Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/135/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415010126 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415010126.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila ivánka a sudkýň JUDr. Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcela Kosovej, v trestnej veci obžalovaného A. N., pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., o odvolaní Okresnej prokuratúry Bratislava IV proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/43/2015 zo dňa 30.07.2015, na verejnom zasadnutí konanom 16. februára 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava IV z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/43/2015 zo dňa 30.07.2015 bol obžalovaný A. N. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV 1Pv 563/14 zo dňa 13.04.2015 pre pokračovací prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ obžalovaný A. N. po vzájomnej ústnej dohode s B. K. dňa 06.10.2014 o 01:30 hod. sa vlámali do pobočky stávkovej kancelárie H. na ulici D. 1, C., a to tým spôsobom, že obv. N. pomocou skrutkovača vylomil uzamykací mechanizmus na vchodových dverách, následne obidvaja obvinení vošli do priestorov stávkovej kancelárie, odkiaľ odcudzili finančnú hotovosť 35,-Eur voľne položenú na pracovnom stole, 1 ks bezpečnostnej skrine (trezor) v hodnote 450,-Eur, v ktorom sa nachádzala finančná hotovosť 3.050,99Eur a rôzne stieracie žreby v hodnote 3.567,-Eur, čím spôsobili poškodenej spoločnosti H., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom P. XX, C., škodu vo výške 7.102,99 Eur, 2/ obžalovaný A. N. po vzájomnej ústnej dohode s B. K. od 18:00 hod. dňa 10.10.2014 do 08:15 hod. dňa 11.10.2014 sa vlámali do pobočky stávkovej kancelárie H. na ulici C. 3, C., a to tým spôsobom, že obv. N. pomocou skrutkovača vypáčil vchodové dvere v oblasti horného zámku aj dolného zámku, následne obidvaja obvinení vošli do priestorov stávkovej kancelárie, odkiaľ odcudzili 1 ks bezpečnostnej skrine (trezor) v hodnote 450,-Eur, v ktorom sa nachádzala finančná hotovosť 4.128,48 Eur, rôzne stieracie žreby v hodnote 5.135,-Eur, 1 ks firemná pečiatka spol. H., s.r.o., 1 ks firemná pečiatka spol. U. plus, s.r.o., čím spôsobili poškodenej spoločnosti H., s.r.o., P.: XX XXX XXX, so sídlom P. XX, C., škodu vo výške 7.674,83 Eur a poškodenej spoločnosti U. plus, s.r.o., P.: XX XXX XXX, so sídlom S. XX, C., škodu vo výške 2.038,65 Eur, čím obžalovaný A. N. s B. K. spôsobili poškodeným spoločnostiam škodu krádežou v celkovej výške 16.816,47 Eur, pričom obžalovaný A. N. sa skutkov dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 2T/68/2012, zo dňa 28.08.2013, právoplatný dňa 28.08.2013, uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr.zák., a rozsudkom okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 2T/109/2011, zo dňa 24.04.2012, právoplatný dňa 23.04.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 3To 25/13, zo dňa 23.04.2013 uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr.zák., nakoľko nebolo dokázané, že skutky spáchal obžalovaný. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní dňa 30.07.2015 na č.l. 444 odvolanie okresný prokurátor, ktoré odôvodnil samostatným písomným podaním zo dňa 07.08.2015 na č.l. 461. V úvode najskôr poukázal na výrok napadnutého rozhodnutia súdu I. stupňa, ktorý citoval. V ďalšom uviedol, že sa nestotožnil s rozhodnutím súdu, ktorým oslobodil obvineného N. spod obžaloby z dôvodu uvedeného v § 285 písm. c/ Tr. por., teda že nebolo dokázané, že skutok spáchal obvinený N.. Dôkazy zadokumentované v spisovom materiály totiž oprávňujú prijať záver, že skutok sa stal, a že sa ho dopustil aj obvinený N. v spolupáchateľstve s obvineným K.. Obvinený K. priznal trestnú činnosť v celom rozsahu, vo svojich výpovediach podrobne popísal ako došlo k obidvom vlámaniam, aké veci odcudzili a ako s vecami naložili. Výpoveď obvineného K. je potvrdená previerkou výpovede obvineného K. na mieste, výpoveďou svedka R., znaleckým posudkom KEÚ PZ (na rukaviciach sa našla DNA pochádzajúca od obvineného K.). Obvinený K. sa vyjadril aj k účasti spoluobvineného N., kde uviedol, že