Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/77/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415208501 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415208501.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. B., narodený dňa XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - T. J., trvale bytom P.. P. XX, B., t.č. bytom E. XXX, okres F. a otec - X. B., bytom C. XX, Q., zastúpený Advokátskou kanceláriou Andrej Vlk, s.r.o., Gallayova 21, Bratislava, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a úpravu styku s maloletým dieťaťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 20. apríla 2016 č.k. 25P 172/2015-69, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 20. apríla 2016 č.k. 25P 172/2015-69 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 20. apríla 2016 č.k. 25P 172/2015-69 návrh otca na zníženie výživného zamietol. Súd prvej inštancie ďalej vo svojom rozhodnutí určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým L. B., narodeným dňa XX.XX.XXXX každý párny kalendárny týždeň v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s výnimkou letných, zimných, jarných a Veľkonočných prázdnin. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým nasledovne: a) každý rok od 01.07. od 9.00 hod. do 15.07. do 17.00 hod. a od 01.08. od 9.00 hod. do 15.08. do 17.00 hod., b) každý nepárny rok v čase od 23.12. od 17.00 hod. do 25.12 do 9.00 hod., c) každý párny rok v čase od 25.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod. a od 30.12. od 9.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 17.00 hod., d) každý nepárny rok od 9.00 hod. na Veľký piatok do 17.00 hod. vo Veľkonočný pondelok, e) každý párny rok od 17.00 hod. v nedeľu, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin do 17.00 hod. v piatok, ktorý je posledným dňom jarných prázdnin. Súd prvej inštancie tiež určil, že otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletého a súčasne matke uložil povinnosť maloletého k styku riadne pripraviť. V závere súd prvej inštancie určil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre maloletého L. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 25P 155/2011-137 zo dňa 13.02.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.02.2013, t.j. pred 3 rokmi. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej zistené, že otec v čase uzavretia rodičovskej dohody, resp. v čase posledného rozhodnutia o výživnom bol riadne zamestnaný a dosahoval príjem viac ako 1.000,- € priemerne mesačne netto a mal jednu vyživovaciu povinnosť. Matka v tom istom čase dosahovala príjem vo výške 106,- € mesačne, keďže pracovala iba na základe dohody o vykonaní práce. Súd prvej inštancie zistil, že v súčasnosti je otec tiež riadne zamestnaný, dokonca u toho istého zamestnávateľa, ako v čase posledného rozhodnutia o výživnom a dosahuje príjem asi o 100,- € mesačne vyšší ako predtým. Je síce pravdou, že v období od júla 2015 do januára 2016 došlo k čiastočnému zníženiu príjmu otca tým, že nastúpil na materskú dovolenku s ďalším dieťaťom, avšak aj napriek tomu poberal dávky v takej výške, že bol schopný prispievať na výživu maloletého sumou 120,- € mesačne. Súd prvej inštancie mal za to, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca sú dostatočné na to, aby si riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému L., ktorej výška je určená v spodnej hranici výživného určovaného pre deti v podobnom veku a za podobných podmienok. Súd prvej inštancie konštatoval, že otec je schopný zo svojho príjmu prispievať na výživu maloletého doposiaľ určeným výživným, a to aj po zohľadnení jeho ďalších vyživovacích povinností. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh otca, ako úplne nedôvodný zamietol. Čo sa týka návrhu otca na úpravu styku s maloletým, tento súd prvej inštancie považoval za dôvodný a vyhovel mu takmer v celom rozsahu s výnimkou návrhu v časti jarných prázdnin, o ktorých rozhodol tak, aby ich maloletý mohol stráviť s otcom nepretržite buď s víkendom pred prázdninami alebo s víkendom po prázdninách, čo súd prvej inštancie považoval za najlepšie riešenie. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a) O.s.p. 3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie otec, ktorý namietal, že súd prvej inštancie v rámci konania nedostatočne zistil skutkový stav, keď opomenul svoju povinnosť podľa ustanovení § 120 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tieto vady konania majú zároveň za následok, že rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko súd prvej inštancie sa v odôvodnení nedostatočne vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami ohľadne majetkových pomerov otca, ktoré tvoria nevyhnutný základ pre vydanie rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa zaoberal len príjmovou stránkou otca a konštatoval, že otec bol doteraz schopný prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 