Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/327/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414212065 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1414212065.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcov: 1/ G.. N. T., U. XX. X. XXXX, R. N. V. XXX, XXX XX R., 2/ G.. G. T., U. XX. X. XXXX, R. N.Á. V. XXX, XXX XX R., zastúpených JUDr. Alexandrou Karlíkovou, advokátkou so sídlom Blatnícka 3, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: YMOD STAV, s.r.o., so sídlom Pod Zečákom 22/A, 841 03 Bratislava, IČO: 46 185 372, zast. LEGATE, s.r.o. Dvořákovo nábr. 8/A Bratislava IČO: 35 846 909, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25C/198/2014-211 zo dňa 26. apríla 2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovia 1./, 2./ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Bratislava IV (ďalej len súd prvej inštancie ) rozsudkom určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou ZEČÁK, s.r.o. so sídlom Bzovícka 28, 851 07 Bratislava, IČO 45 610 975, zapísanou v odd. Sro, vložke č. 66080/B ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou YMOD STAV, s.r.o., IČO: 46 185 372, so sídlom Pod Zečákom 22/A, 841 03 Bratislava, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 73575/B, konajúcou I. G., konateľom, ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a na základe ktorej vklad vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny pod číslom V-5525/13 zo dňa 26. 4. 2013, je voči žalobcom právne neúčinná; o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia majú voči žalovanému vymáhateľnú pohľadávku, ktorá je právoplatne judikovaná vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn. 25C/198/2014. Spoločník a konateľ žalovaného je dcérou spoločníka dlžníka spoločnosti S-HANZA s.r.o., právneho nástupcu dlžníka - spoločnosti ZEČÁK, s.r.o. (v ktorom matka spoločníčky a konateľky žalovaného tiež bola spoločníčkou a konateľom). Dňa 24.03.2015 bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie JUDr. Branislavom Plškom a do rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebol súdu predložený dôkaz preukazujúci uhradenie aspoň časti vymáhateľnej pohľadávky, pričom žalovaný ako osoba povinná nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné exekvovať, spoločnosť žalovaného nevykazuje žiaden zisk (vlastní záhrady vo výmere 32m2 a 14 m2, ostatné nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/5). Voči žalovanému ako dlžníkovi je vedených viacero exekúcií ( súdny exekútor Mgr. Roman Vozár EX 97/2014, LV č. XXXX, M. Č.. XXXX s vyznačenými exekúciami) a na Okresnom súde Bratislava IV je vedené súdne konanie pod sp. zn. 6C/210/2014 (aktuálny výpis LV č. XXXX s vyznačenou poznámkou). Argumentácii žalovaného o odplatnosti právneho úkonu, ktorým boli prevádzané nehnuteľnosti zo spoločnosti ZEČÁK, s.r.o. na spoločnosť YMOD STAV, s.r.o. neprisvedčil, keďže prospech žalovaného je vyjadrený už rozdielom v cene (2.901,- €), za ktorú žalovaný nehnuteľnosti od spoločnosti ZEČÁK, s.r.o. nadobudol a v cene stanovenej znaleckým posudkom zo dňa 9. 9. 2015, vypracovaným na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, pozemkov parciel Č.. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, Q. na M. H. Č.. XXXX, L. Ú. M., podľa ktorého všeobecná hodnota uvedených nehnuteľností je 123.762,22 €, zaokrúhlene 124.000 €. K právnemu úkonu medzi dlžníkom a žalovaným došlo 15. 3. 2013 a Okresný úrad Bratislava, Katastrálny odbor rozhodol o vklade vlastníckeho práva z 26. 4. 2013, ktorým dňom bol povolený vklad vlastníckeho práva. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia uplatnili žalobu včas. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 42a ods. 1,2,3,4,5, a § 42b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a v dôsledku zisteného skutkového stavu konštatoval, že právny úkon bol urobený medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou a medzi právnickou osobou, v ktorej blízka osoba členovi štatutárneho orgánu dlžníka majetkovú účasť aspoň 10 % a zároveň v ktorej osoba blízka členovi štatutárneho orgánu dlžníka je štatutárnym orgánom. Z uvedených dôvodov a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o neexistencii zákonom prezumovaného úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, súd považoval žalobu za dôvodnú. V závere prvoinštančný súd uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, pretože odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa ustanovenia § 80 O.s.p. a žalobcovia tak nemusia preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., prvej vety, podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalovaný. Uviedol, že obchodná spoločnosť Zečák s.r.o. ako dlžník žalobcov sa v rokoch 2012 a 2013 dostal do platobnej neschopnosti, nebola schopná zabezpečovať údržbu nehnuteľnosti vrátane príjazdovej cesty. Prevod vlastníckeho práva bol ponúknutý mestskej časti za symbolickú cenu, ktorá však ponuku odmietla. Súd prvej inštancie konštatoval, že prevodom vlastníckeho práva došlo k zmenšeniu majetku dlžníka na úkor žalobcov a zároveň k prospechu žalovaného. Žalovaný v otázke možného ukrátenia žalobcov predkladá odvolaciemu súdu nové podklady, ktoré preukazujú, že v skutočnosti k ukráteniu veriteľov prevodom nehnuteľnosti nedošlo, ide o kópie zmluvy o pôžičky, zmluvy o prevzatí dlhu a zmluvy o postúpení pohľadávky. Na základe uvedených pokladov preukazuje existenciu pohľadávky žalovaného voči spoločnosti Zečák s.r.o., ako dlžníkovi žalobcov vo výške 33.200 €. Žalovaný vedel o existenciu svojej pohľadávky už počas konania na súde prvej inštancie, avšak nevedel zdokladovať existenciu pôvodnej zmluvy o pôžičke medzi I. G. K. E.Č. E.-T., E..A..O.., túto zmluvu žalobcovi poskytli až bývalí konatelia po preskúmaní zmluvnej dokumentácie. Predložené dokumenty preukazujú zaplatenie kúpnej ceny nehnuteľnosti vo výške 2.901 €, je potrebné pripočítať pohľadávku protihodnotu prevedených nehnuteľností na žalovaného. Najvyššia kúpna cena parkovacích státí preukázateľne zaplatená jedným z vlastníkov bytov v realitnom projekte Zečák predstavovala 5.500 €. V súčasnosti je odporca vlastníkom 6- ich parkovacích státí a tak trhová hodnota vo vlastníctve žalovaného predstavuje 33.000 €. Trhová hodnota príjazdovej cesty sa určiť nedá, nakoľko žiaden subjekt neprejavil záujem o kúpu ani za zlomkovú cenu, naopak žalovanému odo dňa nadobudnutia týchto nehnuteľností vznikajú len náklady na ich údržbu. Na základe uvedeného má za to, že prevodom nehnuteľnosti na žalovaného nedošlo k ukráteniu žalobcov. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. 3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, aby odvolací súd dôkazy predložené žalovaným v rámci odvolacieho konania nebral do úvahy, pretože nespĺňajú zákonné predpoklady podľa § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p., čím nie sú splnené zákonné podmienky pre ním navrhovanú zmenu napadnutého rozsudku. Žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal náhradu trov odvolacieho konania. 4. Žalovaný v písomnom doplnení odvolania zo dňa 22.7.2016 uviedol, že existujú skutočnosti a dôkazy, ktoré žalovaný bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a tieto dôkazy predložil spolu s odvolaním. Navyše existuje ďalší dôkaz, ktorý spochybňuje správnosť znaleckého posudku, ktorý určil všeobecnú hodnotu prevádzaných nehnuteľností, ktorý nebol súdu doteraz predložený. Novým dôkazom je list vlastníctva č. XXXX kat. úz. M. zo dňa 3.5.2013, z ktorého je zrejmé, že ku dňu prevodu nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.4.2013 boli prevádzané nehnuteľnosti zaťažené záložným právom, ktoré znižuje všeobecnú hodnotu, skutočnosť, ktorú znalecký posudok nezohľadnil, preto záver o všeobecnej hodnote prevádzaných nehnuteľností vo výške 124.000 € neobstojí. Súd prvej inštancie rozhodol, že kúpna zmluva je neúčinná, len na základe zistenej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola vyššia ako kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve. Mohol tým síce konštatovať neprimeranosť protiplnenia za prevádzaný majetok, avšak nevykonal dokazovanie smerom k zisteniu, či uvedeným právnym úkonom, aj keď bol podľa názoru súdu vykonaný bez odpovedajúceho protiplnenia, došlo skutočne k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky žalobcov vo vzťahu k zmenšeniu majetku dlžníka. Pokiaľ uvedenú skutočnosť žalobcovia nepreukázali, neboli splnené podmienky na odporovanie právneho úkonu. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. 