Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/143/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415208166 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415208166.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., reg. č. 572 79 667, Strawinskylaan 933, Amsterdam, 1077XX, Holandské kráľovstvo, zast. Advokátskou kanceláriou Goliášová Gabriela, s.r.o., IČO: 47 234 679, ul. 1. Mája č. 173/11, Trenčín, adresa na doručovanie: Teplická ul. č. 7434/147, Piešťany, proti žalovanej: O. T., A.. XX.XX.XXXX, W. M. J.. Č.. XXX/X, W., o 1.868,64 eur s prísl., na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 10. októbra 2016, č .k. 16C/362/2015-74, takto r o z h o d o l : Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej plniť dlh v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur tak, že splatnosť prvej mesačnej splátky nastane počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku sa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 259,26 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 309,26 eur od 18.10.2014 do 26.11.2014, s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 269,26 eur od 27.11.2014 do 27.01.2015, s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259,26 eur od 28.01.2015 do zaplatenia, všetko v splátkach 30,- eur mesačne splatných vždy do 20-teho dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom november 2016 pod stratou výhody splátok s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel so žalovanou úverovú zmluvu o poskytnutí bezúčelového revolvingového úveru vo výške kreditného limitu 650,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe 26,28 % a 11,88 %, bez uvedenia RPMN, s dohodnutou výškou splátky 4 % z dlžnej čiastky. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná prostredníctvom platieb kartou a výberov z bankomatu v období od 27.11.2009 do 12.01.2013 čerpala úver v celkovej výške 2.412,76 eur, pričom uhradila celkovo 2.153,50 eur, z ktorých právny predchodca žalobcu započítal na istinu 830,09 eur, na úroky za hotovostné operácie 171,84 eur, na úroky 894,- eur, na poplatky za zaslanie upomienky 72,- eur, na poplatky za výber z bankomatu 42,- eur, na poplatky za výpis z účtu 70,09 eur, na opravné úroky 43,01 eur, na zmluvnú pokutu 30,47 eur. Ku dňu zosplatnenia 30.09.2014 dlh podľa vyčíslenia právneho predchodcu žalobcu predstavoval sumu 1.575,97 eur. Žalovaná na zosplatnený úver zaplatila 40,- eur dňa 08.10.2014, 40,- eur dňa 26.11.2014 a 10,- eur dňa 27.01.2015. Z oznámenia o postúpení pohľadávky postupcom Home Credit Slovakia, a.s. vyplýva aktívna legitimácia žalobcu v konaní a jeho právna subjektivita bola preukázaná výpisom z obchodného registra podľa predpisov Holandského kráľovstva. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Pri skúmaní podstatných náležitostí úverovej zmluvy zistil, že v nej nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročná úroková sadzba spotrebiteľského úveru, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ide o náležitosti vyplývajúce z § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Výška úrokovej sadzby je podstatnou náležitosťou zmluvy a ako taká musí byť stanovená jasne a určite, nemôže byť uvedená dvomi údajmi, ako tomu bolo v spornej úverovej zmluve. Zmluva o spotrebiteľskom úvere ďalej neobsahovala žiaden údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, hoci aj podľa tvrdenia žalobcu boli v splátkach zahrnuté zmluvné úroky, príslušná časť istiny a ostatné poplatky podľa Sadzobníka, čo vyplýva aj z výpisu čerpania, splátok a úhrad. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že v spotrebiteľských vzťahoch nie je prípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli zahrnuté do úverových podmienok alebo iných externých dokumentov, na ktoré samotná zmluva len odkazuje, a to jednak práve s ohľadom na spotrebiteľskú povahu vzťahu a zároveň s odkazom na kogentne vyžadovanú písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Písomná forma je zachovaná, ak je zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom všetkými jej účastníkmi. Úverové podmienky by nemali obsahovať ustanovenia, ktoré predstavujú dohodu o zákonom stanovených náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj preto, že bežný spotrebiteľ nepredpokladá úpravu pre neho najvýznamnejších skutočností týkajúcich sa základných podmienok spotrebiteľského úveru v menej prehľadných úverových podmienkach, prípadne iných k zmluve pripojených písomnostiach. Keďže predmetná úverová zmluva neobsahovala náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/ zák. č. 258/2001 Z.z., súd prvej inštancie vyhodnotil poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 tohto zákona. Žalobcovi tak priznal len rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru bez úrokov, poplatkov, zmluvných pokút, upomienok a úhradami žalovanej, čo činí 309,26 eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. S prihliadnutím na situáciu žalovanej - dôchodkyne s nízkym príjmom starajúcej sa o syna s nepriaznivým zdravotným stavom súd prvej inštancie postupom podľa § 232 ods. 4 C.s.p. určil, že peňažné plnenie žalovaná vykoná v splátkach po 30,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaná sa dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd prvej inštancie ju zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 309,26 eur od 18.10.2014 (deň nasledujúci po uplynutí 15 - dňovej lehoty na plnenie po vyhlásení splatnosti úveru) do 26.11.2014 (čiastočnej úhrady splatného úveru), 8,05 % ročne zo sumy 269,26 eur od 27.11.2014 (deň nasledujúci čiastočnej úhrade splatného úveru) do 27.01.2015 (čiastočná úhrada splatného úveru), 8,05 % ročne zo sumy 259,26 eur od 28.01.2015 (deň nasledujúci po čiastočnej úhrade splatného úveru) do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. a v súlade s § 3, v spojení s § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z. z. Keďže sa žalobca domáhal priznania úrokov z omeškania aj za deň 17.10.2014, ktorý bol pätnástym dňom lehoty na plnenie a do omeškania sa žalovaná dostala až deň nasledujúci, t. j. 18.10.2014, v prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu v časti príslušenstva zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnejšej žalovanej náhradu trov voči procesne menej úspešnému žalobcovi nepriznal, keďže jej v konaní žiadne trovy nevznikli. 4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie. Žalobca má za to, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nutne uvedené v jednom dokumente za predpokladu, že tieto sú vyhotovené písomne v inom dokumente alebo zachytené na inom trvalom nosiči, pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje jednoznačný a presný odkaz na tieto písomnosti alebo iné trvalé nosiče. Sporná úverová zmluva obsahuje jednoznačné a presné odkazy na Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., resp. na ďalšie písomné dokumenty alebo iné trvalé nosiče, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, čo vyplýva zo znenia predmetnej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX a z Úverových zmluvných podmienok. Pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru, túto nie je možné pri spotrebiteľskom úvere poskytnutom formou tzv. revolvingového úveru určiť, pretože úverový vzťah je dojednaný na dobu neurčitú. Výška splátok, resp. spôsob ich výpočtu je podrobne uvedený v hlave 5 § 2 úverových podmienok. Na základe týchto údajov je možné v priebehu revolvingu určiť termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru za predpokladu, že klient už nebude čerpať ďalšie finančné prostriedky do výšky úverového rámca. Podľa žalobcu teda predmetná úverová zmluva obsahuje náležitosti v súlade s § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. K neurčitosti úverovej zmluvy v časti určenia ročnej úrokovej sadzby žalobca v odvolaní namietal, že úverová zmluva obsahuje jednoznačné odkazy na úverové zmluvné podmienky, ako aj na sadzobník. Zo sadzobníka nepochybne vyplýva spôsob určenia ročnej úrokovej sadzby, pričom je rozhodujúca výška čerpaných finančných prostriedkov, čo znamená, že ak klient vyčerpá čiastku nižšiu ako 1.000,- eur, ročná úroková sadzba je 26,28 %, ak klient vyčerpá čiastku vyššiu ako 1.000,- eur, ročná úroková sadzba bude vo výške 11,88 %. Obe úrokové sadzby sú teda zdôvodnené a určité. Z toho je podľa žalobcu zrejmé, že zmluva obsahuje náležitosti v zmysle s § 4 ods. 2 písm. h/ zák. č. 258/2001 Z.z. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že z ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. nevyplýva, že úverová zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov takým spôsobom, aby tieto údaje boli uvedené samostatne pre každú jednotlivú položku, t. j. aj pre istinu, úroky a iné poplatky. Podľa názoru žalobcu je v súlade so zákonom, aby v úverovej zmluve bola uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spoločne. V predmetnej úverovej zmluve je uvedená výška mesačnej splátky vo výške 4 % z dlžnej čiastky. Žalobca má za to, že takáto formulácia spĺňa náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona i čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48/ES. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná a napadla ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie konal v jej neprítomnosti, hoci k tomu nedala svoj súhlas. Právnemu predchodcovi žalobcu splácala dlh po 40,- eur, ani raz nebola v omeškaní. V júni 2014 dlhovala sumu 160,54 eur, ktorú zaplatila po telefonickej dohode v 4 splátkach po 40,- eur. Za nejaký čas začali vydieračské telefonáty, ktorými od nej požadovali 100,- eur mesačne. V jej katastrofálnej finančnej situácii je pre ňu likvidačné dávať sumu 30,- eur mesačne podvodníkom. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu, ani odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech. 7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie týkajúce sa veci samej, správne zistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil. Pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku. 8. Podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob, výpočtu celkových nákladov spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere upravoval zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009. Ust. § 4 zákona taxatívne vymedzilo náležitosti, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. 9. Súd prvej inštancie správne vyslovil bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru s odkazom na ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, keď mal preukázané z obsahu úverovej zmluvy, že v nej absentujú zákonné náležitosti vyplývajúce z § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/ zák. č. 258/2001 Z.z. Odvolací súd považuje závery súdu prvej inštancie v tomto smere za náležité a na zdôraznenie ich správnosti predkladá ďalšiu argumentáciu. 10. Údaj o konečnej splatnosti úveru musí byť vymedzený konkrétnym dátumom, preto je bezpredmetná argumentácia žalobcu, že konečná splatnosť pri revolvingovom úvere sa nedá určiť. Účelom ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch je zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ jasne a bez pochybností a ďalších výpočtov informovaný, kedy nastane konečná splatnosť úveru, t.j. dokedy bude splácať úver. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve nie je uvedený ani tak, aby sa dal bez pochybností určiť s odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich počet. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť v zmluve vyjadrená presným dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade ide o náležitosť predpokladanú zákonom. Samotný žalobca, ktorý pravidelne nadobúda pohľadávky zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., musí mať vedomosť (rovnako ako i odvolací súd z úradnej činnosti) o tom, že bežne sa v obchodnom styku uzatvárajú zmluvy o revolvingovom úvere s uvedením jeho konečnej splatnosti, prípadne i doplnené o podmienené predĺženie trvania zmluvy o revolvingovom úvere za splnenia vopred dohodnutých zmluvných podmienok opäť na dobu určitú. Úverová zmluva je konsenzuálnym kontraktom a už pri uzavretí zmluvy v deň jej uzavretia bez ohľadu na deň poskytnutia spotrebiteľského úveru musia byť dohodnuté jej podstatné obsahové náležitosti. Bolo preto povinnosťou právneho predchodcu žalobcu v úverovej zmluve jednoznačne a zrozumiteľne uviesť termín konečnej splatnosti úveru. Tento údaj sa však v zmluve nenachádza (úverové podmienky v Hlave 4, § 8 