Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/384/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415208919 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415208919.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Paríž, Boulevard Haussmann č. 1, Francúzsko, v SR konajúcej prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova ul. č. 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska ul. č. 16, Bratislava, IČO: 47234547, proti žalovanému: J. I., T.. XX.XX.XXXX, H. Y.Ú. Č.. XXX/XX, I., o zaplatenie 242,75 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo 7. júna 2016, č. k. 10C/384/2015-35, takto r o z h o d o l : Odvolací súd p o k r a č u j e v konaní namiesto pôvodného žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská ul. č. 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 s jeho právnym nástupcom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Paríž, Boulevard Haussmann č. 1, Francúzsko, v SR konajúcim prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova ul. č. 2, Bratislava, IČO: 47 258 713. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu 182,60 eur spolu s 5,15 % úrokom z omeškania od 01.09.2014 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 66,52 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej podľa zák. č. 129/2010 Z.z. poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 221,40 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou splátok vo výške po 27,17 eur mesačne so splatnosťou prvej splátky dňa 15.12.2013. Žalovaný záväzok splácať úver riadne a včas nesplnil, z poskytnutému úveru ku dňu podania žaloby uhradil len 58,24 eur. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná v časti zaplatenia sumy 182,60 eur. Nárok žalobcu v časti zmluvnej pokuty označenej vo výpovedi zo Zmluvy zo dňa 09.06.2014 ako dlžné úroky, poplatky a poistné vo výške 18,45 eur a náklady spojené s uplatneným pohľadávky vo výške 41,70 eur považoval za nedôvodný a preto v tejto časti žalobu zamietol (rozdiel medzi žalovanou a priznanou istinou činí 60,15 eur). Ohľadom zmluvnej pokuty súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca svoje právo na jej zaplatenie odvíja od spotrebiteľskej zmluvy a ust. § 544 ods. 2 Obč. zák., pričom zmluvná pokuta nebola osobitne so žalovaným dojednaná, išlo o identické dojednanie vo všetkých zmluvách za rovnakých podmienok, pričom žalobca menil len jej výšku v závislosti od zvolenej služby a koncového zariadenia, nie v súvislosti s individuálnym dojednaním zmluvných strán. Ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluve o pripojení považoval súd prvej inštancie za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Obč. zák., v spojení so smernicou Rady 93/13 EHS. O príslušenstve istiny súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., v spojení s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. a zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 01.09.2014 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a čiastočne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 66,52 eur. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie právny nástupca pôvodného žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a napadol ním výrok, v rozsahu ktorým bola žaloba zamietnutá v časti dlžnej istiny a v časti úrokov z omeškania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že svojou žalobou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 242,75 eur spolu s 39 % úrokmi z dlžnej úverovej istiny zo sumy 182,60 eur od 10.06.2014 do zaplatenia a 5,15 % úrokmi z omeškania zo sumy 201,05 eur od 01.09.2014 do zaplatenia. Nestotožňuje sa preto s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dojednané úroky z dlžnej úverovej istiny, poistné úveru i náklady spojené s uplatnením pohľadávky považoval za zmluvnú pokutu. Úverová zmluva žiadne dojednania o zmluvnej pokute neobsahuje, tieto nie sú súčasťou žalobou uplatneného nároku. Neexistujúca zmluvná pokuta nemôže byť s odkazom na § 53 ods. 1 Obč. zák. vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Podľa žalobcu sa zmluvne dohodnutý úrok z úveru týka hlavného predmetu plnenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a preto s odkazom na § 53 ods. 1 Obč. zák. nemôže byť neprijateľný. Žalobca ďalej namietal, že poistenie úveru bolo dobrovoľné, pričom jeho rozsah bol žalovanému daný na výber z viacerých súborov poistenia, mesačný poplatok za poistenie činil 0,88 eur a bol súčasťou úverovej splátky. Obdobne tak i náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré boli žalovanému účtované počas doby trvania úverového vzťahu a ktoré predstavujú obvyklé spoplatnenie služby súvisiacej s upozornením na omeškanie klienta, nie je možné považovať za súčasť zmluvnej pokuty. 