Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/58/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415212421 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415212421.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. D., narodený dňa XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - A.. O. D., bytom G. XX, I., zastúpená advokátom JUDr. Jiřím Micodom, Rovniankova 9, Bratislava a otec - A. D., trvale bytom I. XX, I., t. č. bytom X.Č. XX, I., zastúpený Advokátskou kanceláriou Consiliaris, s.r.o., Ružová dolina 8, Bratislava, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 06. apríla 2016, č.k. 25P 283/2015-98, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 06. apríla 2016, č.k. 25P 283/2015-98 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 06.04.2016, č.k. 25P 283/2015-98 návrh otca na zníženie výživného zamietol a určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že naposledy bolo o výživnom pre maloletého A. rozhodnuté v rámci konania o rozvode manželstva rodičov rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 4C 146/2011-58 zo dňa 14.09.2011 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 200,- € mesačne. V čase tohto rozhodnutia bol otec zamestnaný a v období od júna 2010 do mája 2011 dosahoval príjem vo výške 1.189,03 € priemerne mesačne netto. Matka bola tiež riadne zamestnaná a v období od septembra 2010 do augusta 2011 dosiahla príjem vo výške 707,84 € priemerne mesačne netto. Maloletý A. bol vo veku 12 rokov a navštevoval základnú školu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.10.2011. 3. Právny zástupca otca v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že dňa 21.11.2014 otec utrpel rozsiahly infarkt, v dôsledku čoho došlo u neho k výraznej zmene pomerov, nakoľko poberal iba nemocenské dávky. Od 20.11.2015 bol otec uznaný za invalidného a týmto dňom mu bol priznaný invalidný dôchodok, ktorý od 01.01.2016 dosahuje výšku 701,10 € mesačne. Výdavky otca predstavujú celkovo sumu 650,84 € mesačne a spočívajú v tom, že otec hradí poplatky spojené s bývaním za byt na I. XX v I., ktorý má vo výlučnom vlastníctve. Otec sa dňa 21.11.2015 opäť oženil a spolu s terajšou manželkou bývajú v jej byte na X. XX v I., pričom manželka otca sa nepodieľa na hradení výdavkov spojených s poplatkami za byt na I. XX, v I.. Tento byt je v súčasnosti prázdny, nikto v ňom nebýva. Zároveň otec v súvislosti s týmto bytom platí aj poistenie vo výške 21,- € mesačne. Manželka otca je na starobnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 328,- € mesačne a iný príjem nemá. K výdavkom otca doplnil, že tento má výdavky aj na životné poistenie vo výške 30,70 € mesačne. Ďalej má otec výdavky súvisiace s doplatkami za lieky a samozrejme na stravu a drogériu. Matka vo výpovedi uviedla, že naposledy bolo o výživnom pre maloletého rozhodnuté v konaní o rozvode manželstva, kedy sa na výživnom dohodli, pričom v tom čase maloletý A. navštevoval 2. stupeň základnej školy. V tomto školskom roku už začal navštevovať strednú školu, s čím má zvýšené výdavky, keďže do školy cestuje a teda musí mať električenku a mobil a zároveň sú so školou spojené ďalšie výdavky na učebnice, triedny fond, študentský preukaz a ďalšie poplatky dohodnuté na rodičovskom združení. Maloletý navštevuje jazykový krúžok, ktorý stojí 40,- € mesačne a športovým krúžkom sa venuje iba v rámci školy. Ďalej uviedla, že rovnako ako otec zdokladoval svoje výdavky na bývanie, tak urobila aj ona, pretože aj ona má v tomto smere výdavky, ktoré sú približne rovnaké. Okrem toho má zvýšené výdavky na cestovanie, keďže jej miesto výkonu práce je v Malackách, kam dochádza. K nákladom maloletého dodala, že vysoká položka je na oblečenie, keďže syn už má 190 cm a nohu číslo 45, čiže je potrebné mu kupovať oblečenie v obchodoch pre dospelých. K svojim príjmom uviedla, že je riadne zamestnaná, v hlavnom zamestnaní má príjem asi 760,- € mesačne a okrem toho má zriadenú živnosť v oblasti masérskych prác a túto živnosť si udržiava, pretože chce mať prax, ale v podstate nemá čas živnosť vykonávať, keďže je zamestnaná na plný úväzok. Masážam sa venuje iba v rámci rodiny a známych a takýmto spôsobom si privyrobí, pričom v roku 2015 zarobila asi 200,- € ročne a v roku 2014 asi 430,- € ročne. Maloletý je zdravý, v tomto smere nemá s ním zvýšené výdavky, avšak nosí zubný strojček, s čím boli na začiatku spojené výdavky. 