Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/247/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415205662 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415205662.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej vo veci výživného plnoletých osôb navrhovateľky: J.. P. K., N.. X.X.XXXX, C. A. M. X, A., zast. JUDr. Milan Bobák, advokát, so sídlom Kalinčiakova 25, Bratislava, proti povinnému: J.. J. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. S. XX, A., zast. JUDr. Silvia Jakubcová, advokátka, so sídlom Štúrova 34, Modra, o určenie výživného na manželku, na odvolanie povinného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 23C/284/2015-180 zo dňa 15. marca 2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z m e ň u j e tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť povinnému náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 1. 688,09 € k rukám JUDr. Silvie Jakubcovej, advokátky, so sídlom Štúrova 34, Modra do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť povinnému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 99,29€ k rukám JUDr. Silvie Jakubcovej, advokátky, so sídlom Štúrova 34, Modra do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 71 ods. 1 zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že v období roku 2014 t.j. v období 12-tich mesiacov pred podaním návrhu, ktorým žiadala navrhovateľka povinného zaviazať povinnosťou prispievať na jej výživu, priemerný mesačný príjem navrhovateľky predstavoval 3 710,- €, ku dňu 31.12.2014 z dôvodu organizačných zmien ukončila v spoločnosti B. T. Z. B..P.. B. pracovný pomer, od 1.1.2015 bola navrhovateľka zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V období 6 mesiacov poberala dávky v nezamestnanosti vo výške 839,- € mesačne, následne sa zamestnala a po zohľadnení dávok v nezamestnanosti jej priemerný mesačný príjem v roku 2015 činil 1.688,- € a v období roku 2016 priemerný príjem dosiahla vo výške 1.476,- € mesačne netto. Z listinných dôkazov ďalej súd prvej inštancie zistil, že priemerný netto príjem povinného v období roku 2014 dosiahol 861,47 € mesačne, v období roku 2015 zarobil mesačne 1.216,07 € netto a v roku 2016 od januára do septembra príjem povinného predstavoval mesačne 1.130,10 € netto s tým, že z potvrdenia Daňového úradu Bratislava súd zistil, že za zdaňovacie obdobie roku 2016 podal povinný ako podnikateľský subjekt daňové priznanie kde vykázal stratu -133,15 €. 3. Ďalej vo svojom odôvodnení prvoinštančný súd uviedol, že základným predpokladom pre určenie výživného medzi manželmi je preukázanie toho, že manžel si voči druhému manželovi vyživovaciu povinnosť čiastočne alebo vôbec neplní a súčasne preukázanie skutočnosti, že životná úroveň manželov nie je v zásade rovnaká. Konanie je možné začať iba na návrh, ktorým je súd viazaný a výlučne navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti existenciu uvedených skutočností preukázať. Povinnosťou navrhovateľa je v konaní preukázať, že nie len výška zárobkov ale aj osobné, rodinné a majetkové pomery s poukazom na konkrétnu mieru potrieb súvisiacich so spôsobom života, zdravotným stavom, povahou vykonávanej práce, ako aj ďalšími okolnosťami vyvodzujú záver, že životná úroveň manželov v zásade rovnaká nie je. Len preukázaním všetkých týchto okolností je možné určiť druhému manželovi vyživovaciu povinnosť. V danom prípade mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním za preukázané, že každý z manželov od augusta 2012, kedy sa povinný zo spoločnej domácnosti odsťahoval, znáša náklady na svoje bývanie, ako aj svoje osobné potreby, obaja majú zdravotné problémy a hradia si v tejto súvislosti