4. S ohľadom na skutočnosť, že k 30.06.2016 došlo na základe cezhraničného zlúčenia k zániku pôvodného žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a.s., odvolací súd rozhodol, že bude pokračovať v konaní s jeho právnym nástupcom - spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA (§ 64 C.s.p.). 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 6. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 242,75 eur, úroku vo výške 39 % ročne zo sumy 182,60 eur od 10.06.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 201,05 eur od 01.09.2014 do zaplatenia, to všetko titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovanú sumu 242,75 eur tvorí zostatok dlžnej úverovej istiny (182,60 eur), dlžné úroky z úveru (15,81 eur), dlžné poistné z úveru (2,64 eur) a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (41,70 eur). 7. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 02.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 221,40 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných splátkach vo výške po 27,17 eur mesačne splatných vždy 15. deň v mesiaci s tým, že splatnosť 1. mesačnej splátky bola určená na 15.12.2013, konečná splatnosť úveru na 15.09.2014, celková čiastka k zaplateniu predstavovala 262,90 eur. Zmluvné strany si ďalej dohodli výšku úrokovej sadzby 39 % p.a., RPMN vo výške 46,82 %, priemerné RPMN 49,13 %, poplatok za poistenie 3,33 % (č.l. 4-6). Právny predchodca žalobcu s účinnosťou ku dňu 01.09.2014 predmetnú zmluvu vypovedal a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 242,75 eur. Písomnosť bola žalovanému doručená dňa 12.06.2014 (č.l. 7). 8. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák. a § 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka) vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis. 9. Súd prvej inštancie založil svoj záver o nedôvodnosti žaloby v časti o zaplatenie 60,15 eur s prísl. na právnom závere, že uplatnený nárok na zaplatenie dlžných úrokov z úveru, poplatkov, poistného a nákladov spojených s uplatneným pohľadávky je zmluvnou pokutou podľa § 544 ods. 1 Obč. zák., ktorú s odkazom na § 53 ods. 1 Obč. zák. posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. V súvislosti s jej dojednaním poukazoval na Zmluvu o pripojení, službu a koncové zariadenie (viď. č.l. 39 druhý ods., resp. str. 4 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom konania pred súdom prvej inštancie nebol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a už vonkoncom nie titulom Zmluvy o pripojení a jej dodatku (predmetom plnenia medzi sporovými stranami bol spotrebiteľský úver, nie telekomunikačné služby, ani „koncové zariadenie“) a zároveň dodáva, že úroky z úveru, poistné, ani náklady spojené s uplatnením pohľadávky nemajú charakter zmluvnej pokuty podľa § 544 Obč. zák. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom, ale úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky tvoria príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Obč. zák.). 11. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku nie je vecne správny. Preto ho odvolací súd v tomto výroku zrušil, vrátane výroku o trovách konania a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. c/, § 391 ods. 1 C.s.p.). V ňom súd prvej inštancie opätovne posúdi dôvodnosť zvyšnej časti uplatnených nárokov (úroku z úveru uplatneného ako súčasť istiny vo výške 15,81 eur, poplatku za poistenie, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) z pohľadu ust. §§ 53, 54 Obč. zák. a zák. č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania uplatnené podľa § 517 Obč. zák. odvolací súd dodáva, že tieto boli žalobcovi priznané vo výške 5,15 % ročne počnúc dňom 01.09.2014 v zmysle žalobného petitu. Predmetom konania teda zostal úrok z omeškania uplatnený zo sumy prevyšujúcej 182,60 eur. 12. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 182,60 eur spolu s 5,15 % úrokom z omeškania od 01.09.2014 nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Rovnako tak nebol odvolaním napadnutý výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti týkajúcej sa úrokov z úveru vo výške 39 % ročne zo sumy 182,60 eur od 10.06.2014 do zaplatenia (žalobca odvolaním napadol zamietajúci výrok v časti dlžnej istiny, v rámci ktorej dlžné úroky z úveru vyčíslil na sumu 15,81 eur, a v časti úrokov z omeškania). Preto aj tento zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. 13. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).