Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/155/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414215324 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1414215324.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX B., a otec - G. F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. 3, XXX XX B., toho času bytom Z. Q. č. 3, A. nad O., zastúpený Mgr. Petrom Serinom, advokátom so sídlom Poľnohospodárska 10, 821 07 Bratislava, o návrhu na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/255/2014-376 zo dňa 17.10.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým súd určil, že do zročného výživného sa otcovi započítava suma X.XXX eur z r u š u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 17.10.2016, č.k. 25P/255/2014-376, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého T. U. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne od 01.09.2015 s uložením povinnosti otcovi výživné uhrádzať vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk matky. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2015 do 17.10.2016 vo výške X.XXX eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že do zročného výživného započítal otcovi sumu X.XXX eur. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08.04.2011 č.k. 25P/152/2010-164 v časti o výživnom. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že naposledy bolo o výživnom na maloletého rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/152/2010-164 zo dňa 08.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2011, t.j. pred viac ako piatimi rokmi. Konštatoval, že v čase rozhodovania bol maloletý v predškolskom veku, matka dosahovala príjem vo výške XXX eur mesačne netto a otec príjem vo výške X.XXX eur mesačne brutto. Mal preukázané, že maloletý navštevuje 6. ročník základnej školy, výdavky na dieťa sa zvýšili na záujmovú činnosť a v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou. Dospel k záveru, že na strane maloletého došlo ku zmene pomerov vzhľadom na pribúdajúci vekom, nástup na základnú školu, prechod na II. stupeň základnej školy, keď matka riadne preukázala zvýšené výdavky na dieťa. Súd prvej inštancie považoval za dôvodný návrh matky na zvýšenie výživného čiastočne na sumu XXX eur, ktorá zodpovedá potrebám a výdavkom maloletého a príjmu, schopnostiam a možnostiam otca. Porovnaním príjmu otca v čase poslednej úpravy výživného a v čase rozhodovania súdu prvej inštancia dospel k záveru, že príjem otca sa zvýšil najmenej o XXX eur s tým, že dvojnásobný príjem dosahoval v čase, kedy pracoval pre spoločnosť Q. K. M., s.r.o.. Súd prvej inštancie mal preukázané, že otec je vysokoškolsky vzdelaný človek a niekoľko rokov pracoval u zamestnávateľa, kde jeho príjem dosahoval X.XXX eur mesačne netto. Za dôvod pre nezníženie výživného nepovažoval skutočnosť, že otec v priebehu konania o návrhu matky na zvýšenie výživného prestal u tohto zamestnávateľa pracovať a následne si niekoľko mesiacov nevedel nájsť prácu, keď táto okolnosť nasvedčuje tomu, že otec sa nesnažil túto prácu si udržať a neskôr neprejavil dostatočnú snahu na nájdenie si primeraného zamestnania, v ktorom by dosahoval porovnateľný príjem. Vyslovil názor, že konanie otca nasvedčuje úmyslu vyhnúť sa zvýšeniu výživného. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy argumenty otca na prispievanie do domácnosti jeho priateľky a jej štyrom maloletým deťom, z dôvodu, že otec má vyživovaciu povinnosť len voči svojmu maloletému synovi T. U.. Konštatoval, že otec síce výživné doposiaľ riadne platil, avšak s maloletým sa stretával nepravidelne, počas každej druhej soboty, v rámci ktorej sa venovali kultúrnym aktivitám a návštevám reštaurácií, čo nie je možné zahrnúť ako príspevky nad rámec výživného. Ďalšie príspevky otca prezentované ako výživné nad rámce výživného, súd prvej inštancie považoval za dary poskytnuté dieťaťu pri príležitosti sviatkov. Poukázal na to, že výživné má zahŕňať aj ďalšie potreby maloletého, ktoré sú pre jeho zdravý vývoj prospešné a opodstatnené. Počiatok zvýšenia výživného ustálil dňom 01.09.2015, teda nástupom dieťaťa na druhý stupeň základnej školy vyhodnotiac týmto momentom podstatnú zmenu pomerov na strane dieťaťa. Zároveň konštatoval, že určené výživné v tom čase zodpovedalo potrebám a veku dieťaťa navštevujúceho 1. ročník základnej školy. Z uvedeného dôvodu ustálil počiatok zvýšenia výživného dňom 01.09.2015. