Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/172/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414213106 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1414213106.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej v právnej veci manželky: Ing. W. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. 1, XXX XX I., zastúpená JUDr. Milanom Bobákom, advokátom, so sídlom Kalinčiakova 25, 831 04 Bratislava, proti manželovi: Ing. U. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. 1, XXX XX I., v súčasnosti bytom G. XX, XXX XX I., zastúpený JUDr. Silviou Jakubcovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 34, 900 01 Modra, o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich deťom: maloletý X. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava a plnoletá K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. 1, XXX XX I., zastúpená JUDr. Milanom Bobákom, advokátom, so sídlom Kalinčiakova 25, 831 04 Bratislava, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 07.10.2016, č.k. 13P/201/2014-239, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 07.10.2016, č.k. 13P/201/2014-239, na návrh manželky rozviedol manželstvo U.. W. D., rodenej B., nar. XX.XX.XXXX v I. U.. U. D., nar. XX.XX.XXXX v I., uzavreté dňa XX.XX.XXXX na F. úrade I. I, zapísané v D. manželstiev matričného úradu I. I, vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX a na čas po rozvode manželstva maloleté deti X. D., nar. XX.XX.XXXX a K. D., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti manželky (ďalej len matka), ich zastupovaním a spravovaním majetku poveril obidvoch rodičov a manželovi (ďalej len otec) uložil povinnosť platiť výživné, na K. v sume XXX eur mesačne a na X. v sume XXX eur mesačne odo dňa právoplatnosti rozsudku vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky. Deklaroval, že právo otca stretávať sa s maloletými deťmi sa neupravuje a zostáva neobmedzené. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 23 ods. 1 a 2 veta prvá, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine po zistení, že manželstvo účastníkov najmenej od leta 2012 neplní svoj účel a funkcie stanovené zákonom. Ako príčinu rozvodu zadefinoval neschopnosť manželov nájsť spoločnú cestu pre budovanie spoločnej budúcnosti a pre ďalšiu starostlivosť o maloleté deti. Vykonanú úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom v časti ich zverenia do osobnej starostlivosti zdôvodnil zárukou matky poskytovať deťom riadnu opateru. Právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok ponechal obidvom rodičom. Výšku výživného na maloleté deti určil s prihliadnutím na rozpis mesačných výdavkov (bez nákladov za bývanie) na K. v sume XXX eur a na X. v sume XXX eur, na výšku príjmov rodičov - matky X.XXX eur netto mesačne a otca X.XXX eur netto mesačne a skutočnosť, že otec nemá iné maloleté deti, ani zvýšené výdavky za bývanie a je vysokoškolsky vzdelaný. Vyslovil, že takto určeným výživným budú riadne pokryté pravidelné mesačné náklady obidvoch maloletých detí. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.). 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec. Odvolací súd žiadal, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že bude povinný platiť výživné na maloletú K. v sume XXX eur mesačne a na maloletého X. v sume XXX eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky. Súdu prvej inštancie vytýkal, že neuviedol na základe čoho a z akých podkladov zistil príjem matky X.XXX eur netto mesačne a jeho príjem X.XXX eur netto mesačne a za aký časový úsek. Nestotožnil sa s určenou výškou výživného na maloleté deti, ktorá je podľa neho nadštandardná a v rozpore so Zákonom o rodine, a ktorú nie je schopný zo svojho príjmu plniť. Tvrdil, že súd prvej inštancie vôbec neustálil jeho príjmy, príjmy matky a primerané oprávnené výdavky maloletých detí a nezohľadnil jeho oprávnené výdavky, absenciu vlastného bývania a prevzatie splácania spoločného úveru. Rozsudok súdu prvej inštancie označil za zmätočný, nepreskúmateľný a pre neho likvidačný. Za dôvod zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie označil rozdielny prístup súdu k účastníkom konania, čím porušil právo na spravodlivé súdne konanie. Mal výhrady k tomu, že súd prvej inštancie si osvojil tvrdenia matky o potrebe užívať dva spojené byty a dve garáže a neprihliadol na jej možnosť prenájmom jedného bytu s garážou vylepšiť si svoj náročný rozpočet. Poukázal na to, že zdrojom jeho príjmu je 5 hodinový pracovný pomer a nestála znalecká činnosť. 4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom právneho zástupcu požiadala odvolací súd o potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nestotožnila sa s obsahom odvolania otca s tým, že sú v ňom uvedené nepravdivé a zavádzajúce informácie. Bola toho názoru, že v konaní preukázala a zdôvodnila výdavky maloletých detí, ako aj svoje výdavky. Zhodnotila, že výživné určené súdom prvej inštancie neobsahuje ani polovicu výšky nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí. Namietala otcom jej vytýkané užívanie dvoch bytov - 3-izbového a garsónky spojených v bytovú jednotku o výmere XXX,X m2, ktorej nevyhnutnú rekonštrukciu financovala po odchode otca z ich spoločnej domácnosti. Poukázala na vlastníctvo otca k nehnuteľnostiam trhovej hodnoty XXX.XXX eur, nachádzajúcim sa v najlukratívnejšej časti A. a pozostávajúcim zo starého rodinného domu a štyroch parciel o celkovej výmere X.XXX m2, z ktorých je možné vytvoriť 3 samostatné stavebné pozemky. Priznala, že tieto nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom banky zabezpečujúcim úver vo výške XX.XXX eur, ktorý je však splácaný už od roku 2006, na čom sa podieľala do roku 2012 aj ona. Zdôraznila, že otec vlastní minimálne štyri motocykle a venuje sa finančne nákladným koníčkom. 