Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/125/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416010063 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416010063.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zložení z predsedu senátu JUDr. Richarda Molnára a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Ivety Zelenayovej, v trestnej veci proti obžalovanému Ing. T. I., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. e/ Tr. zák., o odvolaní okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/24/2016 zo dňa 10.06.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.02.2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/24/2016 zo dňa 10.06.2016 bol obžalovaný Ing. T. I. v zmysle § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV z 24.02.2016 sp. zn. 1Pv 306/14 , pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. e/Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v období od začiatku roka 2013 do 7. februára 2014 v Bratislave v rodinnom dome na adrese Kuklovská č. 532/14 opakovane svoju manželku poškodenú MUDr. L. I. verbálne a fyzicky napádal, ponižoval a to tým, že na ňu opakovane kričal, naznačoval údery rukou, lakťom, voči jej telu, vulgárne jej nadával, že je kurva, falošná sviňa, falošnica falošná, sviňa svinská, piča pojebaná, skurvená namyslená W. špindíra špinavá, humusáčka, krava, alkoholička hlúpučká, prostitútka, príživníčka, cigánka, hnilá xantypa, parazit, slepica, štetka, chudera, klamárka, súložnica a to pred ich spoločnými deťmi B.I. nar. XX.XX.XXXX a M.I. nar. XX.XX.XXXX, vyhrážal sa jej že ju zabije, vyčítal jej, že je príživníčka, že ho vyciciava, neplatí nájom, prehľadával vrecká na jej odevných zvrškoch za účelom získavania informácií o poškodenej, hrozil poškodenej tým, že jej zabezpečí pobyt v base, následkom hádok medzi obžalovaným a poškodenou zasahovala dňa 03.02.2013 hliadka v mieste ich bydliska, dňa 04.02.2013 obžalovaný hodil po poškodenej plastovú fľašu so slovami, že je to jej bodrel, hádzal na stôl taniere s jedlom, príborom a bránil jej jesť v niektorých častiach domu, bral jej príbor a taniere, bral jej potraviny so slovami, že neprispieva na nájom, vyhadzoval potraviny patriace poškodenej s tým, že sú pokazené, pchal svoje prsty do pohárov z ktorých pila, vyhadzoval veci kúpené alebo prinesené poškodenou, taktiež veci poškodenej, opakovane kontroloval používanie vecí v domácnosti poškodenou a to najmä používanie telových šampónov s následným obmedzovaním ich používania a vyhadzovanie vecí prinesených, alebo kúpených poškodenou, pričom jeho konanie vyvrcholilo najmä -03.05.2013 fyzicky napadol poškodenú počas slovnej hádky so synom M.I. takým spôsobom, že sa ju snažil udrieť päsťou do tváre a potom čo sa ona uhla hlavou, tak trafil zovretou päsťou dvere, následne obžalovaný začal obmedzovať poškodenej pohyb po ich spoločnom dome takým spôsobom, že uzamkol spálňu, kde mala poškodená svoje veci, taktiež poškodenej uviedol, že nemôže vstupovať do jeho spálne, lebo jej odtrhne ruku, bránil jej vstúpiť na WC, do špajze k obsluhe kotla na kúrenie a vstupu do záhrady domu v spoločnosti ich detí, poškodenej dovolil pohyb len v izbe, kde spávala so synom M.I., -v mesiaci júl roku 2013 poškodenej vzal dokumenty, ktoré mala odložené v šuflíkoch v detskej izbe a to najmä doklady k motorovému vozidlu, domácnosti, k úhradám za spotrebiče, obžalovaný taktiež poškodenej zakazoval hrať sa s jej maloletým synom M.I., narúšal výchovný proces, zasahoval do osobnej komunikácie poškodenej s deťmi v snahe túto komunikáciu kontrolovať, narušoval jej rodičovskú starostlivosť a vzťah poškodenej s jej deťmi, znevažoval výchovu detí poškodenou aj takým spôsobom, že ich zámerne vyrušoval počas prípravy na vyučovanie, taktiež pred deťmi vytváral zámerne negatívny obraz o poškodenej v snahe podnecovať deti voči nej, znevažoval osobnosť poškodenej aj tým, že keď poškodená pobozkala dcéru B.I., tak dcére uviedol, že to sa umyje, následne v dôsledku konania obžalovaného poškodená kontaktovala alianciu týraných žien, pričom dňa 18.08.2013 po návrate maloletých detí zo spoločnej dovolenky s obžalovaným, obžalovaný zabránil poškodenej v kontakte s deťmi, -dňa 27.11.2013 jej vyhádzal všetko jej šatstvo a odbornú literatúru zo spálne do stredu synovej izby, taktiež jej chcel vziať matrac z izby, na ktorom spala a prepíliť ho na polovicu, v dôsledku čoho poškodená 2 krát kontaktovala políciu, -dňa 06.12.2013 obžalovaný zatváral poškodenú do izby z dôvodu, že mala zakázané používať elektrinu, vodu a plyn, poškodená si dvere voči zatvoreniu zablokovala ťažítkom a opakovane žiadala obžalovaného, aby tieto dvere stali otvorené, obžalovaný ťažítko opakovane odkopával, pričom došlo medzi ním a poškodenou ku konfliktu, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie poškodenej z dôvodu zranenia nohy, ktorú jej obžalovaný pristúpil, -dňa 06.02.2014 potom, čo ju verbálne osočoval, že je nechutná, tlstá, škaredá klamárka a špinavý parazit, zakazoval jej so synom učiť sa angličtinu, stlačil jej ruku, fúkal vzduch do tváre, že je násilníčka vrahyňa a tyranka, pričom ju kopol nohou do zadku, v ten deň ju taktiež fyzicky napadol takým spôsobom, že jej stúpil na nohu, pritlačil ju o sedačku a pľul na ňu sliny a zobral jej mobilný telefón, aby nemohla zavolať políciu a následne telefón hodil pred ňou do radiátora, -dňa 07.02.2014 vymenil zámky na vstupných dverách domu na Kuklovskej ul. XXX/XX v dôsledku čoho zamedzil poškodenej prístup do domu, nakoľko skutok nie je trestným činom. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými vykonateľnými dôkazmi a zákonne získanými dôkazmi. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že žalované konanie obžalovaného nie je trestným činom. Obžalovaný vo svojej výpovedi pripustil, že sa s poškodenou hádali, že ich vzájomné vzťahy boli narušené. Jednoznačne však konštatoval, že pokiaľ pri hádkach použil voči poškodenej vulgarizmy, tieto používala aj poškodená voči nemu a takéto konanie bolo teda vzájomné a obojstranné. Pokiaľ ide o jednotlivé popísané útoky v podanej obžalobe, logicky vysvetlil ako k nim prišlo. Jednoznačne uviedol, že k verbálnym atakom voči poškodenej bol ňou vyprovokovaný a táto cielene hádky vyvolávala, aby ho mohla nahrávať. Poprel, že by voči poškodenej použil fyzické násilie a že by ju opľul. Poprel, že by sa jej vyhrážal zabitím. Vysvetlil, že tanier s jedlom poškodenej odniesol z obývačky preto, lebo práve upratal, čakal návštevu a nechcel, aby mu tam poškodená trúsila, je to celkom logické a pochopiteľné vysvetlenie. Tanier odniesol poškodenej do kuchyne aby sa tam mohla najesť, čo je bežné miesto na jedenie. Poškodená schválne a provokačne si tanier priniesla späť do obývacej izby, čím ho vyprovokovala k tomu, že