Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/472/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415208387 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415208387.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX O., zastúpený matkou, dieťa rodičov: matky - P. W. rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX O., zastúpenej JUDr. Evou Kliniecovou, advokátkou, so sídlom Košická 37, 821 09 Bratislava, a otca - Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX O., zastúpený Mgr. Janou Pohančeníkovou, advokátkou, so sídlom Koprivnická 9/A, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 09.06.2016, č.k. 13P/169/2015-149, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 09.06.2016, č.k. 13P/169/2015-149, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na Q. W., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX eur na sumu XXX eur mesačne od 01.09.2014 vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky do 29.05.2016 a od 30.05.2016 k rukám plnoletého Q.. Vo zvyšku návrh na zvýšenie výživného a tvorbu úspor zamietol. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2014 do 09.06.2016 v sume X.XXX eur uložil otcovi zaplatiť k rukám plnoletého Q. do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08.04.2009, č.k. 23C/288/2008-78 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.10.2009, č.k. 14Co/218/2009-109 vo výroku o výživnom. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie odôvodnených potrieb plnoletého Q., ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Za preukázanú považoval zmenou pomerov u plnoletého Q. od poslednej úpravy výživného uplynutím časového obdobia 5 a pol roka a nástupom Q. v školskom roku 2014/2015 na stredoškolské štúdium na Gymnáziu L. W. v Bratislave. S postupom na vyšší stupeň vzdelávacieho procesu u Q. konštatoval úmerný nárast nákladov na výživu a výchovu, ktoré sú už tvorené okrem zabezpečovania základných životných potrieb, akými sú strava, bývanie, ošatenie či zdravotná starostlivosť, i nákladmi spojenými so štúdiom a prípravou na budúce povolanie, ktorých výšku je potrebné premietnuť do úhrad nákladov na jeho odôvodnené potreby, pričom nie je možné opomenúť ani náklady spojené s trávením jeho voľného času. Na strane Q. mal za preukázaný nárast výdavkov na jeho potreby aj v súvislosti s jeho aktívnym pôsobením v hokejovom klube HC W.. Pokiaľ ide o sumu zvýšeného výživného, túto sumu určil po ustálení priemerných mesačných výdavkov na Q. v sume približne XXX eur (po zohľadnení alikvotnej čiastky úhrady spojenej s bývaním a s pripomienkami otca) z ktorej určil sumu XXX eur zvýšené výživné zo strany otca a v sume XXX eur zo strany matky, ktorá má podľa názoru súdu prvej inštancie napriek tomu, že je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, možnosti a schopnosti zamestnať sa, zarobiť a prispieť takou istou sumou na výdavky maloletého ako otec. Dôvodil, že pre určenie vyživovacej povinnosti nie je smerodajné, aký je aktuálny príjem rodiča, ale aké sú jeho schopnosti a možnosti, t.j. koľko by si s ohľadom na svoje vzdelanie, danosti, osobný a zdravotný stav mohol zarobiť, pričom súd tiež prihliada i na životnú úroveň rodičov. Pri určení výšky výživného zohľadnil skutočnosť, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Zročné výživné, ktoré otcovi vzniklo za obdobie od 01.09.2014 do 09.06.2016 vo výške XXXX eur, mu uložil zaplatiť k rukám plnoletého syna v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 160 ods.1 O.s.p., o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ( platného do 30.06.2016 ). 3. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie otec, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o svojich majetkových a finančných pomeroch. Tvrdil, že jeho príjem, z ktorého súd pri poslednom rozhodovaní o výške výživného vychádzal bol vyšší o XXX eur mesačne. Poukázal na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva s matkou tvrdiac, že táto dostala finančnú hotovosť XX.XXX eur a XX.XXX eur na financovanie športovej činnosti Q.. Mal za to, že matka a plnoletý syn nepreukázali podstatnú zmenu pomerov, ktorá by bola dôvodom na zvýšenie výživného. Namietal, že súd prvej inštancie pri dokazovaní objektívne nevyhodnotil situáciu na jeho strane a nezaoberal sa vyhodnotením vzťahu syna k nemu. Namietal tvrdenia matky o jej príjme a poukázal na to, že matka počas trvania ich manželstva nepracovala, a ani nemala záujem sa zamestnať. Dôvodil, že pokiaľ matka žije z pasívneho príjmu XXX eur mesačne, je nereálne, aby znášala hradenie výdavkov na syna vo výške, zodpovedajúcej ňou vyčíslenej sume. Mal za to, že súd prvej inštancie výživné určil na základe nedostatočne vykonaného dokazovania, neumožnil mu sa vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. 