náklady s tým súvisiace. Navrhovateľka v konaní aj keď svoj nárok zdôvodňovala vyšším príjmom povinného, túto skutočnosť ničím nepreukázala, z vykonaných dôkazov nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali zásadne rozdielnej životnej úrovni účastníkov konania, naopak v konaní súd zistil, že za rozhodné obdobie vyššie príjmy dosiahla práve navrhovateľka. Nakoľko na základe vyhodnotenia skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že v období, za ktoré navrhovateľka výživné na manželku žiadala priznať, neexistoval zásadný, výrazný rozdiel v životnej úrovni manželov a táto s poukazom na všetky kritériá, na základe ktorých je potrebné životnú úroveň vyhodnotiť, bola v zásade rovnaká, návrh v celom rozsahu zamietol. 4. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 C.m.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 5. Proti tomuto rozsudku, voči výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd zaviaže navrhovateľku nahradiť povinnému trovy konania vo výške 1 688,09 €. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu o náhrade trov konania považuje za nespravodlivé. Trovy konania si povinný uplatnil, požadoval ich náhradu a súd mohol na základe jeho návrhu aplikovať § 55 C.m.p.. Súd mal pri rozhodovaní prihliadať na okolnosti prípadu spočívajúce v nedôvodnosti návrhu navrhovateľky. Mal za to, že prvoinštančný súd sa § 55 C.m.p. neriadil, preto nesprávne právne a skutkovo vec posúdil. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľka už v čase podania návrhu vedela, že jej podanie je nedôvodné. Navrhovateľka poznala svoje príjmy, majetkové pomery, vlastní dva byty, dosahovala ďaleko vyššie príjmy ako povinný. Už vo vyjadrení k návrhu povinný poukázal na nadštandardné príjmy navrhovateľky a jej lepšie majetkové pomery. Navrhovateľka netrpí karcinogénnym ochorením, táto choroba sa nepotvrdila. Povinný zostal bez možnosti bývania, bol vyzvaný manželkou na opustenie jej bytov, prebral záväzok hypotekárneho úveru, ktorý stále spláca. Povinný nezavdal príčinu sporu, navrhovateľke boli jeho príjmy známe a v podaní návrhu povinný videl len šikanu, prenasledovanie a pomstu svojej manželky. Je len spravodlivé a správne priznať povinnému vzniknuté trovy právneho zastúpenia. Povinný si vo svojom odvolaní vyčíslil trovy právneho zastúpenia na 1. 688,09 €. 6. K odvolaniu povinného sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Mala za to, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol správne podľa § 52 C.m.p., ktoré vyjadruje základnú zásadu mimosporových konaní, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré platil. C.m.p. pripúšťa v § 53 výnimku pre v ňom uvedené konania a taktiež v § 55 výnimku, ktorá oprávňuje súd priznať náhradu trov konania vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti spravodlivé. Zákone nekonkretizuje, komu môže súd podľa § 55 C.m.p. náhradu trov priznať a pre aplikáciu § 55 je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní, avšak uvedené platí, len ak bol podaný návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 57 C.m.p.. Navrhovateľka mala za to, že na strane povinného neexistujú také okolnosti, ktoré by sa javili spravodlivé s ohľadom na priznanie náhrady trov konania. Navrhovateľka nepodala návrh svojvoľne a bezdôvodne. V čase podania návrhu (20.4.2015) bola nezamestnaná a nebola schopná z poberanej dávky v nezamestnanosti vykryť základné potreby detí, seba a domácnosť. V mesiacoch júl, august a november sa navrhovateľka ocitla absolútne bez príjmu, keďže jej zanikol nárok na podporu v nezamestnanosti. Navyše vo februári 2015 sa podrobila operácií na Klinike onkologickej chirurgie, okrem