Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/107/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414211392 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1414211392.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci navrhovateľky: X.. A. J., bytom B. X, Z., zastúpená advokátskou kanceláriou Neuschlová s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, proti odporcovi: X.. S. J., bytom Č.. T. XX, D., zastúpený advokátkou JUDr. Irenou Sopkovou, so sídlom Hlavná 25, Košice, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom D. J., narodenom dňa XX.XX.XXXX a N. J., narodenom dňa XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 23. mája 2016, č.k. 25P 164/2014-281, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 23. mája 2016, č.k. 25P 164/2014-281, v časti, v ktorej súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého D. J., narodeného dňa XX.XX.XXXX výživným vo výške 250,- € mesačne a na výživu maloletého N. J., narodeného dňa XX.XX.XXXX výživným vo výške 250,- € mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 23.05.2016, č.k. 25P 164/2014-281, rozhodol tak, že manželstvo účastníkov X.. A. J., rodenej Q., narodenej dňa XX.XX.XXXX a X.. S. J., narodeného dňa XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v D. X., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. X., vo zväzku P., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX rozviedol, maloleté deti J.: D., narodeného dňa XX.XX.XXXX a N., narodeného dňa XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Súd prvej inštancie súčasne otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého D. J., narodeného dňa XX.XX.XXXX výživným vo výške 250,- € mesačne a na výživu maloletého N. J., narodeného dňa XX.XX.XXXX výživným vo výške 250,- € mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Súd prvej inštancie umožnil otcovi stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s výnimkou letných a jarných prázdnin a Vianočných sviatkov. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne: každý rok od 17.00 hod. v nedeľu, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin do 10.00 hod. v sobotu, ktorá nasleduje po poslednom dni jarných prázdnin, každý rok dňa 25.12. v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., každý párny rok od 10.00 hod. dňa 01.07. do 19.00 hod. dňa 15.07. a od 10.00 hod. dňa 01.08. do 19.00 hod. dňa 15.08., každý nepárny rok od 10.00 hod. dňa 15.07. do 19.00 hod. dňa 31.07. a od 10.00 hod. dňa 15.08. do 19.00 hod. dňa 31.08. Otec maloleté deti prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletých detí a matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť. Súd prvej inštancie v rámci posledného výroku konštatoval, že o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV. dňa 25.06.2014 domáhala rozvodu manželstva. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili po 2-ročnej známosti z dôvodu vzájomnej citovej náklonnosti. Spočiatku bolo manželstvo pomerne harmonické a prekonávali len bežné manželské problémy. Postupne však zistila, že zrejme navzájom neodhadli svoje povahy. Prvé problémy nastali v roku 2004 po narodení maloletého D., keď sa manžel nevenoval rodine a voľný čas trávil s priateľmi. Neskôr začal podnikať, a teda tiež nemal čas sa venovať rodine a výchove dieťaťa a kompletná starostlivosť o domácnosť, ako aj o dieťa bola výlučne na nej. Napriek všetkému správanie sa manžela tolerovala, prispôsobovala sa mu a dúfala, že po narodení ďalšieho dieťaťa sa manžel zmení a prehodnotí svoje životné priority, čo sa však nestalo. Takéto správanie sa manžela ju psychicky vyčerpávalo, naďalej však mala záujem na záchrane manželstva a rodiny, v dôsledku čoho iniciovala aj návštevu manželskej poradne, avšak neúspešne. Prehlbujúce sa citové odcudzenie, ako aj problémy v elementárnej vzájomnej komunikácii vyvrcholili v októbri 2013, odkedy je ich manželstvo iba formálnym zväzkom. Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom navrhla obe deti na čas po rozvode manželstva zveriť do jej výlučnej starostlivosti s tým, že otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého D. sumou 600,- € mesačne a na výživu maloletého N. sumou 500,- € mesačne. V priebehu konania upravila petit v časti týkajúcej sa výšky výživného a žiadala, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa po 250,- € mesačne. Ďalej žiadala, aby obaja rodičia maloleté deti zastupovali a spravovali ich majetok a aby styk otca s maloletými deťmi nebol upravený, resp. aby bol upravený v zmysle záverov znaleckého posudku. 3. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, nakoľko aj on považoval manželstvo za dlhodobo nefunkčné. Nesúhlasil však s návrhom v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a žiadal, aby obe maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti s tým, že ich bude aj zastupovať a spravovať ich majetok a matka, aby bola zaviazaná prispievať na ich výživu po 250,- € mesačne na jedno dieťa. Styk matky s maloletými deťmi nenavrhol upraviť. V priebehu konania, v dôsledku nových skutočností vzniknutých odsťahovaním sa navrhovateľky spolu s maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti, zmenil svoje stanovisko k návrhu týkajúceho sa zverenia maloletých detí a súhlasil s tým, aby obe deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke, avšak žiadal, aby bol upravený jeho styk s deťmi, a to každý druhý týždeň od soboty do nedele, aspoň jeden deň počas Vianočných sviatkov, každé jarné prázdniny a v letnom období 2 týždne v júli a 2 týždne v auguste. Mal za to, že je potrebné jeho kontakt s deťmi upraviť, keďže matka mu v styku s deťmi bráni. K otázke výživného sa vyjadril tak, že sa medzičasom zamestnal a vzhľadom na svoj príjem navrhol určiť výživné na obe deti spolu 300,- € mesačne s tým, aby toto bolo rozdelené pomerne medzi deti s prihliadnutím na to, že maloletý D. má vyššie výdavky. 