120,- €, a teda je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletého prispievať touto sumou. Takáto interpretácia je zjavne arbitrárna a zjednodušená, keďže absolútne ignoruje okrem iného tú skutočnosť, že v prípade, ak by si otec svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému neplnil, vystavil by sa riziku exekučných konaní a v neposlednom rade aj nebezpečenstvu trestného stíhania. Z tohto dôvodu otec považuje záver súdu prvej inštancie v tomto smere za neprijateľný. Za závažnejšiu však považuje tú skutočnosť, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní absolútne nezohľadnil zmenu pomerov na strane otca oproti poslednej úprave práv a povinností k maloletému. Súd prvej inštancie sa len obmedzil na konštatovanie, že v čase uzatvárania rodičovskej dohody v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV., sp.zn. 25P/155/2011, bol jeho príjem vo výške 1.000,- €, mal jednu vyživovaciu povinnosť a matka v tom istom čase dosahovala príjem vo výške 106,- €. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v súčasnosti je príjem otca o 100,- € vyšší, a preto jeho schopnosti a majetkové pomery sú dostatočné na to, aby si plnil vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške. Súd prvej inštancie však absolútne opomenul nasledovné skutočnosti: a) otec má v súčasnosti vyživovaciu povinnosť voči štyrom maloletým deťom, b) družka otca je toho času na rodičovskej dovolenke a teda otec je povinný zabezpečovať aj jej výživu, c) majetkové pomery matky sa nepochybne zlepšili, nakoľko je zamestnaná a navyše žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, ktorý je taktiež zamestnaný. Predovšetkým fakty uvedené pod písm. a) a b) považuje otec za absolútne rozhodujúce pri stanovení výšky výživného na maloletého a je o to prekvapujúcejšie, že súd prvej inštancie sa rozsahom vyživovacích povinností otca vôbec nezaoberal a v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Podľa súdnej praxe výživné má predstavovať 20 % až 30 % z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Preto je nevyhnutné, aby súd zistil výšku výživného na všetky osoby výživou odkázané na otca a bez zistenia týchto údajov nie je možné, aby dospel k spoľahlivému záveru v otázke stanovenia výšky výživného voči maloletému L.. Taktiež otec upozorňuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru uvedenému na strane 4 ods. 10 rozsudku, kde uvádza, že „Vykonaným L. B. Ď. I., Ž. H. V. Č.T. R. J. L., J.. V. Č. X. J. H. V. B. J. I. T. L. X. V. T. X.XXX,- €. F. Z. T. F. P. V. X..... V. Q.T. P. H. K. J. I., L. R. K. D. I. T. V. Č. X. J. H. V. T. L. X. T. H. XXX,- €. V. T. X..". Tento záver je zjavne nesprávny, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a priamo odporuje skutočnosti uvedenej na stane 4 ods. 3 rozsudku, kde súd uvádza, že „. XX.XX.XXXX P. H. J. I. T. H. G. XXXX L. F. XXXX L. X. XXX,XX M..". Zároveň súd prvej inštancie pri stanovovaní priemernej mzdy za obdobie február a marec 2016 vôbec nezohľadnil skutočnosť namietanú otcom, že v mzde za marec 2016 bol otcovi vyplatený preplatok na dani za predchádzajúci kalendárny rok. Vzhľadom na vyššie uvedené, otec žiada odvolací súd, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže otca prispievať na výživu maloletého L. B. sumou vo výške 50,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky odo dňa právoplatnosti rozsudku. 4. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.05.2017 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, otec, právny zástupca otca, a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom. 5. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol návrh na zníženie výživného, ako aj v časti úpravy styku otca s maloletým potvrdil, pretože je v týchto výrokoch vecne správny a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. 6. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 7. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 8. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prípadne pri rozhodovaní o znížení výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času. 9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie, vykonal podrobné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane maloletého L., ako aj na strane jeho rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2013), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci (v roku 2016). Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd na spresnenie uvádza, že naposledy bolo o výške vyživovacej povinnosti rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 13.02.2013 č.k. 25P 150/2011-137, kedy súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu tak, že otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého L. zvýšeným výživným zo sumy 2.000,- Sk t.j. 66,38 € na sumu 120,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 13.02.2013. Súd prvej inštancie v rámci výroku konštatoval, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 17.01.2008 č.k. 13P 330/2007-18, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.01.2008 a to časti výšky výživného na maloletého L.. Je nepochybné, že od uvedeného času t. j. od roku 2013 za jednak zmenili pomery na strane maloletého L., ktorý v čase rozhodovania t.j. v roku 2013 mal približne 7 rokov, pričom dnes má skoro 11 rokov a má náklady v súvislosti so štúdiom, výdavky so záujmami, s krúžkami a voľno časovými aktivitami, s ošatením a iné a taktiež zmena pomerov nastala aj na strane otca, nakoľko otec má 4 vyživovacie povinnosti, a to voči maloletému L. (11 rokov), plnoletému X. (18 rokov) maloletej A. (10 rokov) a maloletej A. (2 1 roka). Z obsahu spisu vyplýva, že maloletá A. B. je dcérou jeho družky O. U. a otec v konaní pred súdom uviedol, že maloletá A. nemala v rodnom liste otca uvedeného, preto sa on nechal zapísať do rodného listu maloletej A., ako otec maloletej, približne v januári 2015. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že samotná skutočnosť, že otcovi pribudli dve ďalšie vyživovacie povinnosti (osvojenie + narodenie dieťaťa) nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na zníženie výživného pre jedno maloleté dieťa, a to konkrétne pre maloletého L.. Z obsahu spisu vyplýva, že otec je riadne zamestnaný, v spoločnosti V. Q., T..Q.., pričom z potvrdenia o príjme od uvedenej spoločnosti vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem otca bol v období od 02/2016 do 03/2016 vo výške 944,- € (iné potvrdenie o príjme otec v konaní pred súdom nepredložil). V tejto súvislosti musí odvolací súd zdôrazniť, že otec má približne 40 rokov, v konaní pred súdom prvej inštancie otec nedeklaroval žiadne zdravotné problémy, inak povedané ide o zdravého muža v produktívnom veku, ktorý je výlučným vlastníkom bytu č. XX na C. ulici XX v Q. a k tomu prislúchajúcemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX, ktorý nadobudol otec kúpnou zmluvou v roku 2012. Z uvedeného listu vlastníctva taktiež vyplýva, že otec čerpal hypotekárny úver z K. T..Q.., pričom splátku hypotekárneho úveru vyčíslil na sumu vo výške 320,- € mesačne. Taktiež v rámci jeho výdavkov (č.l. 39) uviedol, že napríklad na stavu mesačne vynakladá sumu v rozmedzí od 400,- € do 450 ,- €. Z jeho vyčíslenia taktiež vyplýva, že pohonné hmoty mesačne otec tankuje vo výške cca 100,- €. V tejto súvislosti má odvolací súd za to, že výdavky otca len na pohonné hmoty predstavujú sumu 100,- € mesačne, pričom výživné na syna L. vo výške 120,- € mesačne, ktoré v sebe subsumuje stravu, cestovné, bývanie, školské potreby, oblečenie, obutie, drogériu, voľnočasové aktivity, záujmy, a iné, je podľa tvrdenia otca príliš vysoké. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti otca, že výživné na maloletého L. je určené na spodnej hranici vyživovacej povinnosti, a preto jeho zníženie (hoci za situácie, že otcovi pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti) neprichádza do úvahy. Je na zvážení a slobodnom rozhodnutí otca, koľko vyživovacích povinností bude mať, a ani jedno z detí nemôže trpieť tým, že otcovi sa narodilo ďalšie dieťa (respektíve otec si osvojil ďalšie dieťa). Na základe uvedeného, potom odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky týkajúce sa skutočnosti, že otcovi pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, ako neopodstatnené. Argument otca uvedený v odvolaní, že majetkové pomery matky sa nepochybne zlepšili, nakoľko je zamestnaná a žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom, ktorý je taktiež zamestnaný neobstoja, nakoľko v tomto konaní sa rieši zníženie vyživovacej povinnosti otca voči synovi L., a teda aj súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd upriamil svoje dokazovanie na zárobkové, osobné a majetkové pomery otca hoci zistenie majetkových pomerov matky je tiež významné, avšak nie rozhodujúce v tomto konaní. Inak povedané, matka je výživou k maloletému L. taktiež povinná, ale v tomto konaní sa nerieši jej vyživovacia povinnosť, ale vyživovacia povinnosť otca voči synovi. 10. Súd prvej inštancie (a podľa názoru odvolacieho súdu správne) zamietol návrh otca na zníženie výživného. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti ako vecne a právne správny potvrdil. 11. Otec súčasne podal odvolanie aj do úpravy styku, avšak toto svoje odvolanie žiadnym spôsobom neodôvodnil. V tejto súvislosti odvolací súd iba zdôrazňuje, že maloletý bol v konaní pred súdom prvej inštancie riadne vyslúchnutý, pričom styk otca s maloletým synom bol upravený a nariadený aj po zohľadnení výsluchu maloletého syna. Na základe uvedeného potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti upraveného styku ako vecne a právne správny potvrdil. 12. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 13. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).