jej tanier odniesol do izby kde spávala. Poprel, že by poškodenej strkal prsty do pohárov počas toho ako pila. Napokon z technického hľadiska by to bolo asi ťažko realizovateľné. Uviedol, že ich v pohári mal len vtedy, keď poháre odnášal a robil poriadok. Rovnako poprel, že by poškodenej zakazoval používať byt ako taký, okrem jeho spálne, kde mal svoje osobné veci. Poprel, že by vlastné deti huckal proti poškodenej. Pokiaľ obžaloba dramaticky uvádzala v podanej obžalobe, že mal hodiť do poškodenej plastovú fľašu, vysvetlil, že sa jednalo o hodenie fľaše do priestoru pri upratovaní, ale nie hodenie fľaše do poškodenej. Vysvetlil, že ukladanie šampónov v kúpeľni nie je bránenie v ich používaní poškodenou. Rovnako vysvetlil to, že matrac, ktorý bol pôvodne v spálni si zobrala poškodená do detskej izby a keď mal jeho syn spať s ním v spálni, musel mať matrac na ktorom by spal a preto ho chcel do spálne pre svojho syna. Poprel aj to, že zakazoval poškodenej používať vodu, elektrinu a plyn. Súd konštatuje, že to dobre ani nie je možné. Ak by vypol plyn, elektrinu, alebo vodu, je celkom jasné, že tieto energie a vodu by nemohli používať ani ostatní členovia domácnosti, čo nebolo preukázané. Poprel aj to, že by poškodenej pri hádke nohu pristúpil, uviedol, že si ju poranila o hranu ťažítka sama. Toto jeho tvrdenie obžaloba nevyvrátila žiadnou lekárskou správou, ani znaleckým posudkom. Priznal to, že z konania poškodenej bol už s nervami v koncoch, užíval lieky a po dohode všetkých vlastníkov v dome vymenili na dome zámky, aby zabránil aby poškodená do bytu chodila. Priznal aj to, že keď ho poškodená provokovala tak jej hodil na zem mobil. Obžaloba je postavená na výpovedi poškodenej. Táto uviedla, že jej obžalovaný zakazoval chodiť po celom byte, že si zamykal svoju izbu. Je to ale logické, nakoľko boli v rozvodovom konaní a každý z nich spával v inej izbe a túto izbu užíval a pre zachovanie súkromia je takéto konanie obžalovaného celkom logické. Skutočnosť, že jej mal obžalovaný prehľadávať vrecká nebola potvrdená žiadnym objektívnym dôkazom. Sama poškodená uviedla že sa s obžalovaným hádali, ale uviedla že nevie prečo tieto hádky vznikali. Tomu súd neverí. Popiera, že by bola iniciátorom týchto hádok, hoci toto jednoznačne okrem obžalovaného potvrdili aj jej vlastné deti, ktoré boli jedinými priamymi svedkami ich vzájomných hádok. A tieto ich deti potvrdili, že poškodená hádky vyprovokovávala a ich obsah si nahrávala, aby ho mohla použiť proti obžalovanému. Napokon sama poškodená potvrdila skryté nahrávanie obžalovaného. Sama poškodená uviedla, že dvere domu kde bol ich spoločný byt s obžalovaným nezamkol obžalovaný, ale jeho otec a ten jej zakázal vstup do domu, obžalovaný tam ani nebol. Pokiaľ poškodená v prípravnom konaní uvádzala, že na ňu mal obžalovaný pľuť, toto na hlavnom pojednávaní poprela a uviedla, že len ako bol nad ňou nahnutý a rozprával, tak vypúšťal sliny, čo nie je opľúvanie, ako je to dramaticky uvedené v podanej obžalobe. Podľa poškodenej ju mal obžalovaný „týrať“ od začiatku roka 2013, ale vo svojom vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva uviedla, že s návrhom na rozvod súhlasí, navrhovateľ nemá žiadne vážne dôvody na rozvod a od roku 2004 sa k nej tento správa agresívne, išlo o slovné nadávky, surové hádky, ponižovanie pred deťmi a fyzické napádanie. Je teda zrejmé, že poškodená tvrdila dve rozdielne veci a uvádzala úplne iné rozhodné obdobia kedy ju mal obžalovaný údajne „týrať“. Sama poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že samotné ňou popisované konanie obžalovaného, ktoré obžaloba kvalifikuje ako trestný čin nebolo spúšťačom na podanie trestného oznámenia na obžalovaného, teda takéto konanie akceptovala, lebo spúšťačom na podanie trestného oznámenia bolo to, že ju obžalovaný vymkol a zabránil jej tak kontaktu s deťmi. Na tendenčnosť a účelovosť výpovede poškodenej a nekritické prebratie jej tvrdení obžalobou poukazuje súd aj pri údajných atakoch obžalovaného, ktoré sa mali stať v júli 2013, kde je okrem iného uvedené, že obžalovaný mal zámerne poškodenú a deti vyrušovať počas prípravy na vyučovanie, pričom ako vyplýva z dátumu, kedy k tomu malo dôjsť, tak sa jednalo o prázdniny, takže žiadne vyučovanie deti poškodenej nemali a nemohla sa teda s nimi na vyučovanie pripravovať a obžalovaný sa tohto konania nemohol dopustiť. Jedinými priamymi svedkami vzájomných hádok medzi obžalovaným a poškodenou boli ich deti. L. I. jednoznačne uviedol, že obaja rodičia si nadávali vzájomne a vzájomne po sebe hučali. Nejednalo sa teda o konanie obžalovaného, ale aj o konanie poškodenej. To, že poškodená v jeho izbe mohla spať nielen na matraci, ale aj na jeho hornej posteli tento svedok tiež potvrdil, takže vyvrátil to, že bez matraca nemohla poškodená v byte spať. Svedok potvrdil to, že obžalovaný hodil mobil poškodenej na zem a nie do radiátora, ako to uvádzala poškodená a obžaloba. Svedok nikdy nevidel, že by obžalovaný poškodenú udrel, alebo do nej sotil, ani že by na poškodenú pľul, ani že by jej stúpil na nohu, ani že by sa na poškodenú zahnal päsťou, ani že by obžalovaný poškodenej hrozil, že ju zabije alebo zbije. Jednoznačne svedok uviedol, že poškodená mohla slobodne používať celý ich byt len niekedy nemohla chodiť do spálne(izby, kde býval obžalovaný). Svedok tiež nevidel, že by obžalovaný poškodenej rozhadzoval jej veci po byte. Poprel aj tvrdenie poškodenej a obžaloby v tom, že by otec povedal jeho sestre, že si pusu od mamy umyje. Jednoznačne však tento svedok uviedol, že poškodená si hádky s obžalovaným nahrávala. Tento priamy svedok, teda potvrdil to, že obžalovaný sa s poškodenou hádali, obaja na seba vzájomne hučali, kričali a nadávali si. Potvrdil, že obžalovaný hodil poškodenej mobil na zem a potvrdil, že raz hovoril obžalovaný poškodenej, že pôjde za mreže. Nič ostatné, čo je uvedené v obžalobe a čo uvádzala poškodená svedok nepotvrdil, dokonca to jednoznačne vyvrátil. Q. I. jednoznačne potvrdila tvrdenie obžalovaného, že poškodená hádky vyprovokovala a tieto si nahrávala takým spôsobom, aby na nahrávkach boli len vyjadrenia obžalovaného a jej provokácie tam neboli. Potvrdila to, že rodičia sa hádali a že jeden na druhého, teda obaja vzájomne voči sebe používali vulgárne výrazy. Svedkyňa dokonca jednoznačne uviedla, že poškodená provokovala nielen slovné hádky s obžalovaným, ale ho dokonca provokovala k tomu, aby ju fyzicky napadol. Nevidela, že by obžalovaný stúpil poškodenej na nohu, že by ju udrel, ani že by na mamu pľul. Potvrdila, že raz hodil obžalovaný telefón poškodenej na zem, alebo do radiátora, lebo mu ho poškodená strkala a nahrávala ho. V živote nevidela, že by sa obžalovaný na poškodenú zahnal päsťou, že by mame hrozil, urobil jej niečo zlé, hrozil že ju zabije, alebo