5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky k jeho odvolaniu prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zotrval v celom rozsahu na svojom odvolaní. Tvrdenia matky označil za zavádzajúce a účelové. Poprel, že by degradoval potrebu ich bývania, ktoré opätovne označil za nadštandardné. Ohľadne svojich nehnuteľností uviedol, že ich chce predať a kúpou bytu si vyriešiť bývanie. Dodal, že vlastní len automobil A. K. z roku 2000 a motocykel G. z roku XXXX. 6. K vyjadreniu otca matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu uviedla, že nehnuteľnosti vo vlastníctve otca sú v ponuke realitnej kancelárie za predajnú cenu XXX.XXX eur. Tvrdila, že otec účelovo znižuje svoje príjmy z činnosti súdneho znalca uplatňovaním neúmerne vysokých výdavkov. Naďalej žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. 7. V následnom vyjadrení k vyjadreniu matky otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zopakoval svoju snahu predať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v A., čo sa mu za 5 rokov nepodarilo. Pokiaľ by sa predaj uskutočnil, musí vyplatiť úver v banke a zakúpiť si byt v Bratislave. Zdôraznil, že vykonávanie znaleckej činnosti je vedľajšia činnosť popri jeho pracovnom pomere v banke a nikdy nemal s daňovým úradom ani po vykonaných kontrolách žiaden problém. Za nadštandardné označil príjmy matky a opakovane na ňu apeloval, aby jeden z bytov aj s garážou prenajala. 8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 9. V priebehu odvolacieho konania nadobudla K. plnoletosť a vstúpila do konania v časti určenia výživného na jej osobu. 10. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., dospejúc k záveru o neopodstatnenosti odvolania otca. 11. Odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním otca len v časti určenia výživného na maloleté deti na čas po rozvode. V časti o rozvode manželstva nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť dňa 22.12.2016. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, dokazovanie vykonal v dostatočnom rozsahu a dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 191 ods. 1 C.s.p. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. Otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, v dôsledku ktorých by bolo namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť alebo zrušiť. 12. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie a na zdôraznenie jeho správnosti len dopĺňa, že vo všeobecnosti hlavným kritériom určenia výživného nie je len aktuálny zárobok zo zamestnania povinného rodiča, ale jeho celkové možnosti a schopnosti pre dosiahnutie adekvátneho príjmu, determinované predovšetkým vzdelaním, odbornosťou, nadobudnutou praxou, zdravotným stavom a fyzickým vekom. Ďalším dôležitým kritériom sú aj majetkové pomery tohto rodiča. Pri posudzovaní možností a schopností otca pre plnenie výživného odvolací súd zohľadnil, že v hlavnom pracovnom pomere má iba 5 hodinový pracovný úväzok a zároveň je aktívny ako súdny znalec v jednom z najvyťaženejších odborov - stavebníctvo, pozemné stavby a odhad nehnuteľnosti. Na zreteľ vzal aj vlastníctvo otca k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. A.. Je potrebné priznať v odvolaní otca vytknutú nedôslednosť v rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcu sa v jeho odôvodnení uvádzanej výšky príjmov rodičov. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P/65/2013 (úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu) odvolací súd zistil, že v období rozhodujúcom pre určenie výživného na čas po rozvode, dosiahol otec z pracovného pomeru v 5 - hodinovom pracovnom úväzku zárobok cca X.XXX eur netto mesačne a zároveň vykonával činnosť súdneho znalca, kedy za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (rok 2015) vykázal základ dane z podnikania XX.XXX,XX eur. Matkin netto mesačný zárobok v rovnakom čase predstavoval cca X.XXX eur. Vyhodnotiac celkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca ako povinného, odôvodnené potreby maloletých detí ako oprávnených, vychádzajúce z ich veku a statusu stredoškolskej študentky a žiaka základnej školy, za zohľadnenia pomerov matky vykonávajúcej osobnú starostlivosť o deti a zabezpečujúcej celkové fungovanie domácnosti, odvolací súd uzatvára, že odvolaniu otca proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výživného nie je možné vyhovieť. 14. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním otca ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p.. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).