Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/105/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415213353 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415213353.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., Pribinova 25 Bratislava, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin Máčaj, proti povinnému: E. Ž., R.. XX.XX.XXXX, H. XXXX/XX, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, pre vymoženie 1.871,17 Eur istiny s príslušenstvom a o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/3683/2015-36 zo dňa 21.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/3683/2015-36 zo dňa 21.06.2016, p o t v r d z u j e . Súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to s odkazom na ustanovenia § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, § 41 ods. 1, § 44 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), § 25 ods. 1, ods. 4, ods. 5, § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom k 15.06.2015 (ďalej len „ZoRK“) a § 48 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že základným predpokladom, aby bolo možné na základe rozhodnutia predloženého oprávneným ako exekučný titul viesť exekúciu, je vykonateľnosť rozhodnutia. Aby bolo určité rozhodnutie vykonateľné, musí byť doručené v súlade s príslušnými právnymi predpismi účastníkovi konania, ktorému bola daným rozhodnutím uložená povinnosť. V danom exekučnom konaní predložil oprávnený ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, sp. zn. SR 00501/15 zo dňa 15.06.2015. V rámci skúmania podmienok pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora si exekučný súd vyžiadal od Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, rozhodcovský spis sp. zn. SR 00501/15. Z uvedeného rozhodcovského spisu mal súd prvej inštancie preukázané, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 00501/15 zo dňa 15.06.2015 bol povinnému doručovaný na adresu Znievska 28, Bratislava - Petržalka, odkiaľ sa zásielka vrátila neprevzatá s oznamom „adresát neznámy“. Rozhodcovský súd neskúmal inú adresu povinného a na rozhodcovskom rozsudku vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť na základe vrátenia neprevzatej zásielky s oznamom „adresát neznámy“, pričom súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že adresa miesta podnikania je Homolova 2167/39, Bratislava. Súd prvej inštancie mal z priloženého rozhodcovského spisu preukázané, že rozhodcovský súd nevynaložil úsilie na zisťovanie adresy povinného. Nakoľko neboli splnené podmienky pre doručenie rozhodcovského rozsudku podľa § 25 ods. 4 ZoRK povinnému, súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávneným predložený exekučný titul nebol povinnému doposiaľ účinne doručený, v dôsledku čoho nemohol nadobudnúť právoplatnosť a tým sa nemohol stať ani vykonateľným. Nakoľko rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným nespĺňa základný predpoklad pre spôsobilý exekučný titul a to jeho vykonateľnosť, nie je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu a z toho dôvodu súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 3. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený jednak z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP a jednak z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu veci podľa § 205 ods. 2 písm. c) OSP. Vo vzťahu k dôvodu odvolania predstavujúcemu námietku nesprávneho právneho posúdenia veci oprávnený v odvolaní uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom, v nadväznosti na zákon o rozhodcovskom konaní. Oprávnený má za to, že exekučný súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis, keď okrem ustanovenia § 44 ods. 2 EP na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. ZoRK. Ustanovenie § 45 ods. 1 a ods. 2 ZoRK síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale oprávnený má za to, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálny prieskum sa v zmysle § 34 ZoRK obmedzuje na dodržanie formálnych náležitostí exekučného titulu. Materiálny prieskum sleduje splnenie hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Oprávnený je však toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie, zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu (keďže nemôže vyplývať z vady konania ako je oprávneným odôvodnené vyššie). Táto požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu podľa názoru oprávneného vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania, kde konajúci súd nemá možnosť inak, ako z exekučného titulu, sa oboznámiť s priebehom rozhodcovského konania, pričom uvedená požiadavka znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t. j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci (v tejto súvislosti oprávnený v odvolaní poukázal na Nález ÚS SR 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000). Postupom súdu prvej inštancie v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Vo vzťahu k dôvodu odvolania predstavujúcemu námietku neúplného zistenia skutkového stavu veci, oprávnený v predmetnom odvolaní uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Oprávnený poukázal na to, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. Ďalej oprávnený bez ďalšieho v odvolaní uviedol, že v článku 2 tejto zmluvy (bez bližšej konkretizácie použitého pojmu „tejto zmluvy“) je následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, postupuje v súlade so ZoRK, ako aj v zmysle svojho rokovacieho poriadku. Exekučný titul bol preto podľa názoru oprávneného vydaný oprávneným orgánom, v konaní vedenom v zmysle ZoRK. Zmluvné strany sa v zmysle článku 2 odsek 2, druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad, alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t. j. povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd. Odvolateľ ďalej namietal nesprávnosť právneho názoru súdu prvej inštancie o neprijateľnej zmluvnej podmienke podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 5. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP) a zákonný sudca súdu prvej inštancie odvolaniu nemienil vyhovieť. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. OSP, podaním odvolania uplatneného za účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvej inštancie, boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, ods. 4 zákona č. 160/2015 CSP zostali zachované aj po 1.7.2016. 6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 7. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 12.10.2015, spísaním návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom, pričom oprávneným bol ako exekučný titul predložený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, pod sp. zn. SR 00501/15 zo dňa 15.06.2015, na ktorom je vyznačená doložka právoplatnosti dňom 27.07.2015 a vykonateľnosti dňom 30.07.2015. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie vyžiadaním predmetného rozhodcovského spisu od rozhodcovského súdu, pričom oboznámením sa s obsahom predloženého rozhodcovského spisu odvolací súd konštatuje zistenia zhodné so zisteniami súdu prvej inštancie a to predovšetkým skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 00501/15 zo dňa 15.06.2015 bol povinnému doručovaný na adresu Znievska 28, Bratislava - Petržalka, odkiaľ sa zásielka vrátila neprevzatá s oznamom „adresát neznámy“. Rozhodcovský súd neskúmal inú adresu povinného a na rozhodcovskom rozsudku vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť na základe vrátenia neprevzatej zásielky s oznamom „adresát neznámy“, pričom adresa miesta podnikania je Homolova 2167/39, Bratislava. Z uvedeného je zrejmé, že pobyt povinného je neznámy, nakoľko sa neúspešne doručoval rozhodcovský rozsudok. Lustráciou v registri obyvateľov je preukázané, že povinný mal v čase rozhodcovského konania trvalý pobyt na adrese Homolova 2167/39, Bratislava, kde mal povinný uvedenú taktiež adresu miesta podnikania. Na uvedenú adresu však povinnému rozhodcovský rozsudok nebol doručovaný. V zmysle § 25 ods. 4 ZoRK druhej vety, mal rozhodcovský súd zisťovať inú adresu povinného. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd má z priloženého rozhodcovského spisu preukázané, že rozhodcovský súd nevynaložil primerané úsilie na zisťovanie adresy povinného. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, s obsahom spisu a po preskúmaní odvolania konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a súčasne odvolací súd uvádza, že oprávnený v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne odvolacie námietky spôsobilé spochybniť podstatné úvahy, z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza, a na ktorých súd prvej inštancie založil svoj právny názor, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. 11. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že povinný v exekučnom konaní nie je spotrebiteľ, ale fyzická osoba podnikateľ, Zmluva o úvere zo dňa 11.07.2014 (založená na č. l. 7 spisu) a s ňou súvisiaca rozhodcovská zmluva (založená na č. l. 9 spisu), neboli uzavreté so spotrebiteľom, ale s fyzickou osobou podnikateľom (živnostníkom), čo vyplýva z identifikačných údajov povinného v obidvoch zmluvách. 12. Podľa § 243h ods. 1 EP (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017), ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 13. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.03.