dostane do basy. Nevidela a nepočula nič o tom, že by pchal obžalovaný poškodenej prsty do pohára, že by nemohla užívať ich byt. Uviedla že to bola poškodená, ktorá sa viac krát vyhrážala, že otca dostane do basy a potvrdila aj to, že bola agresívna a dokonca ju fyzicky napadala za to, že bola gratulovať vlastnému dedkovi. Táto priama svedkyňa teda z celej podanej obžaloby potvrdila len vzájomné hádky medzi obžalovaným a poškodenou, vzájomné používanie vulgarizmov počas hádok a vyprovokované hodenie telefónu poškodenej obžalovaným na zem, alebo do radiátora. Nič viac z tvrdenia poškodenej a tvrdenia obžaloby svedkyňa nepotvrdila. Ostatní vypočutí svedkovia v danej veci sú len svedkami nepriamymi, nakoľko neboli priamo pri žalovanom konaní obžalovaného v rozhodnom období. Svedkovia I.. T. I. a I.. A. I. potvrdili, že keď sa obžalovaný s poškodenou hádali, tak počuli, ako poškodená obžalovanému nadáva. Poškodená sa na obžalovaného nikdy nesťažovala. Títo svedkovia bývali priamo v dome, kde býval aj obžalovaný aj poškodená, takže, ak by dochádzalo k nejakému týraniu poškodenej mali by mať o tom vedomosť. Svedkyne J. K. a L. P. tiež neboli svedkom žiadneho obžalobou uvádzaného konania obžalovaného. Všetko, čo vedeli, vedeli len z počutia od poškodenej, ktorá je ich sestrou, pričom obžalovaného hodnotili ako vychovaného, vzorovo sa správajúceho sa muža, ktorý vystupuje úctivo. Pohľad na obžalovaného zmenili po tom, čo sa dozvedeli, že sa tento chce s ich sestrou rozviesť. To svedčí o zjavnej zaujatosti týchto svedkýň voči obžalovanému. Pokiaľ svedkyňa P. uvádzala, že počula v telefóne nadávky obžalovaného poškodenej, uviedla, že nevie čo týmto nadávkam predchádzalo, teda nemôže vylúčiť ani to čo tvrdil obžalovaný a jeho deti, že takéto konanie obžalovaného poškodená úmyselne vyprovokovala a potom si ho nahrávala. Svedkovia L.. L. M., L.. L. N., L.. B. Y. ako kolegovia poškodenej nič podstatné k veci neuviedli, nakoľko neboli nikdy svedkom konania obžalovaného popísané v obžalobe a len od poškodenej z jej podania a z jej rozprávania sa mali dozvedať o jej problémoch v manželstve. L.. N. dokonca uviedol, že sa spolu s obžalovaným a poškodenou stretávali a nič nenasvedčovalo na averziu obžalovaného voči poškodenej a to čo poškodená hovorila bolo pre neho prekvapením. To, že poškodená zveličovala rodinné nezhody a nehovorila pravdu v tom, ako konal obžalovaný svedčí výpoveď svedkyne M., ktorej mala poškodená povedať, že ju mal obžalovaný údajne ohrozovať nožom, pričom to pravda nebola, sama poškodená toto nikde neuviedla a takáto skutočnosť nevyplýva ani z ostatných vykonaných dôkazov. Svedkyňa L.. Q. nič podstatné k veci neuviedla, rovnako ako svedkyňa U.. Y.. Výpoveď svedkyne L. súd hodnotí ako jednoznačne účelovú, tendenčnú a pochybnú. Na jednej strane si svedkyňa na nič nepamätá, nepamätá sa ani čo jej poškodená hovorila, nemá o tom ani záznamy, nespomína si ani na žiadne podrobnosti, ale napriek tomu konštatuje, že podľa jej názoru poškodená vypovedala pravdivo a vykazovala známky typické pre ženy, ktoré zažívajú násilie často a vo vysokej intenzite. Takáto svedkyňa je pre súd tak nevierohodnou. Z mailovej komunikácie Aliancie žien s poškodenou jednoznačne vyplýva, že poškodená bola touto organizáciou priamo navádzaná a inštruovaná ako má vypovedať, akým formuláciám sa má vyhýbať, aby bolo jasné, že za všetko je zodpovedný len a len obžalovaný. Aj z obsahu civilného spisu o rozvode manželstva obžalovaného a poškodenej vyplýva, že príčinou rozvratu ich manželstva boli ich neustále vzájomné konflikty. Súd po podrobnom overení situácie v rodine zveril ich spoločnú dcéru Q. do výlučnej starostlivosti obžalovaného, a syna do striedavej starostlivosti, čo by iste neurobil, ak by bol obžalovaný takým tyranom, ako sa ho snažila opísať poškodená. Za veľmi podstatný a významný pre zhodnotenie osôb obžalovaného a poškodenej a zistenie, či konanie obžalovaného je alebo nie je trestným činom je znalecký posudok D.. Mgr. Dušana Kešického, PhD. a jeho výpoveď. K osobe obžalovaného znalec v posudku uviedol, že osobnosť obžalovaného nevykazuje znaky antisociálnosti, pravdepodobnosť agresívneho konania navonok je minimálna, rovnako ako aj zdroje v podobe agresívnych impulzov sú minimálne. Uvedené poznanie nezodpovedá obrazu osobnosti, ktorá by fyzicky útočila v kontexte naplnenia potrieb proaktívnej agresivity na manželku, resp. inú osobu. Uviedol, že domáce násilie nie je typicky afektívne, čo znamená, že sa nedeje v stave silného emocionálneho rozrušenia, hádok, keď obe strany viac, alebo menej strácajú kontrolu nad konaním, resp. sa významne znižuje kvalita takejto kontroly. Nejde teda o skutky, ktoré sú dôsledkom straty kontroly v konfliktnej interakcii, kde si partneri presadzujú svoje záujmy, pričom jeden z nich je obyčajne slabší (telesne, psychicky, alebo inak špecificky s ohľadom na predmet sporu) a z konfrontácie obyčajne vychádza ako „porazený“. Toto nepovažujeme za domáce násilie, ktorého „produktom“ je týraná osoba. Za nutnú podmienku bez ktorej nie je možné domáce násilie znalec považuje to, že v incidentoch existuje trvalá a nemenná diferenciácia rolí na ohrozenú osobu (obeť) a násilnú osobu (páchateľa). Táto vzťahová asymetria musí byť stabilná. Tam, kde dochádza k striedaniu presadzovania svojich záujmov, resp. útokov v akejkoľvek podobe, je domáce násilie z podstaty vylúčené. Domáce násilie je špecifickou poruchou vzťahu medzi blízkymi osobami, ktoré je nutné odlíšiť od: -vzájomného násilia vo vzťahu (ani u jedného z aktérov nevzniká rola obete, či agresora), -vyprovokovaného násilia (štartérom násilia sú provokácie jedného z partnerov, pričom nie je vylúčená oscilácia rolí), -situačné konflikty v partnerskom spolužití s verbálnou/fyzickou agresiou, -patologické vzťahy podmienené obvykle poruchou osobnosti jedného, či oboch partnerov. Znalec skonštatoval, že obžalovaný nevyvíja systematickú aktivitu smerujúcu k spôsobovaniu príkoria poškodenej. K motivačným činiteľom, ktoré ho viedli k danému konaniu v zmysle účasti na konfliktoch s manželkou je ochrana vlastných záujmov, ako aj ochrana záujmov detí vo vzťahu k starým rodičom. Obžalovaný nemá sklony k agresívnemu a násilnému správaniu, jeho miera proaktívnej agresivity je veľmi nízka, agresívne prejavy vyskytujúce sa v jeho spektre správania sú reaktívneho charakteru. V záťažových a konfliktových situáciách reaguje primárne obranným stiahnutím, k výbojnej aktivite prechádza až pri presiahnutí limitov pre vzdorovanie v takejto obrannej pozícii. Konanie obžalovaného, ktoré je popísané v uznesení o vznesení obvinenia, ako týranie manželky s cieľom dosahovať systematicky jej pocity príkoria na úrovni psychickej, ako aj telesnej nezodpovedá osobnostnému profilu a je v rozpore s jasne