4. Navrhovateľka v konaní pred súdom prvej inštancie vo výpovediach uviedla, že z jej pohľadu bolo príčinou rozvratu manželstva to, že manžel trávil málo času s rodinou a teda jeho neprítomnosť v rodine bola príčinou rozvratu ich vzťahu. Po svadbe to vyzeralo úplne ideálne, trávili spolu čas, mali spoločné záujmy a takto to bolo až do narodenia prvého syna. V tom čase zabezpečovala starostlivosť o dieťa, ako aj o domácnosť sama, pretože manžel jej nepomáhal takmer vôbec. Kým bola na materskej dovolenke, začali stavať druhý rodinný dom a medzitým manžel už začal aj podnikať, čiže opäť sa o všetko starala sama. Po narodení druhého syna si myslela, že sa všetko zmení, ale opak bol pravdou a už vtedy prvý krát uvažovala nad rozvodom. Chcela, aby si starostlivosť podelili, ale manžel ju nikdy nevnímal ako partnerku, ale iba ako prostriedok na zabezpečovanie chodu rodiny a domácnosti. V priebehu konania sa spolu s maloletými deťmi dňa 30.08.2015 odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom. Neskôr uviedla, že sa s manželom dohodli, že ohľadom jeho styku s deťmi budú rešpektovať závery znaleckého posudku a teda v priebehu novembra a decembra 2015 sa otec s deťmi stretával každú druhú sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. Nevie presne, z akého dôvodu sa od januára 2016 starší syn D. nechce s otcom stretávať, predpokladá však, že má buď strach, alebo je pod stresom, ale naozaj nevie, čo za tým je. Mladší syn k otcovi chodieva pravidelne každú druhú sobotu a v zime boli spolu aj na lyžovačke. K svojmu príjmu uviedla, že je riadne zamestnaná, má príjem asi 1.000,- € mesačne netto, iný príjem nemá. 5. Manžel v konaní pred súdom prvej inštancie vo výpovediach uviedol, že navrhovateľka vo svojej výpovedi klamala a vymýšľala si. Podľa neho to bolo tak, že po svadbe sa manželka k nemu nasťahovala do hotového zrekonštruovaného domu, užívali si, on slušne zarábal a v tom čase ešte nemali deti. Prvýkrát si všimol, že sa niečo deje v roku 2003, keď absolvoval prvú operáciu chrbtice a manželka za ním do nemocnice neprišla. Je toho názoru, že príčinou všetkého je svokra a manželkine kamarátky. Ďalej uviedol, že on rodinu finančne zabezpečoval, manželka bola 7 rokov na materskej dovolenke a nepracovala, mali upratovačky, chodievali na luxusné dovolenky a na rôzne spoločenské akcie. Medzitým stavali nový rodinný dom, ktorý financovali jeho rodičia a navrhovateľka iba chodila a vyberala zariadenie. Nemyslí si, že je manželstvo nefunkčné, necíti potrebu rozvádzať sa, ale aj napriek tomu s rozvodom súhlasí. S deťmi trávil všetok svoj voľný čas, venoval sa im, viedol ich k športu, k poľovníctvu a k láske k prírode. V roku 2013 bol na druhej operácii chrbtice a vtedy už manželka odmietala za ním do nemocnice prísť. Následne bol rok práceneschopný, ale rodinu naďalej finančne zabezpečoval. V súčasnosti si myslí, že má lepšie predpoklady zabezpečiť starostlivosť o deti, pretože napríklad budú mať kde bývať a zabezpečí, že deti zotrvajú v prostredí, v ktorom vyrastali, vie im zabezpečiť kvalitné a lepšie vzdelanie, zostanú v kontakte so svojimi kamarátmi, naďalej sa budú venovať záujmovým činnostiam, ktoré financuje a zabezpečí aj pravidelný kontakt detí so starými rodičmi z oboch strán. Konanie navrhovateľky považuje za účelové, keďže podľa neho chce od neho iba peniaze. K svojmu príjmu uviedol, že je zamestnaný vo svojej spoločnosti I. s.r.o., kde zarába 360,- € mesačne netto a iný príjem nemá. Tiež je vlastníkom 49 % spoločnosti D. I. s.r.o., majetkovú účasť má aj v spoločnosti I. s.r.o. a má tam 30%-ný podiel a v spoločnosti K. a.s. má 40 %-ný majetkový podiel. V ďalšej spoločnosti D. a.s. je štatutárom, avšak za túto funkciu odmenu nepoberá. V priebehu konania, a to dňa 04.07.2015 sa zamestnal v spoločnosti T.Á. C. I. a.s. a dosahuje príjem 902,- € mesačne netto, iný príjem nemá, keďže postupne všetky doterajšie spoločnosti prevádza na bývalých spoločníkov a všetky tieto spoločnosti boli stratové, snaží sa ich zbaviť. Ďalej uviedol, že do konca augusta 2015, kým ešte býval s manželkou a deťmi, sa o deti riadne a zodpovedne staral, plnil si všetky svoje povinnosti a deti boli šťastné. Dňa 30.08.2015 mu manželka deti ukradla, odsťahovala sa s nimi k svojim rodičom a keď sa chcel s deťmi stretnúť, bránila mu v tom a vyhrážala sa políciou. Nič iné mu teda neostalo ako navštíviť deti v škole, kde bol za nimi dva krát, ale manželka sa s riaditeľom školy dohodla, aby mu deti neukázali, takže aj takýmto spôsobom mu v stretávaní bránila. Niekedy v novembri 2015 sa s manželkou stretli, chceli sa dohodnúť na nejakom riešení ohľadom stretávania sa s deťmi, ale ona všetko odmietala. Bol teda nútený obrátiť sa na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante a až po ich upozornení mu manželka dovolila s deťmi sa stretnúť. Odvtedy sa s deťmi stretával každú druhú sobotu počas dňa, tiež boli deti u neho dňa 25.12. Dozvedel sa, že starší syn D. má negatívne vyjadrenia na jeho osobu a od 23.01.2016 ho vôbec nevidel, nemôže sa mu dovolať a teda ani nemá možnosť sa ho opýtať, prečo sa s ním nechce stretávať. Je však toho názoru, že to nemá z vlastnej hlavy. S mladším synom N. sa stretáva bez problémov. 6. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie, znalcom z oboru psychológia odvetvie poradenská psychológia PhDr. Mgr. Elenou Fortis a zo záverov znaleckého posudku, ako aj z výpovede znalkyne vyplýva, že súčasný psychický stav maloletého D. je bez depresívnej symptomatiky, je emocionálne dekompenzovaný, v jeho prežívaní sú prvky anhedónie, má zníženú schopnosť prežívať radosť. Má obavu, že sa mu môže stať niečo zlé a cíti sa nevýkonný, najmä v súvislosti s požiadavkami školy. Tieto ťažkosti v prežívaní maloletého súvisia s nepriaznivou aktuálnou rodinnou situáciou a konfliktnými komunikáciami v rodine. Uvedomuje si vážne následky súčasnej situácie rozpadu rodiny, prežíva pocity bezmocnosti, je precitlivený a opakovane plače pri zmienke témy rozvodu rodičov. V prístupe k maloletému treba brať do úvahy jeho aktuálne negatívne emocionálne prežívanie, vyžaduje trpezlivý a ohľaduplný prístup bez stresujúcich postojov. Súčasný psychický stav maloletého N. je bez prítomnosti signifikantných prvkov psychopatologickej symptomatiky, bez známok negatívneho sebahodnotenia a anhedónie. Aktuálny psychický stav maloletého si nevyžaduje odbornú psychologickú intervenciu. Obe maloleté deti majú intenzívnejší pozitívny emocionálny vzťah k matke, k otcovi prežívajú prevažne negatívne emocionálne väzby. Vzťah maloletých detí k otcovi je narušený dôsledkom emocionálnej frustrácie, ktorú im otec spôsobuje svojim egocentrizmom, nezáujmom, verbálnou agresivitou a situačne aj brachiálnou agresivitou. Pri zmene správania sa otca v zmysle zvýšenia záujmu o maloleté deti a zmene negatívnych interakcií, je predpoklad harmonizácie vzťahu maloletých detí k otcovi. Maloletý D. má k matke vysoko pozitívny emocionálny vzťah, má v nej oporu, poskytuje mu pocit istoty a bezpečia, môže sa na ňu spoľahnúť a dôveruje jej. Aktuálne k otcovi prežíva negatívny emocionálny vzťah, je