Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/126/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415010059 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415010059.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a sudcov JUDr. Ľudmily Králikovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci obžalovanej U. M., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 3T/18/2015 zo dňa 07.06.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. februára 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava IV z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bola obžalovaná U. M. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodená spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 23.02.2015 sp.zn. 2Pv 464/14 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., a ktorého sa mala dopustiť tak, že po tom, čo si v presne nezistenom čase a nezisteným spôsobom obstarala zatavenú injekčnú striekačku s pervitínom, túto mala u seba až do 26.08.2014, kedy bola v čase o 02.00 hod. políciou vyzvaná na K. ulici v R., na parkovisku pri OC N. k podaniu informácie k trestnej veci realizovanej na OKP OR PZ Bratislava IV pod sp.zn. ORP-216/1-VYS-B4-2014, pričom počas bezpečnostnej prehliadky polícia striekačku u nej našla v topánke a následným skúmaním jej obsahu Kriminalisticko-expertízny ústav PPZ Bratislava zistil, že ide o metamfetamín s hmotnosťou 360 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 77,3% hmotnostných obsahujúce 278 mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje 7 až 28 obvykle jednorazových dávok, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV, ktoré dodatočne písomne odôvodnili. Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s vyhodnotením vykonaných dôkazov, ktoré v podstate vyústilo do spochybnenia legitimity práce príslušníkov PZ. V tomto prípade príslušníci PZ vykonávali operatívno-pátraciu činnosť v teréne, v rámci ktorej v čase o 01.50 hod dňa 26.08.2014 spozorovali na parkovisku pri OC N. osobu obžalovanej. Prokurátor zdôraznil, že išlo o osobu - konzumenta drog, o osobu dvakrát právoplatne odsúdenú za úmyselný trestný čin, v tom čase bez platného dokladu totožnosti s miestom trvalého bydliska R.-N., z ktorého dôvodu boli vykonávané po jej osobe vykonávané pátracie úkony, nakoľko bol nevyhnutný jej výsluch v konaní vedenom na OKP OR PZ Bratislava IV pod sp.zn. ORP-216/1-VYS-B4-2014 vo veci zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaná bola vyzvaná na podanie vysvetlenia na príslušný útvar PZ, s čím súhlasila, preto nebolo potrebné realizovať jej predvedenie. Napriek tomu vykonanie bezpečnostnej prehliadky u nej bolo legitímne z dôvodu jej prevozu v služobnom vozidle PZ. Je nemysliteľné, aby príslušníkom PZ bolo upreté právo zabezpečiť si vlastnú bezpečnosť a nepriznať im právo presvedčiť sa, či prevážaná osoba pri sebe nemá zbraň, ktorou by mohla ohroziť ich životy, ale aj svoj. V ďalšej časti odôvodnenia prokurátor opísal úlohy Policajného zboru vyplývajúce mu z medzinárodných záväzkov SR (bez ich konkretizácie), z ústavy, ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane zákona o policajnom zbore. Vo vzťahu k výpovediam svedkov - príslušníkov PZ uviedol, že výpovede svedkov L. a U. logicky dopĺňajú výpovede svedkýň M. a C., ktoré realizovali bezpečnostnú prehliadku obžalovanej na parkovisku pred jej prevozom. S jediným cieľom, a to zistením, či nemá u seba zbraň. Pokiaľ následne jedna z príslušníčok zbadala u nej v topánke predmet - zatavenú striekačku s bielou látkou, nemohla zostať nečinná. Prokurátor záverom uviedol, že súd nekriticky spochybnil výpovede týchto svedkov, ktorí vypovedali na hlavnom pojednávaní s odstupom dvoch rokov, pričom na druhej strane verí obžalovanej, ktorá skutok poprie a na podporu svojich tvrdení uvedie svedka, ktorého ani sama nevie identifikovať. Navrhol preto, aby Krajský súd v Bratislave na podklade odvolania prokurátora zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že zásadnou procesnou otázkou v danej veci bolo skúmanie, či získaný dôkaz - zatavená striekačka s obsahom metamfetamínu, bola získaná zákonným spôsobom alebo nie. Poukázal na ustanovenie § 9 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z., na § 17 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z., § 17 ods. 2 zák. č. 171/1993 Z.z., § 17 ods. 3 zák. č. 171/1993 Z.z., § 22 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. Konštatoval, že vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že obžalovaná na po výzve polície išla na výsluch sama dobrovoľne a policajti nemali žiaden zákonný dôvod na jej „predvedenie“ v zmysle § 17 ods. 2 zák. č. 171/1993 Z.z. Keďže nemali žiaden dôvod na jej predvedenie, nemohli