Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/516/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415211167 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415211167.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnej: T. U., B.. XX.XX.XXXX, U. X, XXX XX X., pre vymoženie 1.589,34 Eur istiny s príslušenstvom, trovy exekúcie a o žiadosti súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/3158/2015-36 zo dňa 08.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/3158/2015-36 zo dňa 08.06.2016, p o t v r d z u j e . Povinnej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v odôvodnení uviedol, že dňa 07.09.2015 súdny exekútor v súlade s § 44 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len "EP") predložil súdu návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 23.03.2015 a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. IA-C/0314/4323 zo dňa 10.06.2014. Základným predpokladom aby bolo možné na základe rozhodnutia predloženého oprávneným ako exekučný titul viesť exekúciu, je vykonateľnosť rozhodnutia. Aby bolo určité rozhodnutie vykonateľné, musí byť doručené v súlade s príslušnými právnymi predpismi účastníkovi konania, ktorému bola daným rozhodnutím uložená povinnosť. Zároveň citoval ust. § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, § 41 ods. 1, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a ust. § 25 ods. 1, ods. 4 a § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „ZoRK“), citoval ust. § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) a § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky. 2. V rámci skúmania podmienok pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora si exekučný súd vyžiadal od Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. IA-C/0314/4323, doklady. Z uvedeného rozhodcovského spisu má súd prvej inštancie preukázané, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0314/4323 zo dňa 10.06.2014 bol povinnému doručovaný na adresu Sekurisova 4, Bratislava, odkiaľ sa zásielka vrátila neprevzatá s oznamom "adresát neznámy". Rozhodcovský súd neskúmal inú adresu povinného a na rozhodcovskom rozsudku vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť na základe vrátenia neprevzatej zásielky s oznamom "adresát neznámy". Nakoľko neboli splnené podmienky pre doručenie rozhodcovského rozsudku podľa § 25 ods. 4 ZoRK povinnému, exekučný súd dospel k záveru, že oprávneným predložený exekučný titul nebol povinnému do dnešného dňa účinne doručený, preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť a tým sa nemohol stať ani vykonateľným. Súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že oprávneným predložené rozhodnutie nenadobudlo vykonateľnosť, nie je spôsobilým exekučným titulom a na jeho podklade nie je možné viesť exekúciu na majetok povinného. Preto exekučný súd rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. 3. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, e/, f/, h/ OSP a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovel alebo, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený v rozsiahlom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona v § 44 ods. 2 EP. Ďalej mal za to, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené v tom zmysle, ako súd dospel k záverom v ňom uvedených. V predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako exekučný súd. Skúmaním rozhodcovskej doložky exekučný súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej veci. Ďalej odvolateľ uviedol, že exekučný súd prekročil aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov („ZoRK“). Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného uzavrela s povinným v súlade so ZoRK platnú rozhodcovskú doložku. Odvolateľ poukázal na to, že je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal ďalej na to, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Poštová banka, a.s., ako jeho právny predchodca postupovala v súlade s § 93 b) Zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Oprávnený uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil § 153 ods. 1 OSP. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán a konanie by prebehlo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani ZoRK neposkytuje žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad rozsudok zrušiť, či zmeniť jeho výrok. Poukázal ďalej na to, že ak by prvoinštančný súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou úniového práva je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie je interpretačný. Taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom a teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Exekučný súd svojim postupom neprimerane zvýhodnil povinnú na základe jej postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal ešte na súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných všeobecných súdov. 4. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. 5. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP) a zákonný sudca súdu prvej inštancie odvolaniu nemienil vyhovieť. Podaním odvolania uplatneného za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. OSP, tak v zmysle § 374 ods. 4 OSP nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvej inštancie, boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), zostali zachované aj po 01.07.2016. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zrušenie ani zmenu napadnutého rozhodnutia a toto je potrebné potvrdiť. 7. Podľa § 243d ods. 2 EP, prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (spotrebiteľské rozhodcovské spory), ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. 8. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámením sa s odvolacími dôvodmi, ako aj po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie konštatuje, že exekučný súd je pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený a zároveň povinný v zmysle § 44 ods. 2 EP skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Zistenie naplnenia podmienok na výkon exekúcie je v zmysle § 44 EP jedným zo základných oprávnení a povinností exekučného súdu. Citované ustanovenie zákona sa vzťahuje na všetky zákonom aprobované exekučné tituly, vrátane rozhodcovských rozsudkov, a to aj s ohľadom na ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, ktorý dopĺňa postup exekučného súdu v prípadoch, kde je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Citované ustanovenia je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti. 10. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. Podľa § 25 ods. 4 ZoRK, žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk; dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné. 11. Podľa § 47 ods. 2 OSP, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. 12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. 13. Na to, aby bola písomnosť doručená v súlade s fikciou doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP, musia byť splnené tri kumulatívne podmienky, a to nezastihnutie adresáta písomnosti poštovým doručovateľom, zdržiavanie sa adresáta písomnosti v mieste doručenia a oznámenie doručovateľa o dni a hodine opätovného doručenia písomnosti. Ak nie je ktorákoľvek z týchto zákonných podmienok splnená, nemôže byť doručovaná písomnosť považovaná za doručenú v súlade s fikciou doručenia. 14. Odvolací súd po preskúmaní odvolania uvádza, že oprávnený v dôvodoch rozsiahleho odvolania neuviedol žiadne odvolacie námietky, ani nespochybnil žiadnu z podstatných úvah, z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza a na ktorých súd prvej inštancie založil svoj právny názor, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie istiny vo výške 1.589,34 Eur, úrok vo výške 16 % ročne zo sumy 1.589,34 Eur od 02.01.2014 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.589,34 Eur od 02.01.2014 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 01.01.2014 vo výške 361,49 Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 38,18 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 99,45 Eur. 15. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora zamietol v zmysle ust. § 44 ods. 2 EP a § 25 ods. 1, ods. 4 ZoRK, nakoľko je zrejmé, že pobyt povinného je neznámy, a rozhodcovský rozsudok sa neúspešne doručoval. Z tohto dôvodu dospel súd prvej inštitúcie k záveru, že povinný sa na uvedených adresách v čase doručovania rozhodcovského rozsudku nezdržiaval. Lustráciou v registri obyvateľov mal exekučný súd preukázané, že povinný mal v čase rozhodcovského konania trvalý pobyt na adrese Sekurisova 4, Bratislava, odkiaľ sa zásielka s rozhodcovským rozsudkom vrátila s oznamom „adresát neznámy“. V zmysle § 25 ods. 1 ZoRK, druhá veta, mal rozhodcovský súd zisťovať inú adresu povinného. Súd prvej inštancie mal z priloženého rozhodcovského spisu preukázané, že súd nevynaložil primerané úsilie na zisťovanie adresy povinného, aspoň lustráciou povinného v Registri obyvateľov SR a v Sociálnej poisťovni. 16. Nakoľko neboli splnené podmienky pre doručenie rozhodcovského rozsudku podľa § 25 ods. 4 ZoRK povinnému, súd prvej inštancie dospel správne k záveru, že oprávneným predložený exekučný titul nebol povinnému do dnešného dňa účinne doručený, a preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť a tým sa nemohol stať ani vykonateľným. 17. Ako odvolací súd už uviedol, podstatné právne úvahy a právny záver súdu prvej inštancie, na ktorých rozhodnutie spočíva, oprávnený v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil. Odvolacie námietky oprávneného, týkajúce sa nemožnosti prieskumu rozhodcovského konania a platnosti rozhodcovskej doložky preto nijako nesúvisia s odôvodnením napadnutého uznesenia a v ňom uvedenými podstatnými úvahami, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie. Nakoľko teda odvolacie námietky nesúvisia s odôvodnením rozhodnutia a nespochybňujú správnosť rozhodnutia v podstatných úvahách súdu, na ktorých je založený výrok rozhodnutia, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému povinnému nepriznal ich náhradu, nakoľko mu žiadne nevznikli. 19. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje sa nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).