Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/203/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415202844 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415202844.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Y.: J., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - H.. G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. R. XX, L., zastúpená advokátskou kanceláriou Niku & Partners s.r.o., Prokopa Veľkého 51, Bratislava a otec - K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. R. XX, L., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/46/2015-278 zo dňa 17.02.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že sa určuje otcovi výživné za obdobie od 27.02.2015 do 20.10.2015 vo výške XXX € na maloletú J. Y., nar. XX.XX.XXXX a vo výške XXX € na maloletého H. Y., nar. XX.XX.XXXX. Zročné výživné na maloletú J., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 27.02.2015 do 20.10.2015 vo výške XXX,XX € je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zročné výživné na maloletého H., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 27.02.2015 do 20.10.2015 vo výške XXX € je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú J., nar. XX.XX.XXXX vo výške XXX € mesačne a na maloletého H., nar. XX.XX.XXXX vo výške XXX € mesačne, za obdobie od 01.03.2015 do 21.10.2015. Zročné výživné za obdobie od 01.03.2015 do 21.10.2015 po XXX € na obidve deti uložil otcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Do zročného výživného započítal súd prvej inštancie otcovi sumu XXX € na maloletú J. a XXX € na maloletého H.. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď uvedené sumy považoval za zodpovedajúce možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča a odôvodneným potrebám detí. Súd prvej inštancie konštatoval, že matka nepreukázala žiadnym spôsobom dôvod hodný osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného od 01.09.2014, pred podaním návrhu, keď z výpovedi účastníkov konania v rozvodovom konaní vyplýva, že o výživnom rodičia komunikovali ihneď potom, ako otec odišiel z domácnosti a na výške výživného sa aj rámcovo dohodli na sumu XXX € mesačne pre obe deti. Súd prvej inštancie vychádzal z dohody rodičov, posúdil odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj štátne dávky, vypočítal zročné výživné a určil podmienky jeho splatnosti. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletých detí. Namietala postup súdu prvej inštancie, ktorý nezohľadnil všetky výdavky maloletých detí, najmä zvýšené výdavky na maloletého H., ktorý navštevoval súkromné jasle. V konaní pred súdom prvej inštancie preukázala všetky opodstatnené náklady na maloleté deti, ako aj preukázala, že uhrádzala za maloletého H. poplatok XXX € mesačne za návštevu súkromných detských jasieľ. Ak otec argumentuje možnosťou poberania príspevku za opatrovanie dieťaťa zdôraznila, že ak by jej bol vyplácaný príspevok, stratila by rodičovský príspevok. Suma XXX € na obidve deti je jednoznačne nepostačujúca, táto nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, ani možnostiam a schopnostiam ich otca. Okrem zvýšených výdavkov na deti mala podstatne nižší príjem, keď pracovala iba na čiastočný pracovný úväzok a zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti. V čase odchodu otca zo spoločnej domácnosti bola nesprávne poučená svojim vtedajším právnym zástupcom o zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom, o uplatnení zákonného nároku maloletých detí, v danom prípade uvedené považuje za naplnenie podmienok pre priznanie výživného spätne. Nesprávne určil súd aj trvanie vyživovacej povinnosti, ktorú ohraničil dňom 21.10.2015, keď rozhodnutie o rozvode manželstva nadobudlo právoplatnosť 21.10.2015, určením vyživovacej povinnosti do rozvodu mala byť ohraničená dňom 20.10.2015. Súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil aj možnosti, schopnosti a príjmové a majetkové pomery otca, keď mal súd preukázané, že za rok 2015 dosahoval otec výšku X.XXX,XX €, otec mal predtým podstatne vyšší príjem, ako dosahuje v súčasnosti. Otec bol vlastníkom trojizbového bytu, ktorý účelovo v mesiaci júl 2015 previedol na základe darovacej zmluvy na svoju priateľku, čo vysvetlil okolnosťou, že by ju - matku musel vyplatiť z peňazí získaných predajom bytu, tak sa radšej rozhodol tento byt darovať priateľke. Na uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neprihliadol, že sa otec vzdal majetkového prospechu. Podľa vyjadrenia otca bol tento byt bol následne predaný za sumu XXX.XXX € a z takto získanej sumy otec financoval kúpu menšieho bytu za XX.XXX €, v ktorom býva jeho matka, no vlastníkom tohto bytu je otcova priateľka. Na pojednávaní bol otec dopytovaný, ako použil zvyšnú sumu takmer XX.XXX €, čo otec nevedel uspokojivo vysvetliť. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na výkon jej osobnej starostlivosti o maloleté deti, keď v rozhodnom období zabezpečovala všestrannú starostlivosť o maloleté deti. Aj v súčasnosti otec nevyužíva právo styku s vysvetlením, že nemá čas alebo ho nerealizuje bez vysvetlenia. Žiadala zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že bude určená vyživovacia povinnosť na maloletú J. vo výške XXX € mesačne, na maloletého H. vo výške XXX € mesačne za obdobie od 01.09.2014 do 20.10.2015 a zročné výživné bude otec povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 4. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ďalej C.m.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu matky maloletých detí je potrebné čiastočne vyhovieť. 5. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 7. Odvolací konštatuje, že v predmetnej veci súd prvej inštancie rozsudkom, č.k. 25P/46/2015-278 zo dňa 17.02.2016 rozhodol s použitím príslušných ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, keď upravil výživné pre maloleté deti na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletých detí. 8. Zároveň odvolací súd konštatuje, že konanie vo veci sa začalo dňa 27.02.2015, pričom na konanie aplikoval procesnoprávny predpis, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto predpisom bol zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 zrušený zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016. Procesné ustanovenia v konaniach v niektorých rodinnoprávnych veciach akým je aj predmetné konanie boli však upravené zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť taktiež dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy zákona ( zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a novej právne úpravy ( zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ). V tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších ( zrušených predpisov ). Naviac princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s osobitným pravidlom v podobe zachovania účinkov procesných úkonov, vykonaných v prebiehajúcich konaniach podľa zrušenej právne úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. 12. Vzhľadom na zakotvenie princípu okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem do samotného paragrafového znenia C.m.p., podľa § 395 ods. 1 C.m.p., odvolací súd uvádza namiesto pojmov súd prvého stupňa, použitý v rozhodnutí súdu prvej inštancie i následne v podaniach účastníkov pojmy súd prvej inštancie, maloleté dieťa, otec, matka, kolízny opatrovník. 13. Pri posudzovaní veci odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné čiastočne vyhovieť odvolaniu matky maloletých detí, keď výživné určené súdom prvej inštancie nedostatočne zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj osobnú starostlivosť matky o maloleté deti. Tu odvolací súd konštatuje, že v útlom veku detí poskytuje matka detí osobnú starostlivosť, ktorú otec kompenzuje finančným plnením. S prihliadnutím na odôvodnené potreby detí, ktoré odvolací súd posudzoval podľa všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické. Odvolací súd je toho názoru, že odvolacím súdom určené výživné za uvedené obdobie zodpovedá odôvodneným potrebám detí, keď odvolací súd neprihliadol na otcom deklarovanú dohodu o poskytovaní výživného, ktorá za danej situácie nebola v záujme maloletých detí. Dôvodná je aj odvolacia námietka týkajúca sa ukončenia vyživovacej povinnosti, keď výživné bolo potrebné stanoviť za obdobie od 27.02.2015 kedy bol vo veci podaný návrh do 20.10.2015, keď dňom 21.10.2015 nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva rodičov maloletých detí. Zhodne, ako súd prvej inštancie ani odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného, keď dôvody uvádzané matkou detí neobstoja. Pokiaľ ide o výdavok matky na materskú školu, tu odvolací súd poukazuje na možnosť čerpania príspevku na opatrovanie dieťaťa do 3 rokov veku dieťaťa, ktorý na uvedený účel je určený. Odvolací súd určil zročné výživné na maloleté deti za obdobie od 27.02.2015 do 20.10.2015, odpočítal sumu poskytnutého výživného za uvedené obdobie pre obidve deti vo výške XXX € na každé dieťa. Odvolací súd otcovi neposkytol splátky zročného výživného, pretože to nie je v súlade so záujmom maloletých detí a spotrebným charakterom výživného, keď výživné má byť uhradené čo najskôr, aby zabezpečilo aktuálne potreby detí. Výška zročného výživného bola určená alikvotnou časťou za obdobie od 27.02.2015 do 01.03.2015 a od 01.10.2015 do 20.10.2015 a 7 mesiacov marec až september 2015. Výživné predstavuje pri J. na jeden deň sumu X,X €, za 22 dní X,X x 22 = XXX,XX € + 7x XXX = 1.400 €, čo je spolu X.XXX,XX € - XXX € = XXX,XX € na maloletú J.. Na maloletého H. zročné výživné predstavuje sumu XXX € za 22 dní ( 6 pri určenom výživnom XXX € na jeden deň ) a suma X.XXX €, čo je 7 x XXX €, čo je spolu X.XXX € - otcom zaplatených XXX € = XXX €, čo je zročné výživné na maloletého H.. 14. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 C.s.p.. 15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p., v spojení s ust. § 396 ods. 2 C.s.p.. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Rigáňová