Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/92/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415010280 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415010280.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného L. P., pre pokračovací prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní Okresnej prokurátorky Bratislava IV a poškodeného U.. Dr. Y. L. C. proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Bratislava IV z 30.05.2017 sp. zn. 3T/102/2015, na verejnom zasadnutí konanom 25. októbra 2017 takto r o z h o d o l : I. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie Okresnej prokurátorky Bratislava IV sa zamieta. II. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie poškodeného U.. Dr. Y. L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXXX F., D. republika sa zamieta. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Bratislava IV z 30.05.2017 sp. zn. 3T/102/2015 bol obžalovaný L. P. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV sp. zn. 1Pv/456/13 zo 14.08.2015 pre skutok právne posúdený ako pokračovací prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v časti v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že - dňa 31.07.2013 v čase okolo 08.30 hod. v Bratislave na ul. N. pred odbočkou na ul. U. D., zaútočil na poškodeného Dr. Y. L. C., ktorý sedel na mieste spolujazdca v osobnom o motorovom vozidle zn. BMW 318 Ci Cabrio, EČV: W-XXXXXZ (A), VIN: Z rok výroby 2006, šedej farby a to takým spôsobom, že pristúpil k nemu a opakovane ho udrel päsťou do oblasti tváre a následne tiež poškodil uvedené motorové vozidlo a to takým spôsobom, že opakovane kopol do vozidla, čím spôsobil na dverách spolujazdca v oblasti kľučky preliačinu o dĺžke 11 cm, pod kľučkou preliačinu o dĺžke 19cm a na dverách vodiča preliačinu o dĺžke 25 cm a následne vylomil ľavé spätné zrkadlo, čím spôsobil poškodenému prof. Dr. Y. L. C. pomliaždenie pravej strany čela a spánku bez CT a rtg. Preukázaného poškodenia, pomliaždenie pravého očného buľvu a povrchovú tržnú ranku pod pravým okom s dobou liečenia 16-20 dní a škodu poškodením uvedeného osobného motorového vozidla vo výške 5.011,36 Eur, dňa 19.08.2013 v čase od 18.10 hod. do 18.20 hod. v Bratislave pri OC Aupark na Einsteinovej ceste č. 18 na parkovisku „UŠI“ poškodil tam zaparkované motorové vozidlo značky BMW 318 Ci Cabrio, EČV: W- XXXXXZ (A), VIN: Z rok výroby 2006, šedej farby a to tak, že rukou zlomil anténu na streche motorového vozidla a odkopol spätné zrkadlo na pravej strane MV, čím poškodenému Dr. Y. L. C. spôsobil škodu poškodením uvedeného osobného motorového vozidla vo výške 923 Eur. nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkázal poškodeného Dr. Y. L. C. s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie Okresná prokurátorka Bratislava IV ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom 30.05.2017 (č.l. 164), ktoré následne i písomne odôvodnila podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava IV 03.08.2017 (čl. 188-190). V písomnom odôvodnení odvolania sa Okresná prokurátorka Bratislava IV domáhala, aby odvolací súd zrušil napadnutý oslobodzujúci rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Prokurátorka zdôraznila, že s argumentáciou súdu prvého stupňa uvedenou v odôvodnení prvostupňového rozsudku nie je možné súhlasiť. Uviedla, že pokiaľ ide o výpoveď svedka I.. F. F., obžalovaný v prípravnom konaní pri výsluchu dňa 12.02.2014 uviedol, že si pre odstup času nespomína na meno uvedeného svedka, lebo tento si auto napokon od neho nekúpil, ale dodatočne poverenému príslušníkovi PZ predloží jeho meno. Stalo sa tak 14.03.2014, kedy obhajca obžalovaného predložil meno a telefónne číslo uvedeného svedka, ktorý bol následne vypočutý dňa 25.03.204. Uvedený svedok najskôr uviedol, že si nespomína čo bolo 31.07.2013 a až následne uviedol, že v ten deň sa stretol s obžalovaným za účelom kúpi auta, ku ktorej napokon nedošlo. Prokurátorka nespochybňuje, že obžalovaný so svedkom riešil predaj auta a aj sa stretli, avšak je minimálne zvláštne, že si spomenul na konkrétny dátum stretnutia s obžalovaným kvôli nakoniec nezrealizovanej kúpe auta, berúc do úvahy časový odstup. Poukázala na výpoveď svedka F. v prípravnom konaní, kedy uviedol, že sa stretol s obžalovaným na parkovisku na Miletičovej ul. v Bratislave a na hlavnom pojednávaní dňa 01.12.2017 uviedol, že