Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/305/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415213122 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415213122.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: IMMO Service Group, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 50/E, IČO: 36 740 012, zast. Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom v Bratislave, Svätoplukova 28, proti žalovaným: 1/ U. D., M.. XX.XX.XXXX, Q. F. Q., P. F. XXX, 2/ F. D., M.. XX.XX.XXXX, Q. F. A. U. XX, o zaplatenie 1.173,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 6. februára 2017 č.k. 16C/528/2015-51 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Odvolanie žalovaného 1/ o d m i e t a . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie rozsudkom uložil obom žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.173,11 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 1.173,11 eur od 17.06.2015 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, súčasne priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2/Vychádzal zo zistenia, že žalobca vykonáva správu bytového domu - U. B. B. na A. E. XX/D F. Q., v ktorom sa nachádza byt č. XXX, ktorý bol v bezpodielovom vlastníctve žalovaných ako manželov, a to na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 15.06.2007. Z C. Č.. XXXX súd zistil, že ešte 18.09.2015 boli žalovaní vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci dotknutého bytu. Žalovaným vznikol v zmysle vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 nedoplatok vo výške 1.173,11 eur, ktorý boli povinní uhradiť do 15 dní od doručenia vyúčtovania. Podľa pripojenej doručenky o doručovaní RV bolo vyúčtovanie žalovaným doručené dňa 01.06.2015, kedy bola zásielka uložená na pošte. Nakoľko žalovaní nedoplatok z vyúčtovania v lehote splatnosti neuhradili, žalobca ich vyzval upomienkou zo dňa 20.07.2015 na úhradu nedoplatku, ktorá upomienka sa vrátila žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote. 3/Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci resp. podieloví spoluvlastníci bytu Č.. XXX nachádzajúceho sa v bytovom dome B. na A. E. XX/D F. Q. si nesplnili svoju povinnosť a nezaplatili žalobcovi nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za rok 2014 v zmysle článku III ods. 7 Zmluvy o výkone správy, nakoľko vyúčtovanie im bolo doručené, a preto boli povinní vzniknutý nedoplatok uhradiť v lehote splatnosti 15 dní od doručenia, t.j. najneskôr do 16.06.2015. Konajúci súd poukázal, že pokiaľ žalovaná 2/ uviedla, že manželstvo so žalovaným 1/ bolo v roku 2011 rozvedené, nebol súdu uvedený presný dátum právoplatnosti rozsudku o rozvode, a teda nebolo súdu známe, kedy presne zaniklo bezpodielové vlastníctvo manželov, aby bolo možné spoľahlivo určiť dátum uplynutia 3 ročnej zákonnej lehoty pre vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov. Nakoľko súd z C. Č.. XXXX 18.09.2015 zistil, že ešte v roku 2015 (teda 4 roky po zániku BSM), boli ako bezpodieloví vlastníci vedení obaja žalovaní, vychádzajúc z hodnovernosti údajov katastra, nakoľko v konaní nebol preukázaný opak, dospel k záveru, že bezpodielové vlastníctvo manželov nebolo vysporiadané inak ako zákonnou domnienkou, a teda žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi uvedeného bytu, každý v rovnakom podiele a ako podielovým spoluvlastníkom im svedčí pasívna solidarita na plnenie dlhov spojených so spoločnou vecou. Súčasne nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok 2014 ako pasívum z bezpodielového vlastníctva manželov sa stal splatným v roku 2015 (teda 4 roky po zániku BSM). Na základe uvedeného súd žalovaných ako solidárnych dlžníkov, ktorá solidarita vyplýva z hmotného práva (§ 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zaviazal k splneniu povinnosti zaplatiť žalobcovi nedoplatok z vyúčtovania vo výške 1.173,11 eur spoločne a nerozdielne. Pre úplnosť uviedol, že aj pokiaľ by predmetný byt bol predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, títo sú rovnako solidárnymi dlžníkmi v zmysle § 144 v spojení s § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko sa žalovaní dostali s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ich zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05% (od 17.06.2015 - deň nasledujúci po splatnosti vyúčtovania) + 5 percentuálnych bodov. 4/O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.1, 2 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku. 5/Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja žalovaní. 