Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414212609 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1414212609.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: O.. M. Z., N. N. XX, N., štátny občan SR, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Šimon Meliš, s.r.o., so sídlom Partizánska 3, Bratislava, proti žalovaným: 1/ MICROWELL, spol. s r.o., so sídlom SNP 2018/42, Šaľa, IČO: 31 414 249, zast. JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, 2/ Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, o náhradu škody vo výške 7.875,84 Eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23. mája 2016 č.k. 23C 210/2014-190 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e. Žalovanému 1/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti 196,92 Eur zastavil, žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 165,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% od 30.04.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Podaním doručeným súdu 23.5.2016 vzal žalobca žalobu v časti sumy 196,92 Eur späť. V zostatku žalobného návrhu zotrval na svojich podaniach a vyjadreniach a žiadal súd, aby vyhlásil medzitýmny rozsudok, ktorým by uznal dôvodnosť nároku na náhradu škody čo do základu. 3. Súd prvej inštancie na po tomto čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom a za súhlasu žalovaných s týmto späťvzatím konanie v časti istiny 196,92 Eur podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil. 4. Vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi: žalobou, správou o nehode zo dňa 26.7.2012, zmluvou o výpožičke zo dňa 26.9.2012, oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, výzvou na náhradu škody adresovanú žalovanými 1/ a 2/, listom žalovaného 2/, doplnením výzvy na náhradu škody, emailovou komunikáciou, listom spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., faktúrou č. XXXXXXXXXX, kalkuláciou opravy č. XXXX/XXXX, emailovou komunikáciou na č.l. 98, cenníkmi prenájmu vozidiel na č.l. 99-103, spisovým materiálom týkajúcim sa likvidácie poistnej udalosti spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., výpisom z účtu na sumu 196,92 Eur, oznámením o ukončení poistnej udalosti - zapožičanie náhradného vozidla č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.4.2016. 5. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 24.7.2012 došlo k dopravnej nehode na G. X. S. N. medzi vozidlom Kia Sportage, EČV: N. XXX Y. vedenom žalobcom a vozidlom Ford, EČV: Z. XXX N. vedenom V. C.H. U., zamestnancom spoločnosti MICROWELL, spol. s r.o. (žalovaným 1/), ktorý dopravnú nehodu zavinil. V dôsledku dopravnej nehody bola na motorovom vozidle Kia Sportage, EČV: N. XXX Y. spôsobená škoda v celkovej výške 9.975,41 Eur, pričom na vozidle museli byť vymenené zadné dvere, zadný nárazník, podlaha kufra, bočnica zadná pravá, výfuk a zadný rám KPL a ďalšie diely tak, ako sú uvedené v kalkulácii opravy vyhotovenej spoločnosťou Motor-Car Bratislava, s.r.o. Žalobca mal uzavretú poistnú zmluvu so spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá mu vyplatila poistné plnenie v sume 9.476,64 Eur a žalobca zaplatil spoluúčasť vo výške 498,77 Eur. Žalovaný 1/ mal uzavretú poistnú zmluvu na motorové vozidlo Ford, EČV: Z. XXX N. so žalovaným 2/ (spoločnosťou Generali Poisťovňa, a.s.). Spoločnosť Allianz si uplatnila v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka refundáciu za poskytnuté poistné plnenie voči žalovanému 2/, ktorý po vyhodnotení poistnej udalosti uhradil spoločnosti Allianz sumu 9.476,64 Eur a žalobcovi vyplatil sumu 498,77 Eur, ktorú zaplatil ako spoluúčasť. 6. Vyvodil, že žalobca si v konaní uplatnil sumu 7.875,84 Eur spolu s úrokom z omeškania, z čoho sumu 7.513,50 Eur uplatňuje titulom znehodnotenia vozidla dopravnou nehodou a 362,34 Eur titulom nájomného za požičané motorové vozidlo Citroen C3, ktoré si požičal za náhradu vo výške 0,183 Eur/km. 7. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b/, § 15, zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti, § 420, § 247, § 442 ods. 1, 3, § 443, § 451 ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. 8. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal existenciou pasívnej vecnej legitimácie odporcov žalovaných 1/ a 2/, pričom vychádzal najmä z ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. S ohľadom na citované ustanovenie dospel k záveru, že žalobca sa mohol svojho nároku domáhať priamo proti žalovanému 2/, ale nič mu nebránilo v tom, aby si svoj nárok uplatnil aj voči žalovanému 1/ (majiteľovi vozidla, ktoré spôsobilo škodu). 9. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu na strane škodcu (žalovaného 1/ a žalovaného 2/), a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Tieto skutočnosti neboli ani medzi účastníkmi sporné. Spornou zostala podľa neho len výška škody. Konštatoval, že pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 23/2008). 10. Vyslovil že pri posudzovaní výšky náhrady škody je potrebné vychádzať z ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Východiskom určenia výšky škody na veci je cena, ktorú mala vec v dobe, kedy došlo k jej poškodeniu. Výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený vec nechal opraviť, či si ju opravil sám alebo či zostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil a či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod, pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody (R 5/1988, R 25/1990). Pokiaľ je za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých nevyhnutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetkového stavu, v danom prípade k oprave vozidla tak, aby z technického hľadiska bolo rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu nie je možné inak než za použitia nových náhradných dielov, oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť na náhradu nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II.ÚS 2221/07). 11. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. Kia Sportage, pričom z kalkulácie opravy vozidla č. XXXX/XXXX vyhotovenej spoločnosťou Motor-Car Bratislava s.r.o. vyplýva, že celková škoda na motorovom vozidle predstavovala sumu 9.975,41 Eur. Spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. vyplatila žalobcovi poistné plnenie v sume 9.476,64 Eur a žalobca zaplatil spoluúčasť vo výške 498,77 Eur. Následne si spoločnosť Allianz si uplatnila v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka refundáciu za poskytnuté poistné plnenie voči žalovanému 2/, ktorý po vyhodnotení poistnej udalosti uhradil spoločnosti Allianz sumu 9.476,64 Eur a žalobcovi vyplatil sumu 498,77 Eur, ktorú zaplatil ako spoluúčasť. 12. Mal tiež preukázané, že žalobca využíval motorové vozidlo na súkromné účely a na cestu z a do zamestnania. Po oprave vozidla došlo k uvedeniu vozidla do pôvodného stavu a žalobca pokračuje v používaní motorového vozidla na rovnaký účel, ako tomu bolo pred nehodou. Teda vykonanou opravou bolo vozidlo uvedené do pôvodného stavu, tak aby ho mohol žalobca používať za rovnakých podmienok, ako pred dopravnou nehodou. Vzhľadom na uvedené ustálil, že naturálnou reštitúciou (opravou motorového vozidla navrhovateľa) došlo k uhradeniu skutočnej škody, ktorá na vozidle bola spôsobená. V dôsledku tvrdeného zníženia hodnoty jeho motorového vozidla nebola súdu preukázaná konkrétna ujma, ktorá by nastala priamo v majetkovej sfére poškodeného, keď tento len hypoteticky porovnával cenu nepoškodeného motorového vozidla a cenu havarovaného motorového vozidla, pričom súdu v priebehu konania nebolo ani tvrdené, že uvedené motorové vozidlo mal záujem predať za konkrétnu sumu, ktorá bola neskôr v dôsledku dopravnej nehody znížená o ním uplatnenú čiastku. Nárok žalobcu spočívajúci v údajnom znehodnotení vozidla v sume 7.513,50 Eur považoval súd za nedôvodný a prípadné plnenie zo strany žalovaných v tomto smere by znamenalo bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu, preto jeho žalobu v tejto časti zamietol. 13. Pokiaľ ide o žalobu žalobcu zo dňa 23.5.2016 ohľadom vydania medzitýmneho rozsudku v časti uplatneného nároku vo výške 7.513,50 Eur, nakoľko súd žalobu v tejto časti zamietol, uviedol, že nebol dôvod pre vydanie medzitýmneho rozsudku. 14. Vo vzťahu k nároku uplatneného žalobcom v sume 362,34 Eur titulom nájmu za požičané motorové vozidlo, tento nárok považoval súd prvej inštancie za dôvodný. Skonštatoval, že v tejto časti bola žaloba spočiatku podaná predčasne, nakoľko v čase jej podania žalovaný 2/ ešte nemal vybavenú poistnú udalosť v tejto časti. V priebehu konania bola zo strany žalovaným 2/ uznaná vo výške 196,92 Eur. 15. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca si požičal v období od 2.8.2012 do 20.9.2012 motorové vozidlo Citroen C3 1,1l, EČV: N. - N. z dôvodu nutnosti, a to na prepravu z a do zamestnania za náhradu vo výške 0,183 Eur/km. V uvedenom období na vozidle najazdil 1980 km a za požičanie vozidla zaplatil celkovú sumu 362,50 Eur (ako to vyplýva zo zmluvy o výpožičke). Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 362,34 Eur. Vyslovil, že skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Či ide o skutočnú škodu, treba vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne okolnosti. Príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody je daná vtedy, ak škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej ide. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R 7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody, uviedol, že škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu. Keby nedošlo k dopravnej nehode, nájom náhradného motorového vozidla by nebol nutný. Mal za to, že žalobcovi prenájmom náhradného vozidla vznikla skutočná škoda, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Žalobca mal prenajaté porovnateľné motorové vozidlo (dokonca aj v nižšej triede, ako bolo jeho vozidlo, ktoré bolo predmetom opravy) po dobu opravy poškodeného vozidla od 2.8.2012 do 20.9.2012, teda spolu 49 dní za náhradu vo výške 0,183 Eur/km. Túto náhradu považoval súd prvej inštancie za primeranú nakoľko táto predstavuje na deň sumu 7,39 Eur. Prostredníctvom internetových stránok požičovní áut v Bratislave (EDENCars, s.r.o., Autopožičovňa TEOCAR Bratislava, ABRIX Autopožičovňa Bratislava) zistil, že v súčasnosti sa cena prenájmov podobného motorového vozidla na dlhšie obdobie pohybuje od 15 Eur vyššie, takže sumu cca 8 Eur na deň v roku 2012 nepovažoval za neprimeranú. Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách s účinnosťou od 1.1.2009 suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 Eur. Vzhľadom na uvedené mal tak žalobu žalobcu v časti zaplatenia sumy za požičanie náhradného auta v čase vykonávania opravy na poškodenom motorovom vozidle vo výške 362,34 Eur za dôvodnú. Mal preukázané, že žalovaný 2/ v rámci vybavovania poistnej udalosti uznal časť tohto nároku v sume 196,92 Eur. Preto uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť na zaplatenie sumy 165,58 Eur (rozdiel medzi súdom uznaným dôvodným nárokom vo výške 362,34 Eur a odporcom v 2. rade priznaným nárokom vo výške 196,92 Eur). 16. Z dôvodu omeškania žalovaných 1/ a 2/ s plnením, uložil im aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania od 30.04.2016 (pričom za počiatok omeškania považoval deň nasledujúci po likvidácii poistnej udalosti v časti tohto nároku) v zmysle ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0% + 5 percentuálnych bodov). 17. O trovách konania si súd prvej inštancie vyhradil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. 18. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti čo do úrokov z omeškania zmeniť a žalovaným 1/ a 2/ uložiť povinnosť zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 196,92 Eur od 18.1.2013 do 21.4.2016 a zo sumy 165,42 Eur od 18.1.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne právne vec posúdil. Bol toho názoru, že predovšetkým bolo potrebné zodpovedať na otázku, či došlo k poškodeniu vozidla ako tvrdí, a teda či bola vec (motorové vozidlo) uvedená do pôvodného stavu. Uviedol, že opravou motorového vozidla boli odstránené poškodenia nefunkčnosti spôsobené dopravnou nehodou, ktorá oprava mohla byť vykonaná jedine takým spôsobom (ak nemal byť vymenený celý podvozok), že poškodená časť podvozku (zadný nosník) bol odstránený a bola navarená náhradná časť nosníka. Teda pred opravou bola predmetná súčiastka vyrobená ako jedna a po oprave bola táto súčiastka zložená, aj keď dúfa, že technologicky správne, z dvoch častí. Vozidlo tak nebolo uvedené do pôvodného stavu, len do stavu, aby malo všetky technologické funkcie ako pred poškodením. Je podľa neho zrejmý rozdiel medzi opravou vykonanou tak, že sa súčiastka len vymení za novú, a to spôsobom ako pri výrobe alebo tomu primeraným spôsobom (napr. výmenou starého stierača za nový) a opravou vykonanou tak, že sa nepoužije nová súčiastka, ako by použil výrobca, ale sa použije náhrada, aj keď výrobcom schválenú. Náhrada nie je nikdy rovnocenná s pôvodným dielom, navyše motorové vozidlá sa montujú na výrobnej linke určitým technologickým postupom, tento je jedinečný a pre kvalitu vozidla optimálny. Akýkoľvek iný spôsob montovania je len náhradný spôsob, ktorý sa môže, ale nemusí vyrovnať továrenskému spôsobu montovania. V zásade vždy dôjde k zhoršeniu veci. Tieto skutočnosti mal za všeobecne známe a práve tieto vplývajú na hodnotu motorového vozidla po havárii. Je rozdiel medzi hodnotou motorového vozidla po havárii, čo aj opraveného a motorového vozidla bez havárie, preto aj v inzerátoch sa táto skutočnosť uvádza, tieto skutočnosti sú aj predmetom informovania pri kúpe jazdeného vozidla a aj sa zisťuje hrúbka laku na vozidlách, podobné indikácie, či kupované vozidlo je havarované. Bolo by podľa neho vecou znaleckého skúmania, či poškodenie