uvedené si mohla polícia overiť u strážnej služby, lebo táto mala mať o tom záznam, pričom však v jeho výsluchu uvedené spomenuté nie je, je tam len tvrdenie, že bol v práci a že sa stretli na parkovisku na Miletičovej ul. v Bratislave. Je však možné sa zaoberať konštrukciou, že aj keby bol v danom čase obžalovaný na Miletičovej ul., tak podľa ostatných dôkazov v spise, týkajúcich sa časového sledu, berúc do úvahy premávku v Bratislave v čase prázdnin nie je vôbec vylúčené, že mohol byť následne v čase skutku na N. ul. Pokiaľ ide o argument prvostupňového súdu, že svedkyňa J. neuviedla pri volaní na tiesňovú linku meno páchateľa, prokurátorka poukázala na skutočnosť, že v spise je zadokumentované, že svedkyňa J. telefonovala na tiesňovú linku (v spise sa nachádza tiež doslovný prepis), kde uviedla, že došlo k napadnutiu, v nadväznosti na čo bola na miesto poslaná hliadka PZ, z ktorej záznamu zo služby (ktorý je tiež súčasťou spisového materiálu) vyplýva, že zasahovala v čase od 08.40 hod. do 9.00 od., kde im oznamovateľka T. P. J. uviedla, že bývalý manžel P. napadol jej partnera C.. To, že meno nespomenula do telefónu je odôvodniteľné rozrušením alebo stresom, avšak zdôraznila, že hliadke PZ to uviedla hneď. Pokiaľ ide o nezrovnalosti vo výsluchoch poškodeného C. a svedkyne J. ohľadom toho, či mal poškodený okuliare, kto, kde pri skutku bol a akým spôsobom sa zapájal, uvedené je podľa jej názoru odôvodnené časovým odstupom a nie je až tak podstatné. S poukazom na uvedené zastáva názor, že prvostupňový súd si nekriticky osvojil verziu obžalovaného a naopak tvrdenia poškodeného C. a svedkyne J. vyhodnotil ako nepravdivé. V rozpore so súdom má za to, že osoba páchateľa bola jednoznačne a hodnoverne označená svedkyňou J. a poškodeným C., pričom ich tvrdenia sú v súhrne s ďalšími dôkazmi v spise. K výhradám prvostupňového súdu týkajúceho sa škody a zranení uviedla, že súd rozhodol podľa § 285 písm. c/ Tr. por. pričom dodala, že obžaloba kvalifikovala konanie okrem iného aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., pri ktorom nie je nevyhnutným vznik škody a zranení. Okresný súd nesprávne a nedostatočne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam a k záveru, že nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Zastáva názor, že bolo preukázané, že skutok sa stal, tento vykazuje znaky trestného činu a spáchal ho obžalovaný L. P.. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj poškodený U.. Dr. Y. L. C., ktoré odvolanie zahlásil po vyhlásení predmetného rozsudku priamo do zápisnice okresného súdu o hlavnom pojednávaní (č.l. 164 spisu). Podanie odvolania odôvodnil tým, že predmetné motorové vozidlo, ktoré bolo poškodené konaním obžalovaného P. si dal opraviť v autorizovanom servise BMW vo Viedni. Ako občan D. republiky a obyvateľ mesta Viedeň je toho názoru, že v prípade opravy motorového vozidla v Bratislave v BMW servise by jeho výdavky spojené s opravou vozidla vzrástli o výdavky spojené cestou z Viedne do Bratislavy. Vzhľadom na skutočnosť, že BMW servis má zastúpenie po celej Európe, je vysoko pravdepodobné, že ceny komponentov a ceny za vykonané opravy budú v rovnakej cene vo Viedni ako v Bratislave. Poukázal na faktúry predložené v prípravnom konaní, pričom aj na argumentáciu okresného súdu, že obžaloba nezobrala v úvahu prípadnú amortizáciu vozidla. Na podklade predloženej faktúry bolo dostatočne preukázané, akú sumu vynaložil na opravu vozidla, resp. o akú sumu došlo na jeho majetku k reálnemu úbytku. Zastáva názor, že odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa časti výšky uplatnenej škody je v rozpore s ustanoveniami Trestného zákona a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o náhrade škody a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu prokurátorky a poškodeného sa obžalovaný písomne nevyjadril. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava sa v plnom rozsahu pridržala písomne vypracovaného odvolania a navrhla, aby krajský súd napadnutý oslobodzujúci rozsudok okresného súdu zrušil a prikázal súdu prvého stupňa, aby túto vec znovu prejednal a rozhodol. Splnomocnenec poškodeného Doc. JUDr. A. P. PhD. sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu nevyjadril. Obžalovaný L. P. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že súhlasí s rozsudkom súdu prvého stupňa. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie Okresnej prokurátorky Bratislava IV nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového oslobodzujúceho rozsudku. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie súdu, pričom odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a logicky vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por. Ak prokurátorka vytýka súdu prvého stupňa chybné hodnotenie dôkazov, tak odvolací súd pripomína, že ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne, t.j. ak dôkazy hodnotil podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolnosti prípadu jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k logickým záverom, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok len preto, že napríklad sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že výrok o vine zo spáchania trestného činu, nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, či len na do určitej miery, pravdepodobných skutkových záveroch alebo len na skutočnosti, že nemožno vylúčiť, že skutok spáchal obžalovaný. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov. Výrok o vine obžalovaného musí byť založený na výpovedi svedka (svedkov), ktorého výpoveď je presvedčivá, logická, zrozumiteľná, vierohodná a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľná či dokonca vyvrátiteľná. To platí o to viac, keď na jednej strane existujú dve protichodné výpovede a nie sú k dispozícii žiadne iné dôkazy, ktoré by mohli prispieť k zisteniu skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nemožno urobiť, bez rozumných pochybností záver o vine obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, bolo nevyhnutným aplikovať v posudzovanej trestnej veci zásadu in dubio pro reo. Podstata žalovanej trestnej činnosti podľa obžaloby mala spočívať v tom, že obžalovaný L. P. mal dňa 31.07.2013 napadnúť poškodeného Dr. Y. L. C. a to tak, že ho mal opakovane udierať päsťou do oblasti tváre a následne mal poškodiť motorové vozidlo a to takým spôsobom, že mal opakovane kopnúť do vozidla a spôsobiť na dverách spolujazdca v oblasti kľučky preliačinu, pod kľučkou preliačinu, taktiež na dverách vodiča, následne vylomiť ľavé spätné zrkadlo a spôsobiť poškodenému zranenia s dobou liečenia 16 až 20 dní a poškodením uvedeného osobného motorového vozidla škodu vo výške 5.011,36 Eur. Následne dňa 19.08.2013 mal pri OC Aupark na parkovisku poškodiť osobné motorové vozidlo patriace poškodenému a to tak, že mal rukou zlomiť anténu na streche motorového vozidla a odkopnúť spätné zrkadlo na pravej strane a spôsobiť tak škodu vo výške 923 Eur. Trestné stíhanie vedené proti obžalovanému L. P. bolo založené na svedeckých výpovediach poškodeného Dr. Y. L. C. a svedkyne L.. T. P. J.. V prejednávanom prípade boli v prípravnom konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní okresným súdom vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporovali . Na jednej strane výpoveď poškodeného Dr. Y. L. C. ako aj svedkyne L.. T. P. J., ktorí obžalovaného usvedčovali zo spáchania súdených skutkov. Na druhej strane výpoveď obžalovaného L. P., ktorý spáchanie skutkov v celom rozsahu popieral a tvrdil, že obvinenia chápe ako pomstu svojej bývalej manželky L.. T. P. J.. Pokiaľ ide o výpovede svedkov F. F. a svedkyne B. A., z ich výpovedi vyplýva, že dňa 31.07.2013 prišiel za svedkom F. o 07.30 hod. na Miletičovú ul. obžalovaný P. s tým, že mala byť realizovaná ohliadka auta a na tomto mieste jednali spolu asi hodinu alebo pol hodinu. Z výpovede svedkyne B. A., ku ktorej mali v inkriminovanú dobu priviesť poškodený a svedkyňa P. jej dcéru vyplýva, že táto sa nevedela rozpamätať či dňa 31.07.2013 sa stretla s obžalovaným a už vôbec si nepamätá, či svedkyňa P. k nim prišla alebo nie. Z výpovede svedka L.. U. T., ktorý bol vypočutý ohľadom zranení poškodeného, ktoré mu mali byť spôsobené 31.07.2013 vyplýva, že tento bezprostredne po skutku zistil pod pravým okom poškodeného povrchovú tržnú ranku ošetrenú dezinfekciou, pričom pacient bol na RTG a CT vyšetrení lebky a mozgu, ktoré nepreukázali úrazové zmeny. Zranenie poškodeného sa javilo ako ľahké, nevyžadovalo si práceneschopnosť a predpokladaný čas liečenia bol do 7 dní. Zo znaleckého posudku MUDr. R. F. vyplýva, že zistenie zranenia na tele poškodeného neodporujú jeho verzii ich vzniku. Množina poranení nebola vážneho charakteru a podstatne neobmedzovala poškodeného na bežnom spôsobe života, ktorú