Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/76/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414217662 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1414217662.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. Q., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - G. P., trvale W. E. XX, U., okres H. X., t. č. bytom A.É. XX, W., zastúpená P.. P. I., Š.D. XX, W. a otec - U. Q., bytom E. XXX, okres H. X., zastúpený advokátkou JUDr. Evou Bornayovou, Fučíkova 15, Rimavská Sobota, o úprave práv a povinností rodičov k maloletej o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 321/2014-197 zo dňa 16. mája 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 321/2014-197 zo dňa 16.5.2016 v treťom výroku, ktorým rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Q. Q., nar. XX.X.XXXX jedenkrát v mesiaci v čase od druhého piatka v mesiaci od 20.00 hod. do nedele do 15.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú odovzdať a po ukončení styku prevziať v mieste bydliska otca s tým, že táto úprava neplatí v čase letných, zimných, jarných a veľkonočných prázdnin m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Q. Q., nar. XX.X.XXXX každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod s tým, že otec si maloletú prevezme v mieste bydliska matky a matke na tom istom mieste v určenom čase odovzdá. Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi v učenom čase v mieste jej bydliska. Vo zvyšnej časti rozsudok p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 25P 321/2014-197 zo dňa 16. mája 2016 zamietol návrh otca na zmenu zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q., narodenú XX.X.XXXX zo sumy 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa na sumu 100,- eur mesačne od 16.5.2016 a upravil styk otca s maloletou tak, že otec sa bude s maloletou stretávať jedenkrát v mesiaci v čase od druhého piatka v mesiaci od 20.00 hod. do nedele do 15.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú odovzdať a po ukončení styku prevziať v mieste bydliska otca s tým, že táto úprava neplatí v čase letných, zimných, jarných a Veľkonočných prázdnin. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý rok v čase od 1.7. od 10.00 do 31.7. do 18.00 hod., každý párny rok v čase od štvrtka, ktorý predchádza Veľkému piatku od 10.00 hod. do utorka, ktorý nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 15.00 hod., každý párny rok v čase od 23.12. od 10.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 15.00 hod., každý nepárny rok v čase od soboty, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin od 10.00 hod. do nedele, ktorá nasleduje po poslednom dni jarných prázdnin do 15.00 hod., s tým, že otec maloletú prevezme a po ukončení styku ju odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 2P 133/2011-187 zo dňa 26.9.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co 107/2012-218 zo dňa 29.11.2012. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Návrhom doručeným Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 22.8.2014, ktorý bol postúpený Okresnému súdu Bratislava IV dňa 08.12.2014, otec žiadal, aby súd zveril maloletú Q. do jeho osobnej starostlivosti a aby matke uložil povinnosť prispievať maloletej výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa od právoplatnosti rozsudku a aby upravil styk matky s maloletou. Otec v podanom návrhu uviedol, že s matkou maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a doteraz je maloletá v starostlivosti matky, ktorá mu však neumožňuje styk s maloletou podľa rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Matka porušuje dobu určeného styku, mení termíny a miesta odovzdania a prevzatia maloletej. Dňa 13.8.2014 mu matka poslala správu, že spolu s maloletou sa odsťahovala z obce Jesenské na novú adresu v Bratislave, kde sa môže otec s maloletou stretávať. Otec uviedol, že o maloletú sa staral od jej narodenia, s maloletou má vybudovaný veľmi dobrý citový vzťah, rozumejú si a maloletá sa v jeho domácnosti dobre cíti a má vytvorené všetky podmienky pre svoj ďalší život. O maloletú by sa vedel postarať lepšie ako matka, lebo je na neho citovo naviazaná a má k nemu lepší vzťah ako k matke, a preto žiadal o zmenu pomerov a zmenu súdneho rozhodnutia o zverení maloletej do jeho osobnej starostlivosti. 