otec uviedol, že považuje výšku výživného určenú súdom prvej inštancie (spolu 600,- € mesačne na obe deti) za vysokú, a je vysoko pravdepodobné, že táto suma výživného by išla na úkor aktivít, ktoré chcel tráviť s deťmi on, počas času keď sú s ním. Napriek tomu sa proti tomuto výroku súdu prvej inštancie neodvolal, veriac, že zo strany matky maloletých dôjde vynesením rozsudku k emočnej stabilizácii, ktorá následne umožní aj lepšiu komunikáciu, aj pragmatickejšie riešenie bežných otázok spojených najmä s maloletými, Keďže matka maloletých sa proti rozsudku odvolala, využíva otec túto príležitosť a apeluje na odvolací súd, ktorý nie je v zmysle ustanovenia § 65 CMP odvolacími dôvodmi viazaný, aby zvážil výšku výživného určenú sudom prvej inštancie a ním stanovené výživné znížil na sumu, ktorú odporúčal aj kolízny opatrovník. V tomto preto žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výživného zmenil, a to tak, že bude povinný platiť mesačné výživné na maloletého J. vo výške 300,- € mesačne a na maloletého E. sumou 200,- € mesačne. Platenie výživného v nižšej sume, ako stanovil súd prvej inštancie mu umožní, na čas, kedy bude s maloletými deťmi, poskytnúť maloletým deťom aj finančne pestrejší program. Poznámku matky maloletej o spätnom výživnom považuje za neopodstatnenú a právne irelevantnú, preto sa k nej bližšie nevyjadruje. Otec dňa 23.09.2016 doručil súdu prvej inštancie podanie v rámci ktorého uviedol, že matka maloletých detí má už približne rok partnerský vzťah. Uvedené mu bolo už dlhšie zrejmé z vyjadrenia detí, istotu tejto skutočnosti však má od jeho známych, ktorými bola v nedávnom čase matka maloletých videná so svojim partnerom na verejnosti a aj on sám ju nedávno s jej partnerom videl. Z informácií ktoré má, je tiež pravdepodobné, že aktuálne majú aj spoločnú domácnosť na adrese matky a maloletých (ich spoločný byt). Uvedené súdu oznámil len z toho dôvodu, že vo svetle tejto skutočnosti sa požiadavka matky na zachovanie manželstva javí ešte viac ako doposiaľ, ako pokrytecká a falošná. Obnovenie manželského spolužitia medzi ním a matkou maloletých detí nie je možné, a odvolanie matky je len zrejmou obštrukciou a jemu nevysvetliteľnou snahou o oddialenie rozhodnutia vo veci samej. 8. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu matky a uviedol, že výživné určené súdom prvej inštancie považuje za primerané k veku a potrebám maloletých detí. Právny zástupca otca uvádzal na pojednávaní konanom dňa 26.05.2016, že okrem bežného výživného otec prispieva aj na výdavky maloletých detí týkajúcich sa táborov, lyžovačky a pod. Na základe uvedených skutočností navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. 9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky do výroku voči rozvodu manželstva nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.06.2017 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, otec, právna zástupkyňa otca, a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom. 10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 11. Vykonaným dokazovaním mal odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, spolu nehospodária, nie sú si navzájom oporou. Z opisu skutočného stavu vyplýva, že navrhovateľ od novembra 2012 nežije s manželkou v spoločnej domácnosti, v súčasnosti býva s priateľkou s, ktorou má dvojročnú maloletú dcéru, z jeho vyjadrení v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom vyplýva, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, dokonca, že manželka, napriek tomu, že nesúhlasí s rozvodom manželstva, má už približne rok taktiež mimomanželskú známosť. Z uvedeného je možné ustáliť záver, že manželstvo účastníkov neplní ani jednu z funkcií manželstva, tento stav je dlhodobý. Vzhľadom na vzájomné odcudzenie účastníkov ako manželov, neochotu navrhovateľa žiť v spoločnej domácnosti a prispôsobovať sa jeden druhému nie je predpoklad, že by títo manželské spolužitie obnovili. Na základe uvedeného súd prvej inštancie manželstvo rozviedol, a odvolací súd predmetný výrok vzťahujúci sa k rozvodu manželstva, ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 12. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a to aj do časti určenia vyživovacej povinnosti. Dňa 25.08.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené späťvzatie odvolania v tejto časti (určenie vyživovacej povinnosti) bez uvedenia dôvodu. 13. Odvolací súd preskúmal vec (§ 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolacie konanie vo vzťahu k výroku určujúcemu vyživovaciu povinnosť na maloleté deti je potrebné zastaviť. 14. Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. 15. Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. 16. Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. 17. Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (podľa § 207 Občianskeho súdneho poriadku vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (ods. l). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (ods. 2). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (ods. 3) platný a účinný v čase vydania rozhodnutia). 18. Do dispozície účastníka konania, ktorý podal odvolanie, patrí možnosť odvolanie vziať späť až dovtedy, kým o ňom nebolo rozhodnuté. Má to však ten následok, že ho už ten istý účastník v danej veci nemôže podať opätovne. 19. V prejednávanej veci odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, do časti výživného na maloleté deti podala iba matka. Skôr, ako odvolací súd o jej odvolaní v tejto časti rozhodol, odvolanie zobrala v tejto časti späť. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd odvolacie konanie vzťahujúce sa k výroku o určení výživného na maloleté deti už bez ďalšieho zastavil (§ 369 ods. 3 C.s.p.). 20. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 21. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 22. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).