Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/94/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416010100 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416010100.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného P. H., pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák., o odvolaniach prokurátora a poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 16.06.2016 sp. zn. 3T/37/2016, na verejnom zasadnutí konanom 20. apríla 2017 takto r o z h o d o l : I. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora sa z a m i e t a . II. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie poškodenej S. Z., nar. XX.XX.XXXX sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 16.06.2016 sp. zn. 3T/37/2016 bol obžalovaný P. H. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV z 11.04.2016 sp. zn. 1 Pv 286/15/1104, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 04.05.2015 v čase medzi 22.00 hod. až 22.20 hod. po tom, čo bol poškodeným V. Z., nar. XX.XX.XXXX, vyzvaný, aby spolu s ďalšími osobami nachádzajúcimi sa v jeho byte na Q. W.. Č.. XX v G. spolu s jeho bývalou družkou opustili tento byt a po vzájomnom fyzickom konflikte na chodbe bytu, počas ktorého sa obžalovaný spolu s Z. X. snažili spacifikovať poškodeného, tento sa im zo zovretia vymanil, odišiel ku kuchynskej linke odkiaľ vzal nôž, pričom obžalovaný vybral z puzdra svoju nabitú strelnú zbraň zn. A. XX A.. X U.. X mm X., výr. č. T. a vystrelil z nej najskôr do zeme k nohám poškodeného a následne dvakrát na poškodeného, pričom jednou ranou zasiahol hornú časť tela poškodeného V. Z. a spôsobil mu priestrel pod krčnou jamkou s poškodením srdca, pľúc a ďalších vnútorných orgánov, ktorý následne na mieste zraneniam podľahol, nakoľko skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., J. XX, odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie tak prokurátor, ako aj poškodená S. Z.. K výroku v bode I./ Čo sa týka odvolania prokurátora proti prvostupňovému rozsudku, toto bolo podané v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por., pričom išlo o odvolanie oprávnenej osoby podľa § 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Prokurátor v písomných dôvodoch podaného odvolania sa domáhal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolateľ ďalej zdôraznil, že okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaného, neberúc do úvahy preukázané relevantné okolnosti. Prokurátor v prvom rade namietal, že prvostupňový súd pripustil vykonávanie dôkazov vo forme oboznámenia fotografií predložených svedkyňou Ľ. L., ktoré mali preukazovať násilné konanie poškodeného V. Z. voči jej osobe a taktiež text predložených SMS správ, ktoré mali výhražný charakter a ich odosielateľom mal byť poškodený. Závery, ktoré súd z týchto dôkazov vyvodil, boli absolútne pochybné a ničím nepodložené. Nebolo vôbec zrejmé, kedy boli fotografie vyhotovené a v dôsledku koho konania boli zranenia L. spôsobené. Taktiež z predloženého listinného textu nebolo vôbec zrejmé, kto je odosielateľom, kto prijímateľom správ, medzi akými telefónnymi číslami mali byť zasielané, ak vôbec ide o texty zaslaných SMS správ, pretože ide len o text písaný na počítači bez konkrétnej identifikácie, ktorá by preukazovala, že ide o SMS správy. V ďalšom rade prokurátor dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že reakcia poškodeného V. Z. po vstupe do bytu bola absolútne legitímna a logická. Ako inak má reagovať človek, ktorý príde do svojho bytu a nájde tu tri cudzie osoby, ktoré sa mu hrabú v jeho veciach, ak nie rozčúlením. Svedok K. Z. uviedol, že otec tieto osoby vyzýval, aby odišli, avšak tieto osoby to vôbec nerešpektovali a zotrvali v byte. Namiesto toho, aby byt opustili, začal tak obžalovaný P. H., ako aj svedok Z. X. pacifikovať obžalovaného, ktorý bol oprávneným nájomcom bytu a vyzýval cudzie osoby, aby z jeho bytu odišli a takýmto spôsobom celú situáciu