Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/138/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415010237 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415010237.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a sudcov JUDr. Ľudmily Králikovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci obžalovaného J. E., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 3T/87/2015 zo dňa 21.01.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02. marca 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného J. E., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný J. E. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1Tr. zák., na tom skutkovom základe, že napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojej dcéry J. E., nar. XX.XX.XXXX a G. E., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom J.H. XX, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a deklarovanej mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 25P/147/2011 zo dňa 25.04.2012, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry J. sumou 50,- e mesačne a dcéry G. sumou 40,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky G. K., si túto vyživovaciu povinnosť neplní od mesiaca jún 2014 doposiaľ, čím mu za uvedené obdobie vznikol voči matke oprávnených detí G. K. dlh na výživnom vo výške 1.800,- €, pričom v rozhodnom období neprejavil žiadny záujem nájsť si trvalé zamestnanie, prostriedky na živobytie si obstarával brigádnickou činnosťou, v evidencii uchádzačov o zamestnanie ÚPSVa R Bratislava evidovaný nebol, dávky v hmotnej núdzi nepoberal. Súd prvého stupňa pre uvedený prečin obžalovanému J. E. podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 49 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere deväť mesiacov, pre výkon ktorého obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný J. E.. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že od mesiaca jún 2014 nemal trvalé zamestnanie, pracoval len príležitostne brigádnicky, a preto nemal možnosť platiť výživné. Príležitostne prispel v rámci svojich možností menšou sumou, avšak nemá na to listinný dôkaz. Žiada preto o prehodnotenie veci, prípadne úplné zrušenie trestu a žiada navrhnutie splátkového kalendára na vyrovnanie jeho podlžností na výživnom. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný uviedol, že by chcel splátkový kalendár, aktuálne pracuje na riadnu pracovnú zmluvu asi osem mesiacov, nemá však o tom doklad. Jeho mesačný príjem je 650,- Eur v čistom. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny a uložený trest za primeraný, preto navrhla podané odvolanie obžalovaného zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného J. E. nie je dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por., a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vyhodnotil. Na základe vykonaného dokazovania aj odvolací súd, rovnako ako súd okresný v napadnutom rozsudku konštatuje, že spáchanie žalovaného prečinu bolo obžalovanému jednoznačne a bez ďalších pochybností preukázané tak, ako to vyhodnotil prvostupňový súd, a to jednak výpoveďou obžalovaného, z výpovedí ktorého vyplynulo, že neplatí výživné, lebo bol zamestnaný len brigádnicky. Aktuálne, ako uviedol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, je už zamestnaný osem mesiacov s čistým príjmom 650,- Eur, a preto žiada o určenie splátok na vyrovnanie dlžného výživného. Spáchanie žalovaného prečinu obžalovaným je aj podľa krajského súdu preukázané i výpoveďou svedkyne G. K., ktorá uviedla, že obžalovaný si neplní svoju vyživovaciu povinnosť na ich dve spoločné deti, a to od júna 2014. Na výživu detí neprispel žiadnou inou formou. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.04.2012 sp. zn. 25P/147/2011 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté J. a G. E. zverené do výchovy matke - svedkyni G. K. a otec - obžalovaný, sa zaviazal k plateniu výživného na dcéru J. v sume 50,- Eur mesačne a na dcéru G. v sume 40,- Eur mesačne. Obe maloleté deti navštevujú základnú školu. Odvolací súd si s poukazom na hore uvedené a s poukazom na ustanovenie § 317 ods. Tr. por. v celom rozsahu osvojil odôvodnenie napadnutého rozsudku a odkazuje na jeho príslušnú časť, bez potreby v celom rozsahu ho opakovať. Krajský súd dopĺňa, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného v rozsudku, a preto okresný súd správne ustálil, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku (s úpravou doby neplatenia výživného ku dňu vyhlásenia rozsudku), a to na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo vyprodukovaných dostatok dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav a aj jednoznačne usvedčujú obžalovaného, ktorý svojim konaním naplnil zákonné znaky úmyselného prečinu prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1Tr. zák. Čo sa týka odvolacích tvrdení obžalovaného prezentovaných v písomných dôvodoch ako aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, krajský súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný sa bráni tým, že nemal dostatok finančných prostriedkov, lebo pracoval len brigádnici. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že obžalovaný v rozhodnom období neprejavil žiadny záujem nájsť si trvalé zamestnanie, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR a nepoberal ani dávky v hmotnej núdzi. Navyše, napriek tomu, že sám uviedol, že je zamestnaný asi osem mesiacov s čistým mesačným príjmom 650,- Eur, neuhradil ani počas tohto obdobia z dlžného výživného nič. K určeniu výšky výživného pritom došlo dohodou oboch rodičov, ktorú okresný súd schválil. Odvolací súd nevzhliadol pochybenia ani vo výroku o treste v napadnutom rozsudku. Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a jeho druh a výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák. Keďže obžalovaný spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1Tr. zák., základná sadzba je daná až na dva roky. Správne postupoval súd prvého stupňa, keď v súlade s § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. prihliadol na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a správne zistil existenciu jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák. - obžalovaný už bol trestaný. Z uvedeného teda vyplýva, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 0:1, v dôsledku čoho podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. sa dolná hranica základnej trestnej sadzby zvyšuje o jednu tretinu, a teda trestná sadzba je daná v rozpätí osem mesiacov až dva roky. Súd prvého stupňa nepochybil keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere deväť mesiacov. Odvolací súd rovnako zastáva názor, že v danom prípade účel trestu možno dosiahnuť vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život, ako aj s prihliadnutím na okolnosti tohto konkrétneho prípadu, uložením trestu v danej výmere. Pokiaľ ide o skutočnosť, že obžalovanému bol uložený trest nepodmienečný, krajský súd síce konštatuje, že v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu predchádzajúceho trestu, v ktorej sa mal dopustiť žalovanej trestnej činnosti, (OS Trnava sp. zn. 30Pp/117/2012) sa osvedčil, avšak napriek tomu, že z výkonu predchádzajúceho trestu bol prepustený dňa 21.11.2012, z toho podľa vlastného vyjadrenia pracoval jednak brigádnici a jednak posledných osem mesiacov s čistým príjmom mesačne 650,- Eur, počas tohto obdobia takmer piatich rokov nezaplatil ani časť výživného. Je preto iluzórne domnievať sa, že by tak urobil v prípade podmienečného odkladu trestu. Požiadavka obžalovaného na určenie splátok dlžného výživného ja navyše aj právne irelevantná v tomto konaní. Správne postupoval súd prvého stupňa, keď obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin (Okresný súd Veľký Krtíš, sp.zn. 8T/61/2010) Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného J. E. ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.