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 14. Podľa § 9b ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.03.2017), v konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci. 15. Súd sa pri skúmaní vykonateľnosti exekučného titulu zaoberá predovšetkým tým, či ide o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa EP (§ 41 ods. 2 v znení účinnom do 31.03.2017), či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej, ako aj po materiálnej stránke; ide o hmotnoprávne predpoklady exekúcie, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov tiež je, že exekučný titul bol vydaný orgánom, vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak to má za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo/20/2008 z 22.04.2009, IV.ÚS 78/2011 zo 17.03.2011). 16. Podľa ustálenej judikatúry bol exekučný súd v zmysle § 45 ZoKR, v znení účinnom do 31.12.2014, oprávnený podrobiť rozhodcovský rozsudok prieskumu jeho súladu so zákonom. Zákonom č. 336/2014 Z.z. účinným od 01.01.2015, ktorým sa novelizoval ZoRK, bol z vtedajšieho znenia zákona vypustený § 45. Z uvedeného vyplýva, že v čase vydania napadnutého uznesenia dňa 21.06.2016 už exekučný súd nemohol preskúmať „nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok“, nakoľko už týmto oprávnením nedisponoval (pre vypustenie § 45 ZoRK) a nemôže postupovať ani podľa § 52 a nasl. Obč. zák.. 17. Odvolacia námietka oprávneného, že súd prvej inštancie preskúmaním rozhodcovského rozsudku prekročil svoju zákonnú právomoc, preto nie je dôvodná, pretože povinný je podnikateľ a prieskum rozhodcovského rozsudku nie je možný. 18. Podľa § 25 ods. 1 ZoRK (v znení účinnom od 01.01.2015), ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. 19. Podľa § 25 ods. 4 ZoRK (v znení účinnom od 01.01.2015), žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk; dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné. 20. Podľa § 51 ods. 2 ZoRK (v znení účinnom k 21.06.2016), súd rozhoduje uznesením, ak všeobecný predpis o konaní pred súdmi (Občiansky súdny poriadok) neustanovuje, že rozhoduje rozsudkom. 21. Podľa § 35 ZoRK (v znení účinnom od 01.01.2015), doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle. 22. Podľa § 48 ods. 3 OSP, ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe ktorá je podnikateľom na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, o tom nedozvie. 23. Podľa čl. V ods. 1 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, písomnosti sa považujú za doručené: a) ak boli odovzdané adresátovi osobne, alebo b) ak boli doručené na adresu: - ktorú adresát uviedol vo svojom písomnom podaní doručenom rozhodcovskému súdu ako adresu svojho sídla, miesta podnikania alebo bydliska, prípadne miesta na doručovanie písomností, a to najneskôr tri (3) pracovné dni pred odoslaním dotknutej písomnosti rozhodcovským súdom, - ktorú rozhodcovský súd zistil ako adresu sídla, miesta podnikania alebo bydliska adresáta z písomností predložených v rozhodcovskom konaní rozhodcovskému súdu, pokiaľ rozhodcovský súd nemá dôvod pochybovať o správnosti údajov týchto listinách, - písomnosti možno doručovať aj elektronickými prostriedkami. Písomnosť sa považuje za doručenú piatym dňom po odoslaní. Rozsudky a iné rozhodnutia, ktorými sa ukladajú práva a povinnosti účastníkom konania, sa môžu doručovať elektronickými prostriedkami, ak sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom. 24. Nakoľko neboli splnené podmienky pre doručenie rozhodcovského rozsudku podľa §25 ods. 4 ZoRK povinnému, odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným predložený exekučný titul nebol povinnému účinne doručený, a preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť a nemohol sa stať vykonateľným. 25. Ako odvolací súd už uviedol, podstatné právne úvahy a právny záver súdu prvej inštancie, na ktorých rozhodnutie spočíva, oprávnený v odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil. Nakoľko odvolacie námietky oprávneného v časti, v ktorej oprávnený namieta nemožnosť preskúmania rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) nie sú dôvodné a v časti, v ktorej súdu prvej inštancie vytýka nesprávnosť posúdenia rozhodcovskej zmluvy, nesúvisia s odôvodnením rozhodnutia a nespochybňujú jeho správnosť v podstatných úvahách súdu o nevykonateľnosti exekučného titulu, na ktorých je založený výrok rozhodnutia, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 26. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech povinný, v dôsledku čoho povinnému vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však povinnému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 29. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).