toho trpela chronickým ochorením pohybového aparátu. Povinný ničím na domácnosť neprispieval, neposkytol navrhovateľke žiadnu pomoc, hoci o jej nepriaznivej situácií bol uzrozumený. Výživné na deti jej poskytoval svojvoľne v nízkej neadekvátnej výške, bez ohľadu na proklamované potreby detí a náklady na domácnosť. Už vôbec nie spravodlivou sa javí snaha povinného v konaní zatajovať skutočnú výšku svojich príjmov dosiahnutých z podnikateľskej činnosti pri výkone činnosti súdneho znalca, keď svoje príjmy umelo znižoval tým, že uvádzal neúmerne vysoké výdavky na ich dosiahnutie. Uvedené okolnosti viedli k tomu, že nárok na určenie výživného pre manželku navrhovateľke súd nepriznal. Na základe uvedených okolností sa javí ako spravodlivé, že prvoinštančný súd nepriznal povinnému trovy konania. 7. K vyjadreniu navrhovateľky doručil súdu svoju repliku povinný. Uviedol, že už pri podaní návrhu navrhovateľka vedela, že jej finančné a majetkové pomery sú lepšie ako na strane povinného. Od. 1.6.2014 do 31.12.2014 bola svojim zamestnávateľom oslobodená od chodenia do práce a bola jej len vyplácaná mzda, ktorá v priemere dosahovala mesačne 3. 710,- €. Už v tomto období sa mohla zamestnať, v čom jej zamestnávateľ nebránil. Od 1.1.2015 do 30.6.2017 poberala dávky v nezamestnanosti vo výške 839,- € a v mesiaci január 2015 dostala od zamestnávateľa výplatu vo výške 9. 307,69 € netto. Zdôraznil skutočnosť, že povinný opustil spoločnú domácnosť na výzvu navrhovateľky. Samotné podanie takejto žaloby a zavádzajúce tvrdenia jej právnej zástupkyne vytvára okolnosti, že je spravodlivé úspešnému povinnému priznať náhradu trov konania, ktoré musel znášať nedôvodnou žalobou. Navrhovateľka mala z čoho žiť, jej zdravotný stav bol dobrý, podrobila sa operácií, zhubný nádor sa nepotvrdil. Povinný predložil doklady o svojom závažnom cievnom ochorení, takisto bol hospitalizovaný a liečil sa na toto ochorenie. Je pravdou, že navrhovateľka sa od vyhnania povinného z jej dvoch bytov výhradne stará o deti, to však neznamená, že povinný nemal a nemá o deti záujem. Navrhovateľka robila všetko preto, aby rozbila vzťah detí s otcom, čo sa jej aj podarilo. Povinný nezatajoval skutočnú výšku svojich príjmov, predložil všetky doklady, mal vykonanú kontrolu, ktorá nezistila žiadne pochybenie. V podnikaní je možné dosiahnuť aj záporný výsledok. Hlavným príjmom povinného je práca na 6-hodinový úväzok v banke na základe pracovného pomeru. 8. K replike povinného sa navrhovateľka v stanovenej lehote nevyjadrila. 9. Podľa § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj ako „C.m.p.“) ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej aj ako „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia C.s.p. a C.m.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t .j. pokiaľ ide o náhradu trov konania), viazaný rozsahom odvolania v zmysle § 379 C.s.p. v spojení s § 65 C.m.p. (predmetné konanie možno začať len na návrh) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania je potrebné zmeniť. 11. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 55 C.m.p. súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 13. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 14. Podľa § 58 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 15. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.4.2015 domáhala zaviazania povinného prispievať jej výživným na manželku vo výške 250,- € mesačne počnúc 1.4.2015. Neskôr v priebehu konania svoj návrh upravila tak, že výživné žiadala priznať odo dňa podania návrhu, od 20.4.2015. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že návrh zamietol. 