Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/445/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415205332 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415205332.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Trandžíkovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, proti povinnému: G. R., U.. XX.XX.XXXX, F. R. Š. L. XX, XXX XX R., prechodne bytom Jána Poničana 9, 841 08 Bratislava, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, so sídlom Exekútorského úradu Ulica 29. augusta 2, 811 07 Bratislava, pod sp. zn. EX 856/2015, pre vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 3.151,03 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/1355/2015-35 zo dňa 22.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/1355/2015-35 zo dňa 22.06.2015, p o t v r d z u j e. Povinnému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 31.03.2015, exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., Bratislava sp.zn. G09090210 zo dňa 26.06.2014. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že po preskúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. d/ v spojení s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „Exekučný poriadok“) a v zmysle § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZoRK") zistil, že právny vzťah účastníkov konania vznikol na základe Zmluvy o bežnom účte (ďalej len "zmluva"), záväzky z ktorej si povinný riadne a včas neplnil. Predmetná zmluva bola uzatvorená s oprávneným (s právnym predchodcom oprávneného GE Money a.s..) s tým, že súd prvej inštancie vzhľadom na zmluvné dojednania posúdil charakter zmluvy ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorá spĺňala charakter štandardných spotrebiteľských zmlúv, a preto súd prvej inštancie ustálil s poukazom na ust. § 52 zákona č. 40/1964 Zb. OZ, že ide o spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom i k tomu, že úver nebol poskytnutý na účel povolania, podnikania alebo zamestnania. Zmluvu vyhodnotil ako štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej základnou črtou je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred jej uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky (Zmluvné dojednania), ktoré povinný nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravované už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že oprávnený v rovnaký deň s povinným zároveň uzavrel aj formulárovú rozhodcovskú zmluvu včlenenú do Dohody o uznaní záväzku v bode 5.38 Všeobecných zmluvných podmienok, čo exekučný súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku i napriek skutočnosti, že spotrebiteľ formálne vyjadril súhlas z dôvodu, že táto nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva z jej zaradenia do vopred pripravenej formulácie a skladby Všeobecných zmluvných podmienok. 2. Prvoinštančný súd konštatoval, že rozhodcovská zmluva nie je prejavom zmluvnej autonómie (t.j. prejavom slobodnej vôle) spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy o úvere nemal na výber, buď pristúpi na rozhodcovskú zmluvu alebo nedostane úver. Nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesnom niet ani zmienky. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na judikatúru NS SR, v zmysle ktorej v spotrebiteľských veciach neplatí princíp „vigilantibus iura scripta sunt“. Na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že formulárová rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, čo v zmysle Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) spôsobuje jej neplatnosť. Svoj právny záver podoprel aj judikatúrou ESD vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann / Land Nordrhein -Westfalen, C-240/98, C-244/98 Océano Grupo Editoraial SA, Rocio Murciano Quintero / Salvat Editores SE, C- 241/98 Jose M.Sanchéz Alcón Prades, C-242/98 José Luis Copano Badillo, C-243/98 Mohammed Berroane, C-244/98 Emilio Vinas Feliu, C-40/08 Asturcom Telecomunicacione SL / Cristina Rodríguez Noguira. 3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote oprávnený, v ktorom navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil, vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a povinného zaviazal zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania. Nestotožnil sa s právnym záverom exekučného súdu o formulárovom charaktere rozhodcovskej zmluvy, nedostatku jej individuálneho dojednania a jej rozpore s ust. § 53 OZ. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia revolvingovej zmluvy, povinný sa rozhodol rozhodcovskú zmluvu uzavrieť a táto má charakter individuálneho dojednania. Namietal, že úvahy exekučného súdu k výkladu pojmu spotrebiteľ nemajú oporu ani vo vnútroštátnej, ani v komunitárnej úprave. Súd nebral do úvahy porušovanie zmluvy zo strany spotrebiteľa a zásadu pacta sunt servanda. S poukazom na rozhodnutia odvolacích súdov Banská Bystrica a Žilina, ako aj rozhodnutie NS SR sp.zn. 3M Cdo11/2010 zo dňa 26.9.2011 mal za to, že rozhodcovská zmluva je platným, individuálne dojednaným právnym úkonom a nemá charakter neprijateľného zmluvného dojednania, pričom preskúmavať správnosť rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len postupom podľa § 40 ods. 1 písm. a/ a b/ ZoRK a § 45 ods. 1 písm. c/ ZoRK. Exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne posúdenie. Rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je (resp. nebola) podmienkou uzavretia paralelnej zmluvy o revolvingovom úvere. Oprávnený má ďalej za to, že v danom prípade povinný jednoznačne mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, a to hneď dvakrát - pred a po jej uzavretí. Oprávnený bol riadne poučený o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy, čo