deklarovanou snahou ukončiť manželský zväzok a žiť oddelene. Táto snaha prakticky vylučuje obraz týrania. K osobe poškodenej znalec uviedol, že poškodená poukazuje na jej odlišné predstavy o spolužití, poukazuje na svoje pocity k obžalovanému, prežíva seba v roli viac „matky“, resp. pomocnice v domácnosti, ako partnerky a manželky. Uvedené ju dlhodobo frustruje a stavy nespokojnosti zrejme zvyšujú vulnerabilitu k vzájomným nezhodám. Aktuálna pozícia sa pre poškodenú javí byť nevýhodnou z hľadiska bilancie práv na majetok, ako aj emočné preferencie detí v štádiu dospievania, kde nie je možné očakávať direktívne riešenie z tretej strany. K syndrómu týranej ženy znalec uviedol, že symptómy u týraných žien možno rozčleniť do troch kategórií: -príznaky spadajúce pod posttraumatickú stresovú poruchu, -naučenú bezmocnosť, -sebazničujúce reakcie. U poškodenej nachádza znalec symptomatológiu prislúchajúcu posttraumatickej stresovej poruche. Poškodená nevykazuje známky bezmocnosti a rezignácie voči správaniu manžela, bráni sa, snaží sa regulovať a udržiavať aj chod domácnosti pod svojou kontrolou. Syptomatológiu z tretej skupiny poškodená nevykazuje. Čiže poškodená nevykazuje komplexný obraz syndrómu týranej ženy. Poškodená vykazuje známky psychického dyskomfortu spojeného hlavne s úzkosťou viažucou sa na základe jej vyjadrenia neistotou budúcnosti a možného vyriešenia vzťahu k deťom a ich výchove. Konanie obžalovaného negatívne ovplyvňovalo psychický stav poškodenej a takéto konanie pociťovala ako ťažké príkorie. Poškodená vykazuje primeranú mieru kapacity pre zvládanie stresu. Zvládala aj pretrvávajúce manželské konflikty, pokiaľ nezasahovali do podstaty jej existencie. Takémuto tlaku zo zdrojov externých, ako aj interných úspešne odolávala počas rokov manželstva až do okamihu, keď nezačala strácať základné istoty. Domov a vzťah k deťom. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní znalec dodal, že k znakom bezmocnosti u týranej osoby patrí postupná strata schopnosti vzdorovať požiadavkám a tlaku násilníka, pričom uvedenú dynamiku vývoja považuje znalec za významnú. Vychádzajúc z predpokladu, že pokiaľ dochádza k procesu týrania, tak v rámci neho dochádza k postupnému oslabovaniu schopnosti vzdorovať. Týraná osoba sa stáva čím ďalej bezmocnejšou a tu je zrejmé, že ide o proces týrania. Je málo pravdepodobné, aby osoba na ktorú je pravidelne vyvíjaný systematický nátlak nevykazovala znaky gradovania odporu. Konkrétne u vyšetrenie poškodenej znalec nezistil jav narastania bezmocnosti a straty schopnosti vzdorovať. Poškodená pociťovala správanie manžela ako ťažké príkorie. Je to subjektívny postoj poškodenej k týmto udalostiam. Poškodená však nevykazuje znaky týranej osoby a tieto jej pocity nemajú nič spoločné s bezmocnosťou a rezignáciou. Po vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov môže súd celkom jednoznačne mimo akúkoľvek pochybnosť prehlásiť, že v žalovanom období dochádzalo medzi obžalovaným a poškodenou k vzájomným hádkam a konfliktom, pri ktorých si obaja na seba vzájomne nadávali a voči sebe obaja vzájomne používali vulgarizmy. Bolo preukázané, že poškodená sa snažila hádky s obžalovaným vyprovokovať a tajne si ich nahrávať, aby mala podľa inštrukcií Aliancie žien vykonštruované dôkazy voči obžalovanému. Bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný počas konfliktov reagoval na vyprovokované hádky, lebo inak by dokázal svoje konanie ovládať a vybuchol len v hraničnej situácii, do ktorej ho cielene a vedome dostala poškodená. Bolo preukázané, že počas takýchto vyprovokovaných hádok obžalovaný hodil poškodenej o zem jej telefón, ktorý mu strkala pred nos a nahrávala ho, že pri upratovaní bytu, v ktorom poškodená robila neporiadok jej odniesol jedlo do izby, kde spávala a že do priestoru hodil plastovú fľašu. Bolo preukázané, že dom, v ktorom býval aj obžalovaný a poškodená zamkol otec obžalovaného a nevpustil poškodenú do domu a to, že obžalovaný na byte vymenil zámky. Bolo tiež celkom jednoznačne preukázané, že takéto konanie nie je a nikdy nemôže byť posudzované ako domáce násilie a už vôbec nie ako žalovaný zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona. Jednoznačne to vyvrátil znalec vo svojich posudkoch a svojej výpovedi. Vyprovokované násilie nemôže byť chápané ako domáce násilie a psychický dyskomfort poškodenej z rozpadávajúceho sa vzťahu, kde sama poškodená pociťuje obavu zo straty domov a možnosti manipulovať direktívne s deťmi nie je týranie. Súd odmietol kriminalizovať bežné manželské hádky, ktoré nepresahujú bežný rámec vzájomných manželských nezhôd a odmietol kvalifikovať cielené provokácie a vykonštruované obvinenia poškodenej ako trestný čin. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV dňa 10.06.2016, priamo do zápisnice z hlavného pojednávania na č.l. 672, t.j. v zákonom stanovenej lehote, ktoré aj samostatným podaním zo dňa 12.08.2016, doručeným prvostupňovému súdu toho istého dňa na č.l. 698-701, doplnila písomným odôvodnením odvolania, v ktorom uviedla, že s oslobodzujúcim výrokom citovaného rozsudku sa nestotožňuje, preto ho napadla v neprospech obžalovaného odvolaním. Predovšetkým má za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pričom nezákonne nepripustil a nevykonal prokuratúrou navrhnuté dôkazy, ktoré boli na preukázanie tvrdením predložené poškodenou a to nahrávky a listinné dôkazy - denníky. Nevykonaním týchto dôkazov súvisí nesprávne vyhodnotenie všetkých vykonaných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil v prospech obžalovaného. Výpoveď poškodenej vyhodnotil ako nehodnovernú, účelovú a tendenčnú , v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím nepostupoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. Obžalovaný poprel spáchanie skutku pripustil hádky s poškodenou, ktorá ho priamo usvedčuje zo spáchania žalovaného trestného činu. Poškodená uviedla zhodne ako v prípravnom konaní , ktorá uviedla, že zhoršenie spolužitia nastalo na jeseň 2012 a ataky voči jej osobe pokračovali pravidelne každý mesiac. V tomto smere prokurátorka v odvolacích dôvodoch popísala na č.l. 698-699 výpoveď poškodenej. V ďalšej časti odvolacích dôvodov poukazuje na nepriame dôkazy a to predovšetkým na výpovede sestier poškodenej J. K. , L. P. , ktoré poškodená informovala o konfliktoch s jej manželom obžalovaným. Ďalej výpoveď poškodenej je podporená aj výpoveďami svedkov kolegov z práce L.. Y., L.. M., L.. N., ktorí vnímali zmenu v správaní poškodenej , ktorú konanie obžalovaného rozrušovalo. Bola depresívna, plačlivá a mala i somatické prejavy. Takisto podporuje jej výpoveď svedkyne L.. Q., z ktorej vyplýva, že poškodená navštevovala aj psychiatrickú ambulanciu v dôsledku jej rodinnej situácie ako i problémov s obžalovaným a deťmi, bola depresívna, bola