Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/498/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415210814 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415210814.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manžela: X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., XXX XX B. XX, zastúpený JUDr. Andrejom Huorkom, advokátom so sídlom Gelnická 8, 831 06 Bratislava proti manželke: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX B., zastúpená JUDr. Helenou Hynkovou, advokátkou so sídlom Radničné nám. 7/B, 821 05 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na čas po rozvode manželstva, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/227/2015-96 zo dňa 09.06.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Q. D., nar. XX.XX.XXXX každý párny víkend v kalendárnom roku od soboty od 08.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme v mieste bydliska matky v čase určenom a dieťa matke odovzdá v čase určenom v mieste jej bydliska. Matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť. Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa 06.05.1989, na čas po rozvode zveril maloletú Q. D., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti odporkyni, ktorá bude maloletú vychovávať a zabezpečovať jej výživu, oboch rodičov oprávnil maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, navrhovateľovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Q., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Právo navrhovateľa stretávať sa s maloletou Simonou neupravil a ponechal ho neobmedzené. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, manželstvo účastníkov dlhodobo neplní účel a funkciu. Za dôvod rozvodu manželstva považoval neveru odporkyne. Rozhodnutie v časti rozvodu súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine. V zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine rozhodoval súd prvej inštancie aj o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd prvej inštancie rozhodol o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú. Zverenie dieťaťa do starostlivosti odporkyne akceptovali obaja rodičia, aj kolízny opatrovník. Súd prvej inštancie oboch rodičov oprávnil maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil výšku výživného na maloletú Q. na čas po rozvode manželstva na sumu XXX eur mesačne zohľadňujúc výšku výdavkov na dieťa predstavujúcu sumu XXX eur mesačne (bez alikvótnej časti nákladov na bývanie) a majúc za preukázané, že navrhovateľ je dlhodobo nezamestnaný, na úrade práce nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, svoju práceneschopnosť v konaní nepreukázal. Súd prvej inštancie preto nezohľadnil jeho návrh na určenie výživného na maloletú v sume XX eur mesačne. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľa o nedostatku financií dávajúc mu do pozornosti, aby zmenil spôsob svojho života tak, aby si mohol vyživovaciu povinnosť riadne v bežnom výživnom voči maloletej plniť. Konštatoval, že doterajší spôsob života navrhovateľa nemôže byť na ťarchu pokrytia pravidelných mesačných výdavkov maloletej. Pri rozhodovaní o výživnom aplikoval ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Súd prvej inštancie neobmedzil právo styku otca s maloletou poukazujúc na právo na styk maloletej s otcom, dávajúc do pozornosti účastníkom, aby sa o kontakte maloletej s otcom vždy riadne dohodli a aby prezentovali pred maloletou, že o tomto spolu vedia riadne komunikovať. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 144 O.s.p. platného do 30.06.2016. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie manžel v časti výroku o výživnom a úprave styku. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v časti o výživnom tak, že súd zaviaže otca prispievať na výživu maloletej Q. výživnom vo výške XX eur mesačne a zmení styk otca s maloletou tak, že otca oprávni stretávať sa s maloletou Q. každý druhý víkend v mesiaci od soboty od 08.