svojim podpisom na nej potvrdil. Nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by neprišlo k jej platnosti a účinnosti, teda ani jej obsah by sa nestal záväzným. Povinný mal ďalej možnosť zásadne zmeniť jej obsah, a to tak, že už od takto uzavretej zmluvy odstúpi. Toto právo si účastníci v rozhodcovskej zmluve jednoznačne zjednali a povinný ako spotrebiteľ mal do 14 dní (čo je lehota zrovnateľná s lehotami stanovenými v OZ a zároveň primerane dlhá na to, aby mohol povinný v prípade vôle včas reagovať) možnosť od rozhodcovskej zmluvy ako celku odstúpiť. Argument exekučného súdu, že oprávnený uzatvára obsahovo a formálne tú istú zmluvu, či už rozhodcovskú, úverovú alebo inú, nie je legálnym argumentom, keďže zákon nezakazuje ani neobmedzuje množstvo takto uzavretých zmlúv, a nie je k tomu ani dôvod. V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je súčasťou nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy. Oprávnený ďalej poukazuje na to, že povinný je tzv. priemerný spotrebiteľ a upozorňuje, že jeho ochrana by nemala byť zneužitím práva a v rozpore so základnými zásadami (typicky právna istota zmluvných strán) v spoločnosti. U tzv. priemerného spotrebiteľa má byť miera pozornosti posudzovaná prísnejšie než skôr. Vyžaduje sa nielen povrchná či zbežná pozornosť, ale rozumná miera vnímavosti a obozretnosti. „Hledisko průměrného spotřebitele vychází ze spotřebitele, který má dostatek informací a je v rozumné míře pozorný a opatrný s ohledem na sociální, kulturní a jazykové faktory.“ Povinný mal možnosť rozhodcovskú zmluvu, tak ako aj ostatné dokumenty potrebné k uzavretiu zmluvného vzťahu, vopred od oprávneného vyžiadať, preštudovať si ich (prípadne sa o ich obsahu poradiť s advokátom), a následne sa rozhodnúť či zmluvy podpíše. K okamžitému podpisu zmlúv nebol nútený. Povinnosť spotrebiteľa konať s rozumnou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a záväzkom ako základného princípu spotrebiteľského práva potvrdzuje aj napr. generálna advokátka V. Trstenjak v bode 64 návrhov vo veci pod sp.zn. C-453/10, keďže „jednostranne zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol totiž zbavený zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Prístup, ktorý sleduje tvorca smernice (smernice Rady 93/13/EHS), primerane zohľadňuje túto zásadu, ktorá má vysoké postavenie v právnom poriadku Únie, v rozsahu, v akom sa obmedzuje na to, čo je nevyhnutné na nastolenie rovnosti zmluvných strán, zatiaľ čo okrem toho nariaďuje viazanosť zmluvných strán existujúcimi dohodami, ktoré boli uzatvorené dobrovoľne.“ Záverom oprávnený poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 3Co/67/2008, v ktorom tento súd uviedol, že „už v starom Ríme možno vysledovať zásadu „favor contractus“ - zmluva sa má považovať za platnú, pokiaľ to čo i len trochu možné. táto cesta je bližšia princípom právnej istoty, predvídateľnosti a pod. Od čias uhorského práva platí v občianskom práve zásada, že právne úkony je treba vykladať tak, aby čo najviac zodpovedali úmyslu strán a tiež tak, aby bola pokiaľ je to možné, zachovaná ich platnosť.“ Oprávnený vyzýva odvolací súd, aby tiež rozhodol v intenciách tejto právnej zásady a uznal predmetnú rozhodcovskú zmluvu za platnú. Oprávnený na základe vyššie uvedeného uvádza, že záver exekučného súdu nie je v súlade s platnou právnou úpravou a vo svojich dôsledkoch znamená akceptáciu dlhodobého porušovania zmluvy povinným. Vydané rozhodnutie žiadal zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. 4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 5. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v exekučnom konaní, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP). Podaním odvolania uplatneného za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. OSP, tak nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (§ 374 ods. 4 OSP) a boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2,4 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), zostali zachované aj po 1.7.2016. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - CSP v spojení s § 470 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd sa stotožňuje so správnosťou záverov súdu prvej inštancie a vecnou správnosťou rozhodnutia. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 31.03.2015 doručením návrhu súdnemu exekútorovi JUDr. Kamilovi Líškovi. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp.zn. G09090210, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., Bratislava, dňa 26.06.2014 a ktorý sa stal právoplatným dňa 02.09.2014 a vykonateľným dňa 06.09.2014. Záväzkový vzťah účastníkov (predchodcu oprávneného) bol založený Zmluvou o úvere v zmysle § 2 písm. b/ zák. č. 25/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch uzavretou dňa 10.03.2008, na základe čoho posúdil dojednanie zmluvných strán ako vzťah spotrebiteľský, teda uzatvorená zmluva má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd je pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 EP oprávnený a povinný z úradnej povinnosti skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Citované ust. zákona sa vzťahuje na všetky zákonom aprobované exekučné tituly vrátane rozhodcovských rozsudkov, a to aj s ohľadom na ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK. Súčasťou skúmania predpokladov vykonateľnosti exekučného titulu je aj skúmanie legitimity titulového súdu (orgánu) na vydanie exekučného titulu. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak to má za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo/20/2008 z 22.4.2009, IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011). 