odkazujú na akúsi „rámcovú zmluvu“, ktorá sa uzatvára na dobu neurčitú). Žalobca v odvolaní odkazuje na znenie úverovej zmluvy, podľa ktorej termín splatnosti mesačnej splátky je vždy k 20. dňu v mesiaci, na Úverové podmienky a Sadzobník poplatkov a odmien upravujúcich výšku splátky, resp. spôsob jej výpočtu, pričom podľa jeho názoru je možné z týchto dvoch údajov určiť termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu však tento argument žalobcu neobstojí. Tento Výklad žalobcu je v rozpore s jazykovým znením právnej normy, pretože ak by zákonodarca považoval za postačujúce uviesť v zmluve údaje, z ktorých sa dajú iné informácie zistiť alebo vypočítať, tak by to tak uviedol. Nie je v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak žalobca predkladá spotrebiteľovi zmluvy, ktoré vyžadujú na zistenie podstatných otázok splácania úveru výpočty. Uvedené je i v priamom rozpore s tým, že v ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľskom úvere vyžaduje zákon pre spotrebiteľskú zmluvu výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, a samostatným ustanovením v § 4 ods. 2 písm. g/ zákona vyžaduje, aby bol okrem týchto skutočností uvedený i termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; teda zákon uvedené náležitosti zmluvy výslovne odlišuje. Neumožňuje uvedenie náležitostí obsiahnutých v ust. § 4 ods. 2 písm. g/ len odkazom na prípadný výpočet z údajov obsiahnutých ako náležitosť zmluvy v ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Čo sa týka výšky mesačnej splátky úveru aj táto je v úverovej zmluve uvedená neurčitým údajom 4 % z dlžnej sumy, nie je teda presne špecifikovaná spôsobom, ktorý vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona. Ustanovenia týkajúce zloženia a výšky jednotlivých zložiek splátok uvedené v úverových podmienkach (Hlava 5, § 2) sú formulované mimoriadne zložito, z pohľadu priemerného spotrebiteľa sú neprehľadné a ťažko pochopiteľné. 11. V rubrike spornej úverovej zmluvy označenej číslom 40 je uvedená ročná úroková sadzba 26,28 % a 11,88 % *. V záverečnej časti zmluvy malými a takmer nečitateľnými písmenami sa pri symbole * nachádza vysvetlenie, že údaj je závislý na výške čerpanej čiastky viď Sadzobník. Podľa názoru odvolacieho súdu takéto dojednanie ročnej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru je práve vzhľadom na jeho charakter nezrozumiteľné a neprehľadné. S poukazom na zásadu ochrany spotrebiteľa možno uvažovať o tom, že takto uvedený údaj akoby neexistoval. Na základe týchto skutočností dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 12. K odvolacej argumentácii žalovanej odvolací súd uvádza, že žalovaná bola riadne a včas predvolaná na súdne pojednávanie nariadené na termín 10.10.2016. Predvolanie prevzala dňa 30.08.2016 (č. l. 68). Svoju neúčasť ospravedlnila elektronicky dňa 09.10.2016 (č. l. 70) zo zdravotných dôvodov, ale nepožiadala súčasne o odročenie pojednávania. Podľa § 183 ods. 1 C.s.p. pojednávanie môže byť odročené len na návrh a z dôležitých dôvodov procesnej strany. Vzhľadom na absenciu návrhu žalovanej na odročenia pojednávania a preukázanie existencie vážnosti uvádzaných dôvodov neprítomnosti, súd prvej inštancie postupoval správne, keď prejednal vec v neprítomnosti žalovanej. Odvolacie argumenty žalovanej týkajúcej sa zlej sociálnej situácie neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zohľadnil sociálnu situáciu žalovanej tým, že jej umožnil plniť dlh v splátkach po 30,- eur mesačne, čo aj odvolací súd považuje za primerané. 13. Z uvedeného teda vyplýva, že dôvodné nie je ani odvolanie žalovanej. Napriek tomu odvolací súd nemohol napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu. V časti určenia splatnosti prvej mesačnej splátky dlhu (november 2016) je totiž napadnutý rozsudok nevykonateľný. Preto odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že určil splatnosť prvej mesačnej splátky vo výške 30,- eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p., v spojení s § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na rovnaký čiastočný úspech oboch sporových strán v odvolacom konaní o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).