Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/123/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415010270 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415010270.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného P. M., pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo 14. januára 2016 sp.zn. 3T/100/2015, na verejnom zasadnutí konanom 25. januára 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo 14.01.2016 sp.zn. 3T/100/2015, bol obžalovaný P. M. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/2 Gv 38/15/1000-31, zo dňa 10.08.2015 pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že v presne nezistenom období medzi februárom a augustom roku 2011 na presne nezistenom mieste na území Slovenskej republiky si od doposiaľ nestotožnenej osoby bez oprávnenia zabezpečil tlmič hluku výstrelu určený na útočnú pušku Sa vz. 58 (ďalej len „tlmič“), ktorý následne na presne nestotožnenom mieste na území Slovenskej republiky v presne nezistenom čase medzi februárom a augustom roku 2011, odovzdal V.M., ktorý následne uvedený tlmič ďalej prechovával v ruksaku v pivnici bytového domu na ul. N. č. 14 v Bratislave, ktorej užívateľom bol A. Z., a následne po tom, čo bol V.M. dňa 07.09.2011 zadržaný a vzatý do väzby v inej trestnej veci, zabezpečil prostredníctvom svojho obhajcu „odpratanie“ predmetného tlmiča z uvedenej pivnice, čo fyzicky vykonal Z. S., prezývaný Z.l, ktorý po tom, ako dostal odkaz od V.M. tlmič schoval do pivničnej kobky označenej č. 54 nachádzajúcej sa v bytovom dome na ul. BV. v Bratislave, ktorej bol užívateľom a následne dňa 11.06.2014 predmetný tlmič dobrovoľne vydal príslušníkom PZ, pričom podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava v prípade takto zaisteného tlmiča sa jedná o podomácky vyrobený,viackomorový expanzný tlmič hluku výstrelu, ktorý je možné použiť (naskrutkovať) na štandardný továrenský vonkajší závit na ústí útočnej pušky SA vz. 58 (resp. jej klonov), ktorá je hromadne účinnou zbraňou, a teda z technického hľadiska v zmysle § 4 ods. 4 písm. a/ zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z.z. v platnom znení, ide o zakázaný doplnok zbrane, teda podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona o zbraň kategórie „A“, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Bratislava IV 19.01.2016 (absentovala v spise obálka potvrdzujúca dátum podania a spôsob doručenia tohto odvolania Okresnému súdu; v každom prípade bolo podané v zákonnej lehote) s tým, že odvolanie podrobne odôvodní po doručení písomne vyhotoveného rozsudku. Toto odôvodnenie doručil prvostupňovému Okresnému súdu Bratislava IV 19.04.2016, v ktorom s poukazom na napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie. Aj podľa jeho názoru z vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní skutočne vyplýva, že o pôvode zbrane vypovedal len N. Z., ako priamy svedok, ale tento súčasne podrobne popísal skutočnosti, kde predmetný tlmič schoval, teda v pivnici bytového domu, ktorej užívateľom bol jeho priateľ A. Z. a aj to, že po jeho zadržaní políciou a vzatí do väzby poveril prostredníctvom ďalšej osoby Z. S. (Z.), aby tento tlmič vzal a „postaral sa oň“. Táto časť jeho svedeckej výpovede je v plnom rozsahu potvrdzovaná výpoveďami A. Z. a Z. S. a je nepochybné, že minimálne túto časť svedeckej výpovede N. Z. možno dôvodne považovať za pravdivú a úplnú. Pokiaľ ale súd dospel k záveru o nedôveryhodnosti svedeckej výpovede N. Z., ako celku a dokonca k údajnému objektívnemu dôvodu pre to, aby nevypovedal pravdu, takýto záver prvostupňového súdu je v zrejmom protiklade k uvedenému konštatovaniu o pravdivosti výpovede svedka N. Z.. Prvostupňový súd vyvodil údajnú nedôveryhodnosť výpovede svedka Z. z toho, že „spolupracuje s políciou“, aby sa tak vyhol trestu pre vlastnú kriminálnu činnosť. Takýto záver prvostupňového súdu považuje odvolateľ len za jeho domnienku, ktorá nemá žiadnu oporu vo vykonaných dôkazoch. Potvrdil, že N. Z. sa ako člen zločineckej skupiny tzv. S. podieľal na viacerých trestných činoch, spolu s ďalšími členmi tejto zločineckej skupiny, alebo minimálne