vozidla a následne tomu primeraná oprava má vplyv na zníženie hodnoty motorového vozidla alebo či vykonaním opravy uvedeným rozsahom a spôsobom sa nevrátila hodnota vozidla ako pred poškodením žalovaným 1/. Za správnu nepovažoval konštrukciu súdu prvej inštancie, keď v úvahe o ním nezmenenom používaní vozidla a škode ako hypotetickej v podstate zmiešal škodu ako zmenšenie majetku a ušlý zisk. Ani samotný spôsob užívania poškodenej veci vlastníkom veci nemá podľa neho nemá vplyv na výšku škody. Uviedol, že užívanie je len jedným z vlastníckych oprávnení popri práve vec držať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ňou, pričom vznik ujmy je naviazaný skôr na vlastnícke právo ako právo užívacie, čomu nepriamo nasvedčuje aj uznesenie NS ČR zo dňa 20.8.2002 sp.zn. 25Cdo 1331/2001. 19. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, v tejto časti žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalovaným 1/ a 2/ uložiť povinnosť zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 196,92 Eur od 18.1.2013 do 21.4.2016 a zo sumy 165,42 Eur od 18.1.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Mal za to, že interný postup žalovaného 2/ nemôže mať vplyv na právo žalobcu, pokiaľ vykonal likvidáciu poistnej udalosti až po uplynutí vyše štyroch rokov od poistnej udalosti, nemôže byť na jeho ujmu, pričom žalovaných 1/ a 2/ vyzval na zaplatenie žalovanej sumy. Bol toho názoru, že nevykonaním navrhnutého dokazovania znaleckým posudkom dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to k zmenšeniu jeho majetku ako poškodeného, pričom zistený skutkový stav bol neúplný, keďže nebolo zistené nielen zmenšenie jeho majetku, ale nebol v konaní zistený ani rozsah poškodenia vozidla, t.j. či poškodenie jeho motorového vozidla bolo poškodené žalovaným 1/ v rozsahu, ktorému zodpovedá výška škody ním požadovaná. Mal za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď použitá právna norma zakladajúca nárok na náhradu škody, ako aj úroky z omeškania bola nesprávne interpretovaná. 20. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom jeho právneho zástupcu k odvolaniu žalobcu, navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania na právnom zastúpení. 21. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, správne právne vec posúdil. 22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) a skutkovým stavom súdu prvej inštancie, ktorý nepotreboval doplniť (§ 383 C.s.p.), keďže nepovažoval za potrebné zopakovať ani doplniť ním vykonané dokazovanie (§ 385 ods. 1 C.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 23. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 24. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.). 25. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 26. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu a napadnutého rozhodnutia zistil, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz 220 ods. 2 C.s.p.) a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), z ktorého dôvodu sa obmedzil len na skonštatovanie a zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. 27. Súčasná právna prax a právny výklad náhrady škody vzniknutej na motorovom vozidle v dôsledku dopravnej nehody hovorí, že škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére osoby (v danom prípade vlastníka poškodeného motorového vozidla. Pri stanovení jej rozsahu je preto potrebné vychádzať z výšky všetkých prostriedkov, ktoré je poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetkového stavu, t.j. k oprave vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ bude obnovenie pôvodného majetkového stavu dosiahnuté za použitia nových drahších náhradných dielov (napr. z autorizovaného servisu), bude takáto oprava považovaná za vykonanú účelne, pretože bude smerovať len na odstránenie následkov škodovej udalosti. Nemožno totiž prenášať povinnosť úhrady nákladov na uvedenie vozidla do pôvodného stavu v ich plnej výške na poškodeného a znevýhodňovať ho tak na úkor škodcu. Poškodenému by ani diskutabilné „zhodnotenie“ vozidla v podstate bolo protiprávnym jednaním osoby, ktorá dopravnú nehodu zavinila, vnútené (keby k dopravnej nehode nedošlo, nemusel by vozidlo opravovať). V dôsledku škodovej udalosti sa by tak ocitol v situácii, kedy by musel vynaložiť zo svojich prostriedkov značnú čiastku na to, aby vozidlo mohol vôbec používať ako pred škodovou udalosťou, aj keď sám žiadne dopravné predpisy neporušil. 