6/Žalovaná 2/ vo svojom (samostatnom, včas podanom) odvolaní poukázala na skutočnosť, že manželstvo so žalovaným 1/ bolo rozvedené právoplatne dňa 11.11.2011, záležitosti okolo bytov spravoval jedine a výlučne žalovaný 1/ tak v čase do rozvodu manželstva, ako aj neskôr. Po zániku manželstva, a teda i zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa žalovanej 2/ nemožno na vzťahy medzi bývalými manželmi aplikovať ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, nakoľko uvedené by sa priečilo nielen zákonu, ale aj samotnému zmyslu inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré je ex lege viazané na existenciu a trvanie manželstva. Žalovaná 2/ už skôr prehlásila, že k bytom nemala prístup, kľúče, s týmito bytmi nedisponovala a nemala prehľad o platbách za tieto, od roku 2008 až do roku 2010 žila v zahraničí. Podľa žalovanej 2/ k úhrade vzniknutého dlhu mal byť zaviazaný jedine a výlučne žalovaný 1/. Ďalej žalovaná 2/ poukázala na skutočnosť, že medzičasom bol predmetný byt speňažený predajom na dražbe v súlade so zákonom číslo 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Žalobca ako správca domu musel mať informáciu o prebiehajúcej dražbe, žalovanej 2/ nebolo zrejmé, z akého dôvodu si žalobca svoju pohľadávku titulom nedoplatkov na predmetnom byte neprihlásil do dobrovoľnej dražby, resp. prečo nebola uspokojená. Napokon žalovaná 2/ namietala, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom, keď žalovanú 2/ zákonom ustanoveným spôsobom neupovedomil o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku, znemožnil jej uskutočňovať jej patriace procesné práva. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne rozsudok zmenil a žalobu v plnom rozsahu zamietol. 7/Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní podanom na súde prvej inštancie dňa 31.3.2017 namietali, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam vo veci vyčíslenia dlžnej sumy spolu s príslušenstvom, poukázali ďalej na len minimálnu mzdu, ktorú poberá žalovaný 1/ v zamestnaní, ktorá skutočnosť mu znemožňuje úhradu dlhu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhli preto napadnutý rozsudok zmeniť a umožniť žalovaným splatiť dlžnú sumu v splátkach vo výške 100 euro mesačne. 8/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných konštatoval, že žalovaní nepredložili dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosť do troch rokov od zániku manželstva požíva právnu úpravu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V zmysle § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Žalovaná 2/ bola bezpodielovou spoluvlastníčkou bytu do jeho predaja v dobrovoľnej dražbe, bola teda povinná uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Tvrdenie žalovanej 2/, že záležitosti bytu spravoval výlučne žalovaný 1/ považoval za irelevantné, rovnako za irelevantnú považoval námietku neuspokojenia pohľadávky žalobcu pri dražbe bytu, keď výťažok z dražby nepostačoval na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Ohľadom námietky týkajúcej sa odňatia možnosti konať pred súdom poukázal žalobca na to, že žalovaná 2/ bola riadne predvolaná na pojednávanie nariadené na deň 6. 2. 2017, svoju neúčasť písomne ospravedlnila. So schválením splátkového kalendára žalobca vyjadril nesúhlas. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené navrhol žalobca potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 9/Odvolací súd prejednal vec v rozsahu (včas) podaného odvolania žalovanou 2/ v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel pritom k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 10/Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka (O.z.) bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. 11/Podľa § 145 ods. 2 O.z. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. 12/Ide o základné ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov k tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci. Podľa tohto ustanovenia môže bežné veci týkajúce sa spoločnej veci vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon v zmysle ustanovenia § 40a neplatný, avšak za predpokladu, že druhý z manželov sa tejto neplatnosti dovolá. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú voči tretím osobám oprávnení a povinní obaja manželia solidárne. Pojem "bežná vec" nie je v Občianskom zákonníku definovaný a zákon neuvádza ani hľadiská rozhodujúce pre jeho odlíšenie od pojmu "ostatná vec". Preto pri ich posudzovaní treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci, na účel, na ktorý obvykle slúži, na zamýšľanú dispozíciu ňou a pod. Za bežné možno považovať také veci, ktoré sú pri hospodárení s určitou vecou bežné a obvyklé, ktoré sa pravidelne opakujú a ktoré sa nevymykajú z rámca obvyklého hospodárenia s vecou. Bežnými vecami budú napríklad nákupy spotrebných predmetov do domácnosti, potravín, ošatenia, predaj ovocia zo spoločnej záhrady, objednávka nutných opráv domu, objednávka paliva, vyberanie a platenie nájomného, príjem rôznych zásielok, plnenie