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov, Vianočných sviatkov a Nového roku každý druhý rok. Namietal výšku výživného z dôvodu neschopnosti jeho úhrad, keďže jeho príjem činí XXX eur mesačne. Poukázal na svoje náklady predstavujúce náklady na dopravu vo výške XX eur mesačne, platby za nájomné vo výške XXX eur mesačne, poplatky za telefón v sume XX eur mesačne. Styk s maloletou navrhol učiť bez prítomnosti matky s tým, že v prípade športovej aktivity dieťaťa v uvedenom čase sa stretnutie neuskutoční, prípadne môže maloletú sprevádzať. Uviedol, že bude tiež žiadať o pas maloletej a súhlas matky na vycestovanie dieťaťa do zahraničia. Pre rok 2017 žiadal upraviť styk počas Vianočných sviatkov, Silvestra a Veľkej noci. 4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Nesúhlasila so znížením výživného poukazujúc na preukázané potreby maloletej a možnosti matky, keď suma XXX eur mesačne je nedostatočná na zabezpečenie potrieb dieťaťa. Namietala, že je v možnostiach a schopnostiach otca zabezpečiť si príjem, z ktorého dokáže hradiť potreby dieťaťa. Vyslovila domnienku, že dočasné postavenie nezamestnaného otca je účelové a nie je problém v rámci svojej profesie sa riadne zamestnať a zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov pre seba aj maloletú. Poukázala na to, že v konaní manžel nežiadal o úpravu styku s maloletou. Podľa jej názoru, je v záujme dieťaťa ponechať styk bez obmedzenia vzhľadom na športové aktivity dieťaťa aj v čase osobného voľna. Za neakceptovateľný považuje návrh na kompenzáciu nezrealizovaného styku na plnenie v budúcnosti. Poukázala na to, že podľa vyjadrenia manžela, tento žije v podnájme, v ktorom sa doteraz s dcérou nestretával, v konaní nepreukázal možnosti stretávania sa s maloletou počas víkendov, prázdnin a sviatkov. Namietala, že otec po vyhlásení rozsudku nereagoval na rozpis programu a voľných termínov na stretnutie s dcérou počas prázdnin, neoslovil ju ohľadne stretnutí s maloletou, neprejavil skutočný záujem o športové aktivity maloletej a záujem o účasť na súťažiach. Uviedla, že nemá záujem brániť otcovi v styku s dcérou, vníma a akceptuje jeho vzťah k maloletej. Direktívna úprava styku by podľa názoru matky mohla mať za následok odmietavý postoj dieťaťa, čo nie je v jej prospech. Maloletá sa otcovi vyhýba a nesúhlasí s úpravou styku. Dieťa sa venuje aktívne gymnastike, denne chodí na tréningy, večer sa učí, v športe je úspešná. Vzhľadom na tento jej denný režim sa stretnutia otca s maloletou realizujú sporadicky na základe ich vzájomného telefonického dohovoru. V podaní zo dňa 18.01.2017 matka poprela podozrenia o jej vplyve na dieťa za účelom odmietania otca. Poukázala na to, že maloletá bola v konaní vypočutá kolíznym opatrovníkom a z jeho správy nevyplýva ani podozrenie o negatívnom vplyve matky na dieťa. Dala do pozornosti potrebu prihliadania na názor dieťaťa. K hodnotenie jej osoby sa nevyjadruje. Poukázala na morálny profil manžela, ktorý na výživu dieťaťa neprispieva. Namietala, že otec v konaní nepreukázal tvrdenia o tom, že by mu kládla prekážky v styku s maloletou. 5. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniam manželky trval na úprave styku poukazujúc na snahu manželky zachovať sa podľa príkladu svojej babky a postupne znemožňovať jeho styk s maloletou z rôznych vykonštruovaných dôvodov a neskôr poukazovať na sporadické stretávanie sa otca s dieťaťom. K námietkam manželky uviedol, že s maloletou sa nestretáva v prenajatom byte, ale trávi s ňou čas na výletoch. V prípade, ak určený termín stretnutia pripadne na nejakú športovú aktivitu dieťaťa, nie je problém dohodnúť sa na inom termíne, ak matka nemá postranné úmysly. Neupravený styk s maloletou považuje za rozhodnutie, ktoré nie je v záujme dieťaťa. Vo vyjadrení zo dňa 16.11.2016 manžel žiadal o vypočutie názoru dieťaťa, ktorá vzhľadom na vek je schopná posúdiť, o čo sa usiluje jej matka a otec. V prípade, že súd maloletú odmietne vypočuť, bude nútený podať na matku a jej právnu zástupkyňu podnet na prokuratúru, na posúdenie, či ich konaním nedochádza k naplneniu skutkovej podstaty viacerých trestných činov. Poukázal na doterajší spôsob života matky nezodpovedajúci kritériám, ktoré sa vyžadujú pre zdravý morálny a sociálnych vývin dieťaťa. 6. Manželka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela dala do pozornosti, že manžel žiadnym spôsobom neprispieva na výživu dieťaťa, neplní si svoju rodičovskú povinnosť. Uviedla, že nenásilný spôsob stretávania sa dieťaťa s otcom tak ako bolo realizované doposiaľ, je vzhľadom na vek a potreby dieťaťa prirodzený. Maloletá odmieta ísť k otcovi počas víkendov, aj u otca prespať. Uviedla, že v súčasnosti realizovaný styk považuje za dostatočný, pričom nie je vylúčený rozsah styku aj počas sviatkov a prázdnin na základe dohody. 7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu manžela nevyjadril. 8. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.) v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku je čiastočne dôvodné, odvolanie proti napadnutej časti vo výroku o výživnom nie je dôvodné. 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 11. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 09.06.2016, č.k. 13P/227/2015-96 rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, maloletú Q. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, s právom zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok určeným obom rodičom. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na Q., nar. XX.XX.XXXX vo výške XXX eur mesačne a styk otca s maloletým dieťaťom neupravil a ponechal ho bez obmedzenia podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016. 12. V odvolacom konaní ide o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu Q. D., nar. XX.XX.XXXX, preto budú účastníci označovaní ako otec a matka. 13. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie v časti výživného ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v odvolaní. 14. Súd prvej inštancie správne pri určovaní výživného vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. správne prihliadol na strane maloletej na jej odôvodnené potreby, na strane rodičov na ich zistené zárobkové a majetkové pomery, ako aj na výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú, a na schopnosti a možnosti otca. 15. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. 16. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej Q. tieto je možné na základe dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie a matkou predloženého vyčíslenia nákladov na dieťa ustáliť, ako mesačné náklady na stravu, ošatenie, zakúpenie obuvi, hygienických potrieb, v prípade potreby nákladov na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a liekov v čase ochorenia dieťaťa a ďalšie náklady súvisiace so školou (poplatky za stravu v škole vo výške XX eur mesačne, nákup pomôcok do školy, poplatok za ZRPŠ vo výške XX eur, cestovné na krúžky vo sume XX eur mesačne). Ďalšími výdavkami maloletej je poplatok za gymnastiku v sume XX eur mesačne, poplatky za štartovné na súťažiach vo výške XX až XX eur jednorázovo (riadne preukázané potvrdením Športového klubu T., Bratislava) a nákup športových dresov. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na náklady vzniknuté na bývanie, z ktorých pomerné výdavky pripadajú aj na dieťa. Odvolací súd námietky otca k nákladom na dieťa neakceptuje a výdavky vyčíslené a preukázané matkou považuje za primerané veku a potrebám dieťaťa. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pri určení výšky výživného je nevyhnutné prihliadať, okrem odôvodnených potrieb maloletého, aj na príjmy, výdavky, majetkové pomery a schopnosti a možnosti oboch rodičov. V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o nemožnosti prihliadať na dlhodobú nezamestnanosť otca, jeho neevidenciu na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a dlhodobú práceneschopnosť, ktorú nepreukázal. Z vykonaného dokazovania a z vyjadrenia otca je nesporné, že otec dosahuje príjem XXX eur mesačne, pričom z dedičského konania mu je vyplácaná suma XXX eur mesačne (čestné prehlásenie F. D.), ktorá tiež predstavuje jeho ďalší príjem. Odvolací súd nespochybňuje, že aj na strane otca sú výdavky na zabezpečenie jeho bežných potrieb, avšak s prihliadnutím na výšku jeho príjmu a napokon aj jeho schopnosti a možnosti ako zdravého muža v produktívnom veku, je určená výška výživného súdom prvej inštancie správna. V prípade, že otec poukazuje na čerpanú pôžičku, odvolací súd mu dáva do pozornosti, že výživné je prvoradou pohľadávkou na maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť a je prednostnou pohľadávkou pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Odvolací súd zdôrazňuje nevyhnutnosť zohľadnenia pri posúdení výšky výživného aj zabezpečenia osobnej starostlivosti o dieťa matkou. Správne súd prvej inštancie posúdil schopnosti a možnosti otca, jeho vzdelanie a skutočnosť, že nemá zdravotné obmedzenia pri výkone práce. Odvolací súd dáva do pozornosti obom rodičom, že ich povinnosťou je prispievať na výživu svojich maloletých detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť a zabezpečiť si príjem vo výške, z ktorej dokážu uhrádzať výživné primerané veku a odôvodneným potrebám dieťaťa. Uvedené sa vzťahuje na každého z rodičov. Aj po zohľadnení základných osobných výdavkov otca, s poukazom na skutočnosť, že otec osobnú starostlivosť o maloletú nezabezpečuje a inú vyživovaciu povinnosť nemá, je možné výživné na maloletú určiť v sume, ktorá jej odôvodnené potreby zabezpečí. Určením výživného na maloletú vo výške XXX eur mesačne je zohľadnený i príjem a pomery matky. 17. Odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletej s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i finančných pomerov na strane otca a jeho možností a schopností, výrok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného, podľa § 387 C.s.p potvrdil ako správny. 18. Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvej inštancie o neupravení styku otca s maloletou, resp. ponechaní práva otca na stretávanie sa s maloletou bez obmedzenia, odvolací súd čiastočne akceptoval odvolacie námietky otca prihliadajúc na aktuálny vek dieťaťa, jeho režim a vyjadrený názor maloletej a zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletou sledujúc záujem dieťaťa. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie aj pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou. Odvolací súd sa nestotožňuje s návrhom otca a potrebou maloleté dieťa vypočuť poukazujúc na zisťovaný názor dieťaťa súdom prvej inštancie prostredníctvom kolízneho opatrovníka, keďže zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 21.03.2016 vyplýva, že v rámci vykonaného pohovoru sa maloletá Q. vyjadrila, že oboch rodičov má rada, chce byť s maminou, s ocinom by sa chcela stretávať cez víkend, ale iba vtedy, keď nebude mať súťaže, ktoré máva dvakrát do mesiaca. Po zohľadnení názoru maloletej, ktorá vzhľadom na svoj vek je schopná vyjadriť sa ku vzťahu k rodičom a styku s otcom, odvolací súd na názor dieťaťa prihliadal a považoval za potrebné špecifikovať úpravu styku otca s maloletou v priebehu roka zabezpečiac tak pravidelný kontakt otca s maloletou a realizáciu práva styku dieťaťa s otcom. Je nesporné, že Q. má k otcovi vytvorený vzťah, rešpektuje rozhodnutie rodičov o rozchode a má záujem o udržiavanie kontaktu aj s otcom. Pravidelný kontakt dieťaťa s rodičom, ktorý nezabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, zabezpečí upevňovanie ich vzťahu a citovej väzby a poskytne dieťaťu priestor na trávenie času aj s otcom a vytvorenie si programu s ním. Vzhľadom na športové aktivity dieťaťa odvolací súd považuje úpravu styku počas víkendov (každý párny víkend v kalendárnom roku) za postačujúcu pre autoritatívne rozhodnutie súdu. Pokiaľ otec navrhuje upraviť styk s maloletou aj v priebehu prázdnin, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a potrebou vzájomnej komunikácie rodičov a zosúladenia režimu dieťaťa s termínmi stretávania sa otca s maloletou. Nastavenou úpravou styku má otec zabezpečený pravidelný kontakt s maloletou počas celého roka, pričom úpravou styku počas sviatkov a prázdnin by mohlo dôjsť ku kolízii termínov stanovených otcovi za účelom styku s maloletou a prípadných športových aktivít (sústredenia, súťaže a pod.). V záujme oboch rodičov, teda aj matky, je komunikovať spolu ohľadom maloletej bez negatívnych emócií a snažiť sa dospieť ku konsenzu, pokiaľ ide o trávenie prázdnin maloletej po vzájomnom informovaní sa o termínoch športových aktivít dieťaťa. Vzájomné osočovanie rodičov, ktoré maloletá vníma a prežíva, nemôže zabezpečiť zdravý psychický a fyzický vývin dieťaťa. Odvolací súd upozorňuje rodičov na potrebu vytvorenia pokojného prostredia pre maloletú, ktorá nesporne má rada aj otca. Odvolací súd neakceptuje výhradu matky o odmietaní dieťaťa prespávať u otca a odmietaní kontaktu s otcom dávajúc do pozornosti matke vyjadrenie maloletej, z ktorého jednoznačne vyplýva záujem o stretnutia s otcom v prípade, ak nemá súťaž. Napokon, ak by otec prejavil záujem sprevádzať dieťa na súťaže, tento jeho záujem a ochotu treba uvítať. Aj týmto spôsobom by sa otec podieľal na ďalších nákladoch maloletej a spoločne by s ňou prežíval emócie súvisiace s týmito súťažami. Otec aj matka sú povinní, zariadiť si svoje záležitosti tak, aby sa styk otca s dieťaťom realizoval a aby nedošlo k narušeniu citovej väzby medzi otcom a dcérou. Riadna a vhodná komunikácia medzi rodičmi je nevyhnutná pre fungovanie rodičov a dieťaťa pre zabezpečenie spokojnosti maloletej a jej zdravého psychického a fyzického vývinu. Odvolací súd neprihliadal na vyjadrenie otca k žiadosti o vydanie cestovného dokladu maloletej a udelenie súhlasu na vycestovanie do zahraničia, nakoľko tieto nároky neboli predmetom konania a z obsahu podania je zrejmé, že si ich mieni uplatňovať do budúcna. 19. Odvolací súd v časti úpravy styku zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. prihliadajúc na vek a potreby dieťaťa a majúc za to, že takáto úprava styku je potrebná. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. 21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Cs.p.).