Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/33/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415203543 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415203543.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov, matky: S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX D., zastúpená Consilior Iuris, s.r.o. so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava a otca: W. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX D., zastúpený JUDr. Dušanom Mikulášom, advokátom so sídlom Nejedlého 29, 841 02 Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, so sídlom Hanulova 9/A, 840 11 Bratislava, v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a ex offo o uloženie výchovného opatrenia, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 03.10.2016, č.k. 25P/56/2015-137, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti zročného výživného m e n í tak, že zročné výživné na maloletého T. I., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 01.03.2015 do 30.09.2016 v sume 3.512 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 03.10.2016, č.k. 25P/56/2015-137, zveril maloletého T. I., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku poveril obidvoch rodičov, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 250 eur mesačne počnúc dňom 01.03.2015 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, zročné výživné za obdobie od 01.03.2016 do 03.010.2016 v sume 3.512 eur povolil otcovi splácať po 100 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky a do zročného výživného započítal sumu 1.238 eur. Zároveň uložil obidvom rodičom a maloletému T. povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/ A, Bratislava, v trvaní 12 mesiacov v rozsahu aspoň 20 hodín, počnúc právoplatnosťou tohto výroku rozsudku. Vo zvyšku návrhy rodičov zamietol. O trovách konania rozhodol, že účastníci nemajú právo (správne nárok) na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1 veta prvá, § 37 ods. 2 písm. d/, § 62 ods. 1 a 2 a § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine majúc za preukázanú dôvodnosť návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu ukončením spolužitia jeho rodičov v mesiaci február 2015. Maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky v súlade so zhodným stanoviskom rodičov, nezistiac na strane matky žiadnu prekážku v zabezpečovaní starostlivosti oň. Rozhodol o zastupovaní maloletého dieťaťa a spravovaní jeho majetku obidvomi rodičmi. Výživné ustálil sumou 250 eur mesačne po zohľadnení zvýšených výdavkov maloletého za športovú aktivitu a výšky príjmu otca. Počiatok určenia výživného stanovil od 01.03.2015, t.j. od mesiaca nasledujúceho po podaní návrhu. Zročné výživné za obdobie od 01.03.2015 do 03.10.2016 v sume 3.512 eur povolil otcovi splácať po 100 eur mesačných splátkach s prihliadnutím na výšku zročného výživného. Do zročného výživného započítal príspevky otca na výživu maloletého od apríla 2015 po 50 eur mesačne, od júna 2016 po 90 eur mesačne a sumu 178 eur za úhradu športového sústredenia. V otázke styku mal preukázaný odmietavý postoj maloletého k otcovi a k stretávaniu sa s ním, keď psychológ odporučil maloletého T. do stretnutí s otcom nenútiť a do ich kontaktu neprizývať otcovu partnerku. Skonštatoval, že za dobu celého konania sa rodičom ani psychológovi nepodarilo dosiahnuť nápravu vzťahu otca s maloletým synom. V súvislosti s tým doterajší poradensko-terapeutický proces a frekvenciu terapeutických sedení považoval za nedostatočné opatrenie. Vyslovil pochybnosť o skutočnom záujme matky byť nápomocná pri reparácii vzťahu otca so synom s ohľadom na jej absenciu spolu s maloletým na terapeutických sedeniach po dobu niekoľkých mesiacov. Záujem maloletého T. videl v aktívnej spolupráci so psychológom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci nariadeného výchovného opatrenia obidvom rodičom aj maloletému v rozsahu aspoň 20 hodín v trvaní 12 mesiacov. Zamietol návrh otca na úpravu styku s maloletým T. a zamietol aj návrh matky domáhajúcej sa výživného na maloletého v sume 500 eur mesačne. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“). 3. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o výživnom a o úprave styku podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nesprávne v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci a bez úplného zistenia skutočného stavu veci. Uviedol, že s maloletým mal a aj má silné citové puto, celý život s ním trávil väčšinu voľného času a investoval do neho značné finančné prostriedky spojené s jeho športovými aktivitami. Zo dňa na deň mu však bolo znemožnené stýkať sa s ním. Pravdou je, že po vyhodení zo spoločnej domácnosti si našiel novú známosť, ich rodinnú známu, čo maloletý T. zle znáša pre citovú naviazanosť na matku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nijako nereflektuje jeho právo stýkať sa s maloletým synom, s ktorým predtým trávil väčšinu svojho voľného času. Súdu prvej inštancie vyčítal zamietnutie jeho návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania z oblasti psychológie. Tým, že súd prvej inštancie styk neupravil, znemožnil mu vykonávať rodičovské práva a uprel mu právo otca na styk s dieťaťom. Podľa jeho názoru v tejto časti súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci a nesprávne vec právne posúdil. V časti výživného mal za to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav príjmov matky a potrieb maloletého T. a v nadväznosti na to aj nesprávne právne vec posúdil. Matke vyčítal, že po jeho nedobrovoľnom odchode zo spoločnej domácnosti spôsobila zvýšené náklady za športovú aktivitu maloletého T. zvolením finančne náročného dodávateľa servisu. On je pritom stále k dispozícii pre účely zabezpečenia týchto nákladov u pôvodného dodávateľa fungujúceho ako sponzora. Zdôraznil, že matka svoje príjmy zo živnosti preukázala len daňovým priznaním, pričom však jej príjmy z prevádzkovania salónu krásy väčšinou nejdú cez registračnú pokladnicu, ale realizujú sa v hotovosti bez dokladu. Poukázal tiež na výlučné vlastníctvo matky k 4-izbovému bytu a podielové spoluvlastníctvo polovice predajne na D. ulici v D.. On na rozdiel od matky nie je vlastníkom ničoho okrem osobných vecí a bicykla. Priznal, že v spoločnosti Volkswagen Slovakia, a.s., má síce nadštandardný príjem, ale musí sa finančne podieľať aj na novej domácnosti, keďže z pôvodnej bol vyhodený. Tiež spláca viaceré úvery pochádzajúce z čias spolužitia s matkou maloletého T.. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o výživnom považoval za nepreskúmateľné. 4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Podľa jej názoru súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil dôvody vedúce maloletého T. k odmietaniu styku s otcom a z týchto zistení vyvodil záver o povinnosti rodičov podrobiť sa odbornému poradenstvu vedúcemu k vytvoreniu predpokladov pre riadny styk otca so synom. Mala za to, že súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, prečo za súčasnej situácie považuje za najvhodnejšie riešenie styk neupraviť a pre rozhodnutie o určení výživného si zabezpečil všetky rozhodujúce podklady a svoje rozhodnutie aj zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Prokurátor sa s odvolaním otca nestotožnil. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav a poukázal predovšetkým na výsluch maloletého T. a z neho správne vyvodený odmietavý postoj maloletého k otcovej partnerke. Súhlasil so záverom súdu prvej inštancie o potrebe nariadenia aktívneho terapeutického procesu v záujme maloletého dieťaťa. Za správny považoval postup súdu prvej inštancie o uložení odborného poradenstva maloletému a obidvom rodičom. 7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., dospejúc k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p., ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z ukončeného partnerského vzťahu rodičov, uložil maloletému dieťaťu a jeho rodičom výchovné opatrenie za účelom reparácie vzájomne narušených vzťahov a zamietol návrh otca na úpravu jeho styku s maloletým a návrh matky na určenie výživného 500 eur mesačne. Tento rozsudok bol odvolaním otca napadnutý len v časti styku a určenia výživného, v ostatných častiach nadobudol právoplatnosť. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, pričom vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. 11. Odvolací súd sa stotožňuje s určenou výškou výživného považujúc ju za primeranú preukázaným pomerom maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam otca, po zohľadnení všetkých skutočností, ktoré dokazovaním vyšli v konaní najavo. Čo sa týka konkrétnych odvolacích dôvodov, otec nijakým spôsobom neosvedčil svoju aktívnu snahu a možnosti znížiť náklady maloletého T. na jeho finančne náročnú športovú aktivitu. V konaní zistené napäté vzťahy medzi rodičmi neposkytujú záruku ich prípadnej dohody v danej veci. Maloletý je zverený do osobnej starostlivosti matky, je teda na nej, aby korigovala všetky jeho opodstatnené výdaje a bezpochyby nie je jej cieľom zámerne ich navyšovať. Otec rovnako nepreukázal svoje tvrdenia o iných príjmoch matky, než uvedených v jej daňovom priznaní, resp. že platby za poskytované služby v jej prevádzke sa realizujú mimo registračnej pokladnice. V prospech odvolania otca nemôže byť ani vlastníctvo matky k nehnuteľnostiam (byt a podiel na podnikateľských priestoroch). Neobstojí ani obrana otca o povinnosti prispievať na domácnosť partnerky, u ktorej aktuálne býva, keďže rovnakú