16. Konanie sa v posudzovanej veci začalo dňa 20.4.2015, teda v čase, kedy bol účinný Občiansky súdny poriadok. V priebehu konania nadobudli účinnosť nové civilné procesné kódexy, ktoré sa v zmysle ich prechodných ustanovení (§ 470 a nasl. C.s.p., § 395 a nasl. C.m.p.) okamžite aplikujú i na konania začaté pred nadobudnutím ich účinnosti. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď o trovách konania rozhodol podľa v čase rozhodovania účinných ustanovení C.m.p.. Rovnako odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní aplikoval na vec príslušné ustanovenia C.s.p. a C.m.p.. 17. V konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom sa na rozdiel od sporových konaní, pokiaľ ide o náhradu trov, v princípe neuplatňuje zásada zodpovednosti za výsledok konania. V niektorých druhoch mimosporových konaní pri akomkoľvek výsledku ani nie je možné hovoriť o úspechu či neúspechu účastníkov. Výnimku zo zásady, že každý z účastníkov znáša trovy konania, ktoré mu vznikli, predstavujú ustanovenia § 53 a § 55 C.m.p.. Prvé z nich ustanovuje možnosť danú súdu priznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkovi v taxatívne vymedzených konaniach (vo veciach určenia rodičovstva a notárskych úschov), ak to možno spravodlivo požadovať. Druhú výnimku ustanovuje § 55 C.m.p., v zmysle ktorého súd môže v každom druhu konania upravenom C.m.p. priznať náhradu trov konania, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Zákon bližšie nevymedzuje, aké okolnosti odôvodňujú priznanie náhrady trov konania. Odvolací súd je toho názoru, že pri posudzovaní existencie nároku na náhradu podľa § 55 C.m.p. je potrebné prihliadať najmä na okolnosti, ktoré viedli účastníka k iniciovaniu konania (v prípade že nebolo začaté bez návrhu), postoj účastníkov k predmetu konania a stým súvisiace správanie sa účastníkov pred začatím konania a v jeho priebehu, pričinenie sa účastníkov o vznik neúčelných trov konania a podobne. Okolnosti za ktorých je priznanie náhrady trov konania v mimosporových konaniach prípustné, budú spravidla spočívať v určitom neprimeranom (excesívnom) konaní účastníkov. 18. Odvolací súd dospel po podrobnom oboznámení sa s obsahom spisu k záveru, že v posudzovanej veci nastali také okolnosti, na základe ktorých je spravodlivé priznať náhradu trov konania povinnému. Navrhovateľka, ktorá bola navyše zastúpená právnym zástupcom, ako osobou znalou práva, v danej veci podľa názoru odvolacieho súdu iniciovala konanie, hoci si mala a mohla byť vedomá nedôvodnosti svojho nároku. Pre priznanie výživného na manžela hmotné právo vyžaduje, aby bola životná úroveň manželov zásadne odlišná, pričom oprávneným sa ho domáhať je ten manžel, ktorého životná úroveň je nižšia. Navrhovateľka si uplatnila svoj nárok na súde napriek tomu, že jej majetkové a finančné pomery vyplývajúce najmä z jej predchádzajúceho vysokonadštandardného príjmu, sú prinajmenšom rovnaké, ak nie lepšie ako na strane jej manžela, pričom tento záver potvrdilo aj vykonané dokazovanie. Cieľom navrhovateľky zjavne nebolo dosiahnuť úspech v konaní, ale zaťažovať povinného časovo a finančne. Napriek skutočnosti, že už v ranom štádiu konania po vyjadrení sa povinného k návrhu bolo zjavné, že životná úroveň navrhovateľky nie je nižšia ako životná úrovňou povinného, navrhovateľka naďalej trvala na svojom návrhu. Uvedené svedčí o účelovosti jej konania. Bezdôvodné vyvolanie súdneho konania ako nástroja na šikanu iného subjektu nemôže požívať právnu ochranu v podobe absencie zodpovednosti za výsledok konania. Civilný mimosporový poriadok vychádza zo zásady, že každý znáša trovy konania, ktoré mu vznikli, nie preto, aby umožňoval svojvoľné uplatňovanie si zjavne bezdôvodných nárokov, ale naopak aby chránil dobromyseľné subjekty konania. 19. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že v posudzovanej veci nastali okolnosti spočívajúce v účelovom konaní navrhovateľky, na základe ktorých je spravodlivé priznať povinnému proti navrhovateľke náhradu trov konania. Povinný mal vo veci plný úspech, preto mu patrí plná náhrada trov konania. Povinný si v priebehu prvoinštančného konania uplatnil voči navrhovateľke náhradu trov konania na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 15.3.2017, predmetné vyjadrenie povinného je potrebné považovať za návrh na priznanie náhrady trov konania v zmysle § 57 C.m.p.. 20. Odvolací súd ďalej v súlade s § 58 C.m.p. zaoberal výškou náhrady trov konania, o ktorej je povinný rozhodnúť. Súčasťou odvolania povinného bolo i vyúčtovanie náhrady trov konania jeho právnou zástupkyňou. Pri určení hodnoty veci povinný vychádzal z hodnoty veci 5 000,- €, ktorá zodpovedá mesačnému výživnému za 20 mesiacov od 1.4.2015 do 30.11.2016. 21. Navrhovateľka sa domáhala určenia vyživovacej povinnosti vo výške 250,- € mesačne počnúc dňom podania návrhu, t.j. do 20.4.2015. Vyživovacia povinnosť by jej patrila do dňa zániku manželstva, hoci medzi účastníkmi súčasne s týmto konaním prebiehalo i konanie o rozvod manželstva, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie manželstvo účastníkov nebolo rozvedené. Navrhovateľkou uplatnený nárok na výživné by sa preto mal považovať za nárok na opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, kedy sa v zmysle § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ako „Vyhláška“) tarifná hodnota veci určuje ako päťnásobok ročného plnenia (250,- € × 12 mesiacov × 5 rokov), t.j. 15 000,- €. Nakoľko si však povinný uplatnil náhradu trov konania vo výške zodpovedajúcej tarifnej hodnote veci 5 000,- €, odvolací súd mu nemohol priznať viac, než žiadal. Pri tarifnej hodnote veci 5 000,- € predstavuje tarifná odmena advokáta za jeden úkon právnej služby čiastku 180,90 €. 22. Z obsahu spisu vyplýva, že trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo : I. Siedmych úkonov právnej služby podľa § 13a ods. 1 Vyhlášky s tarifnou hodnotou úkonu právnej služby 180,90 €: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, rok 2015 (§ 13a ods. 1 písm. a/ Vyhlášky); písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie k návrhu na začatie konania, zo dňa 23.6.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/ Vyhlášky); účasť na pojednávaní dňa 12.11.2015, 3.11.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d/ Vyhlášky; písomné podania na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 7.11.2016 (§ 13a ods. 1 písm. c/ Vyhlášky); účasť na pojednávaní dňa 1.12.2016, 15.3.2017 (§ 13a ods. 1 písm. d/ Vyhlášky). Spolu úkony právnej služby 1.266,30 €. Režijného paušálu - 3 × 8,39 € (za rok 2015), 3 × 8,58 € (za rok 2016) a 1 × 8,84 € (za rok 2017). Spolu režijný paušál 59,75 €. II. Náhrady za stratu času za cesty V. - A. a späť, trvanie cesty 1:20 hod. tam a 1:20 hod. späť, t.j. spolu 6 začatých polhodín za jednu cestu, pričom za každú začatú polhodinu patrí právnemu zástupcovi náhrada vo výške 1/60 výpočtového základu podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky aktuálneho pre daný rok, a to za: účasť na pojednávaní dňa 12.11.2015 - 6 polhodín × 13,98 €, t.j. 83,88 €; účasť na pojednávaní dňa 3.11.2016 - 6 polhodín × 14,30 €, t.j. 85,80 €; účasť na pojednávaní dňa 1.12.2016 - 6 polhodín × 14,30 €, t.j. 85,80 €;účasť na pojednávaní dňa 15.3.2017 - 6 polhodín × 14,73 €, t.j. 88,38 €. Spolu náhrada za stratu času 343,86 €. III. Náhrady cestovných výdavkov za cesty V. - A., B. a späť, vzdialenosť 50 