jej diagnostikovaná depresívna porucha s poruchami spánku a úzkosťou, čo si vyžadovalo okamžité začatie antidepresívnej liečby. Taktiež poukázala na výpoveď svedkyne L. a listinné dôkazy a to korešpondenciu medzi poškodenou a alianciou žien, taktiež denníky a nahrávky, ktoré si poškodená zabezpečila, ktoré súd odmietol pripustiť, konštatujúc ich nezákonnosť a neprípustnosť. Keby súd tieto dôkazy pripustil, mal by možnosť tieto vyhodnotiť a bolo by preukázané, to čo sa mu kladie v obžalobe za vinu. Preto zastáva názor, že právo na ochranu súkromného rodinného života nie je absolútne, preto zvukový záznam môže byť použitý ako dôkazný prostriedok trestného konania a to práve na dokumentovanie a dokazovanie porušenia ustanovení trestného zákona. Prípustnosť takéhoto dôkazného prostriedku je potrebné posudzovať s ohľadom na rešpektovanie práva na súkromie zakotvené v článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s ohľadom na článok 6 Dohovoru o práve na spravodlivé súdne konanie, ktorý článok nezakotvuje žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov alebo ich posudzovaní, pretože je to v prvom rade záležitosťou vnútroštátnej právnej úpravy a vnútroštátnych súdov. Kontrole zo strany súdu podlieha hodnoteniu dôkazov iba do takej miery či to nie je zjavne neprimerané alebo svojvoľné. Podľa článku 2 Ústavy SR každý môže konať čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo čo zákon neukladá. V danom prípade bol podstatný dôvod a motív , ktorý viedol poškodenú k vyhotoveniu si zvukových záznamov nahrávok. Poukázala na to, že v danom prípade si poškodená zabezpečila a obstarala uvedené nahrávky na preukázanie pravosti svojich tvrdení. Prípustným spôsobom zasahovala do práv obžalovaného naviac tento o niektorých nahrávkach mal vedomosť a tieto boli zo strany prokuratúry na pojednávaní špecifikované. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Keďže v danom prípade ide o komunikáciu medzi súkromnými osobami - možno danú vec považovať v súlade s ust. § 8 ods. 1 Dohovoru - v súvislosti s ochranou, ktorú tento článok poskytuje súkromnému a rodinnému životu. Opätovne poukazuje na to, že právo na ochranu súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie nie je absolútne. Zásah do tohto práva a jeho obmedzenie prestavuje práve ods. 2 článku 8 Dohovoru v prípade, ak ide o zásah zo strany orgánov verejnej moci. Legitímny verejný záujem štátnych orgánov na ochrane spoločnosti a jednotlivcov pred závažnými trestnými činmi alebo na odhaľovaní, objasnené a potrestaní takej činnosti, je zásadne nadradený záujmu páchateľa závažnej trestnej činnosti na ochrane sfér svojej osobnosti. Ani prípadná nezákonnosť dôkazu získaného porušením článku 8 ods. 1 Dohovoru ešte nespôsobuje jeho nepoužiteľnosť v trestnom konaní a za určitých okolností nie je právo obžalovaného na spravodlivý súdny proces v dôsledku použitia takéhoto dôkazu dotknuté. Je potrebné skúmať , či boli využité všetky možnosti minimalizácie zásahu do základného práva a slobody inej osoby, t.j. či jednému právu nebola nedôvodne poskytnutá prednosť pred druhým právom. Poškodená si nahrávala iba konfliktné situácie, tento dôkaz spolu s nepriamymi dôkazmi preukazujú spáchanie žalovaného skutku obžalovaným. Ďalej poukázala na to, že u poškodenej sa prejavila symptomatológia prislúchajúca posttraumatickej stresovej poruche a pre gradujúce násilie sa obrátila na alianciu žien. Jej výpoveď je aj podporená závermi znaleckého posudku Dr. Kešického z ktorého vyplýva, že konanie obžalovaného pociťovala ako dlho ťažké príkorie, pričom následky na psychike je možné jednoznačne hodnotiť v priamej súvislosti s konfliktným manželstvom. V kontexte dôkazov poukázala na podporné dôkazy založené v spise a to fotografie preukazujúce tvrdenia poškodenej ohľadne schválnosti zo strany obžalovaného, vyhodených vecí, lekárske správy z 10.02.2014 a 21.06.2013 z ktorých vyplýva zhoršený psychický stav poškodenej z dôsledku konfliktov s obžalovaným. Je toho názoru, že vzhľadom na uvádzané skutočnosti a z vykonaného dokazovania je evidentné, že obžalovaný sa dopúšťal domáceho násilia po dlhšiu dobu, tieto ataky boli aj pred maloletými deťmi a boli schopné u poškodenej vyvolať stav ťažkého príkoria, ktoré konštatuje aj znalec vo svojom posudku. V ďalšej časti poukázala na ustálenú judikatúru podľa ktorej týraním v zmysle § 208 ods. 1 Tr. zák. sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou alebo zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje hrubším stupňom necitlivosti a bezohľadnosti s určitým trvaním. V tomto smere opäť poukázala na závery znalca Dr. Kešického, ktorý konštatuje, že poškodená prežívala konanie obžalovaného svojho manžela tak ako ho opisovala , jej špecifická vierohodnosť je vyhovujúca bez výhrad, nebola zistená ovplyvniteľnosť inou osobou, toto konanie pociťovala ako ťažké príkorie. V Ďalšej časti odvolania poukázala na výpovede rodičov obžalovaného, ktoré boli tendenčné ovplyvnené snahou obžalovanému pomôcť, čo vyplýva z obsahu ich výpovedí. Taktiež sa nepotvrdilo nadmerné používanie alkoholu poškodenou , čo uvádzala matka obžalovaného. Syn L. pripustil , že bol svedkom hádok v podstate potvrdil výpoveď poškodenej, čo sa týka dcéry jednoznačne bolo preukázané, že bola pod vplyvom obžalovaného, ktorý s ňou manipuloval, táto sa odmietala stretávať s poškodenou, čo sa odrazilo jej výpovedi kedy sa postavila jednoznačne na stranu otca. V tomto smere poukazuje na závery znalkyne L.. W. vo vzťahu k maloletým deťom z ktorej je zrejmé, že citovaný vzťah maloletej Q. k matke je odmietavý , opozičný, pričom bola zistená závažná porucha k matke. Jej vzťah k matke je negatívny , nekontaktuje sa s ňou. Žije dlhodobo s otcom, čo zrejme ovplyvnilo jej výpoveď v rámci trestného konania. Záverom uviedla, že s konštatovaním súdu sa nestotožňuje, že boli vykonané všetky dôkazy, nakoľko obžalovaný bol usvedčovaný zo spáchania trestného činu L.. L. I., tento dôkaz je podporovaný i nepriamymi dôkazmi , najmä znaleckým dokazovaním a listinnými dôkazmi. Je toho názoru, že okresný súd jednostranne vyhodnotil vykonané dôkazy v prospech obžalovaného , pričom nepripustil dôkazy ktoré svedčili v jeho neprospech, čo práve u neho vzbudzujú pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti. Je toho názoru, že spáchanie skutku obžalovaným I.. T. I. bolo p preukázané, preto navrhla Krajskému súdu v Bratislave postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. zrušiť rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v celom rozsahu a v súlade s § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. K odvolaniu prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV sa obžalovaný Ing. T. I. sa vyjadril samostatným písomným podaním doručeným prvostupňovému súdu 