obidva skutky spáchali spolu, dostali nápad, že keď im chýbajú peniaze tak sa pokúsia vlámať do stávkovej kancelárie, obvinený N. pomocou skrutkovačov vylomil zámky na vchodových dverách, spoločne vošli dnu a odcudzili finančnú hotovosť, stieracie žreby, trezor, všetko si rozdelili na polovicu. I keď sa obvinený N. ku skutku nepriznal a jeho spáchanie poprel, je usvedčovaný práve výpoveďou obvineného K., ktorý podrobne popísal celú trestnú činnosť. Výpoveď obvineného K. vyznieva vierohodne a korešponduje aj s objektívne zistenými skutočnosťami, napr. so zabezpečeným kamerovým záznamom z pobočky H. na D. 1, C., kde vidno, že vlámanie vykonali dve osoby, ktoré boli zamaskované. Obvinený N. sa okrem iného bránil tým, že mal zdravotné obtiaže s chrbticou. Tak závažné obtiaže, ktoré by mu bránili skutok vykonať, však nepreukazuje ani oboznámená lekárska správa. Navyše sa k uvedenému vyjadril obvinený K., ktorý uviedol, že trezory odnášal z miesta čin on sám, pripustil len, že jeden trezor spoločne zahodili, čo nie je v rozpore s oboznámenou lekárskou správou. Podstatné je v tomto smere aj tvrdenie svedka Z. K., ktorý uviedol, že obvinený N. sa mohol pohybovať a chodil normálne, z čoho teda vyplynul záver, že obvinený N. sa mohol dopustiť skutkov tak, ako ich opísal spoluobvinený K.. V oslobodzujúcom rozsudku sa súd oprel aj o výpovede svedkyne T. a svedka Z. K.. Výpovede týchto svedkov však nemožno považovať za vierohodné, tieto si navzájom odporujú. K. T. tvrdila, že obvinený K. nemal pred bránou auto (svedok Z. K. tvrdil, že mal auto zaparkované na dvore); svedkyňa T. tvrdila, že v garáži videla len jednu osobu a to obvineného K. (svedok Z. K. tvrdil, že dve osoby, a to brata obvineného K. a ešte niekoho cudzieho); svedkyňa T. tvrdila, že nevie čo obvinený K. robil v garáži (svedok Z. K. tvrdil, že na zemi búchali a sekali do čiernej železnej kocky);, svedkyňa T. tvrdila, že trezor v garáži nevidela (svedok Z. K. tvrdil, že búchali a sekali do trezora). Z uvedeného dôvodu sú výpovede obidvoch týchto svedkov nevierohodné, navzájom si odporujú, a hoci obaja svedkovia išli ráno do práce spoločne a aj spoločne nahliadali do garáže, tak každý z nich vypovedá ináč. B. nevieryhodné tiež nevyznieva konanie svedkov, keď s vôbec nezaujímali, čo robia cudzie osoby na ich pozemku, resp. v ich garáži tak skoro nadránom, keď robili hluk a mali búchať do nejakej čiernej železnej kocky. V oslobodzujúcom rozsudku sa poukazuje na značné rozpory vo výpovedi spoluobvineného K.. K tomu uviedol, že určité nezrovnalosti tu existujú, nemožno ich však považovať za závažné rozpory, ktoré by mali vplyv na vierohodnosť jeho výpovede. Existenciu rozporov je potrebné vidieť skôr v tom, že od skutku uplynulo dlhšie časové obdobie, čo určite malo vplyv na uchovanie si prežitého v pamäti spoluobvineného. V podstatných okolnostiach totiž obvinený K. vypovedal zhodne a dostatočne usvedčil obvineného N. z účasti na tejto žalovanej trestnej činnosti. Z vyššie uvedených dôvodov je preto potrebné prijať záver, že skutok, pre ktorý je obvinený N. stíhaný, spáchal tento obvinený (v spolupáchateľstve s obvineným K.) tak, ako sa mu kladie za vinu v podanej obžalobe. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pretože prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Vo veci bol určený termín verejného zasadnutia na deň 16.02.2017, pričom obžalovaný A. N. prevzal upovedomenie o tomto termíne dňa 18.01.2017, čo preukazuje doručenka z tohto dňa, avšak sa nedostavil a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Keďže boli splnené všetky zákonné podmienky na vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného A. N., odvolací súd z tohto dôvodu verejné zasadnutie konané dňa 16.02.2017 vykonal v súlade s ustanovením § 293 ods. 5 Tr. por. v jeho neprítomnosti. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava na verejnom zasadnutí uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania, taktiež aj tam uvedených návrhov. Nad rámec si dovolila poukázať na skutočnosť, že dnes už odsúdený K. bol poučený o následkoch krivého obvinenia, takže podľa jej názoru nemal dôvod si vymýšľať spoluúčasť obžalovaného N. na žalovanej trestnej činnosti. Obhajkyňa obžalovaného A. N. A.. B. L. sa stotožnila v plnom rozsahu s rozhodnutím súdu I. stupňa a preto navrhla podané odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Bratislave , ako súd odvolací ( § 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Čo sa týka dôkaznej situácie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný A. N. od samého počiatku poprel ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní spáchanie žalovaných skutkov, ktoré sa mu kládli v podanej obžalobe za vinu. Uviedol, že o týchto skutkoch nič nevie, v čase ich spáchania bol práceneschopný, mal úraz chrbtice. Potvrdil, že v skorých ranných hodinách dňa 06.10.2014, teda tesne po spáchaní prvého skutku, za ním prišiel obžalovaný B. K. s požiadavkou, aby si mohol niečo robiť v garáži. Tvrdenie obžalovaného N., že v čase žalovaných skutkov mal skutočne zranenú chrbticu, že mal doporučený kľud na lôžku a zákaz dvíhať, alebo prenášať ťažké veci je potvrdená lekárskou správou Z.. N.. rovnako tento lekár potvrdil, že tri krát denne mu mal byť aplikovaný liek N.. Skutočnosť o zranení obžalovaného N. v čase spáchania žalovaných skutkov potvrdili svedkovia P. T. a Z. K., ktorí tiež uviedli, že mu bol v tom čase injekčne aplikovaný N. a že obžalovaný N. nemohol dvíhať ťažké veci. Tým bolo vyvrátené tvrdenie obžaloby a spoluobžalovaného B. K., že obžalovaný N. participoval na predmetných skutkoch aj tým, že prenášal odcudzené bezpečnostné skrine, ktoré sú ťažké a vzhľadom na svoje zranenie chrbtice je vylúčené, aby obžalovaný N. tieto ťažké bremená mohol prenášať. Preto súd v tomto smere tvrdeniu obžalovaného B. K. neuveril. Čo sa týka odvolacích námietok odvolateľa, z obsahu ktorých vyplýva, že obžalovaný N. sa mohol dopustiť žalovaných skutkov práve s poukazom na svoj zdravotný stav, čo malo byť potvrdené výpoveďou dnes už odsúdeného K., odvolací súd sa týmito nestotožnil. V tomto smere treba poukázať na podstatnú skutočnosť a to, že odsúdený K. vo svojej úplne prvej výpovedi zo dňa 16.10.2014 na č.l. 72-73 jednoznačne uviedol, že oba odcudzené trezory vzali a odniesli spolu preč. Až neskôr, keď mu bola známa obhajobná verzia obžalovaného A. N. ohľadom jeho zdravotného stavu, odsúdený K. v podstatnej miere zmenil svoju výpoveď, keď uviedol, že obžalovaný A. N. uvedené trezory nezdvíhal a nenosil, čo dokonca cituje v písomných dôvodoch svojho odvolania aj samotný odvolateľ. Nie je teda možné na základe tohto rozporu súhlasiť s odvolacou námietkou odvolateľa o údajnej vierohodnosti výpovede odsúdeného K.. Rozpory sú aj v ďalších bodoch verzie odsúdeného K., ktoré podrobne rozobral súd I. stupňa a na ktoré odvolací súd iba poukazuje bez potreby tieto mechanicky opakovať. V súvislosti s posúdením vierohodnosti výpovede odsúdeného K., samotný odvolateľ v písomných dôvodoch podaného odvolania priznáva existenciu jeho rozporných tvrdení, avšak tieto rozpory považuje za nepodstatné a menej významné. Čo sa týka popisu deja v garáži, obžalovaný N. potvrdil, že dňa 6.10.2014 išiel do garáže v skorých ranných hodinách obžalovaný B. K.. Toto jeho tvrdenie tiež potvrdili svedkovia P. T. a Z. K.. Obaja svedkovia počuli v skorých ranných hodinách z garáže hluk a keď nazreli do garáže videli tam obžalovaného B. K., ale obžalovaného N. tam nevideli. Svedok Z. K. jednoznačne uviedol, že v garáži bol obžalovaný B. K. s inou, jemu neznámou osobou a búchali do kovovej skrine, podľa neho do trezoru. Tou neznámou osobou nemohol byť obžalovaný N., nakoľko svedok obžalovaného N. veľmi dobre pozná a nemohol by si ho zameniť s neznámou osobou. Svedkyňa T. síce vo svojej výpovedi neuviedla, že videla okrem obžalovaného B. K. v garáži inú osobu, ani trezor, ale je potrebné uviesť, že táto svedkyňa v garáži priamo nebola, len tam nahliadla a mohla teda vnútorný priestor garáže monitorovať z iného zorného uhlu pohľadu ako svedok Z. K., ktorý videl celý priestor garáže. Výpovede oboch týchto svedkov sú logické, navzájom si neodporujú a sú dostatočne presvedčivé na to, aby im súd uveril. V tomto smere sa odvolací súd nemôže v žiadnom prípade stotožniť s odvolacími námietkami odvolateľa ohľadne hodnotenia vierohodnosti výpovedí vyššie citovaných svedkov. Skutočnosť, že títo svedkovia vypovedajú rozdielne od verzie obžaloby, nemá automaticky za následok úplné znehodnotenie ich výpovedí, navyše za situácie, ak časť dôkazného materiálu je súladná s ich tvrdeniami. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo rozdielny prístup odvolateľa pri vyhodnocovaní vierohodnosti výpovedí týchto svedkov zo strany odvolateľa, ktorý tieto považoval za nevierohodné. Pri vyhodnocovaní ešte väčších rozporov u jedinej usvedčujúcej výpovedi odsúdeného K. však tieto rozpory bagatelizuje a považuje túto výpoveď za vierohodnú. Účasť obžalovaného N. na spáchaní žalovaného skutku nepotvrdzujú ani žiadni vypočutí svedkovia. Svedkovia R. C. a B. R., ktorí mali priamo vymieňať odcudzené stieracie žreby za peniaze jasne konštatovali, že žreby im odovzdával len obžalovaný B. K.. V súvislosti s týmito skutkami do kontaktu s obžalovaným N. vôbec neprišli. Ani žiadny ďalší vypočutý svedok nikdy nespájal osobu obžalovaného N. so spáchaním žalovaných skutkov, alebo s predajom, alebo výmenou odcudzených stieracích žrebov. Taktiež z posudkov kriminalistického ústavu vyplýva, že ani na mieste činu, ani na zaistených veciach neboli zistené a zaistené žiadne stopy, ktoré by spájali osobu obžalovaného N. s miestom činu, alebo s odcudzenými vecami, alebo nástrojmi, ktoré boli použité na spáchanie žalovaných skutkov. Napokon z fotodokumentácie z bezpečnostných kamier nie je vôbec možné identifikovať nejakú osobu ako páchateľa trestného činu. Tvrdenie prokurátora, že výškový rozdiel medzi páchateľmi sa zhoduje s výškovým rozdielom medzi obžalovanými je zavádzajúce a scestné. Prokurátor nevie akú výšku mali páchatelia skutkov, ktorí sú zachytení na fotografiách. Dohady o ich výške sú len obyčajnou špekuláciou. Rovnako tak aj dohady o ich výškových rozdieloch. Takéto tvrdenie nemá oporu v žiadnom vykonanom dôkaze. Aj odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, podľa ktorého z citovaného rozboru vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že obžaloba vo vzťahu k otázke preukazovania viny obžalovanému A. N. je v značnej dôkaznej núdzi. Okrem zmätočnej rozporuplnej a v mnohých smeroch vyvrátenej výpovede spoluobžalovaného, dnes už právoplatne odsúdeného B. K. obžaloba nepredložila súdu žiadny priamy usvedčujúci dôkaz voči obžalovanému N., ani ucelenú reťaz nepriamych dôkazov, ktoré by vinu obžalovaného N. zo spáchania žalovaných skutkov preukazovali. Odvolací súd konštatuje, že za danej situácie súd I. stupňa po vykonanom podrobnom dokazovaní a po zvážení všetkých skutočností a okolností prípadu, postupoval plne v súlade so zákonom, keď zistil, že sú tu vážne pochybnosti o tom, že obžalovaný vôbec spáchal žalovaný skutok, pričom jednotlivé dôkazy vo vzťahu k preukázaniu spáchanie skutku obžalovaným sú nepresvedčivé. Za takto vygenerovanej dôkaznej situácie nie je možné vyhodnotiť obhajobné tvrdenia obžalovaného A. N. ako účelové, pretože sú z veľkej časti (v kľúčovej fáze dokonca úplne) potvrdené svedeckými výpoveďami, resp. listinnými dôkazmi. V rámci dokazovania boli totiž vyprodukované také dôkazy, na základe ktorých v žiadnom prípade nie je možné vysloviť vinu obžalovaného jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, pretože časť vykonaných dôkazov výrazným spôsobom túto jeho vinu spochybňuje. Za dôkaznej situácie, kde proti sebe stoja dve skupiny dôkazov, súd I. stupňa správne aplikoval zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, keďže nebol jednoznačný a nespochybniteľný záver o vine obžalovaného preukázaný. Súd I. stupňa bol teda postavený pred úlohu zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných skupín dôkazov, pričom v takomto prípade nemôže byť nevierohodnosť jedného z tohto dôkazu odôvodniť len okolnosťou svedčiacou o vierohodnosti druhého dôkazu. Správne teda postupoval súd I. stupňa, keď obžalovaného A. N. postupom podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že obžalovaný spáchal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. To sú dôvody, na základe ktorých odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.