vyhrocovali. Následne sa poškodený z ich zovretia vyšmykol a išiel vziať nôž, aby umocnil svoju požiadavku na opustenie bytu. Aj toto konanie obžalovaného prokurátor považoval za absolútne legitímne voči osobám, ktoré sa neoprávnene zdržiavali v jeho byte. Ďalej zvýraznil, že ani jedna z prítomných osôb, ktorá bola v byte neuviedla, že by sa poškodený počas celého diania akýmkoľvek spôsobom vyhrážal a už vôbec nie zabitím, a to ani vtedy, keď držal v ruke nôž. Vyhrážku zabitím uvádzal len obžalovaný, pričom ďalšie štyri prítomné osoby takéto vyhrážanie zabitím nepočuli. Prokurátor uviedol, že potom, ako poškodený vzal do ruky nôž, v jeho tesnej blízkosti stáli obe svedkyne L.. Pokiaľ by teda mal úmysel niekomu ublížiť, mohol tak urobiť. Aj táto okolnosť preukazuje, že poškodený vôbec nemienil nikoho v byte fyzicky nožom napadnúť, ale nôž vzal len v snahe umocniť svoju žiadosť, aby minimálne obžalovaný, prípadne svedok X., ktorí boli pre neho úplne cudzie osoby, jeho byt opustili. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že obžalovaný najskôr volil miernejšiu alternatívu obrany, pretože najskôr vystrelil do zeme, potom do nôh poškodeného, nepodarilo sa mu zasiahnuť ho, až následne zdvihol zbraň proti telu poškodeného a vystrelil tretíkrát. Takýto skutkový priebeh, ktorý ustálil súd, však nezodpovedal žiadnemu vykonanému dôkazu, iba ak len výpovedi obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktorá mala jednoznačnú motiváciu. Svedkovia X., Ľ. L., L. L. M. K. Z. v prípravnom konaní vypovedali, že v byte počuli dva výstrely. Až následne z informácii získaných na polícii zistili, že padli tri výstrely. Z tohto bolo možné usudzovať, že medzi druhým a tretím výstrelom ubehol tak minimálny čas, že oba tieto výstrely splynuli do jedného a prítomným osobám sa javili ako jedna rana z pištole. Preto výpoveď obžalovaného v tom smere, že po druhom výstrele, ktorý smeroval na nohy poškodeného sa poškodený znovu nožom zahnal, prikrčil sa až potom obžalovaný znovu vystrelil tretíkrát na stred tela poškodeného, bola absolútne účelová a odporovala vyššie uvedeným výpovediam svedkov. Taktiež obžalovaný v prípravnom konaní najskôr tvrdil, že zbraň držal obojručne ako skúsený strelec a mieril na stred tela poškodeného, vystrelil a poškodený padol na zem. Na hlavnom pojednávaní už tvrdil, že „keď už bol blízko mňa, zľakol som sa, že ma zabije a ako som uhýbal jeho nožu, tak som sa nejako vyhol, zbraň, ktorá predtým smerovala na nohy poškodeného sa nasmerovala hore a vtedy zaznel výstrel.“ Táto zmena výpovede bola jednoznačne účelová, a vlastne odporovala pitevnému nálezu a znaleckému skúmaniu súdnych znalcov, pretože strelný kanál, aký bol u poškodeného zistený, nemohol vzniknúť tak, že zbraň smerovala hore. Na jednej strane obžalovaný tvrdil, že sa uhýbal nožu, na druhej strane uvádzal, že medzi ním a natiahnutou rukou s nožom bol jeden meter. Odvolateľ tiež vyslovil, že nebolo možné z vykonaného dokazovania vyvodiť, že obžalovaný konal v nutnej obrane, nakoľko jeho konanie nebolo primerané útoku. Až na hlavnom pojednávaní obžalovaný a svedkovia popísali poškodeného ako násilníka, tyrana, opilca, avšak vo výpovediach bezprostredne po skutku takéto skutočnosti neuvádzali, teda do bytu poškodeného s takýmito informáciami o osobe poškodeného ani zjavne nešli, takéto informácie neuviedli ani privolanej hliadke. Taktiež následné ohrozovanie nožom smerom k obžalovanému, kedy medzi ním a natiahnutou rukou poškodeného s nožom bol minimálne jeden meter, nie je možné hodnotiť ako taký útok, pri ktorom by bolo cielené použitie strelnej zbrane na stred tela poškodeného primeraným. Prokurátor vyslovil názor, že argumenty o nutnej obrane boli v tomto prípade postavené len na vykonštruovaných a v prospech obžalovaného nadnesených okolnostiach prípadu, ktorým nezodpovedá dôsledné hodnotenie každého jednotlivého dôkazu i hodnotenie týchto dôkazov v súhrne. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Poukázala na odôvodnenie písomne podaného odvolania, s ktorým sa v plnej miere stotožnila. Splnomocnenkyňa poškodenej na verejnom zasadnutí navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Poškodená S. Z. sa pripojila k prednesu svojej splnomocnenkyne. Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že prvostupňový rozsudok považuje za správny a zákonný. Ani jeden z produkovaných dôkazov nespochybnil meritórne rozhodnutie okresného súdu. Napokon ani prokurátor v podanom odvolaní nepredložil, resp. nepoukázal na žiadny podstatný dôkaz, z ktorého by sa dala vyvodiť vina obžalovaného. Prokurátor sa mýlil, keď tvrdil, že obžalovaný zmenil svoju predchádzajúcu výpoveď. Možno iba pripustiť, že došlo k istým odchýlkam medzi jeho skoršou a neskoršou výpoveďou, avšak nešlo o podstatné rozdiely. Na základe uvedeného navrhla, aby krajský súd odvolania prokurátora a poškodenej ako nedôvodné zamietol. Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že keby v tom čase nekonal takým spôsobom akým konal, bol by mŕtvy on. Rozhodnutie okresného súdu preto považuje za správne. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania prokurátora (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým tento odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im prechádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by bolo odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého oslobodzujúceho rozsudku. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil nasledujúcim spôsobom: „Vykonaným dokazovaním bolo nesporne zistené a preukázané, že v inkriminovaný deň išiel obžalovaný na výzvu svedkov ako doprovod do Bratislavy, pričom bol ako doprovod volaný z toho dôvodu, že svedkyne L. mali obavu o svoj život a zdravie pred poškodeným V. Z., ktorý sa poškodenej Ľ. L. vyhrážal a v minulosti ju zbil, pričom mali mať vedomosť aj o tom, že poškodený bol už odsúdený a mal byť údajne v minulosti v légii. Táto skutočnosť bola potvrdená výpoveďou obžalovaného, svedkov X., Ľ. L. M. L. L., ako aj listinnými dôkazmi. Obžalovaný mal teda objektívny dôvod na to, aby si so sebou vzal legálne držanú strelnú zbraň na ochranu svojej osoby a ďalších prítomných svedkov. Bolo tiež preukázané, že v inkriminovaný deň po legálnom vojdení do bytu, ktorý mala stále v prenájme aj Ľ. L., bol to práve poškodený V. Z., ktorý po vojdení do bytu ako prvý napadol svedka X., ktorý stál najbližšie ku vchodovým dverám. Teda fyzický konflikt v byte začal sám poškodený. Ako vyplýva z výpovede svedkov, obžalovaný P. H. sa po celý čas správal kľudne. Jednoznačne bolo preukázané, že po tomto fyzickom konflikte poškodený V. Z. uchopil ako prvý zbraň, a to kuchynský nôž, ktorý svojou veľkosťou mohol spôsobiť nielen ťažkú ujmu na zdraví, ale aj smrť. Z výpovedí svedkov jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný vyzýval poškodeného slovne, aby tento nôž odložil, čo však poškodený neuposlúchol. Z vykonanej rekonštrukcie, previerky výpovede namieste, výpovedí obžalovaného a svedkov, ako aj obsahu znaleckých posudkov vyplynulo, že poškodený sa s nožom vo svojej pravej ruke, mávajúc ním, približoval zrýchlene k obžalovanému. Poškodený nereagoval ani na slovné výzvy obžalovaného, aby nôž zahodil, ani na varovný výstrel do zeme. Pokračoval vo svojom útoku na obžalovaného. Z dokazovania vyplynulo aj to, že poloha jeho tela bezprostredne pred druhým a tretím výstrelom bola taká, že telo poškodeného bolo tvárou v tvár obžalovanému, bol mierne predklonený s pokrčenými nohami a napriahnutou rukou s nožom pripravenou k útoku. Bolo teda zrejmé, že takáto poloha tela poškodeného svedčila tomu, že sa bezprostredne pripravoval útok voči telu obžalovanému vykonať. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný aj pri tejto bezprostrednej hrozbe zo strany poškodeného, kedy tento bol už v tesnej blízkosti od obžalovaného sa snažil voliť miernejšiu alternatívu obrany a snažil sa druhým výstrelom zasiahnuť poškodeného do oblasti nôh, čo sa mu však nepodarilo. Až po tomto neúspešnom pokuse eliminovať trvajúci útok poškodeného na svoju osobu, zdvihol zbraň proti telu poškodeného a vystrelil tretí výstrel. Bolo teda zrejmé, že obžalovaný sa pred posledným smrteľným výstrelom snažil eliminovať útok poškodeného miernejším spôsobom, kedy volil prvý výstražný výstrel do zeme, druhý výstrel smeroval na nohy poškodeného a až bezprostredne v ohrození vlastného života smeroval tretí výstrel na telo útočiaceho poškodeného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný v čase útoku nebol pod vplyvom alkoholu, zbraň ktorou zasiahol poškodeného, mal v legálnej držbe. Bol to práve poškodený, ktorý mal v čase skutku v krvi koncentráciu etanolu v rozmedzí 1,51 g/kg - 2,00 g/kg. Pri takomto ovplyvnení môže dôjsť k výrazným poruchám videnia, pozornosti, orientácie a koordinácie pohybov. Výrazne sa môže prejavovať aj nebezpečné správanie a to impulzivita, agresivita, až prejavy zlostných afektov. Aj z registra trestov poškodeného a oboznámených fotografií Ľ. L. a SMS správ vyplynulo, že ide o osobu, ktorá má sklony k násilnostiam.“ Aj odvolací súd dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa pri zisťovaní a ustálení skutkového stavu veci, postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v súdnom konaní boli vykonané všetky potrebné dôkazy nevyhnutné na spravodlivé rozhodnutie, pričom okresný súd tieto dôkazy objektívne vyhodnotil podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne, ako sa to predpokladá v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Odôvodnením napadnutého oslobodzujúceho rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. prvostupňový súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané alebo nedokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov v prospech či neprospech obžalovaného. Senát krajského súdu si osvojil skutkové a právne závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby ho opakovať. Aj odvolací súd zhodne so súdom I. stupňa konštatuje, že skutok obsiahnutý v obžalobe nie je trestným činom, nakoľko konanie obžalovaného P. H. bolo konaním v nutnej obrane v zmysle § 25 Tr. zák. Správne súd I. stupňa vychádzal z toho, že poškodený s nožom v pravej ruke, s ktorým navyše mával, zrýchlene sa približoval k obžalovanému. Poškodený nereagoval ani na slovné výzvy obžalovaného, aby nôž zahodil, ani na varovný výstrel do zeme. Poloha tela poškodeného pred druhým a tretím výstrelom bola taká, že telo poškodeného bolo tvárou v tvár k obžalovanému, bol mierne predklonený s pokrčenými nohami a napriahnutou rukou s nožom, pripravenou k útoku. Z uvedeného bolo možné vyvodiť, že takáto poloha tela poškodeného nasvedčovala tomu, že poškodený sa bezprostredne pripravoval na útok voči telu obžalovaného. Toto vyplynulo z vykonanej rekonštrukcie, previerky výpovede namieste, z výpovede nielen obžalovaného P. H., ale aj svedkov Ľ. L. M. Z. X.É., ako aj z obsahu znaleckých posudkov. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v trestnom konaní nie je potrebné potvrdiť obhajobné tvrdenia obžalovaného, ale dôkazmi vykonanými v súlade s Trestným poriadkom jeho obhajobu vyvrátiť tak, aby o dokazovanej skutočnosti neboli žiadne pochybnosti. V posudzovanej veci nebolo ničím vyvrátené, že k útoku poškodeného na obžalovaného došlo spôsobom, ako uviedol obžalovaný. Čo sa týka odôvodnenosti obavy obžalovaného o svoj život zo strany poškodeného, túto skutočnosť podporujú aj výpovede svedkov Ľ.W. L., L. L. M. Z. X., z ktorých vyplynulo, že poškodený bol človek agresívny, ktorý sa v predchádzajúcom období voči Ľ. L. správal násilne. Navyše v čase skutku bol poškodený V. Z. pod vplyvom alkoholu, pričom išlo o štádium stredného stupňa opitosti. K odvolacím námietkam prokurátora odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru (R 