3. Matka sa vyjadrila tak, že s návrhom otca nesúhlasí, žiadala ho zamietnuť a uviedla, že do Bratislavy sa presťahovala z dôvodu lepšej možnosti zamestnania a maloletá tam nastúpila aj do základnej školy, má tam kamarátky, má možnosť venovať sa svojím záľubám a v Bratislave si už zvykla. Matka má vytvorené vhodné podmienky pre maloletú po materiálnej a aj citovej stránke. Styk s maloletou sa nerealizuje len z dôvodov na strane otca, ktorý nemá o stretnutia záujem, ale ona mu v stretávaní s maloletou nebráni. Vzhľadom na zmenu pomerov matka žiadala, aby súd upravil výživné na sumu 100,- eur mesačne. 4. Súd vychádzal zo zistenia, že naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 2P 133/2011-187 zo dňa 26.9.2012, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa od 1.10.2012 a bol upravený styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený s maloletou sa stretávať každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 16.00 do nedele do 18.00 hod., v období vianočných sviatkov prvý sviatok vianočný v čase od 10.00 do 18.00, v období letných prázdnin v mesiaci júl od 1.7. do 10.7. a v auguste od 1.8. do 10.8. bežného kalendárneho roka s tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co 107/2012 zo dňa 29.11.2012, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie. 5. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 25, § 36, § 62, § 75 a § 78 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že neboli splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti rodičov o maloletú, a preto návrhu otca nevyhovel. Vychádzal zo zistenia, že matka s maloletou od augusta 2014, a to viac ako jeden a pol roka žije v Bratislave, kde má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletú po všetkých stránkach. Maloletá si už v Bratislave zvykla, je plne adaptovaná na nové prostredie a na novú životnú situáciu, ako je nástup do základnej školy, nadviazala nové osobné kontakty s rovesníkmi, riadne navštevuje školu a celkovo je so súčasnou situáciou spokojná, čo aj sama pred súdom povedala. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú riadne, je zamestnaná, venuje sa maloletej a to aj pri príprave do školy. Súd preto nezistil žiaden dôvod na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti rodičov o maloletú a zmena výchovného prostredia by nebola v záujme maloletej, ktorá je už stotožnená s novým prostredím, kde sa jej páči a chce v Bratislave spolu s matkou zostať bývať. S prihliadnutím na to, že maloletá má vybudovaný citový vzťah k obom rodičom, otca má rovnako rada ako matku a pociťuje túžbu byť v častom kontakte s otcom, súd upravil styk otca s maloletou v širokom rozsahu za účelom zachovania ich vzájomných pozitívnych vzťahov, a pretože žiaden z rodičov konkrétnu úpravu styku nenavrhol, upravil súd styk otca s maloletou rozhodnutím, s prihliadnutím na vzdialenosť bydliska matky a otca, s prihliadnutím na časovú a finančnú náročnosť pri realizácii styku. Súd prihliadol na to, že príbuzní matky bývajú v blízkosti bydliska otca a matka ich pravidelne navštevuje, považoval súd za vhodné, aby matka spojila návštevu svojej rodiny s tým, aby priviedla zároveň aj maloletú jedenkrát v mesiaci na víkendové stretnutie k otcovi. Podľa názoru súdu takýto spôsob rozdelenia nákladov na cestovanie je spravodlivý, pretože matka sa s dcérou odsťahovala 300 km od pôvodného bydliska bez predchádzajúceho súhlasu otca. Vzhľadom na to, že v rámci dokazovania bola preukázaná zmena pomerov na strane maloletej v súvislosti s jej nástupom na povinnú školskú dochádzku, ako aj zmena pomerov na strane otca v súvislosti so zvýšením jeho príjmu oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom, súd rozhodol aj o zvýšení výživného na maloletú a to na sumu 100,- eur, keď vychádzal z príjmu otca, ktorý je už v súčasnosti riadne zamestnaný a jeho príjem je viac ako 500,- eur mesačne netto, keď doteraz matka uhrádzala všetky výdavky maloletej, pretože otec dlhodobo prispieval na výživou maloletej iba sumou vo výške 30,- eur mesačne, čo je vzhľadom na vek maloletej a jej potreby nedostatočné. Matka vyčíslila výdavky maloletej vo výške 239,84 eur a podľa názoru súdu suma 100,- eur mesačne je primeraná príjmu otca ako aj výdavkom maloletej. Súd určil výživné dňom rozhodnutia, keď matka nežiadala iný deň určenia vyživovacej povinnosti. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Okresný súd svojím rozhodnutím zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 2P 133/2011-187 zo dňa 26.9.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co 107/2012 zo dňa 29.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2012. 6. Proti výroku rozsudku, ktorým súd upravil styk otca s maloletou, podala odvolanie matka, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu, a toto rozhodnutie považuje za nesprávne, nakoľko nezohľadňuje záujem maloletej s prihliadnutím na vzdialenosť bydliska maloletej a bydliska otca, časovú náročnosť cestovania do tohto miesta a pracovné a časové možnosti matky, keď namietala, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávnych právnych záverov, v dôsledku čoho súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Matka poukázala v odvolaní na to, že úprava styku nevychádza z návrhu ani jedného z rodičov a súd tak sám aj napriek tomu, že túto možnosť mu dáva zákon, rozhodol podľa vlastnej úvahy. Matka pracuje ako opatrovateľka, na základe „. E. F. X. X., poskytovateľom je A. E. E., so sídlom S. XX, W. a poskytuje opatrovateľské služby G.. M. L., osobe na vozíčku po mozgovej príhode, ktorá má okrem iného v starostlivosti zdravotne ťažko postihnutú dcéru, ktorú musí matka denne sprevádzať do a z Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých so sídlom Javorinská 7A, Bratislava. Pracovný čas matky je denne do 15.00 hod. a matka z dôvodu špecifickosti svojej pracovnej činnosti, z ktorej vyplýva, že nemôže pred koncom pracovnej zmeny opustiť svoju prácu, a to bez výnimky ani jedenkrát do mesiaca, nedokáže splniť svoju povinnosť ustanovenú v napadnutom rozsudku odovzdať otcovi maloletú na styk v mieste bydliska otca v čase druhého piatka v mesiaci o 20.00 hod. S pravidelným uvoľnením z práce nesúhlasil zamestnávateľ ako ani osoba, u ktorej matka vykonáva opatrovateľskú činnosť, a matka preto reálne môže začať cestovať s maloletou na styk až po 15.00 hod. Okrem toho matka nevlastní motorové vozidlo a musí na cestovanie využiť verejnú dopravu. Podľa zistenia na internete by matka začala cestovať s maloletou prvým spojom autobusom z Bratislavy o 16.40 hod. s prestupom v Rimavskej Sobote o 21.05 hod. a príchodom do Oždian o 22.25 hod. Matka by tak meškala s odovzdaním maloletej otcovi približne dve a pol hodiny a vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti matky ohľadne styku otca s maloletou, otec neustále pri akejkoľvek príležitosti podáva na matku trestné oznámenie a matka sa nemôže spoľahnúť na to, že otec bude akceptovať zložitosť prepravy do jeho bydliska a bude akceptovať takéto meškanie bez vyvodenia dôsledkov voči matke. Skorší spoj z Bratislavy do Oždian, ktorý matka kvôli práci nemôže využiť, je spoj s nástupom na vlak v Bratislave o 14.01 hod., s prestupom vo Zvolene o 17.00 hod., prestupom v Lučenci o 18.20 hod. a príchodom do Oždian o 18.49 hod. Tento spoj nie je vhodný pre krátky čas na prestup vo Zvolene, ktorý nie je reálne v možnostiach matky a maloletej stihnúť, a preto by museli čakať na ďalšie spojenie do 19.30 hod., nastúpiť do autobusu do Rimavskej Soboty, kde by boli o 21.05 hod. a čakali by do 22.05 hod., kedy by nastúpili na autobus do Oždian, kde by pricestovali o 22.25. hod. Matka by tak znovu porušila svoju povinnosť ustanovenú v rozsudku a meškala by s odovzdaním maloletej približne dve a pol hodiny, a taktiež by nútené uvoľnenie z práce, ktoré by jej spôsobilo problémy, bolo úplne zbytočné. Uvedený spoj je preto nevýhodný aj pre zbytočné uvoľnenie matky z práce, ktoré by v konečnom dôsledku nemalo žiadny vplyv na to, kedy reálne matka s maloletou docestujú do bydliska otca a matka mu maloletú odovzdá na styk. Obdobná situácia sa spája aj s odchodom matky a maloletej po styku z bydliska otca a návratom do Bratislavy v nedeľu, a to v deň pred nástupom maloletej do školy, kedy maloletá strávi prevažnú časť dňa cestovaním bez možnosti prípravy do školy a splnenia si školských povinností a úloh. 7. Matka z toho dôvodu namieta správnosť rozhodnutia okresného súdu vo výroku o úprave styku otca s maloletou, jeho reálnu vykonateľnosť z dôvodu nemožnosti dostaviť sa na styk s maloletou v daný čas bez toho, aby nemuseli začať cestovať o 12.00 hod., ako aj zákonnosť rozsudku, nakoľko k úprave času styku sa v konaní nemala možnosť vyjadriť, a preto bolo porušené jedno z jej