5. Žalobcovia vo vyjadrení k doplneniu odvolania uviedli, že zotrvávajú na stanovisku, že nie je možné podané odvolanie už doplniť, nakoľko uplynula 15-dňová zákonná lehota na podanie odvolania. V zmysle judikatúry NS SR sp. zn. 5MCdo/4/2007 „nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočnosti, alebo dôkazov bez viny účastníka občianskeho súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, t. j. situáciu, keď účastník konania nemohol bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť, alebo predložiť, pretože o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. Žalovaný o všetkých oneskorene doložených dôkazov vedel, dokonca to uviedol v samotnom odvolaní, avšak ich neoznačil, neuplatnil ich teda včas, preto nie je možné v tomto štádiu konania na ne prihliadnuť. Žalobcovia viacnásobne vyzývali dlžníka k úhrade ich pohľadávky, pričom dlžník svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, kým nebol vydaný Okresným súdom Bratislava I exekučný titul na zaplatenie pohľadávky vo výške 57.000 €, nemali zákonnú možnosť uspokojiť ich pohľadávku z majetku. Zmenšenie majetku dlžníka preukázali vyhlásením o stave exekúcie zo dňa 8.7.2015, ktorý potvrdil, že dlžník nemá žiaden majetok. Účtovná súvaha je daňovým dokladom a nepreukazuje právny stav. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného bol povolený 26.4.2013, preto účtovná uzávierka ku dňu 31.12.2012 nie je relevantná 6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platný a účinný od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu ( výrok vo veci samej ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o vyslovení neúčinnosti právneho úkonu dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bolo žalobe vyhovené. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie ( § 387 ods. 2 C.s.p.) o tom, že žalobcovia preukázali, že boli splnené podmienky na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou ZEČÁK, s.r.o. so sídlom Bzovícka 28, 851 07 Bratislava, IČO 45 610 975, zapísanou v odd. Sro, vložke č. 66080/B ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou YMOD STAV, s.r.o., IČO: 46 185 372, so sídlom Pod Zečákom 22/A, 841 03 Bratislava, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 73575/B, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keď preukázali, že mali vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá je exekučným titulom, ktorú sa nepodarilo uspokojiť z jeho majetku a že odporovaný právny úkon - kúpna zmluva ukracuje uspokojenie ich vymáhateľnej pohľadávky, keďže žalobcovia ako veritelia nemôžu dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka (na základe exekúcie), ktorý je nemajetný, vedú sa voči nemu viaceré exekučné konania. Prvoinštančný súd správne vyhodnotil, že právny úkon bol urobený medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou a medzi právnickou osobou, v ktorej blízka osoba členovi štatutárneho orgánu dlžníka majetkovú účasť aspoň 10 % a zároveň v ktorej osoba blízka členovi štatutárneho orgánu dlžníka je štatutárnym orgánom, a v konaní nepreukázala, že nepoznala úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, resp. že ho pri vynaložení náležitej starostlivosti poznať nemohla. V zmysle ustálenej súdnej praxe bolo na žalovanej ako osobe blízkej dlžníkovi, aby si splnila dôkaznú povinnosť a navrhla také dôkazy, z ktorých by vyplynulo, že boli naplnené uvedené podmienky obrany proti odporovacej žalobe vo vzťahu k jej osobe. Mala povinnosť preukázať, či a akú činnosť (aktivitu) vyvinula v čase uzavretia odporovaného úkonu, aby úmysel dlžníka ukrátiť takým úkonom veriteľa poznala (mohla poznať), a že táto činnosť (aktivita) predstavovala vzhľadom na okolnosti prípadu náležitú starostlivosť. Ak by žiadnu takú činnosť v čase úkonu nevyvinula, alebo ak vyvinutá činnosť nepredstavovala náležitú starostlivosť, nemôže sa už z tohto dôvodu odporovacej žalobe ubrániť. Žalovaná neposkytla také tvrdenia a dôkazy, ktoré by bolo možné posúdiť ako náležitú starostlivosť smerujúcu k poznaniu úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľov. Podľa súdnej praxe na obranu osoby blízkej dlžníkovi voči odporovacej žalobe veriteľa nepostačuje tvrdenie, že blízka osoba nevedela o dlhoch dlžníka a o jeho úmysle ukrátiť veriteľa uzavretím zmluvy, pretože jej dlžník neoznámil svoje dlhy a nemohla sa o nich dozvedieť ani z jeho účtovnej evidencie (Ro NS ČR z 31. 10. 2000, sp. zn. 21 Cdo 864/2000, Ro NS ČR z 2. 5. 2005, sp. zn. 30 Cdo 635/2005). Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil ( § 220 ods. 2,3 C.s.p. ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. 10. Žalovaný svoje odvolanie založil na predložení nových dôkazov - zmluvy o pôžičke, zmluvy o prevzatí dlhu a zmluvy o postúpení pohľadávky, dôkazy ktoré preukazujú, že v skutočnosti k ukráteniu veriteľov prevodom nehnuteľnosti nedošlo, keďže týmito dokladmi preukazuje existenciu pohľadávky žalovaného voči spoločnosti Zečák s.r.o., ako dlžníkovi žalobcov vo výške 33.200,- €. O nových dôkazoch žalovaný mal vedomosť už počas konania pred súdom prvej inštancie, avšak ich nevedel zdokladovať, keďže tieto doklady poskytli bývalí konatelia až po preskúmaní zmluvnej dokumentácie. 11. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. 12. Zákon pripúšťa nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní iba výnimočne a v obmedzenom rozsahu. Strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v konaní pred súdom prvej inštancie. Takéto dôkazy a skutočnosti nemôže odvolací súd vziať do úvahy. Naopak, dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu byť odvolacími dôvodmi, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú charakteristické tým, že sa viažu na konkrétne vymedzené procesné situácie v konaní pred súdom prvého stupňa, najmä na to, že ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť, alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 písm. d) O.s.p.). Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny strany sporu treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, t. j. situáciu, kedy účastník konania nemohol skutočnosti alebo dôkazy označiť, alebo predložiť, pričom procesným uplatnením treba rozumieť podanie účastníka, ktorým takú skutočnosť, alebo dôkaz označil pre účely jeho zaobstarania, vykonania, hodnotenia (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5MCdo 4/2007 zo dňa 20.03.2008). V súdenej veci vo vzťahu k dôkazom predloženým žalovaným ako príloha 1 - 3 k odvolaniu (zmluva o pôžičke, zmluva o prevzatí dlhu zo dňa 20.10 2010 a zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 20. 2 2013) nie je možné prijať záver, že by ich žalovaný bez svojej viny nemohol predložiť pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže ako vyplýva z ich obsahu nielenže existovali už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale žalovaný podľa vlastného tvrdenia mal o nich aj vedomosť už počas konania pred prvoinštančným súdom. Novými dôkazmi sa predovšetkým má na mysli skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie. Skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom; vonkoncom nemôžu nimi byť dôkazy, o ktorých žalovaný vedomosť mal a ani ich len neoznačil. 13. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 22. 7. 2016 označeného ako „doplnenie odvolania“ vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie k zisteniu, či uvedeným právnym úkonom (aj keď bol vykonaný podľa názoru súdu prvej inštancie bez zodpovedajúceho protiplnenia) došlo skutočne k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky žalobcov vo vzťahu k zmenšenému majetku dlžníka, námietka ktorá je bezpredmetná, keďže súd prvej inštancie dostatočným spôsobom v tomto smere svoje rozhodnutie odôvodnil. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. platného v čase podania odvolania ( resp. § 365 ods. 3 C.s.p. účinného v čase doplneného odvolania), rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. V danom prípade dôvody odvolania žalovaný rozšíril po uplynutí lehoty na podanie odvolania, preto nie je dôvod, aby sa odvolací súd s touto námietkou bližšie zaoberal. Ak by odvolaciemu súdu aj nebránila uvedená prekážka, nebola by táto námietka spôsobilá privodiť na vec iný náhľad a to z dôvodu, že predložené listinné dôkazy - listy vlastníctva a súvaha spoločnosti Zečák s.r.o. zo dňa 31.03. 2013 nie sú dôkazmi ktoré žalovaný bez svojej viny nemohol označiť, alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 205a ods. 1 písm. d) O.s.p.), ani nepreukázal, žeby označil pre účely zaobstarania, vykonania, hodnotenia existujúce dôkazy o ktorých vedomosť mal v konaní pred súdom prvej inštancie a nemohol ich bez svojej viny predložiť, a preto nie je možné v odvolacom konaní považovať túto námietku za relevantnú a na „nové dôkazy“ prihliadnuť. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalobcovia, preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).