Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/189/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415211245 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415211245.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci navrhovateľky: G. Š., E. X, D., zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Mikulášom, Nejedlého 29, Bratislava, proti odporkyni: U. Š.F., G. XX, R., zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Torňošom, Tomášikova 50/D, Bratislava, o zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C/453/2015-42, zo dňa 17.3.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť v lehote troch dní zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia 440,69 eura na účet jej právneho zástupcu. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka návrhom z 8.9.2015 žiadala súd, aby zrušil jej vyživovaciu povinnosť voči odporkyni počnúc 16.11.2013. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vo vzťahu ku skutkovému stavu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/257/2009-47, zo dňa 20.4.2010, bolo manželstvo navrhovateľky a otca odporkyne rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli na čas po rozvode maloleté deti U. Š., nar. XX.XX.XXXX (odporkyňa) a D. Š., nar. XX.X.XXXX zverení do výchovy otca a navrhovateľka ako matka bola zaviazaná výživným na odporkyňu 100 eur mesačne a na maloletého D. 80 eur mesačne; predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.5.2010. Ďalej uviedol, že navrhovateľka v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/115/2012 zistila, že odporkyňa neštuduje riadnou dennou formou, ale už druhý rok študuje individuálne spôsobom, že v škole robí iba rozdielové skúšky a popritom pracuje v reštauračnom zariadení. Túto prácu vykonáva popri započítavanej praxi k jej štúdiu. Odporkyňa v tejto súvislosti uviedla, že dôvodom jej individuálneho štúdia sú zdravotné problémy a že takto študuje na návrh svojej lekárky. Súd prvej inštancie zistil, že odporkyňa má od školského roku 2013/2014 povolené individuálne štúdium od 1.9.2013 doposiaľ a vykonáva povinnú prax. Jej príjem nie je väčší ako 20 eur mesačne aj keď pracovala ako čašníčka; v súčasnosti je študentkou piateho ročníka a nepoberá žiadne štipendium. 3. Súd prvej inštancie vychádzajúc z uvedeného s poukazom na § 62 ods. 1 a 2, § 78 Zákona o rodine dospel k záveru, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti je nedôvodný. Z vykonaného dokazovania mal totiž za preukázané, že sa odporkyňa riadne pripravuje na výkon práce a štúdium ukončí maturitnou skúškou v tomto školskom roku. Považoval za nesporné, že v odbore, v ktorom odporkyňa študuje (O. Č.), je potrebná aj prax. Výška odmeny za vykonanú prax, ktorá nepresahuje v priemere 20 eur mesačne nemožno chápať tak, že odporkyňa je schopná sama sa živiť. Pokiaľ navrhovateľka žiadala zrušiť vyživovaciu povinnosť mal súd prvej inštancie za to, že nie sú splnené podmienky ani na zníženie výživného na odporkyňu a už vôbec nie o zrušenie tejto povinnosti. Vzhľadom na vek a potreby odporkyne, ktorá študuje v maturitnom ročníku T. K. ako aj jej zdravotný stav, pre ktorý študuje individuálne rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 a § 149 O.s.p. a priznal odporkyni, ktorá mala plný úspech v konaní náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony advokáta po 210,81 eura, dvakrát režijný paušál po 6,95 eura, t.j. spolu 435,52 eura a náhradu cestovných nákladov motorovým vozidlom U. P., F. - Okresný E.N. R. B. a späť 22 km v sume 5,17 eura, t.j. spolu 440,69 eura. 4. Proti rozsudku podala navrhovateľka odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala nesprávne zistený skutkový stav, tvrdila, že sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy pre ktoré skutkový stav neobstojí a taktiež namietala nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie. Na objasnenie uviedla, že návrh podala z dôvodu, že odporkyňa už dlhodobo navštevuje strednú školu iba príležitostne, keďže má už niekoľko rokov schválený individuálny študijný plán, musí však chodiť na preskúšanie. Taktiež musí realizovať aj povinnú prax. Podľa jej vedomostí odporkyňa pracuje aj nad rámec oficiálnej praxe, čo však odporkyňa nepotvrdila pri jej výsluchu. Ďalej upriamila pozornosť