povinnosť by mal aj v prípade zotrvania v predošlom bydlisku, príp. náklady spojené s bývaním a vedením domácnosti by mu vznikali aj v inej forme bývania. Nevysporiadané finančné vzťahy medzi rodičmi uvedené v odvolaní - splácanie úverov z doby ich spolužitia, musia byť rodičmi riešené iným spôsobom, než na úkor výživného na maloleté dieťa. Pokiaľ otec považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný, tu odvolací súd poukazuje na dostatočné zdôvodnenie určenej výšky výživného súdom prvej inštancie bežnými aj mimoriadnymi výdavkami maloletého. Mimoriadne výdaje súvisia so športovou aktivitou maloletého T. a bežné so zabezpečovaním jeho každodenných potrieb. V súvislosti s bežnými potrebami maloletého dieťaťa odvolací súd poukazuje na všeobecné zásady určenia výživného determinovaného vekom dieťaťa a k nemu zodpovedajúcimi výdajmi, predovšetkým za stravu, ošatenie a obutie, hygienu, lieky, cestovné, pomerné náklady za bývanie, ako aj začlenením v rámci povinnej školskej dochádzky - školské potreby, organizované akcie (lyžiarsky výcvik, škola v prírode, školské výlety a pod.). V súvislosti so zásadou obsiahnutou v ustanovení § 186 ods. 1 C.s.p. - všeobecne známe skutočnosti sa nedokazujú - nie je pritom potrebné zo strany rodiča poskytujúceho maloletému dieťaťu osobnú starostlivosť, aby jednotlivé položky konkretizoval a preukazoval, keď postačí len úvaha súdu o primeranosti týchto nákladov s ohľadom na spoľahlivo zistené pomery maloletého dieťaťa. Výživné určené na maloletého T. vo výške 250 eur odvolací súd považuje za primerané zárobkovým pomerom otca, u ktorého na rozdiel od matky, absentuje iná vyživovacia povinnosť. 12. V časti výroku rozsudku o zročnom výživnom odvolací súd poukazuje na nezrovnalosť medzi zročným obdobím a výpočtom celkovej sumy zročného výživného. Hoci vo výroku rozsudku sa uvádza zročné obdobie od 01.03.2015 do 03.10.2016, vypočítaná suma zročného výživného 3.512 eur zodpovedá len obdobiu od 01.03.2015 do 30.09.2016. Z toho dôvodu vznikla potreba zosúladenia zročného výživného s obdobím, za ktoré vzniklo. 13. Odvolací súd v žiadnom prípade nespochybňuje silné citové puto otca k maloletému T., ale s poukazom na vyjadrenie samotného maloletého, ako aj odporúčanie psychológa, považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ich vzájomný styk neupraviť za správne. Je potrebné mať na zreteli, že autoritatívne nariadenie povinnosti stýkať sa s otcom, by za súčasnej situácie mohlo v maloletom evokovať ešte silnejšie odmietanie otca, na čo v konečnom dôsledku poukázal aj psychológ. Nie je predmetom tohto (a nebolo by ani iného) súdneho konania skúmať, z akého dôvodu došlo k ukončeniu partnerstva rodičov maloletého dieťaťa, ktorí nikdy neboli manželmi. Pochopiteľný však je neakceptujúci postoj maloletého T. k partnerke otca, bývalej kamarátke jeho matky a jeho sklamanie z nového partnerstva otca. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie otec býval v 2-izbovom byte partnerky a ním navrhovaný rozsah styku (každý druhý týždeň od piatku do nedele) by sa nezaobišiel bez prenocovania maloletého v tejto domácnosti, čo však maloletý striktne odmieta. Odvolací súd považuje sa nevyhnutné, aby sanácia vzájomného vzťahu otec - syn prebiehala nenásilne a postupne a za pochopenia otca, že dieťa sa musí vyrovnať nielen z rozpadom jeho primárnej rodiny, ale aj s jeho novým partnerským vzťahom. Súdom prvej inštancie nariadené výchovné opatrenie má napomôcť znovuobnoveniu dôvery maloletého k otcovi a pripraviť podmienky pre ich pravidelné stretávanie. Ani odvolací súd nepovažuje za danej situácie nariadenie znaleckého dokazovania za veci prospešné, pričom je potrebné mať na zreteli, že jeho úlohou by bolo len presne objasniť a zadefinovať aktuálny stav a nie ho reparovať. Súčasný vzťah maloletého dieťaťa k otcovi bol v konaní dostatočným spôsobom zistený inými dôkaznými prostriedkami. V závere odvolací súd odmieta tvrdenie otca, že mu súd prvej inštancie svojim rozhodnutím znemožnil vykonávať jeho rodičovské práva a uprel mu tak právo na styk s dieťaťom. Súd prvej inštancie nerozhodol o zákaze styku, len ponechal na otcovi, aby sám, resp. aj za odbornej pomoci, našiel cestu k znovuzískaniu dôvery syna a presvedčil ho o svojej pred súdom deklarovanej citovej väzbe k nemu. 14. Nakoľko otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti opodstatňujúce ním navrhované zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd ho ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. a v časti zročného výživného podľa § 388 C.s.p. zmenil z dôvodu už vyššie uvedeného. 15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 58 C.m.p. v spojení s § 52 C.m.p. a § 396 C.s.p. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).