rôznych pravidelných platobných povinností (napr. združeného inkasa) a pod. Podľa súdnej praxe sú bežnou vecou aj bežné záležitosti týkajúce sa spoločného užívania bytu manželmi, ktoré sa opakujú alebo podstatne nezasahujú do spoločných užívacích práv, môže vykonávať každý zo spoločných užívateľov. Takouto bežnou záležitosťou je aj platenie úhrady za užívanie bytu a za služby spojené s týmto užívaním (teraz nájmom bytu). Uznanie dlhu, ktorý vznikol ako nedoplatok v neveľkej výške z neplatenia úhrady opakujúcich sa platieb súvisiacich s užívaním spoločného bytu, treba tiež považovať za bežnú záležitosť týkajúcu sa tohto užívania; právny úkon uznania takého dlhu urobený jedným z manželov je teda platný a zaväzuje obidvoch manželov (R 47/1984). 13/Rozvodom manželstva dochádza k zániku manželstva a zároveň k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Po zániku BSM dochádza k vyporiadaniu BSM, a to buď dohodou bývalých manželov alebo na návrh niektorého z manželov ho vykoná súd. Ak však do troch rokoch od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu ani jedným z vyššie uvedených spôsobov, dochádza k jeho vyporiadaniu zo zákona. V takomto prípade platí nevyvrátiteľná právna domnienka spočívajúca v tom, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, manželia sa vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM užíva výlučne ako vlastník pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti. O ostaných hnuteľných veciach a o nehnuteľnostiach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí aj na ostatné majetkové práva, ktoré sú pre manželov spoločné. 14/Súd prvej inštancie správne konštatoval, že pokiaľ ešte v roku 2015 (teda 4 roky po zániku BSM), boli ako bezpodieloví vlastníci vedení obaja žalovaní, (vychádzajúc z hodnovernosti údajov katastra, nakoľko v konaní nebol preukázaný opak), bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo vyporiadané inak ako zákonnou domnienkou, a teda žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi uvedeného bytu, každý v rovnakom podiele a ako podielovým spoluvlastníkom im svedčí pasívna solidarita na plnenie dlhov spojených so spoločnou vecou. Ak aj žalovaná k bytu nemala prístup, resp. s týmto nedisponovala a nemala prehľad o platbách za tento, jej spoluvlastnícke právo (a s týmto spojené povinnosti) existovalo, nie je potom dôvod, aby k úhrade vzniknutého dlhu mal byť zaviazaný jedine a výlučne žalovaný 1/. 15/Tvrdenie žalovanej 2/ ohľadom neuspokojenia pohľadávky žalobcu pri dražbe bytu, keď žalovaná v dobrej viere mala za to, že byt bol v rámci dražby speňažený a pohľadávky po dražbe vysporiadané, je tvrdením novým, ktoré ako prostriedok procesnej obrany malo a mohlo byť použité len v rámci prvoinštančného konania, takéto prostriedky procesnej obrany možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, čo však odvolateľka ani netvrdila (§ 365 ods. 1 písm. g/, § 366 písm. d/ CSP). 16/Celkom nedôvodné bolo tvrdenie žalovanej 2/ ohľadom odňatia možnosti konať pred súdom, žalovanej 2/ bolo predvolanie na pojednávanie (vo veci teda nešlo o verejné vyhlásenie rozhodnutia) konané dňa 6. februára 2017 doručené do vlastných rúk dňa 30.decembra 2016, teda s dostatočným časovým predstihom, žalovaná 2/ sa písomným podaním zo dňa 30. januára 2017 z účasti na nariadenom pojednávaní ospravedlnila a nežiadala o jeho odročenie. 17/Odvolaciemu súdu potom neostalo než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa celkom s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 18/Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015). 19/Riadne poučenému žalovanému 1/ o možnosti podania odvolania bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie neúspešne doručované (adresát neznámy) na adresu v registri obyvateľov SR (Bratislava, Strmý vŕšok 111) dňa 9. marca 2017. Zásielka sa vrátila súdu prvej inštancie dňa 13. marca 2017, ktorý deň sa v zmysle ustanovenia § 111 ods. 3 CSP považuje za deň doručenia vrátenej zásielky, a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaný 1/ o vrátení zásielky nemal vedomosť. Posledným dňom pätnásťdňovej odvolacej lehoty na strane žalovaného 1/ (ako samostatného procesného spoločníka) bol preto 28. marec 2017 (utorok, riadny pracovný deň). Písomné odvolanie žalovaný 1/ (hoci spolu so žalovanou 2/, vo vzťahu ku ktorej platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania - § 365 ods. 3 CSP) podal osobne na súde až dňa 31. marca 2017, teda oneskorene; o odpustenie zmeškania lehoty nepožiadal (§ 122 CSP). 20/Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného 1/ ako oneskorene podané v súlade s ustanovením § 386 písm. a/ CSP odmietol. 21/Odvolací súd žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 22/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).