Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/42/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416000246 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416000246.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Petra Štifta a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného A.Š. R. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 0T/116/2016 zo dňa 15.12.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. septembra 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému A. R., Q.. XX.XX.XXXX T. U., W. U. U., J. XX, u k l a d á podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Podľa 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a stanovuje skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 (dva) roky. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 0T/116/2016 zo dňa 15.12.2016 bol obžalovaný A. R. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že - dňa 21.08.2016 v čase okolo 09:50 hod. viedol po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov v U. MČ X. T. po U. ulici v smere do X. T. motorové vozidlo zn. T. K., EČV: BL XXX JH, kde bol kontrolovaný hliadkou OO PZ X. T., pričom pri následnej dychovej skúške prístrojom G. Dräger 7410 ARNJ-0026 mu bola v čase o 09:53 hod. dňa 21.08.2016 zistená hladina alkoholu v dychu 0,75 mg/1 a pri opakovanej dychovej skúške v čase o 10:08 hod. dňa 21.08.2016 0,69 mg/1 alkoholu v dychu, pričom bol za obdobný čin zo dňa 17.05.2015, a to priestupok podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 8/2009 Z.z. postihnutý ODI Bratislava IV rozhodnutím o priestupku č.k. ORP-P-522/BAIVODI-2015 zo dňa 13.08.2015, postihnutý, za čo mu bol podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 3, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložený peňažný trest vo výmere 900 €. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu súd prvého stupňa pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 18 mesiacov. Proti výroku o treste tohto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 22.12.2016 prokurátor odvolanie, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.02.2017. S rozhodnutím súdu v časti peňažného restu vo výmere 900 €, ako i trestu zákazu činnosti v trvaní 18 mesiacov, a s názorom samosudkyne, že v danom prípade postačí s prihliadnutím na osobu obžalovaného, spôsob spáchania skutku, následky peňažný trest ako vhodná alternatíva nepodmienečného trestu odňatia slobody v prípade menej závažných trestných činov a menej narušených páchateľov, sa prokurátor nestotožňuje. Podrobným preskúmaním evidenčnej karty vodiča, ako i výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR je možné zistiť, že obžalovaný spáchal na úseku cestnej premávky celkovo až 21 priestupkov - porušení zákona o cestnej premávke. Z výpisu priestupkovej evidencie vyplýva spáchanie ďalších 2 priestupkov a to majetkového a na úseku verejného poriadku. Evidenčná karta vodiča preukazuje uloženie 17 blokových pokút, z ktorých 3 boli uložené za priestupky kvalifikované ako závažné porušenie pravidiel cestnej premávky, jedenkrát bol priestupkovo postihnutý za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, za čo mu bol o.i. uložený zákaz vedenia motorových vozidiel od 17.05.2015 do 17.01.2016. Predmetné priestupky páchal v relatívne krátkych časových odstupoch, a to 02.02.2013, 05.02.2013, 09.02.2013, 01.04.2013, 24.06.2013, 07.02.2014, 29.04.2014, 30.04.2014, 29.10.2014 a nakoniec 17.05.2015, kedy mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, a kedy bol až do 26.11.2015, kedy bolo rozhodnuté o upustení od zvyšku trestu, vyradený z cestnej premávky. Uvedené tiež svedčí o tom, že ani uloženie trestov vo forme blokových pokút, z ktorých väčšinu neuhradil, neviedli k jeho náprave vo forme riadneho vedenia motorového vozidla v súlade s všeobecne záväznými pravidlami cestnej premávky. Tieto okolnosti nenasvedčujú a nepreukazujú disciplinované správanie obžalovaného v cestnej premávke, naopak, poukazujú na to, že opakovane porušuje pravidlá cestnej premávky a to rýchlosť jazdy, otáčanie a cúvanie, všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky, zastavenie a státie a podobne. Aj v predmetnej trestnej veci viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov v doobedňajších hodinách, a to v čase o 09:53 hod dňa 21. 08. 2016 mu bola zistená hladina alkoholu v dychu 0,75 mg/l, t.j. 1,56 promile, a pri opakovanej skúške v čase o 10:08 hod 0.69mg/l, t.j. 1,44 promile. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného vo svojich výpovediach uviedol, že je slobodný, bez vyživovacej povinnosti, zamestnaný s príjmom cca 800 €. Skutočnosti, ktoré na svoju obhajobu uviedol týkajúce sa zdravotného stavu, nebránia uloženiu trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom, resp. nemôžu byt' hodnotené ako prípadná poľahčujúca okolnosť, ktorá by viedla k uloženiu peňažného trestu. Neobstojí argument, že peňažný trest je vhodná alternatíva k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, v prípade menej závažných trestných činov. V osobe obžalovaného ide o účastníka cestnej premávky, ktorý sústavne porušuje pravidlá cestnej premávky v posledných dvoch prípadoch závažným spôsobom - jazdou pod vplyvom alkoholu, ktorú rozhodne nemožno hodnotiť ako menej závažné previnenie, o čom svedčí i množstvo blokových pokút. Uloženie peňažného trestu nebude obžalovaného motivovať k vedeniu riadneho života, nakoľko z listinných dôkazov je zjavné, že uložené blokové pokuty nemali na obžalovaného výchovný vplyv, neviedli ho k prehodnoteniu spôsobu správania sa ako účastníka cestnej premávky a uvedomeniu si svojich protiprávnych konaní. Prokurátor je toho názoru, že na obžalovaného je z hľadiska tak generálnej, ako i individuálnej prevencie nevyhnutné pôsobiť iným trestom ako peňažným, a to trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom s primeranou skúšobnou dobou, v rámci ktorej bude monitorované správanie obžalovaného komplexne, nielen na úseku cestnej premávky, a vzhľadom k opakovanej jazde pod vplyvom alkoholu trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel dlhším ako 18 mesiacov. S poukazom na osobu obžalovaného je prokurátor toho názoru, že dlhším vyradením jeho osoby z cestnej premávky sa zabezpečí nielen účinná ochrana spoločnosti, ale sa i umocní výchovný vplyv celého trestného konania na osobu obžalovaného. S poukazom na tieto skutočnosti prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zrušil výrok o treste súdu prvého stupňa a sám rozhodol tak, že uloží obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonnej sadzby pri súčasnom uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v polovici zákonného rozpätia. Obžalovaný, ktorému bolo odvolanie prokurátora v súlade s § 314 Trestného poriadku doručené, k tomuto uviedol, že poukazuje na svoju záverečnú reč z hlavného pojednávania. Je mu hrozne ľúto toho, ako nerozvážne konal, a má ponaučenie do konca života. V súčasnosti je riadne zamestnaný a rieši svoj zdravotný stav. Zástupkyňa krajskej prokuratúry sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v plnom rozsahu pridržiavala písomného odvolania ako aj dôvodov v ňom uvedených. Navrhla zrušiť výrok napadnutého rozsudku a obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu a trest zákazu činnosti v polovici trestnej sadzby. Obhajkyňa obžalovaného navrhla odvolanie prokuratúry zamietnuť ako nedôvodné. Pripomenula, že obžalovaný nepopiera existenciu predchádzajúcich rozhodnutí o priestupkoch na úseku dopravy, avšak treba zohľadniť, že pracoval ako taxikár, kde veľakrát bol na základe požiadavky klientov postihnutý za priestupky, ktoré súviseli napr. s nesprávnym zaparkovaním v snahe vyhovieť klientovi. Ide o mladého človeka, ktorý si uvedomil nesprávnosť svojho doterajšieho konania. A aj keď mal okrem tohto prípadu jeden priestupok v dôsledku jazdy pod vplyvom alkoholu, od posledného rozhodnutia okresného súdu vedie riadny život, nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania. Našiel si iné zamestnanie, potom, čo prestal pracovať ako taxikár, pracuje ako obsluha čerpacej stanice a snaží sa zmeniť a viesť riadny život. Prípadné sprísnenie trestu by v jeho prípade neprimerane negatívne zasiahlo aj do zmien pozitívnych, ktoré nastúpil. U takéhoto mladého človeka nie je zrejme nevyhnuté uplatňovať represiu až v takom rozsahu, ako to vyplýva z návrhu konečného rozhodnutia. Obžalovaný požiadal súd o miernejší trest, resp. aby mu nebol trest sprísnený. Našiel si prácu, ktorá mu vyhovuje, je dobre platená, a nakoľko má hmotnú zodpovednosť, pretože pracuje s peniazmi, aj prípadný podmienečný trest by bol prekážkou jej ďalšieho výkonu. Aj v tomto zamestnaní sa vykonávajú náhodné kontroly a nenastal žiadny problém ani s alkoholom. Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj je uložený trest neprimeraný. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval, že odvolanie je prípustné, bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie smerovalo len voči výroku o treste, odvolací súd si splnil prieskumnú povinnosť len vo vzťahu k prípadným chybám konania a rozsudku odôvodňujúcim podanie dovolania, a vo vzťahu k výroku o treste. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Odvolací súd z pripojeného spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV podal dňa 22.08.2016 obžalobu na A. R. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto rozsudku. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.12.2016 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný. Po kladných odpovediach na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), e), f), g), h) Trestného poriadku a odporúčajúcom návrhu prokurátora súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania viny nevykonal. Na základe prijatia vyhlásenia o vine súd prvého stupňa uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného trestného činu na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, najmä odpisu z registra trestov, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, evidenčnej karty vodiča, lekárskej správy a potvrdenia o príjme obžalovaného. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku netrpí žiadnymi závažnými procesnými vadami, ktoré by mali za následok porušenie práva na obhajobu alebo nezákonnosť vykonaných dôkazov v zmysle dovolacích dôvodov. Vzhľadom na obmedzenie odvolania na výrok o treste, a absenciu vážnych procesných a hmotnoprávnych chýb, na ktoré musí odvolací súd prihliadať ex offo, aj keď nie sú odvolaním vytýkané, nebol výrok o vine predmetom meritórneho preskúmania v odvolacom konaní, a nadobudol právoplatnosť dňa 15. 12. 2016. Odvolací súd však sa nestotožňuje s výrokom o treste napadnutého rozsudku a úvahy, ktoré viedli súd prvého stupňa k uloženiu peňažného trestu a trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 18 mesiacov považuje za nesprávne. V tomto smere odvolací súd vyhodnotil uložený trest za neprimerane mierny a nezodpovedajúci výsledkom vykonaného dokazovania, pričom dôvody uvádzané v odvolaní prokurátora takmer v plnom rozsahu akceptoval. Preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku na podklade odvolania prokurátora zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám vo veci rozhodol rozsudkom. Odvolací súd sa stotožnil s tým, ako súd prvého stupňa určil existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona, a tiež zistil absenciu priťažujúcich okolností a existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, preto pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 0:1. Pochybil však súd prvého stupňa pri úvahách o druhu trestu, keď vôbec neprihliadol na doterajší spôsob správania obžalovaného v cestnej premávke, čo je vzhľadom na druh trestnej činnosti, pre ktorú je obžalovaný stíhaný, rozhodujúce. Predovšetkým táto okolnosť vypovedá o možnostiach nápravy obžalovaného i o požiadavkách ochrany spoločnosti. Súd prvého stupňa nedostatočne reflektoval požiadavku gradácie výchovných prostriedkov, hoci sa obžalovaný opakovane dopúšťal závažných i menej závažných, ale početných, protiprávnych konaní, pri ktorých ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky a porušoval všeobecne záväzné pravidlá. Z citovaných ustanovení zákona je potrebné vyvodiť, že súd je povinný zvoliť taký druh trestu, ktorý korešponduje najmä s možnosťami nápravy obžalovaného a potrebou ochrany spoločnosti pred ďalšou jeho trestnou činnosťou. Pri zvažovaní možností nápravy páchateľa treba okrem závažnosti trestného činu vychádzať z predchádzajúceho života obžalovaného a úspešnosti či neúspešnosti použitých výchovných prostriedkov. V danom prípade nemožno súhlasiť s úvahami súdu prvého stupňa o účelnosti uloženia peňažného trestu, keď peňažné sankcie uložené v správnom konaní jednak obžalovaný spravidla nezaplatil, a jednak sa dopúšťal rovnakého druhu protiprávnych konaní aj následne, a to v krátkych časových úsekoch. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný spáchal 17 priestupkov sankcionovaných blokovými pokutami, kedy 3 razy porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom, a jedenkrát viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, čo sa premietlo do faktu, že je stíhaný za naplnenie znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Vo všeobecnosti kvalifikované skutkové podstaty postihujú spoločensky závažnejšie a nebezpečnejšie konanie, v tomto prípade opakované vedenie vozidla po požití alkoholických nápojov, čo sa tiež musí odraziť v uloženom treste. Za daných okolností odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné monitorovať správanie obžalovaného z hľadiska jeho súladu so zákonom po určitý čas za súčasného dočasného vyradenia obžalovaného z cestnej premávky, čomu zodpovedá uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v kombinácii s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Pri výmere oboch trestov odvolací súd bral do úvahy zistené poľahčujúce okolnosti, t.j. že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, nie je kriminálne závadovou osobou, ale len nedisciplinovaným a nezodpovedným vodičom. Je riadne zamestnaný a mimo cestnej premávky vedie riadny život. V rámci trestnej sadzby, ktorá sa v dôsledku prevahy počtu poľahčujúcich okolností nad počtom priťažujúcich okolností znížila o jednu tretinu (až 16 mesiacov) podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, čo je v spodnej polovici trestnej sadzby, a tento podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, čo zodpovedá požiadavke kontroly obžalovaného z hľadiska súladu jeho správania so zákonom. Ochrannú zložku trestu tvorí trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 2 roky, čo je v spodnej polovici zákonného rozpätia uvedeného v § 61 ods. 2 Trestného zákona (1 až 10 rokov). V tejto časti odvolací súd nevyhovel požiadavke prokurátora v odvolaní, ktorý navrhoval uloženie trestu zákazu činnosti v hornej polovici sadzby, pretože takýto trest odvolací súd považoval za neprimerane prísny s poukazom na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného a súčasné uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. U obžalovaného je vysoký predpoklad, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčí, tzn. možnosti jeho nápravy odvolací súd vyhodnotil ako priaznivé, a preto nepovažoval za potrebné sankcionovať obžalovaného prísnejším trestom zákazu činnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.