07.09.2016 č.l. 703-704 prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch uviedol, že nesúhlasí s odvolaním okresnej prokurátorky ako aj s odôvodnením tohto odvolania a to z nasledujúcich dôvodov. Súd jednoznačne presne vyhodnotil všetky dôkazy, manželské nezhody neprekročili hranice a rámec rodinného práva, obidvaja bývalí manželia znášali nepriaznivo situáciu, ktorá nastala v ich rodine a obidvaja sa museli podrobiť psychiatrickej liečbe, nielen bývalá manželka ako sa tvrdí v odvolaní. Mnohé konflikty ktoré boli súčasťou manželstva boli vyprovokované bývalou manželkou , ktorá absolútne odmieta svoj podiel na konfliktoch a rozpade manželstva. Rovnako nekriticky nevie zhodnotiť svoj postoj k svojej dcére, snaží sa získať jej priazeň a lásku núteným pobytom u nej s doprovodom policajtov , čo vyvoláva u dcéry ešte väčšiu averziu. Tým chce poukázať na to, že bývalá manželka si neuvedomuje ani nechce uvedomiť svoj podiel viny na vzniknutej situácii vrátane rozpadu manželstva. Nekritický pohľad na svoju osobu je súčasťou celkového postoja bývalej manželky. Je zarážajúce ak deti vypovedajú v prospech bývalej manželky tak je to nezvratný dôkaz pre prokuratúru ale ak hovoria v jej neprospech tak samotná poškodená tvrdí, že nehovoria pravdu. Prokuratúra spochybnila výpoveď dcéry , ktorá je ovplyvnená otcom, pričom táto už je v takom veku ,´a rozumovo vyspelá, že akékoľvek ovplyvnenie otcom by viedlo k opačnému efektu jej výpoveď je spontánna a presvedčivá. Prokuratúra vo svojom odvolaní hovorí aj o dôkazoch , ktoré boli počas dokazovania vyvrátené napríklad ako obžalovaný jej strkal prsty do jedla , alebo jej nedovolil jesť, napriek tomu to uvádza ako nezvratný fakt. Nevie si predstaviť jednoznačnejší znalecký posudok, ktorý by vyvrátil tú skutočnosť, že poškodená bola psychicky týraná, napriek tomu sa snaží účelovo vytrhávať z kontextu niektoré tvrdenia, ktoré však nekorešpondujú so závermi znaleckého posudku , takýmto účelovým spôsobom by sa nemalo prekrúcať právo. Čo sa týka vyprovokovaných nahrávok, treba si uvedomiť akej situácii k tomu došlo, dcéra poškodenej opakovane uviedla, že jej matka otca provokovala a keď sa nehneval tak si ho začala nahrávať. Nejde teda o žiadny dôkaz získaný v krajnej núdzi ako sa to snaží prokuratúra prezentovať. Všetky výpovede svedkov navrhnutých v prospech bývalej manželky sú len prezentované verzie bývalej manželky a žiadne autentické výpovede očitých svedkov. Navyše sestry bývalej manželky si protirečia, pani K. uviedla, že obžalovaný si dával pozor na to, keď ich sestra s ňou telefonovala, vtedy sa nehádali, táto časť výpovede je zachytená v zvukovom zázname zápisnice. Druhá svedkyňa pani P. tvrdila opak a ešte sa opravila, že to hovoril aj pred jej osobou, hoci nebývali v spoločnej domácnosti. V čase zhoršujúcich vzťahov sa nenavštevovali a je to nepravdivé tvrdenie. Kriminalizovanie takéhoto prípadu by znamenalo kriminalizovanie tisícok podobných prípadov rozvodov a je presvedčený, že nedošlo ani k naplneniu materiálneho poňatia trestného činu týrania. Z uvedených dôvodov považuje rozsudok prvostupňového súdu za zákonný, spravodlivý a navrhol odvolaciemu súdu zamietnuť odvolanie prokuratúry. Ďalším písomným podaním, ktoré doručil odvolaciemu súdu dňa 30.01.2017 prostredníctvom nového zvoleného obhajcu, doplnil vyjadrenie k odvolaniu prokuratúry okresnej prokuratúry, že sa nestotožňuje s tvrdeniami, že prvostupňový súd jednostranne vyhodnotil vykonané dôkazy výlučne v prospech obžalovaného. Takéto vyjadrenie považuje za nenáležité a subjektívne vykonštruované. Sudca v odôvodnení rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom sa vysporiadal s každým jedným dôkazom, v čom spočíva nezákonnosť v postupe súdu, keď nepripustil ako dôkaz nahrávky a denník poškodenej prokuratúra neuvádza, pričom v prípade nahrávok, ktoré si vyhotovila poškodená je celkom zrejmé, že ide o nezákonný dôkaz. Mnohé konflikty boli vyprovokované poškodenou, ktorá si ich následne nahrávala. Z vykonaného dokazovania neprekročili rámec bežných manželských hádok. Na jednej strane kritizuje prokuratúra jednostrannosť hodnotenia dôkazov súdom, ktorý sa vyčerpávajúco vysporiadal s každým dôkazom, na druhej strane prokuratúra celkom neobjektívne v rozpore s § 2 ods. 10 Tr. por. v odvolaní jednostranne poukazuje a účelovo z kontextu vyberá závery z vykonaných dôkazov, ktoré svedčia v neprospech obžalovaného, a to dokonca aj v prípadoch, keď dôkaz v celkovom kontexte jednoznačne svedčí v prospech obžalovaného. V odvolaní poukazuje na výpoveď poškodenej a výpoveď jej sestier a kolegov z jej práce. Tieto výpovede svedkov sú založené výlučne na poznatkoch, ktoré počuli od poškodenej, ale však ani z týchto výpovedí nemožno konštatovať, že by uviedli skutočnosti, ktoré by preukazovali spáchanie žalovaného skutku. Vôbec sa nevyjadrila k výpovediam I.. A. I. a I.. T. I., ktorí potvrdili vyjadrenia obžalovaného, že poškodená sa správala nevhodne, vulgárne, obžalovaného provokovala, vyvolala konflikty, nevenovala dostatočnú pozornosť starostlivosti o domácnosť. Medzi najvýznamnejšie priame dôkazy okrem výpovedi obžalovaného a poškodenej treba spomenúť výpovede detí L. I. a Q. I., tieto vôbec objektívne nevyhodnotila. V ďalšej časti prokurátorka poukázala na závery civilného konania, najmä na znalecký posudok vypracovaný v tomto konaní. Opäť čisto účelovo poukazuje na odmietavý postoj maloletej k matke, pričom práve znalecký posudok L.. W. ani posudok sociálnej pracovníčky takéto skutočnosti neodrážajú. Pričom samotná maloletá Q. dostatočne vysvetlila svoj postoj k matke na civilných konaniach, ktorý prezentovala pred znalkyňou aj pred kolíznou opatrovníčkou. Ďalší kľúčový dôkaz je znalecký posudok D.. Mgr. Dušana Kešického, PhD., z ktorého sa prokurátorka snaží účelovo vytrhávať z kontextu niektoré tvrdenia v posudku, ktoré však nekorešpondujú zo závermi posudku, kde znalec jednoznačne uviedol, že poškodená nebola týraná. Z vykonaného dokazovania je zrejmé , že obžalovaný sa dopustil skutku ktorý sa mu kladie za vinu. súd starostlivo vykonal a vyhodnotil celý rad dôkazov, závery z trestného konania podporujú okrem iného aj závery civilného konania o rozvod. Manželské nezhody, ktoré predchádzali rozvodu neprekročili hranice bežných manželských sporov, boli obojstranné a často boli iniciované poškodenou. Pokiaľ poškodená trpela psychickými problémami tieto boli spôsobné rozvodom a nie konaním obžalovaného, ktoré by vykazovali znaky trestného konania. obžalovaný je bezúhonný, nikdy nemal problémy v medziľudských vzťahoch, riadne sa stará o deti, s ktorými má vynikajúci vzťah. Preto zopakoval, že rozsudok prvostupňového súdu považuje za správny, riadne odôvodnený a navrhol tento potvrdiť. Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti zástupcu poškodenej JUDr. Milana Ďuricu v zmysle § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. por. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava zotrvala na písomných dôvodoch odvolania a konečnom návrhu ktorý bol prednesený na verejnom zasadnutí. Obhajca obžalovaného JUDr. Ľubomír Zlocha v konečnom návrhu uviedol, že v plnej miere sa pridržiava písomných stanovísk a vyjadrení, ktoré boli založené do spisu tak, ako jeho tak aj JUDr. T. F.. Rozsudok prvostupňového súcu považuje za zákonný, správny, preto navrhol odvolaciemu krajskému súdu odvolanie prokuratúry zamietnuť. Obžalovaný I.. T. I. sa v konečnom návrhu pripojil k návrhu svojho obhajcu. Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV nie je dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Tr. por. Krajský súd v Bratislave postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku senátu Okresného súdu Bratislava IV podala procesná strana na to oprávnená (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a urobila tak v lehote ustanovenej v zákone (§ 309 ods. 1 Tr. por.). Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. V zmysle 12. odseku toho istého zákonného ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykoval dôkladné dokazovanie jednak výsluchom obžalovaného I.. T. I., poškodenej L.. L. I., výsluchom svedkov I.. T. I., I.. A. I., J. K., L. P., výsluchom znalca RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD.. Za splnenia zákonných podmienok Trestného poriadku prečítal svedecké výpovede L.. L. M., U.. Q. Y., L.. P. Q., R. L., mal. L. I., Q. I. a oboznámil aj listinné dôkazy vzťahujúce sa k predmetnej trestnej veci. Pri plnení revíznej povinnosti tak odvolací súd zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo ustálené na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo odrazom prípravného konania, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti, ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. por., podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke rozhodovania o vine, resp. nevine. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu, na tieto odkazuje bez potreby ďalšieho opakovania. Súd prvého stupňa vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pritom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť. Odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvody na opakovanie vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie ďalších dôkazov (doplnenie dokazovania). K odvolacím dôvodom prokurátorky okresnej prokuratúry uvádza, že v úvodnej časti odvolacích dôvodov opakovane podrobne rozoberá výpoveď poškodenej L.. L. I., ktorá má obžalovaného usvedčovať zo spáchania trestnej činnosti. Ďalej poukázala na podporné dôkazy a to výpoveď J. K., L. P., ktorým sa poškodená zdôverovala so situáciou v rodine, ďalej na výpovede svedkov L.. Y., L.. M., L.. N., ktorí vnímali zmenu v správaní sa poškodenej, ktorá bola depresívna, plačlivá a mala somatické prejavy. Ďalej poukázala na podpornú výpoveď L.. Q., podľa ktorej v dôsledku rodinnej situácie bola u poškodenej diagnostikovaná depresívna porucha, ktorá si vyžadovala začiatok antidepresívnej liečby. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na podrobný vypracovaný a odôvodnený rozsudok prvostupňového súdu k týmto dôkazom, dodáva, že tieto treba vyhodnotiť aj v kontexte ďalších výpovedí svedkov svedčiacich v prospech obžalovaného a hlavne v kontexte znaleckého posudku znalca RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD. z odboru psychológie. Čo sa týka svedeckých výpovedí svedkýň L. P. a J. K. treba uviesť, že tieto svedkyne neboli priamymi svedkami incidentov medzi obžalovaným a poškodenou, informácie o konflikte v rodine mali od samotnej poškodenej sprostredkovane. Informácie, ktoré uvádzali tieto svedkyne na hlavnom pojednávaní nezodpovedajú skutkovému stavu , ktorý bol zistený na hlavnom pojednávaní. Samotná svedkyňa P. navyše uviedla, že nevie čo konfliktom a nadávkam predchádzalo a nemôže vylúčiť ani to, čo tvrdil obžalovaný a jeho deti, že incident úmyselne vyvolala poškodená, ktorá si ho nahrávala. Svedkovia L.. L. M., L.. L. N., L.. B. Y., ktorí mali obžalovaného podľa prokuratúry usvedčovať zo spáchania trestného činu, takisto neboli nikdy priamymi svedkami žiadnych incidentov. O problémoch v manželstve sa mali dozvedieť iba z rozprávania, navyše sprostredkované informácie po výpovedi svedkyne M. boli nepravdivé, keď jej mala poškodená oznámiť, že mala byť ohrozená nožom a takéto zistenia netvorili ani súčasť skutkovej vety obžaloby. To, čo tvrdili títo svedkovia o psychickom duševnom stave poškodenej , treba poňať takisto v kontexte znaleckého posudku znalca z odboru psychológie , ktorý sa jednoznačne vyjadril k príčinám zdravotného duševného stavu poškodenej v inkriminovanom období. V tomto kontexte treba vyhodnotiť aj výpoveď svedkyne L.. Q., ktorá taktiež nebola priamym svedkom incidentu, iba konštatovala stav poškodenej v čase rozvodu manželstva. Takisto svedkyňa R. L. sa k veci nevedela vyjadriť na podrobnosti si nespomínala, nevedela opísať priebeh udalostí v rodine poškodenej , pričom toto jej tvrdenie je v rozpore v kontexte komunikácie medzi svedkyňou a poškodenou. V ďalšej časti prokuratúra v odvolaní poukazuje vlastne na tendenčnosť svedkov I.. A. I. a I.. T. I., ktorí žili na spoločnej adrese s obžalovaným a poškodenou, treba konštatovať, že takéto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a v tomto smere treba súhlasiť aj so stanoviskom obžalovaného , ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu k odvolaniu prokuratúry, čo sa týka jednostrannosti hodnotenia dôkazov. čo sa týka výpovede týchto svedkov , títo vypovedali o skutočnostiach, ktoré vnímali vlastnými zmyslami, nehovorili o sprostredkovaných informáciách od obžalovaného, vyjadrili sa k incidentom, ktoré zažili alebo počuli, a títo svedkovia vo svojich výpovediach nemali tendenciu uvádzať informácie , ktoré by poškodenú mali ešte viac poškodzovať. V ďalšej časti bolo poukázané, na výsluch maloletých detí a to syna L. , ktorý pripustil, že bol svedkom hádok a tým mal v podstate potvrdiť výpoveď poškodenej. Takéto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko tvrdenia, ktoré uvádza poškodená vo svojej výpovedi, maloletý syn nepotvrdil. To, že v rodine boli hádky a konflikty bolo preukázané výpoveďou obžalovaného aj poškodenej avšak intenzita týchto konfliktov v rodine nebola taká ako uvádza poškodená. V tomto smere treba poukázať na výpoveď maloletej dcéry Q. , ktorá mala byť podľa tvrdenia prokuratúry otcom manipulovaná. Takéto tvrdenia nie sú ničím podložené , nevyplývajú ani zo spisu, dokonca sú v rozpore so závermi znalkyne MUDr. Georgíny Hrkovej, ktorá vypracovala znalecký posudok na maloleté