frustrovaný egocentrickým správaním otca a jeho nedostatočným záujmom o neho. U maloletého N. sa ukazuje nadštandardná prevaha kladných citových väzieb k matke a zároveň žiadna záporná citová väzba k nej. Cíti v nej oporu, poskytuje mu pocit istoty a bezpečia, dôveruje jej. Otca považuje za kamaráta, ktorý je pre neho predovšetkým zdrojom darčekov a s ktorým chodí na dovolenky. Má k nemu prevažne negatívny emocionálny vzťah. Pozitívny prejav má k otcovi len v priamej súvislosti s prísľubom atraktívneho darčeka. Otca úplne neodmieta, ale jeho vzťah k nemu je bez emocionálnej závislosti. Vo vzťahu k otcovi prežíva vo vyššej miere negatívne emocionálne väzby. Matka má k obom maloletým deťom vysoko pozitívny emocionálny vzťah a vybudovanú pevnú pozitívnu emocionálnu väzbu. Jej správanie sa k nim je bez prejavov impulzivity a bez prvkov konfliktných komunikácií. Otec, objektívne, vzhľadom na osobnostné dispozície, nie je schopný vnímať prežívanie maloletých detí, ani ich emocionálne potreby. Mal možnosť svojim správaním sa a s otcovskou dôstojnosťou ponúknuť deťom otcovskú oporu, pocit bezpečia a perspektívu istoty, nie je však toho schopný. Naopak, svojim správaním vyvolal v deťoch úzkosť a strach. Nebol schopný vnímať emocionálnu dekompenzáciu detí, ktorú im spôsoboval. Stres gradoval obvinením detí, že sú zmanipulované matkou a sociálnym prostredím v Galante. Nezaujímal sa o to, ako sa deti majú a či niečo potrebujú. Matka neovplyvňuje, nemanipuluje deti za účelom oslabenia ich citovej väzby k otcovi. Uvedomuje si, že deti potrebujú otca, ktorého pozíciu v živote detí považuje za nenahraditeľnú. Nespochybňuje otcovu autoritu a podporuje rozvoj vzťahov detí k otcovi. Naopak otec ovplyvňuje a manipuluje deti za účelom oslabenia ich citovej väzby k matke. Dominantným, egocentrickým správaním s konfliktnou komunikáciou, verbálnou agresivitou, negatívne ovplyvňuje vzťah a postoj maloletých detí k matke. V prítomnosti detí sa k matke správa s dešpektom a pohŕdaním, s prejavmi jej podceňovania, čo môže mať za následok oslabenie citovej väzby k matke. Miera schopností matky výchovne vplývať na maloleté deti je v porovnaní s otcom vyššia, kvalitnejšia, komplexnejšia a funkčnejšia. Matka disponuje dostatočnou mierou schopností výchovne vplývať na maloleté deti, pozná a prirodzene vníma ich potreby v emocionálnom, sociálnom, psychickom aj fyzickom vývine. Miera schopností otca výchovne vplývať na maloleté deti sa pohybuje v živelných dimenziách. Výchovné prostredie matky považuje znalkyňa za vhodnejšie pre maloleté deti ako výchovné prostredie otca. Matka systematicky a aktívne vytvára funkčné výchovné prostredie, svojim interaktívnym pozitívne komunikačným prístupom zabezpečuje nielen materiálne podmienky, ale vytvára aj výchovné prostredie zohľadňujúce individuálne zvláštnosti maloletých detí. Otec, v súlade so svojim presvedčením, redukuje výchovné prostredie len na zabezpečovanie finančných prostriedkov a ponuky z jeho pohľadu atraktívnych darčekov a aktivít. Nezaujíma sa o procesy, ktoré tvoria výchovné prostredie jeho synov, ani o podmienky, za ktorých môže byť výchovné prostredie funkčné a stimulujúce. Matka má lepšie osobnostné predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloleté deti ako otec. Osobnostná štruktúra matky je diferencovaná, sociálne zrelá, s vysokou mentálnou úrovňou, je schopná racionálne riešiť rôzne situácie bez vytesnenia emócií. Je humánne a sociálne nastavená, so záujmom o ľudí a schopnosťou empatie. Otec nemá dostatočne rozvinuté osobnostné predpoklady na osobnú starostlivosť o maloleté deti. Svojim egocentrizmom, sebapresadzovaním a bezohľadným uplatňovaním vlastných záujmov pred záujmami maloletých detí má negatívny vplyv na ich psychický vývin. Matka je schopná samostatne vychovávať a starať sa o deti a akceptovať význam role otca. Otec nie je schopný samostatne vychovávať a starať sa o deti, neakceptuje význam role matky maloletých detí a nie je schopný rozvoja vzťahu detí k matke. Matka, z hľadiska posúdenia psychického stavu, disponuje dostatočnými schopnosťami a predpokladmi na zabezpečenie starostlivosti o deti na rozdiel od otca, ktorý takýmito schopnosťami nedisponuje. V otcovom aktuálnom psychickom stave sú afektívne napätia, jeho správanie je výbušné, spravidla agresívne, robí scény, je násilný a nátlakový. Má tendencie k disimulácii, pri obavách z odhalenia je paranoidne nastavený s tendenciou nepovedať nič významné. Otec neakceptuje osobnostnú a emocionálnu osobnosť maloletých detí, ani vývinové špecifiká detí vo veku jeho synov. Nie je schopný vnímať ani uspokojovať emocionálne a vývinové potreby detí. Znalkyňa za najvhodnejšie riešenie rodinnej situácie považuje zverenie oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, čo je aj v súlade s najlepším záujmom detí a ich zdravým, psychickým a fyzickým vývinom. Považuje za vhodné upraviť styk otca s deťmi každú druhú sobotu v roku bez prespatia s výnimkou Vianočných, Veľkonočných a letných prázdnin. Zároveň znalkyňa odporúča otcovi poradenskú psychologickú intervenciu zameranú na korekciu jeho sebaobrazu, rozvoj a tréning mechanizmov spätnej väzby, empatie a komunikačných zručností. Psychologické poradenstvo by malo byť u otca orientované aj na spoznanie a pochopenie vývinových zákonitostí a špecifík detí vo veku jeho synov, ako aj na pochopenie, akceptáciu a prijatie významnosti a nenahraditeľnosti roly matky v živote jeho synov. Na otázku súdu prvej inštancie, či by deťom hrozila nejaká ujma v prípade prespatia u otca, znalkyňa uviedla, že predpokladá, že krv by síce netiekla, ale v tejto chvíli nevie odhadnúť, ako by deti túto situáciu prežívali, pretože aj psychické poškodenie je poškodenie. 7. Právna zástupkyňa navrhovateľky a kolízny opatrovník v celom rozsahu súhlasili so závermi znaleckého dokazovania. Právna zástupkyňa otca so znaleckým posudkom nesúhlasila, považovala ho za neobjektívny a jednostranný. Poukázala na psychologický nález PhDr. Evy Heftyovej PhD., ktorý dali sami vypracovať na osobu otca, ktorý dospel k iným záverom ako súdna znalkyňa. 8. Kolízny opatrovník v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania odporúča zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. V otázke úpravy styku otca s deťmi sa priklonil k záverom znaleckého posudku s tým, že by styk otca s deťmi mohol byť neskôr postupne rozšírený, konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe súdu. 9. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že navrhovateľka je riadne zamestnaná, v roku 2015 dosahovala príjem vo výške 1.044,76 € priemerne mesačne netto a v roku 2016 (január až február) dosiahla príjem 1.100,55 € priemerne mesačne netto. Otec je v súčasnosti tiež riadne zamestnaný v spoločnosti T. C. I. O..I.., kde v septembri 2015 dosiahol netto príjem vo výške 2.653,71 € a od októbra 2015 do marca 2016 dosahuje príjem vo výške 911,90 € priemerne mesačne netto. Zároveň má majetkovú účasť vo viacerých spoločnostiach a je aj v štatutárnych funkciách niekoľkých spoločností. 10. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, nakoľko bolo nesporne preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť. Tiež mal súd prvej inštancie za preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom a na jeho trvaní v súčasnosti nemá ani jeden z manželov záujem. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletých detí, súd prvej inštancie manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Čo sa týka príčin rozvratu manželstva účastníkov, za tieto súd prvej inštancie považuje najmä rozdielnosť pováh manželov, nedostatočnú komunikáciu, vzájomné citové odcudzenie a následné odsťahovanie sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. 11. Súd prvej inštancie súčasne s poukazom na ustanovenie § 113 ods. 1 O.s.p. (platného a účinného v čase vyhlásenia rozsudku) uviedol, že čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, došlo napokon medzi rodičmi k zhode v otázke zverenia maloletých detí, keďže otec akceptoval skutočnosť, že navrhovateľka spolu s maloletými deťmi v súčasnosti žije v Galante a súhlasil s tým, aby boli na čas po rozvode manželstva obe deti zverené do jej osobnej starostlivosti, čo odporučil aj kolízny opatrovník. Súd prvej inštancie preto obe maloletého deti zveril do osobnej starostlivosti matke s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, keďže nevzhliadol dôvod na to, aby tieto práva vykonával iba jeden z rodičov. 12. Spornou medzi účastníkmi bola otázka určenia výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, nakoľko navrhovateľka žiadala, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa po 250,- € a otec súhlasil s výškou výživného 300,- € mesačne na obe deti. Z listinných dôkazov, a to z predložených príjmov účastníkov vyplýva, že navrhovateľka je riadne zamestnaná a jej príjem v roku 2015 bol vo výške 1.044,76 € priemerne mesačne netto a v období od januára do februára 2016 dosiahla príjem vo výške 1.100,55 € priemerne mesačne netto. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec je od septembra 2015 zamestnaný v spoločnosti T. C. I. O..I.., kde v septembri 2015 dosiahol netto príjem vo výške 2.653,71 € a od októbra 2015 do marca 2016 dosahuje príjem vo výške 911,90 € priemerne mesačne netto. Zároveň bolo preukázané, že otec má majetkovú účasť vo viacerých spoločnostiach, o ktorých tvrdí, že sú stratové, prípadne, že nemajú žiaden zisk. Maloletý D. v školskom roku 2015/2016 navštevuje 6. triedu základnej školy a maloletý N. 1. triedu základnej školy a majú výdavky primerané svojmu veku. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľkou navrhnuté výživné vo výške 250,- € mesačne na jedno dieťa je primerané veku a potrebám maloletých detí a zároveň zodpovedá aj príjmu otca, ktorý preukázal v konaní, pričom sám tiež prezentoval, že finančne zabezpečoval rodinu na luxusnej úrovni. 13. Čo sa týka úpravy styku, súd prvej inštancie v tomto smere vykonal dokazovanie, a to aj poverením súdneho znalca na podanie znaleckého posudku. Súdna znalkyňa síce v závere znaleckého posudku odporúča upraviť styk otca s deťmi každú druhú sobotu v roku, avšak bez prespatia a zároveň upraviť styk otca s deťmi počas Vianočných, Veľkonočných a letných prázdnin. Odporúča zároveň otcovi podrobiť sa psychologickej intervencii zameranej na korekciu svojho sebaobrazu, na rozvoj a tréning mechanizmov spätnej väzby, empatie a komunikačných zručností na to, aby otec spoznal edukačné možnosti, ich formy a rozsah v závislosti na vývinových obdobiach detí a ich aplikovaní vo výchovnom procese. Súd prvej inštancie rešpektujúc závery znaleckého dokazovania ohľadom osobnosti otca však dospel k inému záveru týkajúceho sa prespatia detí u otca počas víkendov. Aj napriek tomu, ako sa otec prezentuje a správa vo vzťahu k navrhovateľke a k maloletým deťom, mal by mať aj naďalej možnosť pravidelného kontaktu s deťmi aj počas bežného roka, a to aj z toho dôvodu, že sa navrhovateľka odsťahovala s deťmi mimo Bratislavy. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že je v záujme oboch detí, aby sa ich kontakt s otcom a jeho rodinou neprerušil a aby sa aj po rozvode manželstva rodičov rozvíjal. Je nesporné, že v správaní sa otca sú určité rezervy, resp. jeho správanie nepôsobí na deti priaznivo a aktuálne maloletý D. aj kontakt s ním odmieta, napriek tomu súd prvej inštancie bol toho názoru, že je pre deti kontakt s otcom dôležitý a nenahraditeľný. Súdna znalkyňa dostatočne neobjasnila dôvody, pre ktoré neodporúča prespatie detí u otca cez víkend, ale ich prespatie počas prázdninového obdobia nevylúčila, resp. navrhla. Preto súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod na to, aby deti u otca počas víkendu neprespávali, navyše, keď ide o prostredie, v ktorom až do augusta 2015 žili, a teda je im dobre známe. Bude však predovšetkým na otcovi, aby začal svoje správanie korigovať v zmysle dobre mienených rád súdnej znalkyne, aby našiel pochopenie a aby správne reagoval na pocity detí a pokiaľ to nezvládne sám, mal by osloviť odborníka, avšak v žiadnom prípade nie je vhodné, aby styk otca s deťmi prebiehal nasilu. Čiže budúci vývoj vzťahu otca s deťmi závisí predovšetkým na otcovi. Matka je však v tomto procese tiež veľmi významná, pretože ona je tá, ktorá má deťom trpezlivo vysvetľovať, že aj otec je v živote detí podstatný a dôležitý. Z uvedených dôvodov súd prevej inštancie upravil styk odporcu s deťmi v rozsahu, ktorý navrhol a má za to, že a j v tomto smere je rozhodnutie v záujme maloletých detí. O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením. 14. Proti tomuto rozsudku podal do výšky výživného v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Otec svoje odvolanie odôvodnil tým, že pri určovaní výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal z toho, že príjem navrhovateľky je 1.044,76 € v roku 2015 a v roku 2016 bol vo výške 1.100,55 € netto. V septembri 2015 mal otec maloletých detí dosiahnuť príjem vo výške 2.653,73 €, a od októbra 2015 do marca 2016 vo výške 911,90 €. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia preukázaného príjmu, ako aj z tej skutočnosti, že otec má majetkovú účasť vo viacerých spoločnostiach, o ktorých tvrdil, že sú stratové, príp. že nemajú žiaden zisk. Súd prvej inštancie vychádzal ďalej z toho, že navrhovateľkou navrhnuté výživné vo výške 250,- € mesačne na jedno dieťa je primerané veku a potrebám maloletých detí a zároveň zodpovedá aj príjmu otca, ktorý sám prezentoval, že bol to on, ktorý finančne zabezpečoval rodinu na luxusnej úrovni. Otec v rámci svojho odvolania poukázal na to, že v konaní o určení výživného súd vždy musí zohľadniť príjmy oboch rodičov, ale aj vlastnú životnú úroveň rodičov. Otec má rád svoje deti, avšak z príjmu, ktorý dosahuje vo výške 911,90 € nie je schopný platiť súdom určené výživné. Náklady na vlastné bývanie preukázal ako minimálne a takisto náklady na vlastné živobytie nezodpovedajú ani základnému životnému štandardu. Navyše otec X.. S. J. v čase, keď tento bol vážne chorý a nebol schopný zabezpečovať výživu maloletých detí, teda vnukov prispieval miesto neho na ich výživu a oprávnené potreby. Po ukončení práceneschopností však už nie je ochotný naďalej prispievať na výživu maloletých detí, pretože je toho názoru, že obidvaja rodičia sú schopní toto zabezpečiť. Z dosahovaného príjmu otca maloletých detí nie je možné zaplatiť 500,- € na ich výživu a potreby pri zohľadnení aj príjmu matky maloletých detí ako aj tej skutočnosti, že otec maloletých detí v čase styku s deťmi potrebuje aj ďalšie finančné prostriedky, aby v čase, keď sa budú nachádzať u neho, mohol im zabezpečiť nielen základnú výživu, ale aj splniť ich potreby v športe, či pri ďalších ich záľubách a dopriať si s nimi nenáročnú dovolenku, ktorá by ich navzájom zblížila. Otec má za to, že rozhodujúcou skutočnosťou je samotný fakt, že tesne po pojednávaní došlo k skončeniu pracovného pomeru otca v T. C. I. a otec už nebude dosahovať príjem, ktorý dosahoval v čase rozhodovania súdu. K ukončeniu pracovného pomeru došlo na základe zmien v tejto spoločnosti a nie z jeho iniciatívy. Tým je a bude až do získania nového zamestnania odkázaný na príjem z úradu práce. Na základe uvedeného je otec toho názoru, že určené výživné na maloleté detí nebude môcť platiť a nemôže platiť, čím sa dostáva do situácie, kedy mu hrozí aj trestnoprávna zodpovednosť, pričom vykonávanie inej práce vzhľadom na jeho zdravotný stav bude veľmi obtiažne. Otec uviedol, že týmto sú dané dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že vo výroku o určení výživného rozhodne tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého D. J., narodeného dňa XX.XX.XXXX výživným vo výške 150,- € mesačne a na výživu maloletého N. J.Č., narodeného dňa XX.XX.XXXX výživným vo výške 150,- € mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o výživnom na maloleté detí. 15. K odvolaniu otca podala vyjadrenie matka, ktorá v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že otec vo svojom odvolaní argumentuje tým, že i keď má rád svoje deti, z príjmu, ktorý dosahuje vo výške 911,90 € mesačne údajne nie je schopný platiť súdom určené výživné. Zároveň otec vo svojom odvolaní tvrdí, že tesne po pojednávaní malo dôjsť k skončeniu jeho pracovného pomeru v T. C. I., O..I.. a z tohto dôvodu otec nebude dosahovať taký príjem, ako dosahoval v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Vyššie uvedenú argumentáciu otca považuje matka za účelovú a žiadnym spôsobom nepreukázanú. Má za to, že v priebehu konania zo strany matky boli jednoznačne a nad všetky pochybnosti preukázané odôvodnené potreby maloletých detí a taktiež aj možnosti a schopnosti otca, ktoré tomuto súdom určené výživné bez akýchkoľvek problémov umožňujú platiť. Pokiaľ otec argumentuje, že údajne mal prísť o prácu v spoločnosti T. C.Á. I., O..I.., otec túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal, v dôsledku čoho jeho argument nie je možné považovať za relevantný. Okrem toho, podľa údajov z výpisu z obchodného registra ku dňu 21.06.2016 je otec stále vedený ako člen predstavenstva tejto spoločnosti, dokonca v postavení podpredsedu predstavenstva, keď táto funkcia mu vznikla ešte dňa 03.07.2015. V konečnom dôsledku, pokiaľ sa otec dokázal zamestnať a dosahovať v zamestnaní príjem v septembri 2015 vo výške 2.653,71 € netto a od septembra 2015 do marca 2016 vo výške 911,90 € netto, nehovoriac o množstve spoločností, v ktorých má majetkovú účasť, či zastáva funkciu člena štatutárneho alebo dozorného orgánu, je dôvodné očakávať a predpokladať, že ak by o prácu v spoločnosti T. C. I., O.. I.. aj prišiel, má potenciál takýto príjem dosahovať a teda prispievať na výživu svojich maloletých detí súdom stanovenou sumou. Okrem toho, čo sa týka možností, schopností a majetkových pomerov otca, je potrebné opätovne poukázať na fakt, že otec ešte počas trvania manželstva, v roku 2010, predal rodinný dom, ktorý bol jeho výlučným vlastníctvom (LV č. XXXX) svojim rodičom, pričom hodnota takéhoto domu v lukratívnej časti Bratislava - Záhorská Bystrica je podľa odhadu matky minimálne 200 - 300 tisíc €. Je dôvodné sa domnievať, že pokiaľ išlo o odplatný právny úkon, t.j. kúpnu zmluvu, otec finančné prostriedky, tvoriace kúpnu cenu reálne od svojich rodičov aj obdržal, a keďže matka si nie je vedomá žiadnej jeho následnej väčšej investície, je dôvodné predpokladať, že tieto finančné prostriedky by otec mal mať k dispozícii. Pokiaľ tomu tak nebolo, je dôvodné vyhodnotiť tento krok a postup otca ako nehospodárne nakladanie s jeho majetkom a jeho účelové zbavovanie sa s cieľom minimalizovať svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom a nároky matky titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podotýkame, že otec v súčasnosti užíva a obýva druhý luxusný rodinný dom v Záhorskej Bystrici, ktorý je síce tiež vo vlastníctve otcových rodičov, ale zrejme uhrádza zaň režijné náklady, ktoré sú vo výške minimálne 300,- €. Naopak, matka v súčasnosti žije aj s maloletými deťmi dočasne v dome svojich rodičov, avšak je nútená riešiť bytovú otázku seba, aj maloletých detí. Najprijateľnejšou možnosťou pre matku je kúpa staršieho bytu v Galante financovaného formou hypotekárneho úveru, kde minimálna výška splátky spolu s poistným je cca 300,- € mesačne a priamych nákladov spojených s bývaním (plyn, voda, elektrina ...) minimálne 200,- € mesačne. Matka má za to, že o životnej úrovni otca taktiež svedčí aj to, aké osobné motorové vozidlo, či mobilný telefón užíva. Podľa vedomostí