18/1996, R 25/1976), z ktorej vyplýva, že napadnutý má právo výberu, či sa útoku vyhne inak, než použitím obrany, alebo sa rozhodne brániť, lebo nikto nie je povinný ustupovať pred neoprávneným útokom na záujmy chránené Trestným zákonom. Riziko vyvolané útokom musí znášať útočník sám a teda nie je možné na nutnú obranu aplikovať zásadu subsidiarity, ako je to napríklad v ustanovení o krajnej núdzi. Ak má byť nutná obrana úspešná, môže a niekedy aj musí napadnutý použiť intenzívnejšie konanie alebo účinnejšie prostriedky, než použil útočník. Nesmie však ísť o konanie alebo prostriedky celkom zjavne neprimerané povahe a nebezpečnosti útoku. Škoda spôsobená v obrane môže byť väčšia ako škoda, ktorú útočník spôsobil napadnutému alebo ktorá hrozila z jeho útoku. Nesmie však byť medzi nimi celkom zjavný nepomer. Treba tiež zvýrazniť, že takisto škoda, ktorá hrozila obžalovanému (ťažká ujma na zdraví, resp. smrť) nebola celkom zjavne neprimeraná škode spôsobenej obžalovaným poškodenému. Z uvedeného teda vyplýva, že samotná obrana obžalovaného nebola celkom zjavne neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku a bola teda v tomto ohľade v medziach nutnej obrany. Nadriadený súd tiež dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom, prípadne ktoré zostali sporné, alebo ktoré sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskumáva v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Vo svojom rozhodnutí okresný súd sa so všetkými skutkovými a právnymi otázkami riadne vysporiadal a nenechal žiadnu otvorenú spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa. Po oboznámení sa s dôkaznou situáciou a závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa vyhodnotením dôkazov, bol aj odvolací súd toho názoru, že obžalovaný Filip Kadlec konal v medziach nutnej obrany tak, ako to má na mysli ustanovenie § 25 Tr. zák., na základe čoho bolo nevyhnutné obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV z 11.04.2016 sp. zn. 1 Pv 286/15/1104 oslobodiť. Vzhľadom na vyjadrené úvahy, krajský súd rozhodol na základe odvolania prokurátora spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia (výrok v bode I./). K výroku v bode II./ Odvolací súd na podklade odvolania poškodenou Máriou Jankovičovou zistil, že sa týmto podaným opravným prostriedkom nemôže zaoberať z meritórneho hľadiska, t. j. splniť si prieskumnú povinnosť podľa § 317 ods. 1 Tr. por., pretože toto odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou. Podľa konštantnej judikatúry, ak poškodený podá odvolanie proti výroku oslobodzujúceho rozsudku, ktorým bol podľa § 288 ods. 3 Tr. por. účinného do 30.06.2016 odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou a preto ho odvolací súd zamietne podľa § 316 ods. 1 Tr. por. V posudzovanom prípade krajský súd dospel k záveru, že sa jedná o odvolanie podané neoprávnenou osobou. Poškodenej prináleží právo podať odvolanie iba v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Výrok o náhrade škody má však oporu iba vo výroku o vine. Ako už bolo vyššie konštatované, podľa § 288 ods. 3 Tr. por. účinného do 30.06.2016, pokiaľ súd obžalovaného oslobodí spod obžaloby, odkáže vždy poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie (od 01.07.2017 na civilný proces), prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Všetky tieto ustanovenia je potrebné vykladať vo vzájomných súvislostiach a pripustiť odvolanie poškodeného iba v tom prípade, keby v odsudzujúcom rozsudku nebolo správne rozhodnuté o jeho nárokoch. Odvolanie poškodenej S. Z. proti oslobodzujúcemu rozsudku smeruje však svojou povahou proti výroku o vine a takéto odvolanie poškodenej neprináleží. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd II. stupňa odvolanie poškodenej S. Z. v zmysle ustanovenia §316 ods. 1 Tr. por. zamietol, pretože bolo podané neoprávnenou osobou (výrok v bode II./). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.