8. Súdna prax zaujala prevažujúci názor o oprávnení exekučného súdu preskúmavať rozhodcovský rozsudok ako aj rozhodcovskú zmluvu / doložku, ktorou je založená právomoc rozhodcovského súdu. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka nesprávnosť právneho záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z hľadiska neprijateľných zmluvných dojednaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ). Súd prvej inštancie správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia, keď dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre neprijateľný zmluvný charakter rozhodcovskej zmluvy, ktorá nespĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa tak nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou zmluvou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konaní vnúti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci POHOTOVOSŤ C-76/10 (bod 51), v ktorom uviedol, že "ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu, nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel“. 9. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, v ktorom zaujal právny názor, že oprávneniu súdov preskúmavať v exekučnom konaní právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK, napr. § 21 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada „vigilantibus iura scripta sund“ (právo patrí bdelým). Tento princíp ale v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere je konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (Obdobne aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011 a ďalšie). Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 1 v znení k 17.3.2013 (ku dňu uzavretia zmluvy) ustanovil, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 2 OZ v cit. znení, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Príkladmý výpočet neprijateľných podmienok je obsiahnutý v § 53 ods. 4 OZ v cit. znení. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ, je neprijateľná podmienka absolútne neplatná. 10. Odvolací súd je toho názoru, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak formulácia rozhodcovskej zmluvy/doložky, jej obsah, alebo okolnosti jej dojednania sú z pohľadu právnych predpisov ochrany spotrebiteľa neprijateľné, vyvolávajúce pochybnosti o čestnom úmysle dodávateľa v čase uzavretia takejto zmluvy/doložky, ako aj o vyváženosti práv a povinností zmluvných strán. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon, rozsudok C-40/08 Asturcom). Rozhodcovská zmluva je nesporne súkromnou zmluvou, ktorou sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, ako súkromnoprávneho orgánu ochrany práva, na prejednanie sporu medzi účastníkmi. V prejednávanej právnej veci si rozhodcovskou zmluvou dodávateľ (oprávnený) zabezpečil prejednanie sporu so spotrebiteľom (povinnou) v rozhodcovskom konaní. Odvolací súd sa s poukazom na všetky osobitosti prípadu (kauzy) stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v ňom vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie o nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v rozhodcovskej zmluve účastníkov, ako aj o nedostatku jej individuálneho dojednania. Rozhodcovská zmluva a konanie oprávneného na základe tejto zmluvy nesporne sledovalo zabezpečenie vlastných záujmov dodávateľa, ktoré nie sú v rovnováhe s právami a povinnosťami spotrebiteľa. Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie je poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu, umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov. Cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, zaväzuje na právom dovolené plnenie a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodnutie o voľbe rozhodcovského súdu - t.j., či rozhodcovská zmluva je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle spotrebiteľa, alebo či je len prejavom voľby veriteľa (silnejšej zmluvnej strany), bez možnosti výberu a ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom. Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 EP a v súlade so zásadou proporcionality práv, pri rešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí (osobitosti kauzy), oprávnený a povinný vždy dôsledne skúmať, či prípadný nesúlad exekučného titulu resp. rozhodcovská zmluvy alebo doložky so zákonom, predstavuje takú kolíziou dvoch alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosť práva oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynúteným dosiahnutím zmluvnej dohody), aby právo tento spor riešilo spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným obmedzením práva silnejšieho. 11. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa podľa názoru odvolacieho súdu existuje. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, keď ustanovenia rozhodcovskej zmluvy o založení právomoci rozhodcovského súdu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie má oporu v konštantnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ako aj v rozhodnutiach ústavného súdu (IV. ÚS 55/2011, obdobne II. ÚS 413/2011-19, III. ÚS 455/2013-16). 12. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zistený skutkový stav veci a z neho vyplývajúci právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom zmluvnom charaktere rozhodcovskej doložky je dostatočný a úplný. Vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. 13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému povinnému odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nárok na ich náhradu si neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli. 14. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 2 : 1 (§ 393 ods. 2 druhá veta zákona CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).