Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/137/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415211516 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415211516.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: M. G., nar. XX.XX.XXXX a Q. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., L. C. XXXX/XX, a otec - F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., V. Q. XXXX/ XA, zastúpený JUDr. Zuzanou Hudzíkovou, advokátkou, so sídlom Žilina, A. Bernoláka 27, o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/329/2015-352 zo dňa 27.09.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú M. G., narodenú XX.XX.XXXX, zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne a na maloletého Q. G., narodeného XX.XX.XXXX, zo sumy XX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne počínajúc dňom 01.09.2016, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné na maloletú M. vo výške XX eur a zročné výživné na maloletého Q. vo výške XX eur za mesiac september 2016 zaviazal otca zaplatiť spolu s bežným výživným v mesiaci október 2016. Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 9P/310/2012-683 zo dňa 20.05.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoP/71/2014-729 zo dňa 02.10.2014 v časti o výživnom pre maloleté deti. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 veta prvá, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, keď po vykonanom dokazovaní vyhodnotil zmenu pomerov na strane maloletých detí a ich rodičov od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti. Za podstatnú zmenu pomerov na strane detí považoval uplynutie doby dvoch rokov od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom, nástup maloletého Q. do prvého ročníka základnej školy a postúpenie maloletej M. na druhý stupeň základnej školy, ktorá zmena odôvodňuje aspoň čiastočne zvýšenie výživného. Podľa názoru súdu prvej inštancie má otec možnosť platiť o XX eur mesačne vyššie výživné na každé dieťa, pričom ani sumy zvýšeného výživného zo strany otca nepokryjú v celom rozsahu v skutočnosti vzniknuté výdavky maloletých detí, na ktorých by sa mali rodičia podieľať každý podľa svojich schopností a možností, nakoľko na výživu zo strany svojich rodičov sú maloleté deti odkázané až do tej doby, pokiaľ nie sú schopné samé sa živiť a pokiaľ sa pripravujú na svoje budúce povolanie. Konštatoval, že zvyšovanie výdavkov na deti je úmerné ich veku, čo by mali rodičia vziať do úvahy pri voľbe svojho spôsobu života. Neprihliadal na pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti otca, ktorá skutočnosť nemôže byť dôvodom na zníženie výživného pre jeho staršie školopovinné deti a nemôže byť na ťarchu týchto detí. Otcovi dal do pozornosti zvoliť taký spôsob života, aby si mohol vyživovacie povinnosti ku všetkým trom maloletým deťom riadne plniť. Konštatoval, že v konaní otec nepreukázal žiaden iný dôvod na zníženie výživného a na zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného. Súd prvej inštancie mal preukázané, že otec je nezamestnaný, na úrade práce pravdepodobne neevidovaný a jeho zdrojom príjmu je suma XXX eur mesačne z prenájmu nehnuteľnosti. Návrh matky vo zvyšku zamietol majúc za preukázané, že v súčasnosti nie je v schopnostiach otca platiť zvýšené matkou navrhované výživné od 01.09.2015 spolu v sume XXX eur mesačne. Z rovnakých dôvodov zamietol návrh otca na zníženie výživného na sumu XX eur a XX eur mesačne od 01.09.2015 majúc za to, že takýto návrh nie je v záujme zabezpečenia ďalšej riadnej výživy maloletých detí. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti zamietne a vyhovie jeho návrhu na zníženie výživného. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Nesúhlasil so zvýšením výživného na maloleté deti z dôvodu, že nedošlo ku zmene pomerov na strane detí, resp. za dobu dvoch rokov nemohli narásť náklady na deti v takom rozsahu. Poukázal na to, že pri rozhodovaní o poslednej úprave výživného na maloleté deti nemohol súd vziať do úvahy narodenie jeho ďalšieho dieťaťa F. G., nar. XX.XX.XXXX z dôvodu, že nemal k dispozícii vyhotovený rodný list maloletého, a táto podstatná okolnosť nebola v rozhodnutí súdu zohľadnená. Poukázal na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a jeho návrh na zvýšenie výživného na každé dieťa o XX eur mesačne. Namietal nesprávne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedením, že bol nezamestnaný a pravdepodobne neevidovaný na úrade práce z dôvodu, že od roku 1998 je živnostník. Dal do pozornosti, že súdu prvej inštancie predložil doklady - výpis zo živnostenského registra a daňové priznanie, preukazujúce, že je samostatne zárobkovo činnou osobou, riadne vedie účtovníctvo a pravidelne podáva daňové priznanie. Za nemožné považoval predloženie nájomných zmlúv týkajúcich sa podnikateľských aktivít jeho otca. Jeho príjem XXX eur mesačne predstavuje príjem z prenájmu dvoch priestorov a zabezpečenie všetkých činností súvisiacich s prenájmom a správou nebytových priestorov. Nesúhlasil s hodnotením jeho osoby ako nezamestnaného, vyhýbajúceho sa plneniu výživného na deti. Dal do pozornosti, že po narodení ďalšieho dieťaťa sa snažil vykryť všetky výdavky pôžičkami od príbuzných predpokladajúc, že jeho príjem sa zvýši. Namietal, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní neriadil zásadami uvedenými v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Matkou vyčíslené navýšené náklady na deti považoval za neodôvodnené a nadhodnotené, keďže nie sú potrebné pre zdravý vývin detí, pričom ani jeden z rodičov si takéto výdavky nemôže dovoliť. Mal za to, že deti nepotrebujú byť neustále návštevníkmi divadiel, kina, opery, rôznych krúžkov a akcií. Poukázal na matkin príjem XXX eur mesačne netto a nereálnosť účelne vynaložených nákladov na deti matkou ani za predpokladu, že by jej na časť týchto nákladov prispieval partner. Nesúhlasil s odporúčaním súdu prvej inštancie o zmene spôsobe jeho života poukazujúc na trh práce v mieste jeho bydliska a najbližšom okruhu a priemerné príjmy v takejto oblasti, ktoré sú dosahované v sume XXX eur mesačne. Vyslovil úvahu, že pokiaľ by našiel prácu v inom regióne, vznikli by mu ďalšie náklady na cestovanie, bývanie a podobne. Poukázal na svoje zdravotné problémy (poškodenie zraku), v dôsledku ktorých nemôže vykonávať prácu v stavebníctve, v prašnom prostredí a prácu vo výškach a nemôže sa aktívne venovať športu a cvičiť vo fitnescentrách. Dal do pozornosti, že matka maloletých detí sa odsťahovala zo Žiliny do Bratislavy, do oblasti kde je viac pracovných miest a vyššia životná úroveň, avšak nevyvinula žiadne úsilie na zvýšenie svojho príjmu. Uviedol, že po rozhodnutí súdu bol nútený si vziať pôžičku na platenie zvýšeného výživného vzhľadom na predbežnú vykonateľnosť rozsudku a prípadné domáhanie sa výživného matkou prostredníctvom exekútora, čím by mu vznikli ďalšie výdavky. Poprel návštevy pohostinských zariadení, požívanie alkoholických nápojov a matkou prezentovanú jeho vysokú životnú úroveň. Uviedol, že svoje deti má rád a je na ne pyšný, nemá v úmysle deti ponižovať, vždy im kupoval darčeky a poskytoval aj iné plnenia. Vždy mal záujem o deti, avšak matka mu umožnila kontakt len v jej prítomnosti. V záujme predchádzania stresom sa rozhodoval stretávať sa s deťmi len bez prítomnosti matky. Poukázal na to, že matka jeho a starých rodičov z jeho strany vykresľuje deťom negatívne, sústavne ho ponižuje a osočuje. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že v odvolaní nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, súd prvej inštancie riadne preskúmal argumenty otca a vyvodil z nich správny právny záver. Dala do pozornosti, že otec nepreukázal svoje tvrdenia o nemajetnosti, neschopnosti zamestnať sa, nesplnil si povinnosť o predložení vierohodných dokladov o jeho skutočných príjmoch z prenájmu a kompletnej dokumentácie k polyfunkčnému domu v Žiline, v ktorom roky podniká. Poukázala na to, že nájmy z predmetných nájomných zmlúv niekoľkonásobne prevyšujú určené zvýšené výživné na maloleté deti. Nesúhlasila s tvrdeniami otca o dlhodobom neobsadení nájomných priestorov. Namietala, že príjmy predložené otcom nezodpovedajú jeho reálnym príjmom z prenájmu priestorov, ktorá činnosť je hlavnou pracovnou činnosťou otca po dobu 20 rokov. Poukázala na to, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal svoje zdravotné problémy, keďže poškodenie zraku nemá zaznamenané ani v zdravotnej dokumentácii. Dala do pozornosti, že otec je dlhodobo držiteľom vodičského oprávnenia na motorové vozidlá a vlastníkom zbrojného pasu, ktorý sa vydáva osobám s predpokladaným bezchybným zdravotným stavom a je vlastníkom vozidla zn. A. Q.. Otec niekoľkokrát do týždňa navštevuje pohostinstvá, fitnescentrum, cvičí pod dohľadom trénera, je tuhý fajčiar, užíva osobný automobil, užíva mezonetový byt, garáž, dve nehnuteľnosti v K.. Finančné problémy otca považuje za účelovo vykonštruované, keďže celý jeho majetok je vedený na jeho rodičov. Dala do pozornosti, že z dokladov predložených otcom je zrejmé, že vedie spoločnú domácnosť s rodičmi, pretože otec má s nimi spoločný účet, z ktorého sú hradené jeho výdavky. Podľa názoru matky neexistuje žiaden dôvod, aby sa nemohol zamestnať v práci s lepším príjmom. Nesúhlasila s porovnaním predložených výdavkov otca na XX mesačné dieťa a maloletú M. a Q., ktorí navštevujú základnú školu a ich náklady súvisiace s rastom nie je možné limitovať. Odmietla tvrdenia otca o nezvládaní školských povinností detí. Uviedla, že otec neprejavuje o deti záujem viac ako štyri a pol roka, neprispieva im nad rámec výživného, nezaujíma sa o ich zdravotný stav a výsledky v škole, pričom ona sa deťom venuje, dokáže zosúladiť školské povinnosti s krúžkovými aktivitami, deti dosahujú v škole výborné výsledky. Náklady na deti preukázala, snaží sa im zabezpečiť kvalitný život a uhradiť všetky vzniknuté výdavky vrátane nákladov na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti detí, dovoleniek a výletov. Podľa jej názoru, otec si môže vyriešiť svoju finančnú situáciu, jeho partnerka má možnosť sa zamestnať a dieťa umiestniť do jasiel. Poukázala na spôsob života otca, absolvovanie zahraničných dovoleniek a víkendových pobytov mimo Žiliny a náklady otca vzniknuté s právnym zastupovaním v tomto konaní. Nesúhlasila s tvrdením, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal pri poslednej úprave výživného s jeho ďalšou vyživovacou povinnosťou z dôvodu, že otec na základe tejto skutočnosti žiadal výživné v rámci odvolacieho konania znížiť. Spochybnila vyjadrenie otca o zabezpečení si pôžičky na splatenie výživného, ktorú skutočnosť nepreukázal. Poukázala na vek detí, potrebu zabezpečovania ich denne osobnej starostlivosti, ktorou je pokrytý aj rozsah jej vyživovacej povinnosti k deťom. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolaniu otca maloletých detí nie je možné vyhovieť. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne, právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 8. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak zvýšil vyživovaciu povinnosť, keď aj podľa názoru odvolacieho súdu nastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného od 01.09.2016. Tak, ako konštatuje súd prvej inštancie, naposledy bolo rozhodované o výživnom v roku 2014 a uplynutím doby dvoch rokov došlo k podstatným zmenám na strane maloletých detí, jednak nástupom maloletého Q. na základnú školu a nástupom M. na druhý stupeň základnej školy. Správne ustálil súd prvej inštancie počiatok zvýšenia výživného dňom 01.09.2016. Pod odôvodnenými potrebami maloletých detí je treba vidieť potreby na stravovanie, bývanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, potreby súvisiace so vzdelávaním, mimoškolskými aktivitami, ako aj mimoriadne potreby, ktoré sa v jeho živote vyskytnú. Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie správne posúdil, pričom odvolací súd súhlasí aj s jeho stanoviskom, že výška výživného na maloletú M. v sume XXX eur mesačne a na maloletého Q. v sume XXX eur mesačne je primeraná veku a potrebám oboch maloletých detí a zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca. Tu je potrebné zdôrazniť, že matka náklady na zabezpečenie potrieb maloletých detí riadne preukázala. Pokiaľ otec namieta výšku a nadštandardné výdavky na deti, ktorým matka umožní množstvo aktivít bez ohľadu na výšku príjmu rodičov, odvolací súd poznamenáva, že výška zvýšeného výživného na maloleté deti zohľadňuje bežné výdavky na deti, pričom práve zamietnutie návrhu matky vo zvyšku odzrkadľuje posúdenie príjmu otca a matkou predložených nadštandardných nákladov na deti. Neobstojí odvolacia námietka otca, ktorou poukazuje na výšku svojho mesačného príjmu, nemožnosť zamestnať sa vzhľadom na región, v ktorom žije a jeho výdavky, keďže prvoradou povinnosťou každého rodiča je prispievať na výživu maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť a zariadiť si svoje záležitosti tak, aby povinný rodič dokázal prispievať výživným v primeranej výške, pravidelne a včas. Výživné má prednosť pred akýmikoľvek pohľadávkami. Rovnako odvolací súd neprihliadal na zmenu pomerov na strane otca a jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktorá skutočnosť, nemôže byť dôvodom na zníženie výživného v prípade, ak na strane maloletých detí nastala zmena pomerov. Odvolací súd akceptuje odvolaciu námietku otca vzťahujúcu sa k posúdeniu jeho dlhodobej nezamestnanosti, keďže z obsahu spisu je nesporné, že otec je živnostník a žije z prenájmu nehnuteľností. Uvedená skutočnosť však nemá vplyv na výšku zvýšeného výživného. Odvolací súd neprihliada na tvrdenia otca a ním preukazovanú výšku jeho jediného príjmu XXX eur mesačne z prenájmu nehnuteľností a stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie o hodnotení osoby otca a voľbe jeho spôsobu života. Odvolací súd zdôrazňuje, že otec je v produktívnom veku, schopný vykonávať prácu a zabezpečiť si tak vyšší príjem, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal, že by ho zdravotný stav obmedzoval vo výkone práce. Pokiaľ mu jeho podnikateľské aktivity po dobu 20 rokov nezabezpečujú prijateľnú životnú úroveň a pravidelný mesačný príjem, z ktorého dokáže prispievať na výživu svojich maloletých detí primeranou sumou zodpovedajúcou ich veku a zabezpečeniu odôvodnených potrieb, má možnosť zmeniť svoju prácu a zabezpečiť si dostatočný príjem a zvýšiť životnú úroveň nielen sebe, ale aj svojim maloletým deťom. Otec si musí byť vedomý svojich záväzkov k maloletým deťom a plnenia svojich povinností voči nim. Správne súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti a čiastočne zvýšil výživné po dôslednom zohľadní všetkých okolností potrebných pre posúdenie vyživovacej povinnosti. 9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Cs.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).