Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/510/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415208712 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415208712.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Borisa Tótha, členov JUDr. Beáty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnému: Z. K., K..Č.. XXXXXX/XXXX, L. H. Č.. XXXX/XX, XXX XX L., štátny občan SR, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 426,88 EUR istiny s príslušenstvom pozostávajúcim z úroku vo výške 7,5% ročne zo sumy 426,88 Eur od 23.11.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 426,88 Eur od 23.11.2012 do zaplatenia, sumy dlžných úrokov z omeškania vo výške 376,26 Eur, trov rozhodcovského konania vo výške 91,97 Eur, trov exekučného konania a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Jana Virličová, Exekútorský úrad Vajnorská č. 100/ A, 831 04 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 16Er/2423/2015-47 zo dňa 17.05.2016, pomerom hlasov 2 : 1, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 16Er/2423/2015-47 zo dňa 17.05.2016 potvrdzuje. II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre neprijateľný zmluvný charakter rozhodcovskej doložky, ktorý vyvoláva následok nedostatku právomoci rozhodcovského súdu (Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882) na vydanie exekučného titulu. Súd prvej inštancie konštatoval, že záväzkový vzťah účastníkov konania je vzťahom spotrebiteľským a, že rozhodcovská doložka, ktorou mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu je uvedená len v nepodpísaných všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP“), v dôsledku čoho absentuje jej zákonom vyžadovaná obligatórna náležitosť a to písomná forma. 2. Voči tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov vymedzených § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie buď zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alebo rozhodnutie zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený súdu prvej inštancie a ním vydanému rozhodnutiu v rozsiahlej argumentácii vytýkal, že preskúmavaním zmluvy o úvere a v nej obsiahnutej rozhodcovskej doložky prekročil právomoci dané exekučnému súdu § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej „EP“) a § 45 ods. 1, 2 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Mal za to, že tieto ustanovenia umožňujú súdny prieskum zákonnosti len vo vzťahu k žiadosti súdneho exekútora, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučnému titulu, nie však vo vzťahu k listinám, na podklade ktorých bol titul vydaný. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku, ako exekučného titulu, je arbitrárnym a svojvoľným postupom v rozpore s § 45 a § 37 ZoRK. Konštatoval, že právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou res judicata a bráni opätovnému preskúmaniu veci. Poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR 2/2000, PL ÚS 21/2008, I. ÚS 17/2001, I. ÚS 390/2008, IV. ÚS 110/2009, I. ÚS 335/2006, III. ÚS 335/06, III. 264/2005 a II. ÚS 499/2012, v ktorom ústavný súd uviedol, že okresný i krajský súd v prejednávanej exekučnej veci prekročili svoju právomoc, keď okrem rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu preskúmavali aj obsah poistnej zmluvy vrátane VOP a z takto vykonaného listinného dôkazu dospeli k (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom založili svoj právny záver o právnej povahe rozhodcovskej doložky, ako neprijateľnej podmienky spôsobujúcej jej neplatnosť, čím znemožnili sťažovateľovi uplatniť právo priznané mu exekučným titulom. 2.1. Ďalej poukázal na § 93b <aspi://module='ASPI'&link='483/2001%20Z.z. %252393b'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona NR SR č. 483/2001 Z.z. <aspi:// module='ASPI'&link='483/2001%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o bankách, z ktorého vyplývala povinnosť oprávneného predložiť povinnému, ako klientovi, návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a bez akýchkoľvek dôvodov pre takýto záver, konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky pre hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa, bez uvedenia v čom táto nerovnováha spočíva. 2.2. Konštatoval, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vykonával nové samostatné dokazovanie a dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd bez toho, aby mal oprávnený možnosť sa k takto novo vykonaným dôkazom a k novo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. 2.3. Namietal, že neplatnosť rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol súd založiť ani na Smernici Rady 93/13/ EHS, ktorá je nezáväzným sekundárnym právnym aktom, ani na judikatúre ESD, ktorá je vo vzťahu k rozhodcovským doložkám všeobecná a nesmeruje voči jednotlivcom, teda ani voči účastníkom tohto konania nie je bezprostredne záväzná. V ďalšom odvolateľ citoval rozhodnutia okresných súdov a krajských súdov SR, ktoré svedčia v prospech argumentácie odvolateľa. Záverom poukázal na to, že súd prvého stupňa nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci odňal oprávnenému právo konať pred súdom a neprimerane zvýhodnil povinného. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, keďže doručovanú mu zásielku obsahujúcu odvolanie oprávneného v odbernej lehote neprevzal. 