28. Žalobca si svojou žalobou voči žalovaným 1/ a 2/ neuplatňoval náhradu škody z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú mu v dôsledku predmetnej dopravnej nehody na jeho motorovom vozidle za vykonanú opravu a uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu, ktorá škoda mu za žalovaného 1/ bola uhradená žalovaným 2/ v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/, § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla po vykonanej oprave, ale náhrady škody v dôsledku znehodnotenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou a zvyšnej neuhradenej časti z celkovej sumy 362,34 Eur, ktorú uhradil za prenájom motorového vozidla, ktoré si žalobca prenajal po dobu, po ktorú nemohol svoje poškodené motorové vozidlo užívať. 29. Majetkovú škodu vzniknutú mu znehodnotením jeho motorového vozidla v dôsledku dopravnej nehody napriek vykonaním jeho opravy na navrátenie do pôvodného stavu, odôvodňoval tým, že motorové vozidlo nebolo vykonanou opravou uvedené do pôvodného stavu, ale len do stavu, aby malo všetky technologické funkcie ako pred poškodením. Považoval za zrejmý rozdiel medzi opravou vykonanou tak, že sa súčiastka len vymení za novú, a to spôsobom ako pri výrobe alebo tomu primeraným spôsobom (napr. výmenou starého stierača za nový) a opravou vykonanou tak, že sa nepoužije nová súčiastka, ako by ju použil výrobca, ale sa použije náhrada, aj keď výrobcom schválenú. Náhrada nie je nikdy rovnocenná s pôvodným dielom, navyše motorové vozidlá sa montujú na výrobnej linke určitým technologickým postupom, tento je jedinečný a pre kvalitu vozidla optimálny. Akýkoľvek iný spôsob montovania je len náhradný spôsob, ktorý sa môže, ale nemusí vyrovnať továrenskému spôsobu montovania. V zásade vždy dôjde k zhoršeniu veci. Je rozdiel medzi hodnotou motorového vozidla po havárii, čo aj opraveného a motorového vozidla bez havárie, preto aj v inzerátoch sa táto skutočnosť uvádza, tieto skutočnosti sú aj predmetom informovania pri kúpe jazdeného vozidla a aj sa zisťuje hrúbka laku na vozidlách, podobné indikácie, či kupované vozidlo je havarované. Vzniknutú mu majetkovú škodu by podľa neho sa dalo preukázať znaleckým dokazovaním. S logickým uvažovaním žalobcu by sa dalo stotožniť, avšak pre vyhovenie jeho nároku na náhradu škody ním takto uvedenej, žalobca nepreukázal, že mu takáto škoda, teda zmenšenie majetku, aj vznikla. 30. Povinnosť nahradiť škodu je zakotvená v každom právnom systéme. Uvedená povinnosť vzniká ako sekundárna, čiže následná povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil primárnu povinnosť, ktorá mu vyplýva či už zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti. Pri uplatnení si práva na náhradu škody je nevyhnutné, aby boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. V zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 31. Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. 32. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná. Povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, zaťažuje v zásade toho, koho tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. 33. V prejednávanej veci bolo preukázané porušenie právnej povinnosti vodičom žalovaného 1/, ktorý spôsobil predmetnú dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu, avšak žalobca nepreukázal vznik majetkovej škody, ktorá mu mala vzniknúť znehodnotením jeho motorového vozidla v dôsledku dopravnej nehody napriek vykonanej oprave, ktorú nepovažoval za dostatočnú ani čo sa týka navrátenia do pôvodného stavu. Možno prisvedčiť žalobcovi, že na jeho motorovom vozidle ním uvedeným spôsobom vykonanej opravy, by sa stav jeho motorového vozidla mohol prejaviť v znížení hodnoty jeho vozidla ako uviedol aj napr. pri jeho predaji, avšak k takejto skutočnosti do podania žaloby, ani do skončenia konania, nedošlo. Nie je však tiež vylúčené, že aj napriek tomu by sa to pri predaji jeho motorového vozidla neodrazilo, resp. svoje motorové vozidlo by mohol predať za rovnakú, alebo dokonca aj za vyššiu cenu, ako by bola kúpna cena porovnateľného motorového vozidla bez poškodenia. Preto pokiaľ k vzniku majetkovej škody u žalobcu zatiaľ nedošlo, nebolo potrebné vykonávať ani ďalšie dokazovanie, ktorého nevykonanie súdom prvej inštancie žalobca namietal. Žalobca tak nepreukázal vznik ním uplatňovanej majetkovej škody ako základný predpoklad na uplatnenie jeho nároku voči žalovaným 1/ a 2/. Preto ani jeho námietka ohľadom nevykonania ďalšieho dokazovania súdom prvej inštancie nebola dôvodná. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania a jeho odôvodnením v tejto časti. 34. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému 1/ ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a žalovanému 2/, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).