Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415205859 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415205859.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci zmeny zverenia F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX H., plnoletého dieťaťa rodičov, matky I.. I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.. R., XXX XX H. a otca V.. M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX H., zastúpeného advokátskou kanceláriou MNP Legal, s.r.o., so sídlom Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, v konaní o návrhu otca na zmenu zverenia a o návrhu matky na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.10.2015, č.k. 25P/104/2015-117, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti zročného výživného m e n í tak, že zročné výživné na plnoletú F. N., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 01.07.2014 do 31.10.2015 v sume 2.560 eur je matka povinná zaplatiť k rukám plnoletej F. N. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 28.10.2015, č.k. 25P/104/2015-117, vyhovel návrhu otca na zmenu zverenia maloletej F. N., nar. XX.XX.XXXX, z osobnej starostlivosti matky do jeho osobnej starostlivosti. Určil, že maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok obidvaja rodičia. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 160 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám otca počnúc dňom 01.07.2014. Zročné výživné za obdobie od 01.07.2014 do 28.10.2015 vo výške 2.560 eur matke povolil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh matky na zmenu zverenia maloletej F. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov zamietol. Týmto rozsudkom zmenil v príslušnej časti svoj rozsudok zo dňa 12.11.2012, č.k. 25P/236/2011-117, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.06.2013, č.k. 11CoP/77/2013-131. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 a 2 a § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že maloletá F. sa v júni 2014 presťahovala k otcovi a v konaní sa jednoznačne vyjadrila, že u otca chce aj naďalej zostať. V súvislosti s tým súd prvej inštancie maloletú zveril do osobnej starostlivosti otca považujúc jeho návrh na zmenu zverenia za dôvodný. Matku zaviazal prispievať na výživu maloletej F. sumou 160 eur mesačne zohľadniac príjmy obidvoch rodičov a vek a potreby maloletej. Zároveň zamietol návrh matky na zverenie maloletej F. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s poukazom na obsah výpovede maloletej. Počiatok určenia výživného ustálil dňom 01.07.2014 a zročné výživné vypočítané do 28.10.2015 v sume 2.560 eur povolil matke zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016. 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Odvolací súd žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo aby odvolací súd vo veci rozhodol sám. Vyslovila prekvapenie nad rozhodnutím súdu prvej inštancie o zverení maloletej F. do starostlivosti otca na tak krátky čas do dosiahnutia jej plnoletosti. Za najvhodnejší spôsob považovala zverenie maloletej dcéry do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, aby sa tak mohla sama rozhodnúť, aký dlhý čas bude bývať u nej a u otca. Uviedla, že odchod dcéry z jej domácnosti prebiehal postupne, pričom od roku 2014 množstvo víkendov trávila bez jej súhlasu s otcom a jeho priateľkou na Morave. Dcére nikdy nebránila s otcom sa stretávať a aj teraz rešpektuje jej vôľu bývať u otca. Výživné na ňu neplatila, lebo bola súdom zverená do jej starostlivosti a mohla sa k nej kedykoľvek vrátiť. Pokiaľ F. niečo potrebovala, poskytla jej potrebnú sumu alebo s ňou zašla na nákup. Považovala za nehoráznu požiadavku otca na zaplatenie zameškaného výživného po všetkých ujmách, ktoré jej mal spôsobiť. Poukázala na svoj príjem cca 700 eur netto mesačne, absenciu úspor a splácanie bankového úveru. Výšku určeného výživného označila za likvidačnú s tým, že vzhľadom ku svojim finančným možnostiam si môže dovoliť hradiť výživné maximálne do výšky 70 eur mesačne. Určenie zročného výživného označila za nespravodlivé vo vzťahu k predošlému dlhu otca na výživnom a žiadala o odpustenie jeho úhrady. Mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nespravodlivé a nezohľadnilo spoločný príjem otca a jeho manželky do ich domácnosti, ktorý je v porovnaní s jej príjmom podstatne vyšší. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý považuje za vecne správny a v súlade s vykonaným dokazovaním. Odvolacie dôvody matky považoval za irelevantné a ničím nepodložené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil. 5. Plnoletá F. k odvolaniu matky uviedla, že výživné v sume 160 eur považuje za absolútne minimum vzhľadom na svoje životné náklady. Tvrdila, že u otca býva nepretržite od konca júna 2014 a otec jej hradí všetky potreby. K otcovi odišla dobrovoľne a svoj odchod matke vopred oznámila. Po odchode k otcovi jej matka kúpila veci v celkovej hodnote do 100 eur. Mala za to, že matke nespôsobí psychickú ani emocionálnu ujmu platenie výživného v sume 160 eur a v súvislosti so svojimi zvyšujúcimi sa nákladmi navrhla zvýšenie určeného výživného od 01.01.2017 na sumu 180 eur. 6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., dospejúc k záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p., ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol o zmene zverenia maloletého dieťaťa pochádzajúce z rozvedeného manželstva rodičov z osobnej starostlivosti matky do osobnej starostlivosti otca, na návrh otca podaný pred účinnosťou nového procesného poriadku (C.m.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý len matkou maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, pričom vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. 10. Odvolací súd dáva do pozornosti, že F. N. sa nadobudnutím plnoletosti dňa XX.XX.XXXX stala účastníčkou konania a zároveň došlo aj k zániku procesných podmienok konania v časti zmeny jej zverenia. 11. Čo sa týka odvolacích dôvodov matky smerujúcich k samotnej zmene zverenia, tieto s poukazom na vyššie uvedené už neboli predmetom skúmania odvolacieho súdu. Odvolacie dôvody napádajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške bežného výživného a o samotnom nároku na uznanie zročného výživného nevyvolali potrebu zrušenia alebo zmeny odvolaním napadnutého rozsudku. Zmenu predmetného rozhodnutia si vyžiadala len skutočnosť, že zročné výživné bolo vypočítané súdom prvej inštancie v sume 2.560 eur za obdobie od 01.07.2014 až do 31.10.2015 a nie do 28.10.2015 tak, ako je v ňom uvedené. 12. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia dopĺňa, že pri určení výživného súd prvej inštancie správne vychádzal z príslušných ustanovení Zákona o rodine, kedy je prvoradou úlohou súdu ustáliť možnosti a schopnosti povinného rodiča pre plnenie výživného v prospech oprávneného dieťaťa. Z vykonaného dokazovania a hodnotenia vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie vyplýva, že pri rozhodovaní o výške výživného boli zohľadnené všetky skutočnosti preukázané tak na strane matky ako povinnej, ako aj na strane plnoletej F. ako oprávnenej, vrátane pomerov otca, v domácnosti ktorého plnoletá F. žije. Nie je možné akceptovať požiadavku matky o odpustenie zročného výživného, keď základnou zákonom danou povinnosťou každého rodiča je na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa nielen prispievať, ale ho riadne uživiť, a to aj na svoj vlastný úkor. 14. Odvolací súd stotožniac sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a v časti zročného výživného ho podľa § 388 C.s.p. zmenil pre nesprávny výpočet celkovej sumy zročného výživného z dôvodu už vyššie uvedeného. 15. K požiadavke plnoletej F. zvýšiť výživné určené v rozsudku súdu prvej inštancie od 01.01.2017 na sumu 180 eur odvolací súd uvádza, že predmetom odvolacieho konania je len posúdenie odvolacích dôvodov obsiahnutých v odvolaní matky a správnosti rozsudku súdu prvej inštancie. 16. Z dôvodu nesprávne uvedeného dátumu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie v jeho písomnom vyhotovení 28.11.2015 namiesto správneho dátumu 28.10.2015, bude povinnosťou súdu prvej inštancie tento nedostatok odstrániť opravným uznesením. 17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 58 C.m.p. v spojení s § 52 C.m.p. a § 396 C.s.p. 18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).