mal o trestnej činnosti týchto osôb vedomosť, ale súčasne sám a dobrovoľne začal vypovedať aj o vlastnej trestnej činnosti, teda nielen o trestnej činnosti iných osôb, s plným vedomím toho, že sa aj sám vystavuje riziku trestného stíhania. Zdôraznil, že pokiaľ ide o jeho svedeckú výpoveď v tejto trestnej veci (trestná vec obv. A. X. a spol.), jej pravdivosť bola potvrdená viacerými ďalšími dôkazmi a v konečnom dôsledku viedla aj k vydaniu právoplatného rozhodnutia o vine jednotlivých obžalovaných. Za nepravdivé označil tvrdenie obhajkyne obžalovaného M. v záverečnej reči, že o nedôveryhodnosti výpovedí svedka N. Z. opakovane rozhodli viaceré okresné súdy, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd SR. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nevyplýva žiadna taká skutočnosť, ktorá by spochybňovala pravdivosť výpovede svedka N. Z. a domnienka súdu o účelovosti jeho výpovede, z dôvodu spolupráce s políciou, takou skutočnosťou nemôže byť. Naopak, z jednotlivých svedeckých výpovedí, bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že P. M. a N. Z. v období, kedy malo dôjsť k spáchaniu predmetného trestného činu, udržiavali blízky, priateľský vzťah a celkom nepochybne - podľa právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu SR - spolu páchali aj trestnú činnosť rôzneho druhu. Za pochopiteľné a aj logické považuje, že pokiaľ si N. Z. skutočne nelegálne zaobstaral tlmič hluku na útočnú pušku, ktorý bol aj zaistený pre potreby trestného konania, objektívne si ho mohol zabezpečiť spôsobom, ktorý podrobne popísal vo svojej svedeckej výpovedi, teda od obžalovaného P. M.. Zdôraznil, že N. Z. sa svojim priznaním k spáchaniu trestného činu sám vystavil riziku trestného stíhania a prípadne aj odsúdeniu pre trestný čin a neexistuje žiaden logický dôvod, prečo by uvádzal nepravdivú skutočnosť o tom, akým spôsobom si predmetný tlmič zabezpečil. V danom prípade totiž nejde o to, že by sa svedok „vyviňoval“ spod vlastnej trestnej činnosti, teda prenášal by spáchanie vlastného skutku na inú osobu, ale naopak svedok sa sám priznáva k trestnej činnosti a súčasne označuje osoby, ktoré sa mali spolu s ním na ňom podieľať. Uviedol preto, že pokiaľ by senát prvostupňového súdu dôvodne považoval výpoveď svedka N. Z. za pravdivú, pretože je potvrdzovaná výpoveďami svedkov A. Z. a Z. S. a súvisiacimi listinnými dôkazmi, vrátane zápisníc o vydaní veci prípadne znaleckým posudkom a tieto dôkazy by v ich súhrne tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. aj náležitým spôsobom vyhodnotil, musel by dospieť k inému rozhodnutiu, než aké bolo vydané. Preto sa domnieva, že v predmetnej trestnej veci boli zabezpečené také dôkazy, ktoré vo svojom súhrne umožňujú dospieť k záveru, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba sa skutočne aj stal, vykazuje znaky príslušného zločinu a že sa ho dopustil obžalovaný P. M., na ktoré rozhodnutie nie je potrebné vykonať ďalšie dôkazy. Navrhol, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V súlade s ustanovením § 314 Tr. por. bolo odvolanie prokurátora zaslané obžalovanému a jeho obhajcom na prípadné vyjadrenie k nemu, čo však ku dňu konania odvolacieho súdu nevyužil ani jeden z nich. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor sa pridržal písomne podaného dôvodu odvolania, ako aj návrhu tam uvedeného Obhajkyňa obžalovaného poukázala na výpovede svedka Z., ktorý jediný usvedčil obžalovaného a na to, že niet súdu, ktorý by nepoznal tohto svedka, ako svedka spolupracujúceho s políciou, s benefitmi, ktoré za to získava. S poukazom na tvrdenie prokurátora v odvolaní, ohľadne úvah súdu pri tomto svedkovi, poukázala aj na zastavujúce rozhodnutia prokuratúry, ktoré boli prečítané a napokon aj na register trestov tohto svedka, v ktorom je len jediný záznam o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Vzhľadom na všetky obhajobné prednesy pred prvostupňovým súdom, ako aj záverečnú reč na súde prvého stupňa, navrhla odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietnuť. Obžalovaný P. M. navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť s poukazom na konečný návrh obhajkyne. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového oslobodzujúceho rozsudku. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Primárne je potrebné uviesť, že v predmetnej veci súd konal na základe obžaloby prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/2 Gv 38/15/1000-31 zo dňa 10.08.2015, ktorému predchádzalo prípravné konanie, ktoré skončilo uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 29.06.2015, ktorým podľa § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. por. zastavil trestné stíhanie obvineného P. M., stíhaného pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na rovnakom skutkovom základe, ako následne bola podaná obžaloba v predmetnej veci, pretože trest ku ktorému môže trestné stíhanie viesť je celkom bez významu, popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený. Obvinený P. M. podal proti uvedenému uzneseniu sťažnosť a zároveň vyhlásil, že trvá na prejednaní veci. Špeciálny prokurátor uznesením zo 14.07.2016 zamietol túto sťažnosť obvineného a vzhľadom na vyššie uvedené prehlásenie obvineného P. M. rozhodol príslušný prokurátor podľa § 215 ods. 7 Tr. por. o pokračovaní v trestnom stíhaní, pretože obvinený trval na prejednaní veci. Okresný súd na hlavných pojednávaniach a po vykonanom kontradiktórnom dokazovaní, výsluchmi obžalovaného, svedkov N. Z., A. Z. a Z. S., oboznámením listinných dôkazov dospel k záveru, že v posudzovanej trestnej veci nebolo dokázané, že predmetný skutok, vymedzený v obžalobnom návrhu spáchal obžalovaný P.. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na výpovede obžalovaného, ktorý od začiatku spáchanie skutku popieral, že sa cíti byť nevinným a že obžaloba je postavená len na výpovedi svedka Z., že nie je objasnený motív, prečo by mal Z. tlmič zabezpečiť, pričom tento svedok sa snaží zakrývať svoju trestnú činnosť, že tlmič Z. nezháňal, ani neobjednával, ani nevie, ako sa taký konštruuje a ani nevlastnil takú zbraň, ako svedok Z., ktorý mal v tom období samopal vz. 58, že nepozná žiadne osoby v oblasti Stupavy, ktoré by sa venovali prerábaniu zbraní. S Z. sa v minulosti stretávali len zbežne v reštaurácii, nemali spolu nijaký spor a na svojej výpovedi zotrval obžalovaný aj pri konfrontácii so svedkom Z.. Jediným usvedčujúcim dôkazom, podľa súdu, je výpoveď svedka N. Z., ktorý síce vypovedal identicky, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní, avšak jeho výpoveď je potrebné hodnotiť aj vo svetle ostatných vykonaných dôkazov aj s prihliadnutím k tomu, že tento svedok bol trestne stíhaný pre rôznu trestnú činnosť a v snahe vyhnúť sa trestu spolupracoval s políciou v mnohých trestných veciach v súvislosti so zločineckou skupinou „S.“. K tvrdeniu svedka Z., že predmetný tlmič mu zabezpečil obžalovaný M. a hoci uvádzal, že aj M. si jeden tlmič, ktorý mal taktiež v nelegálnej držbe samopal vz. 58, toto jeho tvrdenie nebolo potvrdené žiadnym iným vykonaným dôkazom. K tvrdeniu svedka, že obžalovaný poznal osobu z oblasti Stupavy, ktorá mu tento tlmič zabezpečila, taktiež toto jeho tvrdenie nebolo potvrdené žiadnym iným dôkazom. Napokon ani na zaistenom tlmiči neboli nájdené daktyloskopické odtlačky obžalovaného, ktoré by preukazovali to, že ho mal obžalovaný v rukách. Napokon z listinných dôkazov vyplýva len to, že predmetný tlmič bol vydaný svedkom S. a že zo znaleckého posudku KEU PZ (vypracovaného v inej veci, ktorý súd mohol čítať len ako listinný dôkaz) vyplýva, že sa jedná o podomácky vyrobený, viackomorový expanzný tlmič hluku výstrelu, ktorý je možné použiť (naskrutkovať) na štandardný továrenský vonkajší závit na ústí útočnej pušky SA vz. 58 (resp. jej klonov), ktorá je hromadne účinnou zbraňou a teda z technického hľadiska v zmysle § 4 ods. 4 písm. a/ zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z.z. v platnom znení, ide o zakázaný doplnok zbrane, teda podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona o zbraň kategórie „A“. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd konštatoval, že v danej veci existuje jediný priamy usvedčujúci dôkaz voči obžalovanému, výpoveď svedka Z., ktorý nie je potvrdený žiadnym iným usvedčujúcim dôkazom, pričom vo výpovedi svedka Z. súd našiel aj objektívny dôvod nevypovedať pravdu a snahu obviniť obžalovaného z dôvodu „spolupráce“ s políciou, aby sa tak vyhol trestu pre vlastnú kriminálnu činnosť. Konštatoval preto, že v danej veci neexistuje ani ucelená reťaz nepriamych usvedčujúcich dôkazov, ktoré by preukazovali, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, tento spáchal. Nakoľko výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného konania, tým viac, keď vierohodnosť jediného priameho svedka je pochybná. Pri popretí spáchania žalovaného skutku obžalovaným, stáli proti sebe tvrdenie obžalovaného proti tvrdeniu svedka Z., čo na uznanie viny v trestnom konaní nemôže stačiť. Poukázal na hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods. 6 Tr.por. zásadu objektívnej pravdy a zásadu in dubio pro reo, ktorú v danej veci aplikoval, nakoľko nebolo jednoznačne, mimo akúkoľvek pochybnosť preukázané, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný a preto musel minimálne z dubióznych dôvodov rozhodnúť o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Súd prvého stupňa pri zisťovaní a ustálení skutkového stavu veci postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v súdnom konaní vykonal všetky potrebné dôkazy nevyhnutné na spravodlivé rozhodnutie, pričom okresný súd tieto dôkazy objektívne vyhodnotil podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako sa to predpokladá v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení napadnutého oslobodzujúceho rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. prvostupňový súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Krajský súd si preto v celom rozsahu osvojil skutkové a právne závery prvostupňového súd a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj odvolací súd zhodne so súdom I. stupňa konštatuje, že v posudzovanej trestnej veci nebolo dokázané, že skutok vymedzený v obžalobnom návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky spáchal obžalovaný P. M.. K jednotlivým odvolacím dôvodom prokurátora je potrebné uviesť, že s týmito sa veľmi detailne vysporiadal už prvostupňový súd tak, ako vyplýva už z vyššie uvedeného a ide len o opakovanie vykonaných dôkazov, ktoré len hodnotí prokurátor rozdielne od prvostupňového súdu. Odvolací súd dodáva, že tieto považoval za neopodstatnené, nepodložené zisteným skutkovým stavom. Pokiaľ prokurátor argumentoval, že svedok N. Z. o zaistenom tlmiči od svedka Z. S. uvádzal, že mu ho zabezpečil práve obžalovaný, od známeho v Stupave, jeho výpoveď bola potvrdená aj výpoveďami svedkov A. Z. a Z. S., títo dvaja svedkovia len vypovedali o okolnostiach úschovy tlmiča, na požiadanie svedka Z. a po tom, ako bolo odhalené jeho uloženie najskôr u svedka A. Z. a následne po vzatí svedka Z. do väzby, cez obhajcov sa dostala informácia o „postaraní sa o ruksak“, v ktorom bol uložený tlmič, čím sa dostal k svedkovi S.. Teda argumentácia o potvrdení výpovede svedka Z. sa týkala len úschovy tlmiča a jeho nájdenia, resp. dobrovoľného vydania svedkom S., až po získanie informácie, kde a u koho sa tlmič nachádza. Napokon prokuratúre sa nepodarilo preukázať v celom rozsahu tvrdenie svedka Z., pokiaľ vypovedal aj o druhom údajnom tlmiči, ktorý mal obžalovaný zabezpečiť od známeho z okolia Stupavy a ktorý si mal ponechať, nepodarilo sa preukázať, že by obžalovaný mal taktiež samopal vz. 58 a rovnako sa nepodarilo zistiť existenciu a identitu osoby, od ktorej údajne mal obžalovaný zabezpečiť tlmič nielen pre svedka Z., ale aj pre seba. Pokiaľ prokurátor dôvodil, že svedok N. Z., ako člen zločineckej skupiny tzv. S. sa podieľal na viacerých trestných činoch a minimálne mal o ich trestnej činnosti vedomosť a sám dobrovoľne vypovedal aj o vlastnej trestnej činnosti, nielen o trestnej činnosti iných osôb, odvolací súd nespochybňuje tieto jeho úvahy, i keď nemal k tomu všetky potrebné informácie. Na strane druhej však úvahy a tvrdenie súdu, že práve svedok N. Z. bol trestne stíhaný pre rôznu trestnú činnosť, pričom v mnohých konaniach spolupracoval s