4. Kolízny opatrovník uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa, a teda k návrhu otca sa nepripojil, rozhodnutie ponechal na úvahe súdu. 5. Z listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že otec bol od 21.11.2014 práceneschopný a v období od decembra 2014 do augusta 2015 poberal nemocenské dávky v priemere vo výške 664,77 € mesačne. V období od septembra 2015 do novembra 2015 poberal nemocenské dávky vo výške 548,96 € priemerne mesačne. Od 20.11.2015 bol otcovi priznaný invalidný dôchodok vo výške 699,40 € mesačne a od 01.01.2016 je invalidný dôchodok zvýšený na sumu vo výške 701,10 € mesačne. Manželka otca poberá starobný dôchodok vo výške 328,10 € mesačne. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že matka mala v roku 2014 (október až december) príjem vo výške 848,87 € priemerne mesačne netto a v roku 2015 dosiahla príjem vo výške 805,76 € priemerne mesačne netto. Z potvrdenia daňového úradu Bratislava o dani z príjmov fyzickej osoby vyplýva, že matka mala v roku 2014 základ dane 10.303,17 € a daň vo výške 1.234,96 € a v roku 2015 mala základ dane 13.189,80 € a daň vo výške 1.783,42 €. Z výpisu z Katastra nehnuteľností LV č. XXXX súd prvej inštancie zistil, že otec je vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v I. U., katastrálne územie D. K., I. XX, I.. Zároveň je podielovým spoluvlastníkom pozemkov súvisiacich s bytom. Rodičia majú v spoluvlastníctve nebytový priestor nachádzajúci sa na ulici Ľ..L. XX/A K. I.. Matka je podľa výpisu z Katastra nehnuteľností - LV č. XXXX vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa v I., na ulici G. XX. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. 6. Na základe uvedeného súd prvej inštancie v závere svojho rozhodnutia ustálil, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre maloletého A. rozhodnuté v rámci konania o rozvode manželstva rodičov v októbri 2011, t.j. pred 4,5 rokmi. Tiež bolo preukázané, že rodičia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil, keďže dohoda bola uzavretá v záujme maloletého. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej zistené, že otec od decembra 2014 do novembra 2015 poberal nemocenské dávky a v súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 701,10 € mesačne. Matka je riadne zamestnaná a dosahuje príjem asi 800,- € mesačne netto, zároveň má príjem zo živnosti. Tiež bolo zistené, že obaja rodičia sú vlastníkmi bytov nachádzajúcich sa v Bratislave, pričom otec v uvedenom byte nebýva a podľa vyjadrenia jeho právneho zástupcu je byt prázdny a otec hradí všetky poplatky súvisiace s týmto bytom. Je teda zrejmé, že otec dostatočným spôsobom nevyužíva svoje možnosti na zabezpečenie väčšieho príjmu, aký má v súčasnosti, keďže s uvedenou nehnuteľnosťou by mohol naložiť tak, aby získal určitý finančný prospech, ktorým by pokryl rozdiel vo svojich príjmoch a teda zabezpečil by si vyšší príjem, resp. iným spôsobom naložiť so svojim nehnuteľným majetkom za účelom získania vyššieho finančného obnosu. Súd prvej inštancie teda konštatoval, že otec má dostatočné majetkové pomery na to, aby bol schopný riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu i napriek tomu, že v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu došlo u neho k poklesu príjmu. Navyše aj výška invalidného dôchodku otca je dostatočná na to, aby bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu v takej výške, na akej sa rodičia v rámci posledného rozhodnutia dohodli. Súd prvej inštancie považoval výživné vo výške 200,- € mesačne na dieťa vo veku 16,5 roka a študujúceho na strednej škole za adekvátne. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh otca ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. 7. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie otec a to z dôvodov, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 O.s.p. písm. h) O.s.p. - súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ustanovenie § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.), c) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d) OSP). Odvolateľ vo svojom odvolaní ďalej namietal, že v čase vyhlásenia rozsudku bol jeho jediným príjmom invalidný dôchodok vo výške 701,10 € mesačne. Tento príjem je podstatne nižší ako príjem, ktorý dosahoval v období od júna 2010 do mája 2011, kedy sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 200,- € mesačne. V tom čase jeho príjem predstavoval v priemere 1.189,03 € mesačne. Dôsledkom jeho utrpeného akútneho infarktu myokardu dňa 21.11.2014 došlo nielen k výraznému zníženiu (pokles príjmu predstavuje približne 1/3 z jeho príjmu pred 21.11.2014) jeho pravidelného príjmu, ale aj k zvýšeniu nákladov týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, ktorý je trvalý a vyžaduje si zvýšené pravidelné výdavky na stravu a lieky, ku ktorým sa otec vyjadril počas dosiaľ vykonaného dokazovania. Zároveň uviedol, že v čase rozhodovania o výške výživného v roku 2011 bol už vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, na čom sa do vyhlásenia napádaného rozsudku nič nezmenilo. Z horeuvedených do konania predložených listín vyplýva, že otec ani len nemá možnosť prispievať na výživné maloletého sumou 200,- € mesačne, nakoľko po zohľadnení všetkých jeho nákladov, mu zostáva k dispozícii suma, ktorá sumu vo výške 200,- € nedosahuje. Otec pod ťarchou tejto skutočnosti od mesiaca máj 2015 začal prispievať na výživné maloletého sumou 100,- € mesačne, pričom vyústením uvedeného bolo podanie návrhu na zníženie výživného na sumu 100,- € mesačne, ktorá je predmetom tohto konania. V súvislosti s nehnuteľnosťami uviedol, že nie je jeho úmyslom nevyužívať svoje možnosti na zabezpečenie väčšieho príjmu, aký má ku dňu vyhlásenia rozsudku, avšak ako bolo už vyššie uvedené, jeho zdravotný stav mu to ani neumožňuje, nakoľko je odkázaný na celodennú starostlivosť, ktorú mu poskytuje jeho manželka, v mieste jej trvalého pobytu na X. XX v I.. Na základe vyššie uvedeného žiada otec odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že ho zaviaže od 21.11.2014 prispievať na výživu maloletého A. D. sumou 100,- € mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca a súčasne určí, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V prípade, že odvolací súd po preskúmaní veci zaujme stanovisko, že nie sú splnené predpoklady na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vyššie, odvolateľ žiada, aby odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. K odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie matka maloletého, ktorá sa stotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu a domnieva sa, že odvolanie otca dieťaťa je účelové, dôsledkom čoho má byť zníženie jeho účasti na starostlivosti o výchovu, zdravie a všestranný rozvoj maloletého syna a má vedome obmedziť jeho potreby nevyhnutné k rozvoju. Otec maloletého dieťaťa využíva všetky zákonné prostriedky, aby si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť v rozsahu v akom mu ju schválil súd. Svojím konaním obmedzuje svoje dieťa v jeho rozvoji a možnostiach ktoré je potrebné finančne vykryť. Podľa názoru matky súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutkový stav veci a rozhodol až po ukončení dokazovania. Súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné. Otec maloletého dieťaťa opiera svoje odvolanie a tvrdenia o ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a to § 221 ods. 1 písm. h), podľa ktorého súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa matky maloletého súd prvej inštancie v konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a rozhodol o veci podľa ustanovení Zákona o rodine. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci po ukončení dokazovania na základe účastníkmi predložených dôkazov, výpovedí účastníkov, skutočností ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a odporúčania kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa. Dokazovanie bolo ukončené uznesením podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., keď účastníci už nenavrhovali ďalšie dôkazy. O dôsledkoch ukončenia dokazovania boli účastníci poučení. Súd prvej inštancie posudzoval návrh o zníženie výživného na maloleté dieťa otcom dieťaťa podľa ustanovení Zákona o rodine. V dokazovaní bolo preukázané, že dieťa je maloleté, pripravuje sa na budúce povolanie, rodičom dieťaťa sa podstatne nezmenili ich príjmové a majetkové pomery od ostatného rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená rodičovská dohoda. Žiaden z rodičov dieťaťa nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd prvej inštancie v procese dokazovania taktiež zistil, že keď bola schválená rodičovská dohoda malo dieťa 12 rokov. V čase rozhodovania o znížení výživného otcovi dieťaťa má 17 rokov a jeho potreby na výchovu, vzdelávanie, udržanie dobrého zdravotného stavu a prípravu do života si vyžadujú zvýšené finančné prostriedky. Matka dieťaťa sa pre zhoršený zdravotný stav otca nedomáhala zvýšenia výživného a sama sa podieľa na financovaní potrieb dieťaťa. Pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že otec dieťaťa od mája 2015 svojvoľne prispieva na výživu iba sumou 100,- € mesačne. Pred súdom prvej inštancie bolo taktiež preukázané, že si otec prisvojil finančné prostriedky zo životného poistenia, ktoré malo slúžiť synovi na budúce vzdelávanie a mohlo byť využité na preklenutie nepriaznivej situácie v budúcnosti. Súd prvej inštancie o návrhu otca o zníženie výživného rozhodol v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine tak, že návrh zamietol, nakoľko nebola preukázaná taká zmena v majetkových pomeroch, ktorá by bola dôvodom na zníženie výživného otcovi dieťaťa. S poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. V súvislosti s týmto, matka uviedla, že otec dieťaťa v odvolaní nedefinuje akej vady v rozhodovacom procese súdu prvej inštancie sa dovoláva. Opätovne sa vyjadrila, že súd prvej inštancie v procese rozhodovania nepochybil, rozhodol o veci po vyhodnotení dôkazných prostriedkov, posúdení finančných a majetkových pomerov rodičov dieťaťa a jeho potrieb v súčasnosti. Objektívne posúdenie veci a rozhodnutie o materiálnej pravde nemusí byť v súlade so subjektívnym vnímaním pravdy otcom. Úlohou súdu je vždy zistiť materiálnu pravdu a rozhodnúť vo veci na základe jej zistenia aj keď sa s ňou účastník nemusí stotožniť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemalo vadu, pre ktorú by odvolací súd mal meniť jeho rozhodnutie. Otec taktiež uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. K tomuto matka vo svojom vyjadrení uviedla, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 OSP). Súd prvej inštancie na základe predložených dôkazov zistil, že pravidelný príjem otca je 701,10 € mesačne. Otec dieťaťa sa po rozvode oženil a mesačný príjem jeho manželky je 328,10 €. Obaja majú spoločný príjem 1029,20 €, nemajú zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a so svojím majetkom hospodária spoločne. V čase schválenia rodičovskej dohody súdom bol mesačný príjem otca dieťa podľa jeho tvrdení 1.189,03 €, čo nie je taký významný rozdiel na základe ktorého by mal súd znížiť jeho vyživovaciu povinnosť. Matka dieťaťa podľa predložených dôkazov má taktiež obdobný príjem, ako v čase schvaľovania rodičovskej dohody súdom a po rozvode sa jej nezvýšila životná úroveň, ale sa jej zvýšili náklady spojené s jej prácou, zabezpečením bývania a potrebami dospievajúceho dieťaťa. Otec dieťaťa sa nepodieľa na výživnom v takej miere akú mu schválil súd. Majetkové pomery oboch rodičov v čase rozhodovania súdom prvej inštancie boli primerane rovnaké. Byt, na ktorý sa otec dieťaťa odvoláva, bol síce v katastri zapísaný na jeho meno, ale nadobudli ho spoločne počas manželstva zo spoločných zdrojov. Skutkový stav je však taký, že v čase rozvodu bývali v byte obaja rodičia s dieťaťom, ale po rozvode sa matka so synom odsťahovala a otec býva v byte svojej súčasnej manželky. Byt je neobývaný. Súd prvej inštancie musel pri svojom rozhodovaní prihliadať aj na možnosti využitia voľného bytu, ako na zdroj príjmu a nie ako sa domáha otec, zníženia svojho príjmu o náklady spojené s úhradami za neobývaný byt. Súd prvej inštancie správne a v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine prihliadol v rozhodovaní na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ak sa ten vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne po vyhodnotení všetkých dôkazov a objektívnom zistení skutočností v čase vyhlásenia rozsudku. Ostatné dôkazy predložené otcom dieťaťa, ktoré žiada, aby odvolací súd vzal do úvahy sú tri doklady za nákup liekov a potravinových doplnkov v lekárňach a to nákup: a) doklad zo dňa 26.01.2016 - výživový doplnok = 7,60 €, b) doklad zo dňa 24.02.2016 - lieky a výživové doplnky = 100,88 €, c) doklad zo dňa 14.03.2016 - lieky a výživové doplnky = 21,05 € a bežné nákupy potravín v mesiacoch január a február 2016, cestovné lístky na mestskú hromadnú dopravu, náklady spojené s bytom a poistenie osoby. Predložené doklady nevybočujú z bežných nákladov, ktoré musí hradiť každý a takéto náklady má aj matka dieťaťa, pričom hradí prevažne zo svojho príjmu aj všetky potreby spoločného dieťaťa. Pri objektívnom posudzovaní miery účasti na životných nákladoch rodičov a ich dieťaťa predložené dôkazy nevybočujú zo všeobecného štandardu ich životných potrieb. Otec dieťaťa sa dovoláva svojho zlého zdravotného stavu a potreby celodennej starostlivosti manželkou, pričom sa odvoláva na prepúšťaciu správu z nemocnice. Prepúšťacia správa je z 21.11.2014 nevyhodnocuje zdravotný stav otca v čase rozhodnutia súdu. Aktuálne zhodnotenie zdravotného stavu ošetrujúcim lekárom nebolo predložené, a preto súd prvej inštancie naň nemohol prihliadať. Tvrdenie o potrebe celodennej starostlivosti taktiež nebolo preukázané. Vzhľadom na predloženie lístkov na cestovanie MHD ako dôkazu a to vždy len pre jednu osobu je toto tvrdenie spochybniteľné. Podľa matky dieťaťa je odvolanie otca výslovne účelové a úkony, ktoré robí majú za následok vyhýbať sa svojej zákonnej rodičovskej povinnosti spojenej s prispievaním na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možnosti a majetkových pomerov. V konaní nepreukázal otec dieťaťa žiadne také skutočnosti, ktoré by oprávňovali súd ku zníženiu jeho vyživovacej povinnosti. V procese dokazovania bolo preukázané, že sa od ostatného rozhodnutia o výške výživného neznížili ani finančné ani majetkové pomery otcovi, ale naopak má možnosti aj ďalších príjmov zo svojho neobývaného bytu. Finančné potreby dieťaťa spojené s výchovou, vzdelávaním, zdravím a životnými potrebami vzrástli a kryje ich prevažne iba matka dieťaťa. Na základe uvedených skutočností sa matka maloletého dieťaťa domáha, aby odvolací rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. 9. K vyjadreniu matky podal písomné vyjadrenie otec, ktorý uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na argumentoch uvedených v podanom odvolaní zo dňa 04.05.2016. 10. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.05.2017 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, otec, právny zástupca matky, ako aj právny zástupca otca, a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom. 11. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol návrh na zníženie výživného potvrdil, pretože je v tomto výroku vecne správny a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. 12. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 13. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 14. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prípade pri rozhodovaní o znížení výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času. 15. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie, vykonal podrobné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane maloletého A., ako aj na strane jeho rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2011), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci (v roku 2016). Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd na spresnenie uvádza, že naposledy bolo o výške vyživovacej povinnosti rozhodované rozsudkom súdu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14.09.2011 č.k. 4C 146/2011-58, kedy súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol a súčasne ohľadom úpravy práv a povinností k maloletému A. schválil rodičovskú dohodu na základe, ktorej maloletého A. zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom matka maloletého bude zastupovať a spravovať jeho majetok, súčasne otca zaviazal prispievať na výživu pre maloletého A. sumou 200,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku a rovnako upravil aj styk otca s maloletým A. konkrétnym spôsobom. Je nepochybné, že od uvedeného času t.j. od roku 2011 sa podstatne zmenili pomery, hlavne na strane toho času ešte maloletého A., ktorý v čase rozhodovania t.j. v roku 2011 mal približne 12 rokov, pričom dnes má skoro 18 rokov a má náklady v súvislosti so štúdiom Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej na Zochovej ulici č. 9 v Bratislave, náklady so záujmami, s krúžkami a voľno časovými aktivitami, s ošatením z dôvodu fyzického rastu, ale taktiež sa mu zvýšili a pozmenili výdavky v súvislosti so zdravotným stavom, nakoľko z dôvodu rýchleho rastu nemá dostatočne vyvinuté a spevnené svalstvo a chrbticu, musí byť pod lekárskou kontrolou a vykonávať rehabilitačné cvičenia, taktiež musí pravidelne navštevovať chirurga a ošetrovanie nôh pedikúrou, z dôvodu zarastania nechtov na nohách. Od narodenia má predkus a s tým spojenú rečovú vadu, preto navštevuje pravidelne klinického logopéda a nosí strojček. Taktiež z dôvodu rýchleho rastu si maloletý vyžaduje zvýšený prísun vitamínov a minerálov, či už vo forme čerstvého ovocia a zeleniny alebo mäsa. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že zmena pomerov nastala aj na strane otca, nakoľko otec dňa 21.11.2014 utrpel akútny infarkt myokardu, v dôsledku čoho bol uznaný dočasne práceneschopným a následne aj čiastočne invalidným. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 701,10 € mesačne. Je nepochybné, že pomery na strane otca ohľadom výšky jeho príjmu sa zmenili (predchádzajúci zárobok mal otec vo výške 1.189,03€), avšak na druhej strane súd prvej inštancie správne ustálil, že otec je vlastníkom 3- izbového bytu Karlovej Vsi, ktorý nadobudol do svojho výlučného vlastníctva, na základe kúpnej zmluvy (bez čerpania hypotekárneho úveru), pričom v súčasnosti žije so svojou manželkou na adrese I. XX I., avšak byt v jeho výlučnom vlastníctve, na adrese I. XX v I. je prázdny. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že otec maloletého musí uhrádzať výdavky v súvislosti s týmto bytom v jeho výlučnom vlastníctve, a preto je prirodzené, že aj odvolací súd jeho konanie vyhodnotil s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine, nakoľko s predmetnou nehnuteľnosťou by otec mohol naložiť tak, aby získal určitý finančný príjem, a týmto zabezpečil aj výživné pre svoje maloleté dieťa. Je nepochybné, že otec dostatočne nevyužíva svoje majetkové pomery, a preto v zhode so súdom prvej inštancie možno ustáliť, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdáva výhodnejšieho majetkového prospechu. Výživné, ktoré bolo stanovené pred šiestimi rokmi na maloletého A. vo výške 200,- € mesačne ani zďaleka nepokrýva súčasné náklady už skoro plnoletého A., a preto zníženie výživného v takomto prípade by prichádzalo do úvahy iba za výnimočných okolností, ktoré však v tomto prípade neboli v konaní pred súdom prvej inštancie, ani pred odvolacím súdom preukázané. Reálne zhoršenie zdravotného stavu otca v dôsledku infarktu myokardu a následný pokles jeho príjmu by mohli byť za určitej situácie dôvodom na zníženie výživného, avšak nie v tomto prípade, t.j. za situácie, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdáva výhodnejšieho majetkového prospechu, nakoľko otec by si reálne mohol zabezpečiť vyšší príjem finančných prostriedkov, ako deklaruje v konaní pred súdom. Vzhľadom na uvedenú situáciu odvolací súd ustálil, že v tomto prípade nebol dôvod na zníženie výživného pre maloletého A., hoci došlo k objektívnemu zníženiu príjmu na strane otca. 16. Súd prvej inštancie (a podľa názoru odvolacieho súdu správne) zamietol návrh otca na zníženie výživného. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti ako vecne a právne správny potvrdil. 17. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 18. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 19. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).