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2015 do 17.10.2016 určil vo výške X.XXX eur, ktorú sumu uložil otcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 1 C.s.p.. Do zročného výživného započítal zaplatené výživné vo výške X.XXX eur (14 mesiacov x XXX eur). Ďalšie položky ako napríklad príspevok otca vo výške XXX eur na doučovanie nezapočítal z dôvodu, že touto sumou otec prispel v období, ktoré predchádza počiatku zvýšenia výživného. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na zvýšenie výživného zamietnuť alebo zvýšiť výživné v nižšej výške a do zročného výživného započítať plnenia uvedené v odvolaní. Alternatívne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal neúplne zistenie skutočného stavu, nevykonanie navrhnutých dôkazov, nesprávne skutkové zistenia a nesprávny procesný postup súdu, ktorým mu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace práva. Namietal, že súd prvej inštancie sa v rozsudku nevysporiadal s jeho vyživovacou povinnosťou voči jeho otcovi, t.j. starému otcovi maloletého, s návrhom na výsluch svedka vo veci skončenia pracovného pomeru v spol. Q. K. M., s.r.o., s predloženými dôkazmi o hľadaní zamestnania. Vyslovil výhrady voči tomu, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie smerom k možnostiam matky zvýšiť si príjem, keďže pracuje len na čiastočný úväzok, nezapočítal do zročného výživného výšku mimoriadnych darov a nevyhodnotil životnú úroveň dieťaťa a rodičov. Dal do pozornosti, že po vyhlásení rozsudku mu nebolo umožnené nahliadnuť do spisu, nebolo vyhovené jeho žiadosti o zaslanie zápisnice z pojednávania a nahrávky pojednávania zo dňa 19.11.2016, ktoré žiadal doložiť z dôvodu riadneho vypracovania odvolania. Poukázal na rozpor vyhodnotenia zročného výživného (započítané plnenia) vo zvukovom zázname z pojednávania obsahujúcom odôvodnenie rozsudku prednesené sudkyňou a v písomnom vyhotovení rozsudok. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie odignoroval pomery na jeho strany, skutočnosť, že v zmysle Zákona o rodine má aj vyživovaciu povinnosť voči svojmu rodičovi, otcovi, ktorý má zdravotné problémy (mozgovú príhodu) a je odkázaný na príspevky svojho syna na zabezpečenie jeho starostlivosti. Nesúhlasil s posúdením ukončenia jeho práce ako dobrovoľné vzdanie sa zamestnania z dôvodu, že v konaní preukázal dôvod ukončenia pracovného pomeru, preukázal hľadanie si práce a svoje zamestnanie sa. Konštatovanie súdu o opaku považoval za nepreskúmateľné v rozpore s doloženými dôkazmi. Poukázal na to, že o zníženie výživného nežiadal. Dal do pozornosti, že z horšie platenej práce mu neplynie žiadna výhoda a jeho námietky voči zvýšeniu výživného smerovali k jeho primeranosti. Navrhol výsluch svedka v odvolacom konaní. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s analýzou potrieb maloletého a jeho námietkou, že výživné vo výške XXX eur mesačne je nadštandardným výživným a plne pokrýva potreby dieťaťa. Za pochybenie považoval zaoberanie sa len analýzou otca a nezohľadnenie skutočnosti, že matka pracuje len čiastočne s odôvodnením, že dieťa vyžaduje väčšiu osobnú starostlivosť. Namietal, že súd v rozsudku vyhodnocuje len výdavky matky, nezaoberá sa jeho výdavkami, len jeho vyšším príjmom. Rovnako sa nezaoberal vyjadrením matky, že výdavky na dieťa s ním nekonzultuje. Dal do pozornosti, že v závere konania matka uvádzala, že dieťa už nie je športovým reprezentantom, na čo boli vynakladané vyššie náklady. Rovnako poukázal na zistenie, že matka v roku 2016 dosahovala vyšší príjem ako on. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa nevenoval jeho námietkam týkajúcim sa problémom pri styku so synom, ktorému bolo od konca roku 2014 bránené stretávať sa s ním, dieťa ho zrazu odmietalo vidieť, práve naopak je mu zazlievané, že je so synom málo. Namietal jednostrannosť súdu pri hodnotení dôvodov nerealizovania styku so synom. Poukázal na pripojené doklady o kúpe dvoch mobilných telefónov synovi v hodnote XXX eur a kúpe notebooku v hodnote XXX eur v roku 2016, ktoré výdavky neboli zohľadnené. 4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako správny. Poukázala na dĺžku konania, päť pojednávaní nariadených v konaní a dostatočne preskúmané dôkazy. Dala do pozornosti, že v priebehu konania ju otec a právny zástupca očierňovali, pojednávania boli odročené z dôvodu nepredloženia dôkazov otcom v súdom stanovenej lehote. Mnohé skutočnosti uvedené v odvolaní považovala za nepravdivé a zmätočné, založené len na osobnostných negatívnych pocitoch otca voči nej. Popierala, že bráni v styku otca s maloletým. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.) v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 8. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou otca, ktorou namietal porušenie práv účastníka konania. Po preskúmaní spisu dospel odvolací súd k záveru, že námietka otca nie je dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 17.10.2016 pojednával a rozhodol v prítomnosti všetkých účastníkov konania, teda aj otca a jeho právneho zástupcu. Rovnako zo spisu vyplýva, že otec žiadal o kópiu zápisnice z pojednávania a zvukovej nahrávky z pojednávania zo dňa 17.10.2016. Predmetná žiadosť je datovaná dňom 19.11.2016, a následne dňa 23.11.2016 bolo sudkyňou nariadené vyhotoviť Protokol o vyhotovení a odovzdaní kópie zvukového záznamu a prepisu záznamu pojednávania. Zo spisu ďalej nevyplýva, či bolo žiadosti otca vyhovené a požadovaná zápisnica a zvukový záznam pojednávania mu boli doručené. Odvolací súd konštatuje, že otec a jeho právny zástupca boli prítomní na pojednávaní konanom dňa 17.10.2016, teda boli oboznámení s obsahom pojednávania a rozsudok súdu prvej inštancie bol právnemu zástupcovi otca riadne doručený aj s jeho vyhotoveným prekladom, ktorý prevzal dňa 05.12.2016. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd zastáva názor, že s námietkou otca o porušení práva na spravodlivý proces ako účastníka konania sa nemožno stotožniť. Rovnako odvolací súd neakceptuje námietky vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie, keď z obsahu rozhodnutia je nesporné, že toto je riadne a dostatočne odôvodnené. Upriamujúc pozornosť na ust. § 220 ods. 2 C.s.p. je povinnosťou súdu uviesť v odôvodnení rozsudku tvrdenia účastníkov konania, vysporiadať sa s navrhovanými a vykonanými dôkazmi, jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Povinnosťou súdu je dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Dôkazy vykonané v konaní súd hodnotí podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 C.s.p.). Ustanovenia o hodnotení dôkazov vychádzajú zo zásady tzv. voľného hodnotenia dôkazov. Súd prvej inštancie správne posúdil dôkazy a správne ich vyhodnotil, a rozhodnutie riadne odôvodnil. Pokiaľ otec namieta, že sa súd prvej inštancie v rozhodnutí nevysporiadal s jeho návrhmi na doplnenie dokazovania, odvolací súd poznamenáva, že nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie dôkazov, nezakladá procesnú vadu zmätočnosti. Odvolací súd dopĺňa, že v konaní bolo riadne vykonané dokazovanie, ktoré dôkazy postačovali na rozhodnutie o návrhu matky, pričom ďalšie dokazovanie by zbytočne predlžovalo konanie, ktorého predmetom je starostlivosť o maloleté dieťa. Návrh otca na výsluch zamestnanca obchodnej spoločnosti, v ktorej pracoval, považuje odvolací súd za nadbytočný, vzhľadom na existujúce listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise súvisiace s ukončením práce otca u zamestnávateľa spol. Q. K. M., s.r.o.. 9. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného zo strany otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého v čase podania návrhu, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom. 10. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov ( 78 ods. 1 Zák. o rodine ). Súd prvej inštancie mal riadne preukázanú zmenu pomerov na strane dieťaťa (nástupom na základnú školu a prechodom na druhý stupeň základnej školy) odôvodňujúcu zvýšenie výživného a správne zvýšil výživné na maloletého. Tu je potrebné zdôrazniť, že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nesporne prirodzeným rastom dieťaťa, zabezpečením jeho bežných potrieb sa náklady na maloletého za obdobie šiestich rokov (od poslednej úpravy výživného v roku 2011) zvýšili. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a dôvodmi v ňom uvedenými. Súd prvej inštancie riadne zistil a posúdil príjmy, pomery rodičov, ich možnosti a schopnosti a okolnosti na strane otca. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je ich zákonnou a prvoradou povinnosťou. Pokiaľ otec spochybňuje výšku výdavkov na maloletého (nákladov vyčíslených a preukázaných matkou) odvolací súd neakceptuje tieto námietky otca s poukazom na vek dieťaťa a jeho potreby a vychádzajúc zo všeobecne zrejmých nákladov na deti v tomto veku, pričom matka výšku nákladov na maloletého preukázala. Rovnako boli v konaní preukázané zvýšené náklady na športové aktivity maloletého a zabezpečenie platieb na jeho zdravotnú starostlivosť. Výdavok na stravu maloletého a ďalšie bežné náklady na ošatenie, hygienické potreby, voľnočasové aktivity sú nesporné a posudzované primerane veku dieťaťa. V prípade, ak otec namieta nadštandardnosť výšky výživného a jeho nepomer k potrebám dieťaťa, odvolací súd sa stotožňuje s posúdením pomerov na strane otca. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že porovnaním príjmov rodičov aktuálne a v čase poslednej úpravy výživného, príjem každého z rodičov vzrástol. V danom prípade je však nevyhnutné prihliadnuť na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného sa majetkové pomery otca zmenili, nakoľko v roku 2012 nadobudol nehnuteľnosť, ktorá je zaťažená úverom a v priebehu konania skončil pracovný pomer dohodou so zamestnávateľom spol. Q. K. M., s.r.o. , u ktorého dosahoval príjem od septembra do decembra 2013 vo výške X.XXX eur mesačne netto, v priebehu roku 2014 priemerný mesačný príjem vo výške X.XXX eur mesačne netto a v roku 2015 v priemere mesačne X.XXX eur. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil Dohodu o skončení pracovného pomeru otca zo dňa 29.07.2015, z ktorej vyplýva, že pracovný pomer končí dňom 31.12.2015. Rovnako je potrebné poznamenať, že súd prvej inštancie sa zaoberal námietkami otca vo vzťahu k tomuto ukončeniu pracovného pomeru a správne vychádzal z písomného vyjadrenia zamestnávateľa spol. Q. K. M., s.r.o. zo dňa 25.04.2016, v ktorom negatívne hodnotí zamestnanca, jeho pracovnú morálku, poukazuje na viacero napomenutí a jeho vzťahy na pracovisku, čo bolo dôvodom ukončenia pracovného pomeru. Vzhľadom na predmetné vyjadrenie zamestnávateľa správne postupoval súd prvej inštancie, keď návrhu na výsluch navrhovaného svedka otcom, pracovníka spoločnosti Q. K. M., s.r.o. nevyhovel. Odvolací súd zastáva názor, že pre rozhodnutie vo veci postačili dôkazy vykonané v konaní a ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a predlžujúce konanie. Vyjadrenie zamestnávateľa otca podpísané konateľom spoločnosti dalo odpoveď k objasneniu namietaných skutočností otcom. Rovnako odvolací súd poukazuje na predložené daňové priznania otca s uvedením hlavnej činnosti Inžinierske činnosti a poradenstvo preukazujúce výšku jeho dosahovaných príjmov, (v roku 2013 jeho priemerný mesačný príjem vo výške X.XXX eur, v roku 2014 vo výške X.XXX eur a v roku 2015 vo výške X.XXX eur). Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením konania otca, ktorý ukončil pracovný pomer dohodou, čím došlo ku zníženiu jeho príjmu, keď takýto krok podnikol v priebehu konania o zvýšenie výživného. Zároveň nemožno prehliadnuť skutočnosť, že otec ukončenie pracovného pomeru prezentoval ako výpoveď danú zo strany zamestnávateľa. V prípade, že otec poukazuje na jeho aktivity a možnosti v súvislosti s hľadaním si práce, na uvedené námietky odvolací súd neprihliadal s poukazom na skončenie pracovného pomeru dohodou a zvýšenie príjmu otca od poslednej úpravy výživného. Pokiaľ ide o námietky otca, odvolací súd nespochybňuje vyživovaciu povinnosť otca ku svojmu rodičovi, avšak pri posúdení všetkých okolností na strane otca a zohľadnení jeho zmeny majetkových pomerov, nemožno na túto námietku prihliadať. V prípade, že otec namieta nevysporiadania sa súdom prvej inštancie s pomermi a príjmom na strane matky, odvolací súd poukazuje na konštatovanie zmeny príjmu u matky, ktorá napriek tomu, že pracuje na 6-hodinový pracovný úväzok, dosahuje príjem, z ktorého je schopná aj pri zabezpečovaní osobnej starostlivosti o maloletého, poskytovať mu aj ďalšie plnenia. V žiadnom prípade nemožno skutočnosť, že matka nepracuje na plný úväzok vyhodnotiť v jej neprospech, keďže matkin príjem nie je nízky. Rovnako ako otec, má aj matka náklady na bývanie a zabezpečenie svojich bežných potrieb, pričom je potrebné prihliadať aj na výšku týchto vyčíslených nákladov otcom v sume X.XXX eur vrátane príspevku svojmu otcovi v sume XXX eur mesačne. Pokiaľ ide o životnú úroveň rodičov a dieťaťa, nemožno opomenúť fakt, že pri poslednej úprave výživného došlo ku schváleniu rodičovskej dohody vzhľadom na zníženie príjmu otca, kedy bolo výživné stanovené sumou XXX eur mesačne a zrušená tvorba úspor. Následne po tom, ako sa matka dozvedela, že príjem otca podstatne vzrástol, požiadala o zvýšenie výživného. Odvolací súd má za to, že pokiaľ príjem otca bol v priebehu konania nadštandardný a dieťa malo zabezpečenú určitú životnú úroveň je v záujme dieťaťa, túto mu zachovať. Odvolací súd konštatuje, že zvýšenie výživného na maloletého v rozsahu určenom súdom prvej inštancie zohľadňuje zmenu pomerov na strane maloletého, zvýšenie jeho výdavkov, príjmy oboch rodičov, okolnosti súvisiace s ukončením pracovného pomeru na strane otca a zmenou jeho majetkových pomerov. Výška zvýšeného výživného s poukazom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre zvyšovanie výživného na dieťa, t.j. je primerané ako odôvodneným potrebám dieťaťa, tak aj zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov. 11. Správne postupoval súd prvej inštancie aj pri určení okamihu zvýšenia výživného a určení zročného výživného na maloleté dieťa za obdobie od 01.09.2015 do 17.10.2016. Rovnako správne započítal do zročného výživného sumu X.XXX eur, ktorá predstavuje zaplatené výživné. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o hodnotenie ďalších príspevkov otca poskytovaných maloletému, ktoré posúdil ako dary pre dieťa. 12 S poukazom na uvedené, určená výška výživného súdom prvej inštancie zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa, súd prvej inštancie správne určil aj počiatok zmeny pomerov, výšku zročného výživného, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 13. Odvolací súd zrušil výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo určené, že suma X.XXX . eur sa započítava do zročného výživného považujúc ho za nadbytočný, keďže uvedené vyplýva z jeho odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Takýto výrok spôsobuje zmätočnosť v otázke posúdenia, či suma X.XXX eur už bola odpočítaná zo zročného výživného. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 C.m.p.. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).