políciou, odvolací súd úvahy prvostupňového súdu preveril aj lustráciou trestných stíhaní vedených proti svedkovi Z., z ktorých zistil, že len Úradom špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky bolo viacero trestných stíhaní vedených proti svedkovi Z. zastavených, ktoré si odvolací súd aj jednotlivo vyžiadal a z ktorých v troch prípadoch bolo trestné stíhanie proti N. Z. podľa § 215 ods. 3 Tr. por. prokuratúrou zastavené (VII/1 Gv 103/14/1000-77 zo 07.04.2016, pretože sa významnou mierou podieľal na objasnení zločinu založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., ako aj zločinov spáchaných zločineckou skupinou a záujem spoločnosti na objasnení takýchto trestných činov prevyšuje záujem na trestnom stíhaní obvineného pre iný trestný čin; VII/1 Gv 56/13 -9 z 25.11.2013 - pre sedem skutkov - skupina „S.; VII/2 Gv 133/15/1000-6 - predmetná trestná činnosť obžalovaného) a jedno bolo prokuratúrou podmienečne zastavené podľa § 218 ods. 1 Tr. por., ako spolupracujúceho obvineného, pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.- VII/1 Gv 3/12-14 z13.02.2012. Takže v tomto smere odvolacia námietka o vystavení rizika svedka Z. vlastného trestného stíhania je úplne neopodstatnená, nakoľko pre predmetnú tresnú činnosť bolo trestné stíhanie voči N. Z. prokurátorom zastavené ( viď vyššie) a je zrejmé aj z odpisu registra trestov tohto svedka, napriek pozitívnej mnohonásobnej lustrácii trestných stíhaní vedených proti svedkovi, že má len jeden, vyššie uvedený záznam o podmienečnom zastavení trestného stíhania a ani jedno súdne konanie. Preto úvahy prvostupňového súdu o možnej účelovosti a motivácii vypovedať proti obžalovanému sú logické, podporené vykonaným dokazovaním, doplnené aj vyššie uvedenými faktami odvolacieho súdu. Jednou zo základných zásad nášho právneho poriadku je zásada „in dubio pro reo“, ktorá vychádza z princípu prezumpcie neviny. V praxi to znamená, že záver o vine páchateľa musí byť postavený na skutkovom stave, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám osebe nestačí k tomu, aby mohol tvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu. V posudzovanej veci bol preto postup súdu prvého stupňa správny, keď vzniknuté pochybnosti vyložil v prospech obžalovaného. Len na výpovedi svedka N. Z., ktorá bola nepresná, spochybnená a osamotená, preto súd nemohol založiť odsúdenie obžalovaného s poukazom aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej ak zostanú vyčerpané všetky možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, nutné je jeho priebeh vykladať v prospech obžalovaného, s použitím zásady in dubio pro reo a neuznať obžalovaného za vinného. Podľa odvolacieho súdu práve táto situácia v posudzovanom prípade nastala, pričom súd nekonštatoval, že by obžalovaný nemohol zabezpečiť predmetný tlmič pre svedka N. Z., ale tak, ako prvostupňový súd, zhodne konštatuje že nebolo, mimo rozumné pochybnosti preukázané, že by obžalovaný v presne nezistenom období medzi februárom a augustom roku 2011 a na presne nezistenom mieste na území Slovenskej republiky si od doposiaľ nestotožnenej osoby bez oprávnenia zabezpečil tlmič hluku výstrelu určený na útočnú pušku Sa vz. 58, ktorý následne na presne nestotožnenom mieste na území Slovenskej republiky a v presne nezistenom čase medzi februárom a augustom roku 2011, odovzdal N. Z. tak, ako bolo bližšie popísané v obžalobnom návrhu prokurátora. Odvolací súd dodáva, že nedokázaná vina tu má pre obžalovaného rovnaké dôsledky, ako dokázaná nevina a len vysoký stupeň podozrenia, sám o sebe, nemôže vytvoriť spoľahlivý a zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu, ktorý musí byť výrazom ľudsky dosiahnuteľnej istoty. Preto správne prvostupňový súd obžalovaného P. M. spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodil. Nakoľko prvostupňový súd nepochybil ani v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku a pri nezistení ani žiadnych iných pochybení pri procesnom postupe súdu, v zmysle § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamietol, ako nedôvodne podané. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.