základných práv garantovaných už Ústavou Slovenskej republiky, a to právo na súdnu a inú právnu ochranu. Úprava styku v napadnutom rozsudku vedie k vzniku nezhôd a komplikácií medzi rodičmi a prípadne aj k strate zamestnania matky, čo v žiadnom prípade nie je v záujme maloletej. Matka navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že miesto odovzdania a prevzatia maloletej určí vlakovú osobnú stanicu vo Zvolene, do ktorej matka s maloletou dokáže pricestovať z Bratislavy priamym spojom. Matka žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o úprave styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou jedenkrát v mesiaci v čase od druhého piatku v mesiaci od 19.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú odovzdať a po ukončení styku prevziať pred hlavným vchodom do budovy vlakovej osobnej stanice vo Zvolene s tým, že táto úprava neplatí v čase letných, zimných, jarných a veľkonočných prázdnin. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, ktorý namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p. a v odvolaní uviedol, že s rozsudkom nesúhlasí, pretože súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy to, že matka maloletého dieťaťa sa úmyselne odsťahovala skoro 300 km od miesta svojho trvalého bydliska, ako aj jeho trvalého bydliska so zámerom sťažiť jeho stretávanie s maloletou. Matka nevytvára stabilné prostredie, kde by dieťa mohlo trvalo zakotviť, kde by malo istotu a stálych kamarátov, ale matka vytvára u dieťaťa stav neistoty tým, že sa odsťahovala z dôverne známeho prostredia dieťaťa, v ktorom dieťa vyrastalo a odišla s maloletou takmer 300 km od bydliska otca, z miesta bývalého spoločného bydliska, a tak sa matka snaží dieťa od otca izolovať. Otec tvrdil, že matka nemá vytvorené podmienky pre riadnu výchovu maloletej, a keď sa matka mala starať o maloletú, chodila za prácou do Rakúska, kde opatrovala starých ľudí. Súd vychádzal zo zistenia kolíznej opatrovníčky a z toho, čo uviedla matka, pričom všetky informácie riadne nepreveril. Otec nesúhlasil s rozhodnutím súdu, na základe ktorého by mal byť oprávnený stretávať sa s maloletou tak, ako uviedol súd, čo považuje za nesprávne, pretože rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho skutkového zistenia a súd z neho vyvodil nesprávne právne závery. Otec tvrdil, že matka maloletej venuje len málo času, nakoľko keď veľakrát príde domov z práce si navarí len kávu a potom si ide ľahnúť. Maloletej sa riadne nevenuje, nepripravuje sa s maloletou na hodinu slovenského jazyka, nakoľko slovenský jazyk matka sama neovláda a na pojednávaní tiež žiadala, aby jej bol ustanovený tlmočník. Maloletá má problémy aj s matematikou, ale matka sa s ňou nepripravuje. Keby bola maloletá zverená do jeho starostlivosti, určite by sa s ňou riadne pripravoval do školy, lebo on dobre ovláda slovenský jazyk aj matematiku a iné predmety. Maloletá je zvyknutá byť v mieste jeho bydliska, ktoré je jej známe, tam vyrastala a cíti sa tam bezpečne a dožaduje sa jeho osobnej prítomnosti. Je na neho citovo viazaná, lebo s ňou strávil veľmi veľa času a staral sa o ňu od jej narodenia. Medzi matkou a maloletou nie je vybudovaný taký hlboký citový vzťah ako medzi ním a maloletou. Poukázal na správu z prešetrenia pomerov maloletej zo dňa 17.9.2015 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorá je neobjektívna a jednostranne zameraná v prospech matky maloletej. Keď sa s maloletou rozprával, povedala mu, že chce bývať s ním v Ožďanoch, kde sa cíti dobre. Úprava styku rozhodnutím súdu nie je v záujme maloletej a taktiež nevyhovuje ani jemu. Nesúhlasí s tým, aby bol oprávnený stretávať sa s maloletou len jedenkrát v mesiaci v čase od druhého piatka v mesiaci od 20.00 hod. do nedele do 15.00 hod., nakoľko stretávať sa s maloletou len jedenkrát do mesiaca a ešte v kratšom čase oproti pôvodnej úprave je nepostačujúce a nemôže byť v záujme maloletej. Čas stretávania sa značne skrátil v porovnaní s predchádzajúcou úpravou. Tiež nesúhlasí s úpravou styku počas letných prázdnin a úprava styku každý rok v čase od 1.7. od 10.