Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/171/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415203968 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415203968.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcu: APS FUND ALPHA uzavřený investiční fond, a.s., Celetná 38, Praha, Česká republika, zastúpeného JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Štúrova 13, Nitra, proti žalovanej: F. G., naposledy bytom ul. Č. I. XXX, O., t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou I. Q., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava II, o zaplatenie 93,05 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 15C/357/2015-112, zo dňa 29.1.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 59,86 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,26 eura od 26.4.2012 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 39,60 eura od 26.5.2012 do zaplatenia; žalobu vo zvyšku o zaplatenie 33,19 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 26.4.2013 do zaplatenia zamietol. Žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 19.3.2015 domáhal proti žalovanej zaplatenia 93,05 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrela so žalovanou 25.2.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. (ďalej aj ako „Zmluva“) ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorí Dodatok z 25.2.2012. Predmetom Zmluvy bol okrem iného aj záväzok spoločnosti Slovak Telekom, a.s. poskytovať žalovanej program služieb uvedený v Zmluve, resp. v jej dodatkoch a záväzok žalovanej riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, všeobecnými podmienkami a cenníkom služieb. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. na základe Zmluvy, resp. dodatkov k nej vyúčtovala žalovanej a ako neuhradené evidovala pohľadávky v celkovej sume 93,05 eura. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 9.6.2014 postúpila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca vyššie uvedené pohľadávky v celkovej výške 93,05 eura s príslušenstvom žalobcovi, čo spoločnosť Slovak Telekom, a.s. oznámila žalovanej listom z 1.7.2014. 3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaná ako účastník a Slovak Telekom, a.s. (ďalej aj ako „podnik“) uzavreli 25.2.2012 písomnú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. č. XXXXXXX v znení Dodatku uzavretého 25.2.2012 (ďalej len „Dodatok“), ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy, na základe ktorých Slovak Telekom, a.s. poskytol žalovanej SIM kartu a zaviazal sa poskytovať žalovanej po dohodnutú dobu program služieb „ŠTUDENTSKÝ PAUŠÁL“ za zvýhodnenú cenu. V Dodatku sa žalovaná zaviazala využívať služby podniku po dobu viazanosti 24 mesiacov uvedenú v tabuľke č. 1 od dátumu uzavretia príslušného Dodatku. Zároveň sa žalovaná ako užívateľka v bode 4 Dodatku zaviazala, že v prípade porušenia záväzku uvedeného v bode 1 písm. b) tohto Dodatku (riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti), dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, a bude povinná uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 (33,19 eura). Ďalej mal z listinných dôkazov pripojených žalobcom k žalobe za preukázané, že žalovaná nezaplatila za poskytnuté elektronické telekomunikačné služby, na ktorú povinnosť sa zaviazala ako účastník Zmluvy poskytovateľovi (postupcovi) týchto služieb, na základe vystavených faktúr spolu 59,86 eura s DPH. 4. Súd prvej inštancie považoval v tejto časti (o zaplatenie 59,86 eura) žalobu žalobcu (postupníka) za dôvodnú, preto zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi cenu poskytnutých elektronických telekomunikačných služieb v sume 59,86 eura. Keďže žalovaná nezaplatila žalobcovi dlžnú sumu 59,86 eura, dostala sa do omeškania s plnením tohto peňažného dlhu, čím jej zároveň vznikla povinnosť platiť zo sumy 20,26 eura od 26.4.2012 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX) do zaplatenia, zo sumy 39,60 eura od 26.5.2012 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX) do zaplatenia aj úroky z omeškania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013. 5. Žalobu v časti o zaplatenie 33,19 eura súd prvej inštancie zamietol, pretože tento peňažný nárok žalobca v žalobe nevymedzil uvedením rozhodujúcich skutočností, ktorými odôvodňuje toto svoje právo. Iba z faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej 25.4.2013, pripojenej žalobcom k žalobe zistil, že touto faktúrou poskytovateľ služby Slovak Telekom, a.s. fakturoval žalovanej za obdobie 8.3.2013 - 7.4.2013 zmluvnú pokutu 33,19 eura bez DPH. Nepreukázal však, že mu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanej vznikol, keď neuviedol, ktorú konkrétnu povinnosť zo zmluvy žalovaná porušila. 6. Súd prvej inštancie poukázal na spotrebiteľský charakter Zmluvy a jej Dodatku, na ktoré sa vzťahujú sa ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zák., podľa ktorých spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na relevantnú judikatúru slovenských súdov v obdobných sporoch (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 17C/112/2010-35, zo dňa 16.8.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/136/2010, zo dňa 9.5.2011, rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4C/163/2011, zo dňa 7.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/31/2012, zo dňa 15.3.2012, rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/162/2011-28, zo dňa 6.