na to, že v trestnej veci vedenej Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 2T/165/2015 (v ktorej bola navrhovateľka obžalovaná pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona), bol odsudzujúci prvostupňový rozsudok Krajským súdom v Bratislave č.k. 3To/118/2015, na verejnom zasadnutí z 22.3.2016 v plnom rozsahu zrušený, a to najmä z dôvodu, že jej vyživovacia povinnosť voči odporkyni už netrvá (ďalej len „trestné rozhodnutia“). Ďalej mala za to, že napadnutý rozsudok neobsahuje ani len dostatočné odôvodnenie a závery, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zamietnutí návrhu. Súdu prvej inštancie vyčítala, že vypočul riadne iba odporkyňu, nedostatočne vykonal dokazovanie vo vzťahu ku škole, kde odporkyňa študuje, aby si overil jej tvrdenia o spôsobe štúdia a výkone praxe, pričom uvedené pochybenia mali za následok vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia. Vo vzťahu k trovám dodala, že súd prvej inštancie mohol vo veci priznať náhradu trov konania podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a nie podľa § 10 ods. 1, ods. 3 predmetnej vyhlášky; z odôvodnenia napadnutého rozsudku navyše nemožno vyvodiť za aké úkony bola náhrada trov právneho zastúpenia priznaná. 5. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa jej názoru je napadnutý rozsudok zrozumiteľný, jasný, zdôvodnený a presvedčivý. V odôvodnení sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup je dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Zdôraznila, že konanie o zrušenie výživného na plnoletú osobu je konaním sporovým, a preto námietky navrhovateľky, že súd prvej inštancie nevykonal podporné dôkazy (t.j. dôkazy, ktoré žiadna strana nenavrhla) považovala za účelové. Je na strane navrhovateľky, aby si pripravila dostatočným spôsobom podklady k návrhu. Pokiaľ ide o výsluch navrhovateľky, je to jej právo a nie povinnosť, a okrem toho právny zástupca navrhovateľky nenavrhol v konaní navrhovateľku vypočuť, navrhol vypočuť len odporkyňu. V súvislosti s trestnými rozhodnutiami dôvodila, že súd prvej inštancie nie je viazaný právnymi závermi trestného konania a rozhodol podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku, ktorý bol riadne vecne preukázaný a právne zdôvodnený. Napokon uviedla, že pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia pri aplikovaní právneho predpisu vo veci priznania trov právneho zastúpenia, súd prvej inštancie správne aplikoval právny predpis vo veci priznania odmeny advokáta, nakoľko vo veci výživného je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie a preto sa tarifná hodnota určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia, a preto súd prvej inštancie správne posúdil odmenu advokáta odporkyne. 6. Odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „C.m.p.“) s ohľadom na § 395 ods. 1 C.m.p., v zmysle ktorého, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; viazaný rozsahom odvolania (§ 65 C.m.p, § 379 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 C.m.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.11.2017 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 7. Podľa § 1 a § 156 C.m.p. podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. 8. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 11. Na ozrejmenie právnej stránky veci je potrebné uviesť, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je súčasťou rodičovských práv a povinností, ako to vyplýva z ich demonštratívneho výpočtu (§ 28 Zákona o rodine). Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu, výchovu, zdravie a všestranný vývoj maloletého dieťaťa je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností. Avšak zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu je širšia, ako to upravuje ustanovenie § 28 ods. 1 Zákona o rodine, pretože trvá až dovtedy, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť; vtedy sú rodičia povinní plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletým deťom, ak si to ich postavenie, zdravotný stav, duševné alebo vzdelanostné predpoklady vyžadujú. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné, životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačná je len situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a podobne. Okolnosť trvania vyživovacej povinnosti rodičov je odôvodnená štúdiom, keď je úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu. 12. S ohľadom na uvedené neobstoja námietky navrhovateľky, že odporkyňa navštevuje školu príležitostne, keďže má už niekoľko rokov schválený individuálny študijný plán, pracuje nad rámec povinnej praxe, a preto je potrebné zrušiť vyživovaciu povinnosť na odporkyňu. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že odporkyňa sa sústavne od roku 2013 do roku 2016 pripravovala na výkon svojho budúceho povolania na T. K., G. X, R. v dennom odbore E., čo bolo nesporne preukázane potvrdeniami tejto školy (čl. 16, 17, 20). Je pritom právne irelevantné, či sa odporkyňa na svoje budúce povolanie pripravovala formou individuálneho štúdia (zo zdravotných dôvodov) alebo dennou formou, podstatným ostáva tá skutočnosť, že odporkyňa nebola schopná samostatne sa živiť a túto schopnosť získavala prípravou na budúce povolanie. Uvedenému svedčia aj vyjadrenia odporkyne podporené lustráciou Sociálnej poisťovne, z ktorých vyplýva, že mesačný príjem mala nie vyšší ako 20 eur (s občasnými výnimkami, ktoré sú taktiež bez významu), t.j. jednoznačne nemala trvalý príjem, ktorý by jej umožňoval samostatne sa živiť. Taktiež nebolo ničím preukázané, že odporkyňa pracuje nad rámec oficiálnej školskej praxe, a takto dosahuje príjem, ktorý by svedčil o opaku t.j. umožňoval jej samostatne sa živiť. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých na posúdenie nesplnenia zákonných predpokladov na zrušenie vyživovacej povinnosti; zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti je potrebné zamietnuť. Námietky navrhovateľky, že súd prvej inštancie nedostatočne vykonal dokazovanie vo vzťahu ku škole, kde odporkyňa študuje, aby si overil jej tvrdenia o spôsobe štúdia, preto nemohli obstáť. Taktiež bez akejkoľvek relevancie je námietka, že predmetnými trestnými rozhodnutiami bolo vyslovené, že vyživovacia povinnosť navrhovateľky voči odporkyni už netrvá; a to preto, že jednak takéto rozhodnutie odvolaciemu súdu nepredložila a jednak preto, že závery trestného konania pre posúdenie predmetnej civilnej veci nemajú žiadnu opodstatnenosť. Súd v tomto trestnom konaní rozhodoval o vine či nevine navrhovateľky a len v tejto otázke by jeho rozhodnutie v zmysle § 193 C.s.p. bolo pre civilný súd právne záväzné. 13. V súvislosti s náhradou trov konania odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vzhľadom na to, že predmetom konania bolo opakujúce sa plnenie na neurčitý čas (výživné), náležite aplikoval § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a na tomto základe správne určil tarifnú hodnotu na päťnásobok ročného plnenia t.j. 6.000 eur (výživné v prospech odporkyne bolo stanovené na 100 eur mesačne rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/257/2009-47, zo dňa 20.4.2010, 100 eur x 12 mesiacov je 1.200 eur ročne, čo predstavuje 6.000 eur za 5 ročné obdobie). Z uvedenej tarifnej hodnoty súd prvej inštancie aj správne vyvodil sadzbu tarifnej odmeny jedného právneho úkonu na 210,81 eura. Preto neobstála ani námietka navrhovateľky o nesprávnej aplikácii vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že právny zástupca poskytol odporkyni 2 úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a účasť na pojednávaní dňa 17.3.2016) a preto aj keď to súd prvej inštancie do svojho odôvodnenia neuviedol, jeho rozhodnutie o priznaní náhrady právneho zastúpenia zodpovedá poskytnutej právnej službe advokáta. 14. Vzhľadom na správne vyhodnotenie zákonných kritérií smerujúcich k zamietnutiu návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, neboli skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v odvolaní spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie; v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom odvolací súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, čomu zodpovedá odôvodnenie napadnutého rozsudku, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolací súd na uvedenom základe napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania za súčasného nesplnenia podmienok na náhradu trov konania podľa § 55 C.m.p. (materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania). 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).