deti L. a Q. a jej výpoveď tvorí súčasť spisu v pripojenom spise 25P 123/2013 na č.l. 600-658. Na podklade takto vypracovaného znaleckého posudku nakoniec na odporúčanie znalkyne bola maloletá Q. I. zverená do výchovy otca a syn L. bol zverený do striedavej starostlivosti rodičov. Práve naopak maloletá Q. I. bola vypočutá v čase vo veku keď mala 15 rokov v súlade s Trestným poriadkom bola poučená primerane k svojmu veku a na výsluchu okrem vyšetrovateľa sa zúčastnila L.. C. L. a pracovníčka orgánu starostlivosti o rodinu L.. R. K.. Výsluch maloletej bol zachytení na nahrávacom zariadení, z tohto výsluchu je spracovaný podrobný prepis. Maloletá Q. I. spontánne vypovedala o situácii v rodine . Svojou výpoveďou jednoznačne vyvracia tvrdenia poškodenej a potvrdzuje obhajobné návrhy. Nebolo ničím preukázané, že jej výpoveď bola ovplyvnená alebo motivovaná treťou osobou. Túto jej výpoveď nemožno brať ako osamotenú, ktorá potvrdzuje tvrdenia obžalovaného ale treba ju brať v kontexte a podporne aj s výpoveďou svedkov A. I. a T. I.. Nielen to, ale aj v kontexte výpovede znalca RNDr. Mgr. Dušana Kašického, ktorý vypracoval psychologický posudok na obžalovaného a poškodenú a treba konštatovať, že v odvolacích dôvodoch prokuratúry nie je poukázané na celkové závery znaleckého posudku ale iba časť, ktorá je vytrhnutá z celkového kontextu tohto znaleckého posudku. Opätovne treba poukázať na závery tohto psychologického posudku ako osoby obžalovaného tak aj osoby poškodenej, ktoré prvostupňový súd podrobne rozobral vo svojom rozsudku. V ďalšej časti prokuratúra namietala tú skutočnosť, že súd nevykonal všetky dôkazy a preto nezistil dostatočný skutkový stav a to z toho dôvodu, že nepripustil ako dôkaz v trestnom konaní nahrávky, ktoré si vyhotovovala poškodená, ktoré preukazujú jej tvrdenia a neoboznámil sa s denníkom, ktorý si viedla poškodená. K týmto námietkam odvolací súd uvádza nasledovné. V kontexte vykonaných dôkazov denník poškodenej nemal žiadnu výpovednú lehotu , nakoľko nie je možné overiť jeho autentickosť ako aj čas kedy bol vyhotovený, pričom záznamy v tomto denníku môžu byť aj účelové. Je to absolútne bezpredmetný dôkaz. V tomto smere treba aj poukázať na tú skutočnosť, že účelovosť konania poškodenej naznačuje aj výpoveď maloletej dcéry Q.. Čo sa týka nahrávok teda zvukových záznamov, ktoré si vyhotovila poškodená o ktorých aj dokonca v niektorých prípadoch obžalovaný vedel, takýto dôkaz je neprípustný a nie je ho možné použiť v trestnom konaní . Je v zásade neprípustné aby si súkromná osoba utajeným spôsobom hlasový prejav iného s cieľom za tým účelom, aby ho vzápätí použila ako dôkaz v trestnom konaní. Takýto postup je v rozpore so zákonom č. 163/2003 Z.z. a ustanovením § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa dohovoru o ľudských právach a základných slobôd podozrenie z nezákonného konania, nie je možné preukazovať dôkazmi získanými z iného nezákonného konania. Takýto záver bol už jednoznačne judikovaný aj Najvyšším súdom SR aj Českej republiky. Takýto dôkaz by bol použiteľný iba vo výnimočných prípadoch, kedy bol vykonaný v krajnej núdzi, napríklad pri náhlom útoku neznámej osoby na poškodeného, kedy by tento útok nebolo možné overiť inými dôkaznými prostriedkami. Práve čl. 8 ods. 2 Dohovoru na ktorý prokuratúra poukazuje v odvolacích dôvodoch presne vymedzuje za akých podmienok a okolností môžu štátne orgány použiť zariadenie na prenos zvukového obrazového alebo iného záznamu, ktoré má slúžiť v trestnom konaní ako dôkaz a musí byť v súlade s vnútroštátnou úpravou v danom prípade s platným Trestným poriadkom. So všetkými aj vyššie naznačenými otázkami sa veľmi podrobne a správne vyporiadal už súd prvého stupňa, nakoľko tieto boli súčasťou jednak obhajobných prednesov obžalovaného a aj návrhov prokurátora v súdnom konaní, s ktorými sa dostatočným a výstižným spôsobom vysporiadal už prvostupňový súd, ktorý všetky zákonne vykonané dôkazy správne vyhodnotil, s ktorými úvahami sa odvolací súd plne stotožňuje a v podrobnostiach tak poukazuje na odôvodnenie prvostupňového rozsudku. Prvostupňový súd totiž správne po zákonne a úplne vykonanom dokazovaní, rešpektujúc tak aj kontradiktórnosť konania, jeho vyhodnotením dospel k záveru, že nebolo jednoznačne preukázané tvrdenie obžaloby, že skutok popísaný v obžalobe je trestným činom. V posudzovanom prípade aj podľa odvolacieho súdu neexistuje žiadny priamy dôkaz a už vôbec nie ucelená reťaz nepriamych dôkazov, ktorý by spojil tvrdenia obžaloby a neexistujú ani žiadne nepriame dôkazy, ktoré by tvorili ničím neprerušovanú reťaz a ktoré by logicky nepripúšťali inú alternatívu ako tú, že by sa obžalovaný na mieste a spôsobom podľa obžalobného tvrdenia dopustil nezákonného konania, teda týral blízku osobu spôsobujúc jej psychické a fyzické utrpenie najmä kopaním, údermi, ponižovaním , pohŕdavým zaobchádzaním vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu , násilnou izoláciou , citovým vydieraním, správaním, ktoré ohrozuje psychické aj fyzické zdravie bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu, neodôvodneným obmedzovaním k prístupe k majetku , ktorý má právo užívať. S poukazom aj na obhajobné tvrdenia obžalovaného počas celého konania, vykonanými dôkazmi sa ani podľa odvolacieho súdu nepodarilo, bez akýchkoľvek pochybností, preukázať tvrdenie obžaloby, že sa dopustil žalovaného zločinu týrania blízkej osoby zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, e Tr. zák. Nakoľko podľa § 285 písm. b/ Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že skutok je trestným činom, správne preto okresný súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, pričom postupoval správne aj z pohľadu ustanovenia § 165 ods. 2 Tr. por. Základné zásady trestného konania totiž vyžadujú, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine (aj treste) o jednoznačne zistené fakty. Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z verzií skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť takú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a ak zostanú po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné rozhodnúť v prospech obžalovaného a oslobodiť ho spod podanej obžaloby. Len vysoký stupeň podozrenia totiž sám o sebe nemôže vytvoriť spoľahlivý a zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu, ktorý musí byť vždy výrazom ľudsky dosiahnuteľnej istoty. Prokurátor v odvolaní v podstate namietal len hodnotenie vykonaných dôkazov a rozsah, pričom však odvolací súd práve tento rezultát okresného súdu si osvojuje pre jeho logiku a legálnosť. Z týchto dôvodov reálny dôvod pre vyhovenie odvolaniu Okresnej prokuratúry Bratislava IV nebol zistený, a preto v zmysle § 319 Tr. por. odvolací súd toto ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.