matky ide o nadštandardné motorové vozidlo zn. C. T., ktorého údržba a spotreba pohonných hmôt na mesiac pri jeho „.P. O. N. O. tiež nie je zanedbateľná. Pre svoje osobné potreby otec využíva najnovší luxusný mobilný telefón zn. X., s mesačným paušálom podľa odhadu matky cca 200,- €. Medzi otcove záujmy patrí aj poľovníctvo, ktorému, ako sám tvrdí, sa intenzívne venuje, pričom je všeobecne známe, že ide o jeden z finančne veľmi nákladných koníčkov. Samozrejmosťou pre otca je kvalitný osobný počítač s internetovým pripojením. Je na mieste otázka, či si náklady na tieto nadštandardné potreby a záujmy otec hradí sám z vlastných zdrojov alebo ich hradí z podnikateľských zdrojov niektorá zo spoločností, o ktorej tvrdí, že je „stratová" a nevykazuje zisk, alebo mu na ne tiež prispievajú jeho rodičia - starobní dôchodcovia. Podľa aktuálnych údajov z obchodného registra otec figuruje vo viacerých obchodných spoločnostiach, o ktorých tvrdí a vykazuje, že sú v strate. Pokiaľ by však tomu tak skutočne bolo, zrejme by nebol dôvod na to, aby napríklad v jednej z nich, v spoločnosti I., s. r. o. došlo počnúc ku dňu 04.03.2016 k zmene spoločníkov, z ktorých jedným je tiež p. W. J., matka otca, toho času na starobnom dôchodku. Táto spoločnosť pritom za rok 2015 vykázala tržby vo výške 14.000,- €, pričom podľa účtovnej závierky vykazuje majetok vo výške 77.539,- €, z čoho suma 63.988,- € sú peniaze a účty v bankách. Taktiež spoločnosť D., a. s. v ktorej otec spolu so svojím otcom figurujú ako člen predstavenstva resp. dozornej rady podľa naposledy dostupnej účtovnej závierky za rok 2014 vykazuje aktíva v hodnote 667.647,-€, tvorené dlhodobým nehmotným majetkom - pozemkami a stavbami v hodnote 630.699,- € nadobudnutými práve v roku 2014. Rovnako spoločnosť K., O..I.. v ktorej otec spolu so svojím otcom figurujú ako člen predstavenstva respektíve dozornej rady podľa naposledy dostupnej účtovnej závierky za rok 2014 vykazuje aktíva v hodnote 23.228,- €. Obdobne ma- jetkom vysokej hodnoty podľa naposledy dostupných účtovných závierok disponuje aj spoločnosť E. Z. O.. I.., v ktorej otec vykonáva funkciu člena dozornej rady. Je len veľmi ťažké, ak vôbec je uveriteľné, že otec v jednotlivých spoločnostiach svoje funkcie, či už v štatutárnom orgáne, alebo dozornej rade vykonáva bez nároku na odmenu, či iné výhody. Matka má za to, že o možnostiach a schopnostiach otca taktiež vypovedá aj ten fakt, že v školskom roku 2015/2016 uhradil zápisné do 1. ročníka vo výške 510,- € a 1. splátku školného (na 3 školské mesiace) v súkromnej základnej škole E. v sume 1.290,- €, avšak maloleté deti túto školu ani jeden deň nenavštevovali. Rovnako tak, v priebehu konania, v čase, kedy sa domáhal zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, bol to otec, ktorý preukazoval, že je a bude schopný lepšie finančne zabezpečiť budúcnosť maloletých detí a vydokladoval, že jeho výdavky na deti v období počas mesiaca február 2014 až január 2015 boli vo výške 20.053,- € (t.j. 1.671,- € mesačne). To, že suma 250,- € mesačne titulom výživného na jedno maloleté dieťa je aj podľa otca reálna a adekvátna preukazuje aj to, že v čase, kedy sa domáhal zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, požadoval matku zaviazať k povinnosti prispievať na výživu maloletých detí práve touto sumou, pričom preukázaný príjem matky bol na úrovni cca 1.000,- € netto, t.j. v podstate v takej výške, ako deklaroval otec v období od septembra 2015 do marca 2016, pričom však matka, na rozdiel od otca, nemá majetkovú účasť resp. členstvo v štatutárnych, či dozorných orgánoch žiadnej spoločnosti. Matka má za to, že nepodložené tvrdenia, ktoré otec uvádza v odvolaní voči výške výživného sú len striktne účelového charakteru, rovnako ako boli aj jeho tvrdenia, ktoré predkladal súdu prvej inštancie počas pojednávaní. Vždy si ich prispôsoboval podľa toho, aký cieľ v danej veci on sám sledoval. Keď chcel súdu vykresliť matku ako neschopnú postarať sa finančne o deti, deklaroval, že on bude platiť školné v súkromných školách a jeho výdavky na deti dosahujú výšku viac ako 20.000,- € ročne. Keď ich chcel zveriť do svojej starostlivosti, požadoval od matky výživné vo výške 500,- € na obidve deti. Keď však súd prvej inštancie rozhodol tak, že maloleté deti zveril do starostlivosti matky a otcovi bola určená povinnosť prispievať na obidve maloleté deti sumou 500,- €, tak sa na úkor zníženia životného štandardu maloletých detí, ktoré ako deklaruje má tak rád, snaží opäť len účelovým konaním pripraviť ich o primeranú životnú úroveň, ktorú sa im matka snaží zabezpečiť, tým, že v odvolaní navrhuje určiť výživné vo výške 300,- € mesačne na obe maloleté deti. Majúc za to, že prvoinštančný súd vykonal potrebné dokazovanie, oboznámil sa s obsahmi podaní účastníkov konania, na viacerých pojednávaniach dostali obaja účastníci priestor na vyjadrenie sa k meritu veci, pričom súd prvej inštancie následne priebeh celého konania, ako aj predložené dôkazy jednoznačne zhodnotil v odôvodnení svojho prvoinštančného rozsudku navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil. 16. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca, pričom v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že rozhodnutie o výške výživného na maloleté deti ponechávajú na rozhodnutí súdu, s prihliadnutím na potreby maloletých detí a príjmy oboch rodičov. 17. Otec sa vyjadril k vyjadreniu matky tak, že k problematike T. C. I., O..I.. uviedol, že tak ako sa správne uvádza v odvolaní, tesne po pojednávaní na Okresnom súde Bratislava IV. dňa 25.05.2016 bol otec odvolaný z funkcie podpredsedu predstavenstva, čím mu súčasne zanikol aj pracovnoprávny vzťah s touto spoločnosťou. Od tohto dátumu nepoberá žiadnu odmenu z tejto spoločnosti. (dôkaz list T. C. I., O..I..). Otec má za to, že výšku výživného nesprávne opiera Okresný súd Bratislava IV. v prvom rade z jediného dosiahnutého príjmu v T. C.