Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/493/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415205731 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415205731.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: T.. J. R., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX X., zastúpenej JUDr. Petrom Fratričom, advokátom so sídlom Timravina 9, 811 06 Bratislava, proti manželovi: T. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX X., zastúpeného JUDr. Róbertom Bockaničom, advokátom, so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom K. R., nar. XX.XX.XXXX, Y. R., nar. XX.XX.XXXX, P. R., nar. XX.XX.XXXX, C. R., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 14.06.2016, č.k. 13P/99/2015-252, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti o výživnom m e n í tak, že manžel je povinný platiť výživné na maloletého K. R. nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne, na maloletého Y. R. nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne, na maloletú P. R. nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne a na maloletého C. R. nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám manželky. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 14.06.2016, č.k. 13P/99/2015-252 manželstvo účastníkov T.. J. R., rodenej X., nar. XX.XX.XXXX a T. R., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Bratislava IV- Devínska Nová Ves, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X rozviedol. Na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti R.: K., nar.XX.XX.XXXX, Y., nar. XX.XX.XXXX, P., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti manželke. Určil, že každý z rodičov má právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať mesačne na výživu maloletého K. sumou XXX eur, na maloletého Y. sumou XXX eur, na maloletú P. sumou XXX eur a na maloletého C. sumou XXX eur, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode. Styk manžela s maloletými deťmi upravil každý párny týždeň v mesiaci od piatka od 18.00 hod do nedele do 18.00 hod, za miesto preberania a odovzdávania maloletých detí určil miesto bydliska matky. Deklaroval, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. 2. O rozvode manželstva rozhodol podľa § 23 ods. 1, 2 Zák. o rodine, majúc z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvale rozvrátené a v súčasnej dobe si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Tým, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, zameral svoje dokazovanie na zistenie najvhodnejšieho modelu osobnej starostlivosti o deti z pohľadu ako záujmov maloletých detí, tak aj zabezpečenia práva oboch rodičov podieľať sa na starostlivosti a výchove maloletých detí na čas po rozvode manželstva. Vykonanú úpravu pomerov manželov k maloletým deťom zdôvodnil potrebou stability ich výchovného prostredia majúc na zreteli, že po ukončení spolužitia rodičov maloleté deti zostali v nepretržitej osobnej starostlivosti manželky, v ktorej nezistil žiadne závady. Mal za preukázané, že aj napriek tomu, že manžel nezabezpečuje riadne denne starostlivosť a výdavky maloletých detí, tieto všetky štyri v školských zariadeniach vynikajúco prosperujú. O zastupovaní maloletých detí a správe ich majetku rozhodol rešpektujúc záujmy maloletých detí, kedy pri výkone týchto rodičovských práv budú rodičia aj po rozvode manželstva rovnocenní. Zároveň upravil styk manžela s maloletými deťmi v súlade s § 25 ods. 3 Zákona o rodine v primeranom rozsahu a v záujme maloletých detí za účelom zabezpečenia ich riadnej výchovy a prehlbovania vzájomných vzťahov a väzieb medzi maloletými deťmi a ich otcom, rešpektujúc vyjadrený názor maloletých detí pred súdom. S prihliadnutím na vek a potreby maloletých detí manželkou v konaní preukázané, ako aj príjmy rodičov, s ohľadom na nárok detí na vyplácanie rodinných prídavkov dospel k záveru, že výživné vo výške XXX eur na maloletého K., XXX eur na maloletého Y., XXX eur na maloletú P. a XXX eur na maloletého C. XXX Eur je primerané a zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti. Pri rozhodovaní vychádzal z možností a schopností manžela, ktorý podniká, jeho základ dane za rok 2015 predstavoval výšku X.XXX,XX . eur. Uviedol, že s prihliadnutím na vynikajúce prosperovanie a aktivity maloletých detí aj mimo školy, uvedené sumy výživného sú v tomto prípade potrebné na pokrytie nevyhnutných mesačných výdavkov maloletých detí zo strany ich otca, ktorý je povinný si svoje osobné mesačné výdavky prehodnotiť tak, aby si mohol v prvom rade plniť súdom určenú vyživovaciu povinnosť. O trovách konania rozhodol podľa § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) platného do 30.06.2016. 3. Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie manželka. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť a výživné určiť na maloletého K. v sume XXX eur, na maloletého Y. v sume XXX eur, na maloletú P. v sume XXX eur a na maloletého C. v sume XXX eur mesačne. Súdu prvej inštancie vytkla, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mala za to, že určené výživné nezodpovedá možnostiam a schopnostiam manžela a ani odôvodneným potrebám maloletých, pričom nezohľadňuje ani stanovisko kolízneho opatrovníka k výške výživného. Uviedla, že manžel priamo súhlasil s výškou výživného ktorú požadovala, keď vo svojom návrhu, ktorým sa domáhal zverenia maloletých detí do svojej starostlivosti požadoval určiť rovnakú výšku výživného. Určené výživné vzhľadom na jeho možnosti je neprimerane nízke a jeho výška nie je pre manžela dostatočne motivačná, aby vyvinul úsilie na vyšší zárobok, ktoré je možné od neho spravodlivo očakávať. Zdôraznia, že manžel počas trvania spoločnej domácnosti prispieval na výživu maloletých detí mesačne sumou XXXX eur, disponuje vlastnými úsporami, dvoma motorovými vozidlami, a ako živnostník remeselník má možnosti a schopnosti dosahovať príjem ktorým by dokázal hradiť požadované výživné. Poukázala na životnú úroveň maloletých detí počas trvania spoločnej domácnosti a ich náklady na odôvodnené potreby, ktoré by mali v ich záujme zostať zachované. Zdôraznila že výdavky maloletých detí v konaní riadne vyčíslila a preukázala a tieto manžel nespochybnil. Uviedla, že manžel sa o maloleté deti osobne nestará, na ich výživu neprispieva žiadnymi vecnými plneniami a preto za nespravodlivé považuje, aby sa pri jej miere osobnej starostlivosti o maloleté deti mala na ich výdavkov podieľať v dôsledku vo väčšom rozsahu ako manžel. 4. Manžel prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu manželsky navrhol odvolanie zamietnuť. 5. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu manželky zotrvával na svojich doterajších vyjadreniach a rozhodnutie vo veci výšky výživného na maloleté deti ponechal na úvahu odvolacieho súdu. 6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., zaujmúc stanovisko, že odvolanie manželky je čiastočne dôvodné. 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 9. Tým, že predmetom odvolacieho konania v konaní o rozvod manželstva je iba časť konania týkajúca sa úpravy pomerov manželov k maloletým deťom odvolací súd bude používať označenie účastníkov: matka, otec, maloleté deti. 10. Odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho konanie je rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, podanom pred nadobudnutím účinnosti nového procesného poriadku (C.s.p. a C.m.p. účinné od 01.07.2016). Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním matky len v časti určenia výživného na maloleté deti na čas po rozvode. Súd prvej inštancie rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu avšak so záverom ku ktorému v otázke výšky výživného na maloleté deti dospel sa odvolací súd nestotožnil. Súd prvej inštancie pri určovaní výživného nedostatočne vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. neprihliadol na strane maloletých detí na ich odôvodnené potreby, na strane rodičov na ich zistené zárobkové a majetkové pomery, na ich možnosti a schopnosti, ako aj na výkon osobnej a výlučnej starostlivosti matky o maloleté deti. 11. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti ( resp. pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného ) má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. 12. Pokiaľ ide o náklady na odôvodnené potreby maloletých detí, tieto je na základe dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie možné ustáliť v sumách vyčíslených a preukázaných matkou, ktoré otec v konaní nerozporoval. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že uvedené mesačné náklady na potreby maloletých detí nie sú nadštandartné či nadhodnotené a zodpovedajú v konaní preukázanej životnej úrovni rodičov, na ktorej majú maloleté deti právo podieľať sa. 13. Odvolací súd sa v prejednávanom prípade nestotožnil s výškou výživného určenou súdom prvej inštancie, keď túto považoval za neprimeranú zisteným odôvodneným potrebám detí v konaní preukázaným, vzhľadom na fyzický vek detí, náklady spojené so školskou dochádzkou, ich štúdiom a mimoškolskými aktivitami a ich všeobecným rozvojom. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku ako i vykonaného dokazovania správne vyplýva, že výška výživného bola určená aj s ohľadom na skutočnosť, že otec sa nepodieľa na osobnej starostlivosti a výchove o maloleté deti, na ich výživu neprispieva vecnými plneniami v takom rozsahu, ktoré by bolo možné považovať za plnenie si časti jeho vyživovacej povinnosti. Rovnako je možné z vykonaného dokazovania ustáliť, že osobnú starostlivosť o všetky štyri maloleté deti tak zabezpečuje iba matka, ktorá aj v prevažnej miere od odchodu otca zo spoločnej domácnosti hradí potreby maloletých detí ( bývanie, strava, ošatenie, náklady na zdravotný stav, školské a mimoškolské aktivity), a ktorá za účelom dosiahnutia vyššieho príjmu pracuje na základe dvoch pracovných úväzkov. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil možnosti a schopnosti otca pre plnenie výživného, keď dostatočne nezohľadnil jeho dlhoročnú prax a charakter jeho profesie, výšku jeho majetku a existenciu úspor, nezohľadnil jeho majetkovú účasť ako spoločníka v spol. O. O., s.r.o., a v neposlednom rade skutočnosť, že otec od odchodu zo spoločnej domácnosti preniesol komplexnú osobnú starostlivosť a výchovu maloletých detí na iba matku. Prvoradým kritériom pri určení výživného musia byť možnosti a schopnosti povinného rodiča determinované jednak jeho subjektívnymi predpokladmi - najvyššie dosiahnuté vzdelanie, odbornosť, dĺžka praxe v odbore a celkové pracovné skúsenosti, vek, zdravotný stav, ako aj objektívnymi okolnosťami - ponuka a dopyt na trhu práce, možnosti pracovného uplatnenia v danom regióne, využiteľnosť profesie, resp. vzdelania v národnom hospodárstve a pod. Otec za uvedenej situácie, keď sa o deti osobne nestará, môže všetok svoj čas využiť na výkon práce tak, aby zabezpečil výživu a potreby maloletých detí v primeranej miere, keďže na jeho strane ide o jedinú formu, akou sa na starostlivosti o maloleté deti podieľa. Odvolací súd pripomína, že žiaden z rodičov sa nemôže bezdôvodne zbaviť, a to ani čiastočne, svojej vyživovacej povinnosti k nezaopatrenému dieťaťu a preniesť tak ťarchu výživy na druhého rodiča. Každý rodič musí k tejto najzákladnejšej zákonnej povinnosti pristupovať s najväčšou zodpovednosťou a v záujme jej riadneho plnenia si upraviť a prispôsobiť aj svoj osobný a pracovný život. Nie je možné, aby rodič poskytujúci maloletému dieťaťu v plnej miere osobnú starostlivosť, supľoval za druhého rodiča jeho vyživovaciu povinnosť, pretože tým by sa mohol sám dostať do stavu finančnej núdze a ohroziť tak zabezpečovanie základných potrieb maloletého dieťaťa. Nezaopatrené dieťa má právo na poskytovanie výživy od obidvoch rodičov v súlade s ich reálnymi možnosťami a schopnosťami. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že úroveň možností a schopností otca umožňuje plnenie výživného na maloleté deti vo vyššom rozsahu ako ho upravil súdu prvej inštancie. Odvolací sud pri posúdení možností a schopností rodičov a ich majetkových pomerov, od ktorých sú potreby maloletých detí závislé ustálil, že výživné, ktoré je potrebné považovať za výživné určené v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, je na maloletého K. R. v sume XXX eur mesačne, na maloletého Y. R. v sume XXX eur mesačne, na maloletú P. R. v sume XXX eur mesačne a na maloletého C. R. v sume XXX eur mesačne. 16. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotiac odvolacie dôvody manželky ako čiastočné dôvodné rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti podľa § 388 C.s.p. zmenil. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p.. 19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Cs.p.).