voči nej vykonať ani služobný zákrok v zmysle citovaného zákona. Ak teda nemali žiaden zákonný dôvod na vykonanie služobného zákroku, nemali ani zákonné oprávnenie na to, aby sa presvedčili, či obžalovaná nemá u seba zbraň v zmysle § 22 ods. 1 citovaného zákona. Polícia o údajnom predvedení obžalovanej nespísala ani záznam o predvedení v zmysle § 17 ods. 2, ods. 3 zák. č. 171/1993 Z.z., nakoľko úradný záznam nachádzajúci sa na č.l. 43 nie je záznamom o predvedení osoby, ale úradný záznam z výkonu služby. Ak teda polícia vykonávala bezpečnostnú prehliadku obžalovanej na parkovisku, nemala na to žiaden objektívny a hlavne zákonný dôvod, nevykonávala voči nej služobný zákrok, a ak bola takáto prehliadka vykonávaná na parkovisku, bola teda nezákonná. Dôkaz získaný z nezákonnej prehliadky nemôže byť dôkazom získaným zákonným spôsobom. Ak bola prehliadka obžalovanej vykonávaná na polícii, táto bola celá nezákonná, nakoľko polícia nemala žiaden dôvod na vykonanie tzv. bezpečnostnej prehliadky a jednalo sa o vykonanie osobnej prehliadky, na vykonanie ktorej nemala polícia súhlas a bola celá nezákonná., ako aj celý postup polície v danej trestnej veci. Po tom, ako polícia zistila totožnosť obžalovanej, čím služobný zákrok polície skončil. Po tomto zistení už žiaden služobný zákrok nemohol trvať, a k teda bola následne vykonaná prehliadka obžalovanej, bola táto prehliadka nezákonná. Okresný záverom zhrnul, že nakoľko z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že dôkaz, o ktorý opiera obžalobné tvrdenia obžaloba, bol získaný nezákonným spôsobom, nie je možné takýto nezákonný dôkaz zhojiť ani výpoveďami svedkov. Okresný súd teda musel rozhodnúť tak, že obžalovanú oslobodil v plnom rozsahu spod obžaloby. Na verejnom zasadnutí zástupca Krajskej prokuratúry Bratislava uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava oboznámených písomných dôvodov odvolania. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovanej uviedol, že všetci čakáme od polície, aby nás chránila, môže konať len na základe zákona a v jeho medziach. V tomto prípade polícia zákon jednoznačne porušila, čo okresný súd aj správne vyhodnotil a na základe vykonaného dokazovania aj správne obžalovanú podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod podanej obžaloby oslobodil. Navrhol preto odvolanie prokuratúry zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaná U. M. na verejnom zasadnutí uviedla, že súhlasí s tým, čo uviedol jej obhajca. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov zo strany súdu prvého stupňa. Z vykonaného dokazovania totiž skutočne vyplynulo, že obžalovaná po výzve polície išla na výsluch dobrovoľne a policajti nemali žiaden zákonný dôvod na jej „predvedenie“ a teda nemohli voči nej vykonať ani služobný zákrok. Ak teda nemali žiaden zákonný dôvod na vykonanie služobného zákroku, nemali ani zákonné oprávnenie na to, aby sa presvedčili, či obžalovaná nemá u seba zbraň v zmysle § 22 ods. 1 citovaného zákona. Ak teda polícia vykonávala bezpečnostnú prehliadku obžalovanej na parkovisku, nemala na to žiaden zákonný dôvod, takáto prehliadka bola teda nezákonná. Ak bola prehliadka obžalovanej vykonávaná na polícii, táto bola nezákonná, keďže polícia nemala žiaden dôvod na vykonanie bezpečnostnej prehliadky a jednalo sa o vykonanie osobnej prehliadky, na vykonanie ktorej nemala polícia súhlas a bola celá nezákonná. Pokiaľ prokurátor poukazuje na úlohy Policajného zboru vyplývajúce mu z medzinárodných záväzkov SR, z ústavy, ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane zákona o policajnom zbore, je potrebné pripomenúť, že pri ich plnení je potrebné postupovať v zmysle nich, čo sa v danom prípade preukázateľne nestalo. Pokiaľ prokurátor poukazuje na skutočnosť, že je logické, že svedkovia, navyše policajti vykonávajúci množstvo zákrokov, si po dvoch rokoch nemôžu pamätať detaily svojho konania, krajský súd pripomína, že okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne vyhodnotil obidve verzie ponúknuté svedkami - policajtami, teda jednak vykonanie prehliadky na parkovisku či na polícii, ako nezákonné. Ani policajti pritom nespochybnili, že obžalovanú mali predviesť na výsluch či podanie vysvetlenia na políciu v inej trestnej veci, ktorá po ich výzve súhlasila s dobrovoľným príchodom na políciu za týmto účelom, čím odpadol dôvod jej predvedenia. Na základe uvedených skutočností a úvah odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je zákonné, podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom správne zdôvodnené i v súlade s § 168 ods.1 Tr. por., na ktoré dôvody aj odvolací súd v podrobnostiach poukazuje bez potreby ich všetky opakovať. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.