4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní osobou vyššieho súdneho úradníka za účinnosti zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP). Podaním odvolania za účinnosti Civilného sporového poriadku, nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvej inštancie, zohľadniac konštrukciu zachovania právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom 01.07.2016 (§ 470 ods. 2 veta prvá CSP) sú splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 385 CSP, oboznámil sa s procesným postupom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi uvedenými v odvolaní odvolateľa a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. 6. Podľa § 243d ods. 2 (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015) EP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (pozn. súdu, t.j. spotrebiteľské spory), a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Z obsahu spisu konajúceho súdu odvolací súd zistil, že exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 31.03.2015 doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ. 7.1. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, vydaný pod sp. zn. BW-A/1212/0162 zo dňa 21.02.2014. Z exekučného titulu vyplýva, že právny vzťah oprávneného a povinného bol založený zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX dňa 01.03.2006 a vzhľadom na jeho hmotnoprávny obsah a charakter účastníkov (zmluvných strán) ide o vzťah spotrebiteľský. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s odvolacími dôvodmi, ako aj s obsahom spisu súdu prvej inštancie skonštatoval, že exekučný súd je pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený a zároveň povinný v zmysle § 44 ods. 2 EP skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Zistenie naplnenia podmienok na výkon exekúcie je v zmysle § 44 EP jedným zo základných oprávnení a povinností exekučného súdu. Citované ustanovenie sa vzťahuje na všetky zákonom aprobované exekučné tituly, vrátane rozhodcovských rozsudkov, a to aj s ohľadom na § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, ktorý dopĺňa postup exekučného súdu v prípadoch, kde je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Citované ustanovenia je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti. 8. Súd sa pri skúmaní vykonateľnosti exekučného titulu zaoberá predovšetkým tým, či ide o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa EP (§ 41 ods. 2), či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej, ako aj po materiálnej stránke; ide o hmotnoprávne predpoklady exekúcie, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je aj požiadavka, aby bol exekučný titul vydaný orgánom s právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo/20/2008 z 22.4.2009, IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011). 9. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenom rozsahu, teda vzhľadom na vyššie uvedené, logicky musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou doložkou (zmluvou). Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom. Odvolacia námietka oprávneného, že súd prvej inštancie preskúmaním rozhodcovského rozsudku a rozhodcovskej doložky prekročil svoju zákonnú právomoc preto nie je dôvodná. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ konajúcemu súdu vytýka nemožnosť skúmania rozhodcovskej doložky/ zmluvy z hľadiska neprijateľných zmluvných dojednaní (§ 52 a nasl. OZ). Konštantná judikatúra súdov v tejto oblasti zaujala prevládajúci názor o prípustnosti a dôvodnosti takéhoto prieskumu. 10. Z obsahu spisu konajúceho súdu vyplýva, že svoj záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre neprijateľný zmluvný charakter takéhoto dojednania odvodil z toho, že z bodu 10. VOP vyplýva dohoda zmluvných strán, že: „všetky spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov alebo vykonávaním bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy tak, že pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania.“. Všeobecné Obchodné podmienky platné v čase uzavretia zmluvy o úvere nie sú účastníkmi zmluvy osobitne podpísané. 10.1. Odvolací súd sa v rozsahu odvolacích dôvodov preto zameral na skúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie o neprijateľnom charaktere zmluvného dojednania rozhodcovskej doložky a dospel k záveru, že právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom charaktere tohto zmluvného dojednania je správny. 11. Z obsahu účastníkmi podpísanej zmluvy, nie je s určitosťou zrejmé, či priložené VOP, súčasťou ktorých je aj odkaz na uzatvorenú rozhodcovskú doložku, sú (boli) súčasťou uzatvorenej zmluvy o úvere vzhľadom na odlišný charakter písma, formy, ako aj obsahu VOP a Zmluvy o úvere ako takej. 11.1. Zo Všeobecných obchodných podmienok, ani z textu samotnej účastníkmi podpísanej zmluvy nevyplýva poučenie (usmernenie) spotrebiteľa zo strany banky (dodávateľa), že v zmysle zákona nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. 11.2. Odvolací súd s poukazom na konštantnú judikatúru všeobecných súdov nepovažuje za právne relevantnú argumentáciu odvolateľa, že povinný ako spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť, resp. neprijať rozhodcovskú doložku. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR vo veci 5M Cdo 25/2012, v ktorom dovolací súd zaujal právny názor, že § 93b zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov nijako nezbavovalo oprávneného (banku) povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. 12. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa takejto doložky sa rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej dodávateľom, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať žalobu na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach rovnako opakovane vyslovil právny názor o ochrane práv spotrebiteľa ako slabšej strany (napr. MCdo 9/2012, 5 Cdo 61/2012, 5 Cdo 232/2012, 6 Cdo 1/2012, 6 Cdo 217/2012, 6 Cdo 1/2012). 13. Exekučný súd je v prípadoch rozhodcovských rozsudkov vydaných v spotrebiteľských veciach oprávnený skúmať súlad rozhodcovskej doložky so zákonom z hľadiska § 52 a nasl. OZ, ktoré je v týchto prípadoch dôvodné aplikovať. 13.1. Súdna prax rovnako ustálila, že rozhodcovský rozsudok pre exekučné konanie netvorí prekážku rozhodnutej veci a exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 EP a § 45 ods. 1 písm. a/ až c/ ZoRK oprávnený na jeho preskúmanie vrátane preskúmania rozhodcovskej doložky, od ktorej sa odvodzuje právomoc rozhodcovského (titulového) súdu. V tejto súvislosti je súd oprávnený podrobiť rozhodcovskú doložku prieskumu aj z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok (NS SR 6 Cdo 135/2012). Pri skúmaní vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, nakoľko iba rozhodcovská zmluva, ktorá je platne uzavretá môže založiť právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, a teda aj vykonateľnosť rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní (NS SR 2Oboer 68/2013, obdobne NS SR 6 Cdo 105/2011, 5 Cdo 230/2011, 6 Cdo 4/2013).Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie vyvodil z „obmedzenia“ práva spotrebiteľa (povinného), ako slabšej zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde. 14. Najvyšší súd SR, ako súd dovolací, už vo svojej judikatúre poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá v prípade, ak je žalobcom poskytovateľ úveru, resp. jeho právny nástupca, spotrebiteľovi neumožňuje brániť sa mimo rozhodcovského súdu, sťažuje prístup spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy (NS SR 6 Cdo 4/2013). 14.1. Neobstojí preto tvrdenie odvolateľa, že súd prvej inštancie posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky pre hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa, bez uvedenia v čom táto nerovnováha spočíva a bez akýchkoľvek dôvodov pre takýto záver, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie arbitrárne a nezákonné. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, konajúci súd nerovnováhu spôsobujúcu neprijateľnosť zmluvnej podmienky v súlade s konštantnou rozhodovacou činnosťou videl vo vylúčení možnosti spotrebiteľa uplatniť ochranu svojho práva i na všeobecnom súde. 15. Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie je poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov, ako sa nesprávne domnieva oprávnený, dôvodiac, že súd prvého stupňa vydaním napadnutého uznesenia povinnú neprimerane zvýhodnil. Cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, zaväzuje na právom dovolené plnenie, a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodnutie o voľbe rozhodcovského súdu - t.j. či dohoda o rozhodcovskej doložke je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle spotrebiteľa alebo či je len prejavom voľby veriteľa (silnejšej zmluvnej strany) bez možnosti výberu a ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom. Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 EP a v súlade so zásadou proporcionality práv, pri rešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí (osobitosti kauzy), oprávnený a povinný, vždy dôsledne skúmať či prípadný nesúlad exekučného titulu so zákonom, resp. rozhodcovská zmluva alebo doložka zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci predstavuje takú kolíziou dvoch alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosť práva oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynúteným dosiahnutím zmluvnej dohody), aby právo tento spor riešilo spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným obmedzením práva silnejšieho. 15.1. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa dojednaním rozhodcovskej doložky vylučujúcej možnosť podania žaloby na všeobecný súd, podľa názoru odvolacieho súdu existuje. Súd prvej inštancie preto na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, keď rozhodcovskú doložku, obsiahnutú v obchodných podmienkach tvoriacich súčasť Zmluvy o úvere, posúdil a vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku pre vylúčenie možnosti súdneho prejednania veci, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Toto rozhodnutie má oporu v konštantnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ako aj v rozhodnutiach ústavného súdu (IV. ÚS 55/2011, obdobne II. ÚS 413/2011-19, III. ÚS 455/2013-16). Odvolací súd zdôrazňuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom (dodávateľom) riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a tento následne mohol byť spôsobilým exekučným titulom pre vykonávanie exekúcie. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa podľa rozhodcovskej doložky rozhodnutiu veriteľom určenému rozhodcovskému súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Ide o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný. 16. Odvolací súd sa po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil. 17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §-u 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie §-u 255 ods. 1 CSP, kedy v odvolacom konaní bol síce povinný úspešný, nakoľko mu však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli súd mu nárok na ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).