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/32/2012, zo dňa 15.3.2012, rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10C/16/2014), v ktorých súdy zamietli návrhy telekomunikačných operátorov v časti požadovaných zmluvných pokút z dôvodu ich neprijateľnosti. S ohľadom na uvedené považoval dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú zmluvnú podmienku. 7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká a preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu. Zároveň poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov. Upriamil pozornosť tiež na čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS podľa ktorého, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Dodal, že ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora Európskej únie C-76/10 POHOTOVOSŤ proti S., bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. Na uvedenom základe súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 33,19 eura s príslušenstvom s poukazom na § 51, § 52 ods. 1, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k), § 53 ods. 5 ako nedôvodnú zamietol. 8. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov právo. 9. Proti rozsudku v časti náhrady trov konania podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 4,70 eura, trov právneho zastúpenia 34,40 eura a hotových výdavkov 1,60 eura. Poukázal na § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého mal za zrejmé, že čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, pričom čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok. Uviedol, že v danom prípade sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 93,05 eura s prísl., avšak súd prvej inštancie mu priznal len nárok na zaplatenie 59,86 eura. Uspel teda v časti 64,30 %, pričom úspech žalovanej (resp. neúspech žalobcu) predstavoval 35,70 %. Na uvedenom základe vyvodil, že jeho čistý procesný úspech v spore predstavoval 28,60 % (64,30 % - 35,70 %), a s poukazom na uvedené mu mal byť v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,60 % z uplatnenej sumy. Procesný úspech v rozsahu 28,60 % nepovažoval za nepatrný. Zdôraznil, že za pomerne nepatrnú časť procesného úspechu, resp. neúspechu sa podľa ustálenej rozhodovacej súdnej praxe považuje časť, ktorá neprevýši 5 - 10 % z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. 10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal rozsudok v napadnutej časti náhrady trov konania, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutej časti zrušiť a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 13. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 14. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania aj podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy (O.s.p.), platnej do 30.6.2016, bolo poskytnúť strane sporu náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadrovalo zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Táto znamená, že účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, mal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania; bola obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti záviselo od konkrétnych okolností tej ktorej veci. Miera úspechu vo veci závisela od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. V súvislosti s inštitútom náhrady trov občianskeho súdneho konania treba uviesť, že všeobecným zákonným pravidlom (lex generalis) v prípadoch, keď mal účastník konania vo veci úspech len čiastočný, bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie pravidlo obsiahnuté v § 142 ods. 2 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia súd náhradu trov alebo pomerne rozdelil, alebo vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. 15. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vo veci samej žalobcovi z uplatnenej sumy 93,05 eura s prísl. priznal 59,86 eura s prísl. a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. 16. Vzhľadom na vyššieuvedené odvolací súd považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý rozhodoval o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. za správny, keď žalobca mal úspech v spore len čiastočný. Pochybil však v tom, že jeho rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie toho, prečo z dvoch možností, ktoré umožňovalo toho zákonné ustanovenie pre svoje rozhodnutie zvolil práve možnosť nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán a ako vyhodnotil mieru úspechu jednotlivých strán, keď je zrejmé, že úspech žalobcu bol výrazne vyšší ako úspech žalovanej (59,86 eura proti 33,19 eura z uplatnenej sumy 93,05 eura, čo predstavuje 64,36 % úspechu proti 35,67 % neúspechu). Na tomto základe je uznesenie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 17. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd nemohol preskúmať správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania žalobcovi a reagovať na odvolacie dôvody odvolateľa, nakoľko by svojím postupom vzhľadom k absencii odôvodnenia súdom prvej inštancie nahrádzal jeho činnosť. Na uvedenom základe je rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nepreskúmateľný; nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom pre jeho zrušenie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vrátenie veci podľa § 391 ods. 1 C.s.p. 18. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p., a teda pomerne rozdelí náhradu trov alebo vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom však svoje rozhodnutie riadne odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).