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod., by bola pre neho nerealizovateľná, pretože vo firme, kde pracuje, je každý rok celozávodná dovolenka v čase od 15. júla do 15. augusta. Úprava styku počas vianočných prázdnin je veľmi nevýhodná a nie je v záujme maloletej, nakoľko by sa mohol s maloletou stretnúť počas vianočných prázdnin iba v párnom roku a v nepárnom roku by sa s maloletou nemohol stretnúť v čase Vianoc, ani na Silvestra, a ani na Nový rok, a preto s takouto úpravou styku nemôže súhlasiť. Ďalej otec v podanom odvolaní uvádza okolnosti samotného stretnutia a realizácie styku s maloletou a tiež zdôraznil, že má záujem, aby maloletá bola zverená do jeho osobnej starostlivosti, keď žije v usporiadaných rodinných pomeroch v rodinnom dome v Ožďanoch, maloletá má u neho vytvorené všetky podmienky, ktoré potrebuje pre svoj ďalší život a on vie zabezpečiť jej starostlivosť, výchovu, bývanie, výživu a štúdium. Dcéra má u neho vytvorené všetky podmienky, aby jej nič nechýbalo. Maloletá ho má veľmi rada, chodia sa spolu bicyklovať alebo sa prechádzať na ihrisko, chodia na výlety, kúpať sa a do prírody. 9. Otec v podanom odvolaní nesúhlasil aj so zvýšením výživného na sumu 100,- eur mesačne. Uviedol, že v čase podania návrhu bol nezamestnaný a poberal dávky v hmotnej núdzi v sume 180,50 eur mesačne. V súčasnej dobe je zamestnaný v spoločnosti B. s. r. o., Č. X, D., N. C., pričom priemerná výška jeho mesačného príjmu je 470,- eur netto. Každý deň musí dochádzať do práce z Oždian do Fiľakova a jeho výdavky sú 70,- eur mesačne. Okrem toho musí hradiť aj ďalšie výdavky, a to náklady na bývanie v rodinnom dome, poplatok za vodu a elektrinu 53,- eur mesačne, výdavky na drevo na kúrenie 900,- eur za rok, teda 75,- eur na mesiac, poplatok za vývoz komunálneho odpadu 9,93 eur na rok, daň z nehnuteľnosti 10,56 eur na rok, poplatok za hovory na mobil 20,- eur mesačne, platby H. A. s.r.o. Rimavská Sobota v sume 19,- eur mesačne, výživné na maloletú 30,- eur mesačne, strava 120,- eur mesačne, ošatenie, obuv a hygiena 60,- eur mesačne, cesta za maloletou jedenkrát do mesiaca 150 eur, ročný diaľničný poplatok 50,- eur, kúpa nového kotla na tuhé palivo 520,- eur zakúpeného dňa 22.7.2015, na ktorý si musel zobrať úver a ktorý splácal po 69,- eur mesačne, kúpa trenomanometra v sume 7,90 eur. Dňa 25.5.2016 si otec zobral úver v sume 6.400,- eur so splátkou 98,45 eur na dobu 8 rokov, nakoľko si potrebuje kúpiť motorové vozidlo, aby sa mohol dopraviť za dcérou do Bratislavy a na cestu do práce. Okrem toho má výdavky na lieky, ošetrenie u zubára a iné, ktoré nevie presne vyčísliť. Z uvedených dôvodov nesúhlasí s rozhodnutím súdu v časti určenia výživného na sumu 100,- eur mesačne. Preto maximálna výška výživného na maloletú, ktorú by dokázal zaplatiť, je v sume 50,- eur mesačne. Podľa názoru otca počas letných prázdnin by nemal mať na maloletú povinnosť platiť výživné k rukám matky, ale v tom čase by mala matka mať povinnosť platiť výživné k jeho rukám, nakoľko on v tom čase musí hradiť aj výdavky na cestu pre maloletú z Oždian do Bratislavy a späť. Otec preto nevidí dôvod na zvýšenie výživného na maloletú a poukázal na to, že matka je zamestnaná a výška jej príjmu je 600,- eur mesačne netto. Okrem maloletej matka má vyživovaciu povinnosť prispievať na výživu svojho maloletého syna S. P., narodeného XX.X.XXXX z jej predchádzajúceho vzťahu, ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti jej bývalého manžela F. P. a matka platí výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ale matka si túto povinnosť prispievať na výživu neplní. Matka žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom Š. D., ktorý pracuje v spoločnosti Q. X. a.s. W.. Súd by mal brať do úvahy aj jeho príjem, nakoľko je príjmom do ich spoločnej domácnosti. Preto navrhol vypočuť ako svedka F. P., otca dieťaťa matky a tiež jej priateľa, s ktorým matka žije v spoločnej domácnosti. Z uvedených dôvodov otec žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. alebo zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie v celom rozsahu. 10. Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 17. júna 2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 21. júna 2016, poukázal na to, že matka vo svojom odvolaní zo dňa 2.6.2016 uviedla viaceré nepravdivé, neúplné a skresľujúce informácie, s ktorými on nesúhlasí. Nie je pravda, že matka by musela na cestovanie využiť iba verejnú dopravu, pretože má vedomosť, že matka sa zvykne prepravovať aj motorovým vozidlom, ktoré patrí jej partnerovi, s ktorým žije v Bratislave. Tiež nie je pravda, že by matka nemohla do konca pracovnej smeny opustiť prácu ani jedenkrát do mesiaca, pretože takéto tvrdenie je účelové a manipulatívne zo strany matky. Keby matka chcela cestovať verejnou dopravou za účelom styku, mohla by byť uvoľnená z práce pred koncom pracovnej zmeny a stačilo by, keby sa dohodla so svojím zamestnávateľom, aby ju v piatok, keď má cestovať s maloletou za otcom od 12.00 hod. zastúpila iná opatrovateľka a chýbajúce hodiny si potom nadrobila. Matka má tiež možnosť čerpať dovolenku. Zdôraznil, že matka sa úmyselne odsťahovala z miesta svojho trvalého bydliska, ktoré má v Jesenskom do Bratislavy, aby mu sťažovala stretávanie s maloletou. Podľa názoru otca nie je postačujúce, aby sa s maloletou stretával iba jedenkrát v mesiace v čase od druhého piatka v mesiaci od 20.00 hod. do nedele do 15.00 hod., keď podľa predchádzajúcej úpravy bol oprávnený stretávať sa s maloletou dvakrát v mesiaci, teda každý nepárny týždeň v roku od piatka od 16. hod. do nedele do 18.00 hod. Vychádzajúc z uvedeného sa otec podľa tohto rozsudku môže stretávať s maloletou ešte menej, ako to bolo v predchádzajúcom rozhodnutí, s čím nesúhlasí. Pokiaľ súd návrh na zmenu jeho zverenia zamietol, mohol ponechať v platnosti oprávnenie otca stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., s tým, že by matka bola povinná maloletú mu odovzdať v mieste jeho bydliska. Otec preto trvá na dôvodoch svojho návrhu na zmenu zverenia a s tým súvisiacu úpravu styku matky s maloletou a na určení výživného zo strany matky. 11. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 20.6.2016, ktoré bolo súdu doručené dňa 21.6.2016 uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi, ktoré uviedol otec v podanom odvolaní, ktoré sú účelové, nepravdivé a skresľujúce, pretože otec v celom odvolaní prezentuje výhradne svoj názor na to, ako by to pre neho bolo najlepšie, aby starostlivosť o maloletú bola určená, avšak ani v jednej časti odvolania neprihliada na záujem maloletej a jej dobro. Tvrdenia, ktoré otec uviedol, nedokázal preukázať žiadnym relevantným dôkazom alebo skutočnosťou a odvoláva sa výhradne len na svoj názor. Matka rešpektuje rozhodnutie súdu s výhradou výroku o styku, pri ktorom odkazuje na svoje dôvody v podanom odvolaní a v ostatnom rešpektuje rozsudok a považuje ho za správny a zákonný. Ďalej matka uviedla, že otec nemá predpoklady, aby zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletú a nie je ani v záujme maloletej, aby bola zverená do osobnej starostlivosti otca a zverenie do starostlivosti matky navrhol aj kolízny opatrovník. Matka preto žiadala, aby odvolací súd neprihliadol na dôvody otca v podanom odvolaní a tieto zamietol. 12. Krajský súd preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l ., zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia okresného súdu. 13. Z obsahu odvolania otca maloletej možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. Otec nesúhlasil s rozhodnutím súdu a zamietnutím jeho návrhu na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti a s rozhodnutím, na základe ktorého by mal byť oprávnený stretávať sa s maloletou tak, ako uviedol súd, čo považuje za nesprávne, pretože rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho skutkového zistenia a súd z neho vyvodil nesprávne právne závery. Otec tvrdil, že matka maloletej venuje len málo času, maloletej sa riadne nevenuje. Keby bola maloletá zverená do jeho starostlivosti, určite by sa s ňou riadne pripravoval do školy. Maloletá je zvyknutá byť v mieste jeho bydliska, ktoré je jej známe, tam vyrastala a cíti sa tam bezpečne a dožaduje sa jeho osobnej prítomnosti. Je na neho citovo naviazaná, lebo s ňou strávil veľmi veľa času a staral sa o ňu od jej narodenia. Medzi matkou a maloletou nie je vybudovaný taký hlboký citový vzťah, ako medzi ním a maloletou. Preto by podľa názoru otca mal súd zveriť maloletú do jeho osobnej starostlivosti. Otec v podanom odvolaní nesúhlasil aj so zvýšením výživného na sumu 100,- eur mesačne a uviedol, že on by bol schopný s prihliadnutím na jeho výdavky platiť výživné len v sume 50,- eur. 14. Odvolanie je založené na námietke matky maloletej, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávnych právnych záverov, v dôsledku čoho súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Matka poukázala v odvolaní na to, že úprava styku nevychádza z návrhu ani jedného z rodičov a súd tak sám aj napriek tomu, že túto možnosť mu dáva zákon, rozhodol podľa vlastnej úvahy. 