Á. I., O..I.. v mesiaci september 2015 vo výške 2.653,71 €. Pre spresnenie uvádza, že uvedený príjem otec dosiahol za tri mesiace odvedenej práce, t.j. od vymenovania do funkcie, t.j. odo dňa 03.07.2015 do 30.09.2015 úhrnné (t.j. mesačne 911,90 € x 3 podľa počtu odpracovaných dní), kde v priebehu tohto obdobia dlhšie prebiehalo podpisovanie dokumentov spojených s výkonom funkcie z dôvodu letných mesiacov. Pre spresnenie uviedol, že čistý príjem otca predstavoval sumu 911,90 € mesačne tak, ako sa uvádza v súdnom spise. (dôkaz potvrdenie o výške príjmu zamestnanca po mesiacoch). K problematike rodinného domu a bývania otec uviedol, že rodinný dom ktorý spomína navrhovateľka vo svojom vyjadrení otec nadobudol do vlastníctva ako slobodný človek dávno pred uzatvorením manželstva. Na jeho rekonštrukciu mal požičané peniaze aj od Štátneho fondu rozvoja bývania. Účelom predaja rodinného domu bolo vyrovnanie záväzku voči Štátnemu fondu rozvoja bývania, ako aj ďalších záväzkov, ktoré uhradili jeho rodičia. V tom čase, t.j. v roku 2010, nebolo o rozvode nič známe. V súčasnosti otec býva v rodinnom dome vlastných rodičov (v tom istom dome, kde do rozvodu bývali celá rodina s deťmi), kde náklady na bývanie predstavujú sumu 300,- € mesačne. Matka tak isto býva v rovnako veľkom rodinnom dome svojich rodičov, pričom tak ako sa uvádza v súdnom spise jej náklady na bývanie predstavujú cca 100,- € mesačne. Matka vo svojom vyjadrení uvádza potrebu stanovenia výživného na deti v sumáre vo výške 500,- € mesačne za účelom obstarania bytu formou splácania hypotekárneho úveru. Týmto chce otec podotknúť, že výživné určené pre deti nie je určené na splácanie hypotekárneho úveru. K problematike užívania auta a mobilného telefónu otec uviedol, že pri výkone zamestnania otec používa 5 ročné osobné motorové vozidlo zn. T. ktorý je majetkom zamestnávateľa, t.j. spoločnosti I., s.r.o. (dôkaz fotokópia technického preukazu). Mobilný telefón značky X. (2 ročný) používa otec tiež pri výkone zamestnania a je majetkom obchodnej spoločnosti I., s.r.o., ktorý spoločnosť nadobudla v rámci akciových ponúk od mobilného operátora s mesačným paušálom 45,- €. Taktiež 3 ročný osobný počítač notebook otec používa pri výkone svojho zamestnania. Matka namieta užívanie auta a telefónu zo strany otca, pričom ona sama vlastní ako súkromná osoba osobné motorové vozidlo zn. C. Z. vyššej kategórie s automatickou prevodovkou v luxusnom prevedení, mobilný telefón značky X.. K problematike obchodných spoločností otec uviedol, že v spoločnosti I., s.r.o. otec pôsobí ako konateľ, kde je zároveň aj v zamestnaneckom pomere. V súčasnosti mesačný príjem otca činí 354,84 € netto. (420,- € brutto). Nie je vlastníkom obchodného podielu spoločností. Prevod obchodného podielu bol uskutočnený za účelom financovania spoločnosti zo strany spoločníkov, ktorý poskytli do spoločnosti potrebné finančné prostriedky formou úveru. To znamená, že financie vykazované v účtovníctve sú zároveň aj záväzkom spoločnosti. Spoločnosť D., a.s. v tejto spoločnosti je otec zapísaný ako predseda predstavenstva avšak dňa 18.01.2016 sa uvedenej funkcie vzdal. Na najbližšom valnom zhromaždení bude z tejto funkcie odvolaný. Z uvedenej spoločnosti nepoberal, ani nepoberá žiadny príjem, (dôkaz vzdanie sa funkcie predsedu predstavenstva + prehlásenie spoločnosti o nepoberaní príjmu z titulu funkcie). Majetok spoločnosti je zároveň majetkom akcionárov. Nevlastní žiadne akcie spoločnosti. Spoločnosť K., a.s. v tejto spoločnosti je otec členom predstavenstva, avšak od založenia spoločností nepoberá žiadny príjem. Predmetná spoločnosť bola založená za účelom projektu, ktorý sa neuskutočnil. Je vlastníkom pomernej časti akcií spoločnosti. Spoločnosť E. Z., O..I.., v tejto spoločnosti je otec členom dozornej rady. Od svojho vymenovania nepoberá žiadny príjem. Spoločnosť bola založená za účelom projektu, ktorý sa neuskutočnil. Nevlastní žiadne akcie spoločnosti. K problematike úhrady školného a ďalších výdavkov otec uviedol, že deti boli prihlásené na povinnú školskú dochádzku na súkromnú základnú školu E. v Bratislave v zmysle dohody oboch rodičov. Starší syn D. navštevoval uvedenú školu dva roky 4 a 5 ročník t.j. 2014 a 2015. Mladší syn N. bol tiež prihlásený do prvého ročníka základnej školy E. v roku 2015, pretože ju navštevoval aj jeho starší brat. Na školné, ako aj ďalšie výdavky na deti prispievali finančnou sumou rodičia otca. Bez vedomia otca matka v auguste 2015 odišla spolu s deťmi ku svojim rodičom do Galanty, čím vytrhla deti z kontinuálneho rodinného a školského života. Rodičia otca finančne pomáhali deťom a jeho rodine, o čom matka veľmi dobre vie, už od obdobia, keď sa otec podrobil druhej operácii chrbtice v mesiaci máj 2013. Uvedený stav po operácii otca maloletých detí si vyžadoval jeho práceneschopnosť v dĺžke 1 roka t.j. do 01.05.2014 (dôkaz prepúšťacia správa z nemocnice + potvrdenie o práceneschopnosti). Z dôsledku dlhodobého pracovného výpadku, ako aj následkov vyplývajúcich zo zdravotného stavu otca vznikli problémy aj s jeho aktivitami v pracovnom ako aj osobnom živote. Otec maloletých detí v súčasnosti dosahuje jediný mesačný príjem vo výške 354,84 € netto, ako konateľ a zamestnanec spoločnosti I., s.r.o. (dôkaz mzdový list za rok 2016). V súdnom konaní o rozvode manželstva a stanovení výšky výživného otec maloletých detí ponúkol výživné pre obidve deti maximálne 300,- € mesačne. Uvedenú maximálnu výšku výživného je otec schopný v súčasnosti platiť s podporou obidvoch svojich rodičov. 18. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.06.2017 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právna zástupkyňa matky, otec, právna zástupkyňa otca, a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom. 19. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 20. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 21. V prejednávanej veci bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté o rozvode manželstva účastníkov, o zverení maloletých detí, o zastupovaní a správe ich majetku a súčasne o výške výživného na maloleté deti, ako aj o úprave styku otca s maloletými deťmi. Odvolanie otca bolo podané iba do výšky ním určeného výživného na obe maloleté deti. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu otca vzťahujúcu k ukončeniu a odvolaniu z funkcie podpredsedu a člena predstavenstva T. C. I., O..I.. a k následnému zníženiu jeho príjmu ku dňu 25.05.2016, t.j. po rozhodnutí súdu prvej inštancie v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že otec síce odvolaciemu súdu doručil list spoločnosti, ktorým mu oznámili, že uznesením dozornej rady T. C. I., O..I.. bolo rozhodnuté o jeho odvolaní z funkcie podpredsedu a člena predstavenstva T. C. I., O..I.. ku dňu 25.05.2006, pričom však otec už odvolaciemu súdu nepredložil jednak uznesenie dozornej rady a súčasne neozrejmil skutočnosti, na základe ktorej musel byť, respektíve bol odvolaný z funkcie podpredsedu a zároveň člena predstavenstva. Taktiež z dokladov predložených otcom nevyplýva, že ukončením funkcie podpredsedu alebo člena predstavenstva súčasne zaniká otcovi pracovnoprávny pomer (t.j. v spise absentujú stanovy T. C. I., O..I.., respektíve pracovná zmluva otca z ktorej uvedená skutočnosť vyplýva). Otec v konaní pred odvolacím súdom taktiež neuviedol, či ukončením a odvolaním z funkcie dostal vyplatenú nejakú výnimočnú odmenu, a súčasne otec odvolaciemu súdu neozrejmil, prečo k tomuto ukončeniu pracovného pomeru došlo. Na základe uvedeného potom odvolací súd k uvedenej námietke otca ohľadom zníženia jeho príjmu a ukončenia pracovného pomeru v spoločnosti T. C. I., O..I.., neprihliadol. Odvolací súd taktiež poukazuje na výpis obchodného registra, z ktorého vyplýva, že otec bol spoločníkom spoločnosti I., s.r.o. v čase od 31.10.2013 do 03.03.2016, pričom z obsahu spisu nevyplýva, akým spôsobom otec previedol svoj obchodný podiel (t.j. odplatne resp. bezodplatne) na svoju matku W. J.. Preto v tejto súvislosti možno konanie otca vyhodnotiť s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa otec bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho majetkového prospechu. Je zrejmé, že otec je súčasne konateľom tejto spoločnosti, pričom je zároveň aj v pracovnom pomere a jeho mzda predstavuje sumu vo výške 354,84 €. Tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že práve konateľ spoločnosti (akejkoľvek) je oprávnený rozhodovať o mzdových nárokoch zamestnancov, a preto otec ako konateľ spoločnosti si takpovediac sám určil výšku mzdy, respektíve sa podieľal na rozhodovaní o svojej mzde. Odvolací súd z obdobných súdnych sporov má vedomosť, že mzda priemerného konateľa spoločnosti sa pohybuje približne okolo cca 2.000,- € netto. Preto mzda otca určená vo výške 354,86 € je značne podhodnotená, pričom je zarážajúce, že človek s vysokoškolským vzdelaním aké má aj otec nedosahuje ani priemernú mzdu v národnom hospodárstve, a je preto otázkou prečo túto pracovnú pozíciu vôbec otec vykonáva. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že otec poberá značne podhodnotenú mzdu, ktorú si sám určil, respektíve sa podieľal na jej stanovení, a preto nedáva zmyslel, prečo otec za uvedenú mzdu pracuje. Na základe uvedeného možno konanie otca, ktorý pracuje za mzdu neadekvátnu jeho vzdelaniu a schopnostiam, vyhodnotiť ako konanie, ktorým sa bez dôležitého dôvodu vzdáva výhodnejšieho zamestnania s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z jednotlivých dokladov doložených otcom do súdneho spisu vyplýva, že otec sa dňa 11.01.2016 vzdal funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti D., a.s., bez uvedenia dôvodu. Na základe uvedeného odvolací súd opätovne musel vyhodnotiť konanie otca s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa opäť vzdal otec výhodnejšieho majetkového prospechu, respektíve výhodnejšieho zamestnania. Odvolací súd má za to, že ani funkciu predsedu predstavenstva otec nemusí vykonávať bezodplatne, nakoľko tejto funkcii taktiež musí venovať svoj čas a energiu, či už na rôznych zasadnutiach predsedníctva, respektíve rozhodovaním vzťahujúcim sa k spoločnosti. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec je aj členom dozornej rady spoločnosti E. Z., O..I.., avšak za túto činnosť, taktiež nepoberá žiadny príjem. Rovnako ako nepoberá príjem za funkciu člena predstavenstva spoločnosti K., a.s., kde otec podľa jeho vyjadrenia od založenia spoločnosti nepoberá žiaden príjem, avšak je vlastníkom pomernej časti akcií spoločnosti. Otec v tejto súvislosti neuviedol odvolaciemu súdu koľko a aké akcie vlastní, v akej výške, akú majú nominálnu alebo menovitú hodnotu, či ide o akcie na meno, na doručiteľa (resp. iné) a z tohto dôvodu odvolací súd nevedel vyhodnotiť, následný, možný zisk otca. Na základe nedostatočných informácií poskytnutých otcom, odvolací súd vyhodnotil konanie otca s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa otec vzdáva dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania respektíve príjmu a majetkového prospechu. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca vzťahujúce sa k v určenej výške výživného, odvolací súd poukazuje na to, že maloletý D. má 13 rokov a maloletý N. má 8 rokov, pričom výživné určené vo výške 250,- € na jedno dieťa je primerané výdavkom maloletých detí vyčíslených matkou. Odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, akým spôsobom otec hospodári, keďže napriek svojmu príjmu, ktorý má vo výške cca 350,- € dokáže platiť 300,- € mesačne výdavky za dom v ktorom býva, pričom mu zostane cca 50,- € na jeho existenciu a súčasne by bol ochotný platiť 300,- € výživné na maloleté deti. Otec v odvolaní tvrdil, že finančne mu pomáhajú jeho rodičia, avšak z vyjadrenia matky vyplýva, že jeho rodičia sú starobní dôchodcovia, pričom otec odvolaciemu súdu neozrejmil, z čoho okrem starobného dôchodku majú jeho rodičia finančný príjem, ktorým mu podľa tvrdenia otca mu finančne vypomáhajú. Pokiaľ ide o zdravotný stav otca je nepochybné, že otec musel prekonať dve operácie a následne bol práceneschopný, avšak na druhej strane je treba uviesť, že po ukončení práceneschopnosti si otec bol schopný nájsť zamestnanie, pričom jeho príjem bol približne 900,- € mesačne, inak povedané zdravotný stav otca mu nebránil nájsť si adekvátnu prácu za primeranú mzdu, zodpovedajúcu jeho vzdelaniu. Na základe uvedeného, ako aj s poukazom na skutočnosť, že neprebieha žiadne konanie ohľadom zníženia funkčnej schopnosti otca pracovať (t.j. konanie o priznaní dočasnej invalidity) odvolací súd k zdravotným problémom otca neprihliadol. Je nepochybné že otec, má momentálne 47 rokov, čiže ide o muža v aktívnom produktívnom veku, s vysokoškolským vzdelaním, ktorý si podľa názoru odvolacieho súdu musí nájsť adekvátne zamestnanie so mzdou zodpovedajúcou jeho vzdelaniu a kvalitám, aby dokázal platiť výživné na jeho maloleté deti, ktoré sa podľa názoru odvolacieho súdu sa bude vekom maloletých detí iba zvyšovať. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určeného výživného vo výške 250,- € na jedno maloleté dieťa ako vecne a právne správny potvrdil. Na základe uvedeného potom možno ustáliť záver, že otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozsudku riadne nevysporiadal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určeného výživného na maloletého D. a na maloletého N. potvrdil, pretože je vecne a právne správny (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). 22. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 23. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 24. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).