km, vzdialenosť spolu 100 km, osobným automobilom Š. T. s priemernou spotrebou 5,4 l na 100 km, podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 16 ods. 4 Vyhlášky, a to za: účasť na pojednávaní dňa 12.11.2015 - vzdialenosť 100 km, spotreba 5,4 l/100 km, cena pohonných hmôt 1,160 €/liter, základná náhrada 0,183 €/km), t. j. 24,56 €; účasť na pojednávaní dňa 3.11.2016 - vzdialenosť 100 km, spotreba 5,4 l/100 km, cena pohonných hmôt 1,160 €/liter, základná náhrada 0,183 €/km), t. j. 24,56 €; účasť na pojednávaní dňa 1.12.2016 - vzdialenosť 100 km, spotreba 5,4 l/100 km, cena pohonných hmôt 1,160 €/liter, základná náhrada 0,183 €/km), t. j. 24,56 €; účasť na pojednávaní dňa 15.3.2017 - vzdialenosť 100 km, spotreba 5,4 l/100 km, cena pohonných hmôt 1,160 €/liter, základná náhrada 0,183 €/km), t. j. 24,56 €. Spolu náhrada cestovných výdavkov v sume 98,24 €. 23. Odvolací súd priznal povinnému náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia podľa obsahu spisu a v zmysle ich vyčíslenia jeho právnou zástupkyňou zo dňa 26.5.2017. Upravil ich iba v časti náhrady cestovných výdavkov, kde si právny zástupca povinného nesprávne účtoval túto náhradu zodpovedajúcu priemernej spotrebe jeho automobilu 5,5 l/100 km, hoci v predloženom technickom preukaze vozidla je udávaná priemerná spotreba 5,4 l/100 km. Na celkovú výšku náhrady trov konania však uvedená nepresnosť nemala vplyv, nakoľko náhrada trov právneho zastúpenia spolu (t. j. po vyššie uvedenej korekcii náhrady cestovných výdavkov) predstavuje sumu 1.768,15 €, avšak povinný si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia iba v sume 1.688,09 €. Náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.688,09 € odvolací súd povinnému i priznal, nakoľko mu nemohol priznať viac, než čoho sa domáhal. Nakoľko je povinný zastúpený advokátom, odvolací súd v zmysle § 263 ods. 1 C.s.p. zaviazal navrhovateľku nahradiť trovy právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne povinného. 24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania tak, ako je uvedené vo výškovej časti tohto uznesenia. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 55 C.m.p.. Odvolacím súdom vyššie uvedené záver o tom, že v posudzovanej veci nastali také okolnosti, pre ktoré je priznanie náhrady trov konania povinnému spravodlivé, sa vťahujú na celé konanie, vrátane odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že povinnému vznikli trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní za jeden úkon právnej služby - odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej (odvolanie voči napadnutému rozsudku v rozsahu náhrady trov konania) zo dňa 25.6.2017 (§ 13a ods. 2 písm. b/ Vyhlášky) a to vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny (180,90 € : 2), t.j. 90,45 €. Zároveň v súvislosti s týmto úkonom právnej služby vznikol povinnému nárok na náhradu režijného paušálu za rok 2017 vo výške 8,84 €. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že za ďalšie podanie povinného v odvolacom konaní, za repliku k vyjadreniu navrhovateľky, mu náhrada trov konania v zmysle Vyhlášky nepatrí, nakoľko nešlo o podanie vo veci samej a v zmysle 13a ods. 2 písm. b/ Vyhlášky patrí právnemu zástupcovi odmena len za odvolanie proti nemeritórnemu rozhodnutiu a vyjadrenie k nemu (k odvolaniu), nie aj za ďalšie podania v odvolacom konaní. Spolu trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 99,29 €. Nakoľko je povinný zastúpený advokátom, odvolací súd v zmysle § 263 ods. 1 C.s.p. zaviazal navrhovateľku nahradiť trovy právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne povinného. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).