15. Obaja rodičia maloletej odôvodňujú opodstatnenosť odvolania tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre tento prípad odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 16. Okresný súd úpravu práv a povinností rodičov k maloletej právne posúdil podľa § 24, § 25, § 62, § 75, § 76 a § 78 Zákona o rodine. 17. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťah k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 19. V súvislosti o odvolacou námietkou otca maloletej, proti zamietnutiu jeho návrhu na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti treba uviesť, že rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju úlohu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom v súlade s § 30 Zákona o rodine a čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Matka maloletej je s prihliadnutím na uvedené povinná vytvárať podmienky pre styk otca s maloletou, v súlade so záujmom maloletej aj jej právom na rodičovskú výchovu a starostlivosť aj zo strany otca, ktorému nebola zverená do osobnej starostlivosti. 20. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh otca na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca zamietol najmä preto, že doteraz je maloletá v osobnej starostlivosti matky, u ktorej neboli zistené a preukázané žiadne nedostatky, matka sa o dieťa riadne stará a rozhodnutie matky zmeniť bydlisko dieťaťa, nemožno považovať za dôvod zmeny osobnej starostlivosti o maloletú a rozhodnúť, že dieťa sa zveruje otcovi. Za danej situácie nie je v záujme maloletej meniť jej výchovné prostredie, i keď otec má záujem, aby maloletá zostala žiť v pôvodnom mieste bydliska. Matke bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti rozhodnutím súdu, a preto je matka oprávnená určiť aj bydlisko dieťaťa, pretože dieťa žije v spoločnej domácnosti s matkou. 21. Otec v podanom odvolaní nesúhlasil s úpravou styku s maloletou a tvrdil, že styk je upravený v menšom rozsahu ako v predchádzajúcom rozhodnutí súdu. Táto námietka otca bola podľa názoru odvolacieho súdu opodstatnená a preto odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o styku otca s maloletou aj s prihliadnutím na dôvodné tvrdenie matky, pokiaľ ide o cestovanie dieťaťa za otcom do miesta jeho bydliska a upravil styk otca s maloletou tak, ako to otec žiadal každý nepárny týždeň v kalendárnom roku. Odvolací súd v tomto prípade zastáva názor, že nie je v záujme maloletej aby do neskorých večerných hodín cestovala a zanedbala tak prípravu do škody ako aj oddych a riadnu prípravu na vyučovanie na ďalší deň po návrate zo stretnutia s otcom. Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletou a určil miesto stretnutia otca s maloletou v mieste bydliska matky. 22. Odvolací súd zastáva názor, že okresný súd v súlade s uvedeným ustanovením správne právne posúdil danú vec a rozhodol v súlade so zákonom. Odvolací súd, pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou upravil iba miesto stretávania a rozsah styku každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod s tým, že otec si maloletú prevezme v mieste bydliska matky a matke na tom istom mieste v určenom čase odovzdá a zmenil tak rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. 23. Vo výroku o zvýšení výživného na maloletú súd prvej inštancie rozhodol správne a v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 26. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu, zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa. 27. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. 28. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. 29. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti je potrebné prihliadnuť na to, že aj po rozvode rodičov sú obaja povinní venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s nimi žijú, alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože ani rozvodom rodičov nesmie byť dieťa poškodené na svojich právach a záujmoch a má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Je potrebné vychádzať zo schopností a možností povinného rodiča dosahovať určitý príjem a nie je prvoradou skutočnosťou, aký reálny príjem rodič dosahuje. 30. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 31. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 32. Zmenu pomerov možno vymedziť, ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov a celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú dôvody, ako zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti a podobne. 33. Kritéria pre určenie výšky výživného sú upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 34. V prejednávanej veci je nepochybné, že nastala zmena pomerov na strane maloletej, keď o vyživovacej povinnosti bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 2P 133/2011-187 zo dňa 26.9.2012, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa od 1.10.2012. 35. Otec v podanom odvolaní nesúhlasil aj so zvýšením výživného na sumu 100,- eur mesačne. Uviedol, že v čase podania návrhu bol nezamestnaný a poberal dávky v hmotnej núdzi v sume 180,50 eur mesačne. V súčasnej dobe je zamestnaný v spoločnosti B. s.r.o., Č. X, D., závod C.Y., pričom priemerná výška jeho mesačného príjmu je 470,- eur netto. Otec poukázal na svoje výdavky, pre ktoré nie je schopný platiť zvýšené výživné a tvrdil, že každý deň musí dochádzať do práce z Oždian do Fiľakova a jeho výdavky sú 70,- eur mesačne. Okrem toho musí hradiť aj ďalšie výdavky, a to náklady na bývanie v rodinnom dome, poplatok za vodu a elektrinu 53,- eur mesačne, výdavky na drevo na kúrenie 900,- eur za rok, teda 75,- eur na mesiac, poplatok za vývoz komunálneho odpadu 9,93 eur na rok, daň z nehnuteľnosti 10,56 eur na rok, poplatok za hovory na mobil 20,- eur mesačne, platby H. A. s. r. o. Rimavská Sobota v sume 19,- eur mesačne, výživné na maloletú 30,- eur mesačne, strava 120,- eur mesačne, ošatenie, obuv a hygiena 60,- eur mesačne, cesta za maloletou jedenkrát do mesiaca 150,- eur, ročný diaľničný poplatok 50,- eur, kúpa nového kotla na tuhé palivo 520,- eur zakúpeného dňa 22.7.2015, na ktorý si musel zobrať úver a ktorý splácal po 69,- eur mesačne, kúpa trenomanometra v sume 7,90 eur. Dňa 25.5.2016 si otec zobral úver v sume 6.400,- eur so splátkou 98,45 eur na dobu 8 rokov, nakoľko si potrebuje kúpiť motorové vozidlo, aby sa mohol dopraviť za dcérou do Bratislavy a na cestu do práce. Okrem toho má výdavky na lieky, ošetrenie u zubára a iné, ktoré nevie presne vyčísliť. Z uvedených dôvodov nesúhlasí s rozhodnutím súdu v časti určenia výživného na sumu 100,- eur mesačne. Preto maximálna výška výživného na maloletú, ktorú by dokázal zaplatiť, je v sume 50,- eur mesačne. 36. Pokiaľ otec tvrdí, že nemôže platiť výživné na svoju dcéru v sume 100,- eur mesačne, čo považuje za vysokú sumu výživného, treba zdôrazniť, že podľa vyjadrenia otca, len na stravu potrebuje 120,- eur mesačne, ale dcéra zo sumy 30 % zo sumy životného minima (uviedol že platí 30,- eur mesačne) má mať uspokojené všetky jej potreby spolu s primeraným príspevkom zo strany matky. Otec len na svoju hygienu minie 60,- eur mesačne, ale podľa jeho názoru, suma 100,- eur mesačne je vysoká pre jeho dieťa. Podľa názoru odvolacieho súdu je takýto názor otca nesprávny a nie je v súlade s ustanovením § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Rovnako podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Otec má záujem kúpiť si motorové vozidlo a z toho dôvodu si berie úver, ale jeho prvoradá povinnosť je platiť výživné na svoje dieťa a až zo zostávajúcich finančných prostriedkov si môže kúpiť auto. Úver na kúpu auta nemožno zahrnúť medzi jeho výdavky a otec nemôže tvrdiť, že pre zakúpenie motorového vozidla si nemôže plniť vyživovaciu povinnosť v dostatočnom rozsahu, pretože i keď otec čerpá úver, jeho majetok sa výši o zakúpenú vec, teda nadobudne majetok v hodnote motorového vozidla. Návrh otca na určenie vyživovacej povinnosti v sume 50,- eur mesačne (ktorú ako uviedol je schopný platiť) na maloletú nemožno považovať za správny a nie je v súlade so záujmom maloletej. Rovnako otec nemôže tvrdiť, že nevidí dôvod na zvýšenie výživného na maloletú, pretože matka je zamestnaná a výška jej príjmu je 600,- eur mesačne netto. Otec nemôže prenášať plnenie vyživovacej povinnosti len na matku, pretože podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 37. Vychádzajúc z uvedených skutočností s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci v zmysle podmienok uvedených v § 78 a § 62 Zákona o rodine odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne správny. 38. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).