4. K odvolaniu otca sa písomne prostredníctvom matky vyjadril plnoletý Q., ktorý vyjadril súhlas s rozsudkom súdu prvej inštancie považujúc ho za vecne správny. Mal za to, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, otázkami prednášanými otcom sa dostatočne zaoberal a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Správne súd prvej inštancie neprihliadol na otcom tvrdené skutočnosti súvisiace s vysporiadaním BSM rodičov po rozvode manželstva v roku 2009, ani na žiadnym spôsobom nepreukázanú existenciu pôžičiek otca a jeho finančných záväzkoch poskytnutých od jeho sestry. Mal za to, že otec účelovo zatajuje svoje majetkové pomery a svoju nadštandardnú životnú úroveň. Polemizovanie otca v súvislosti s poukazovaním na príjem matky je tendenčné, keď táto okrem jej osobnej starostlivosti financuje všetky jeho potreby ako aj náklady spojené s jeho športovou činnosťou. Zdôraznil, že okrem výživného mu otec nedáva nič nad rámec, netrávi s ním voľný čas, neberie ho na výlety či dovolenky, nedvíha mu telefón, nezaujíma sa oň a to aj napriek tomu, že býva v susednom dome. 5. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. 7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. 9. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb plnoletého Q., ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je doposiaľ plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08.04.2009, č.k. 23C/88/2008-78 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.10.2009, č.k. 14Co/18/2009-109. 10. Pokiaľ ide o dôvody odvolania otca, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie toho názoru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane plnoletého Q. k zmene pomerov, ktorú je potrebné čiastočne premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane plnoletého syna, túto súd prvej inštancie správne ustálil, správne ustálil aj jej počiatok porovnaním obdobia posledného rozhodnutia súdu o výživnom s obdobím školského roka 2014/2015. Odvolací súd v danom prípade poznamenáva že pri určení výšky výživného nebolo možné zohľadniť žiadne plnenia poskytované otcom nad rámec určeného výživného a ani prihliadnuť na podiel jeho osobnej starostlivosti o Q. za obdobie do nadobudnutia jeho plnoletosti. Pokiaľ sa otec odvoláva na jeho narušený vzťah so synom, táto skutočnosť nemá vplyv na posúdenie výšky výživného, navyše za stavu, keď sa otec so synom nestretáva, nekontaktuje sa s ním a neprejavuje žiadnu snahu o urovnanie ich vzťahov. Odvolací súd udáva, že nemožno považovať za sporné zvyšovanie potrieb Q. v súvislosti s nástupom na stredoškolské štúdium a nákladmi na jeho aktívnu športovú činnosť, tieto boli v konaní preukázané a zo strany súdu prvej inštancie aj správne ustálené. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca a jeho príjem, tento je aj podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilý na pokrytie zvýšených odôvodnených potrieb dnes už plnoletého syna, ktorých rozsah súd správne premietol do výšky čiastočne zvýšeného výživného. Uvedený záver korešponduje s právom dieťaťa, ktoré má zo zákona nárok na primerané výživné zo strany rodičov. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní zohľadnil schopnosti a možnosti otca, jeho príjmové a majetkové pomery, a výživné s poukazom na ustálenú zmenu pomerov na strane Q. od 01.09.2014 čiastočne, zohľadniac aj všetky otcom namietané skutočnosti primerane zvýšil. Pokiaľ otec namieta nedostatočne zisťovaný príjem matky a jeho výšku, s týmto sa odvolací súd stotožniť nemohol a udáva, že zvýšenie výživného o sumu XX eur mesačne vzhľadom na plynutie času od posledného rozhodnutia súdu a náklady na odôvodnené potreby plnoletého Q. pokryje len ich pomernú časť a v prevažnej miere ich tak, ako doposiaľ bude musieť zabezpečiť matka. 11. Určená výška výživného na plnoletého Q. W. podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti ( keď Q. dosiahol plnoletosť počas konania ), preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku, ktorým výživné zvýšil, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 12. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).