skutočnosť potvrdzuje fakt, že nebolo využite služieb RZP, pretože poškodený bol časovo miestne a osobou orientovaný, mal schopnosť jednania, teda koherentne sa vyjadroval poverenému príslušníkovi PZ a návštevu odborného očného lekára oddialil až na 01.08.2013. Poškodený absolvoval očné vyšetrenie vo Viedni 01.08.2013 so záverom pomliaždenie pravej očnej gule s pravdepodobným otrasom žltej škvrny, po ktorom bol akcelerovaný dystrofický proces u 65 ročného jedinca trpiaceho dlhodobo krátkozrakosťou, ktoré vyžaduje liečenie vo vekovej skupine poškodeného v trvaní 16-20 kalendárnych dní. Ošetrujúci lekár pri očnom vyšetrení nespomenul, či u poškodeného nie je predispozícia k odumieraniu sietnice oka. Zistenie zranenia na tele poškodeného zodpovedajú o relatívne nízkej energii a intenzite násilia, pričom násilie pôsobilo vzhľadom k polohe poškodeného v sedacej polohe v smere sprava doľava. Podľa názoru znalca je nepravdepodobný údaj o množstve úderov zo strany páchateľa. V uvedenej trestnej veci bol zadovážený policajný záznam o volaní poškodenej J. a to dňa 31.07.2013 o 08.18 hod., v ktorom oznamovala, že napadol niekto a nevie ..., na otázku či je tam útočník odpovedala, že nevie či je tu niekde ten niekto. Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným je v príbuzenskom vzťahu a podobne. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného záujmu svedka na výsledku trestného konania v prípade, že v trestnom konaní vide najavo motív a príčiny, ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu postupom v zmysel § 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá nie je. V danom konkrétnom prípade vzhľadom na rozpory vo výpovediach poškodeného a svedkyne P. - J., k otázke, kde sa kto a na akom mieste v čase útoku obžalovaného nachádzal ako aj na okolnosť okuliarov na nose poškodeného, ktoré keď by mal na očiach boli by dôvodom nesporne závažnejšieho poranenia, ako aj na policajný záznam, postupoval správne okresný súd keď konštatoval, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Nie je možné neopomenúť ani výpoveď svedka F., ktorý potvrdzuje alibi obžalovanému na čas spáchania skutku. Pokiaľ ide o skutok spáchaný obžalovaným dňa 19.08.2013 v tomto prípade stojí proti sebe výpoveď obžalovaného a poškodeného, pričom aj v tomto smere postupoval okresný súd správne. Nemožno v danom prípade opomenúť, že bola to práve svedkyňa J., ktorá s obžalovaným nemala práve najlepšie vzťahy a ktorá svedkyňa by mohla mať záujem na výsledku trestného stíhania. Odvolací súd uzatvára, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebol produkovaný taký súhrn dôkazov, ktoré by jednoznačne a nepochybne usvedčovali obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Odvolací súd pritom nekonštatuje, že obžalovaný sa nedopustil skutku uvedeného v obžalobe, ale konštatuje, že nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že sa skutku uvedeného v obžalobe dopustil. Nedokázaná vina tu má však rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina a tým je, za použitia zásady in dubio pro reo, oslobodenie spod obžaloby. Čo sa týka odvolania poškodeného prof. Dr. Y. L. C., toto krajský súd posúdil ako konanie podané neoprávnenou osobou. Poškodenému prislúcha právo podať odvolanie len v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v zmysle ktorého poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Výrok o náhrade škody však má oporu vo výroku o vine. Z ustanovenia § 288 ods. 3 vyplýva, že ak okresný súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, obligatórne (povinne) poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy odkáže na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Ak sa poškodený v takomto prípade odvolal proti tomuto výroku rozsudku, je osobou neoprávnenou na podanie odvolanie a jeho odvolanie musí byť zamietnuté ako odvolanie podané neoprávnenou osobou lebo nárok na náhradu škody možno priznať len odsudzujúcim rozsudkom. Odvolanie poškodeného proti oslobodzujúcemu rozsudku vždy smeruje svojou povahou proti výroku o vine a takéto odvolanie poškodenému neprislúcha. Z uvedeného dôvodu, podkladom na preskúmanie správnosti výroku napadnutého rozsudku nebolo odvolanie poškodeného ale len odvolanie prokurátora. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd odvolanie poškodeného prof. Dr. Y. L. C. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.