Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/9/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416010109 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416010109.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného Martina T., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku samosudkyne Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T 41/2016 z 31.10.2016, na verejnom zasadnutí konanom 15. februára 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. súd obžalovanému A. T., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I., G. č. XX u k l a d á podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák. , § 36 písm. d/, písm. j/, písm. k/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a určuje mu skúšobnú dobu 1 (jeden) rok. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom samosudkyne Okresného súdu Bratislava IV z 31.10.2016 sp. zn. 2T 41/2016 bol obžalovaný A. T. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 25. apríla 2015 v čase asi o 05:20 hod. v Bratislave po W. ulici v smere zo S. ulice viedol osobné motorové vozidlo značky K. Golf, evidenčné číslo vozidla: LC-XXX CK, pričom s vozidlom prešiel do protismerného jazdného pruhu, čím porušil ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho narazil do oproti idúceho vozidla značky Audi A6, evidenčné číslo vozidla: BL-XXX BV, jazdiaceho po Agátovej ulici v smere na Saratovskú ulicu, ktoré viedol vodič poškodený X. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P.. č. XXX, pričom následkom zrážky utrpel poškodený X. A. zranenia, a to zlomeninu kosti predkolenia vľavo, zlomeninu očnice s poškodením nervu vpravo a povrchové kožné oderky nad pravým kolenom, ktoré si vyžiadali operačný zákrok, spojený s hospitalizáciou od 25. apríla 2015 do 07. mája 2015 a následnú domácu liečbu, počas ktorej sa poškodený po dobu dva a pol mesiaca až tri mesiace pohyboval s pomocou invalidného vozíka a bol plne odkázaný na pomoc inej osoby a následne po dobu ďalších dvoch mesiacov používal pri chôdzi nemecké barle. Za uvedený prečin bol obžalovanému podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 1(jedného) roka. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1(jedného) roka. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 18 mesiacov. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej stanovej lehote odvolanie obžalovaný, písomným podaním doručeným okresnému súdu 18.11.2016 (č.l. 256) a podrobne zdôvodneným podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava IV 11.01.2017 (č.l. 256). V písomných dôvodoch svojho odvolania sa obžalovaný domáhal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste zákazu činnosti a sám rozhodol vo veci rozsudkom, pričom navrhol uloženie len podmienečného trestu odňatia slobody. Dôvodil tým, že z vykonaného dokazovania a hlavných pojednávaní vyplýva, že boli u neho zistené štyri poľahčujúce okolnosti a v konaní sa nevyskytla žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala priťažujúcu okolnosť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je „čerstvým“ vodičom, pretože má oprávnenie na vedenie motorového vozidla skupiny B od 09.07.2013. Za uvedené obdobie je podľa evidenčnej karty vodiča nesporné, že sa nedopustil žiadneho priestupku a to ani len napomenutia. Zo záverov znaleckého posudku z odboru dopravy vyplýva, že nemal správnu techniku jazdy. Zo spisového materiálu, ako aj z výpovedi svedkov je zrejmé, že v úseku, kde sa stal skutok, bola videná lesná zver - srna. Podľa jeho výpovede mu táto vbehla do jazdnej dráhy a podľa určenia znalca, zle zareagoval na vzniknutú situáciu. Je zrejmé, že nastala situácia, ktorú by ťažko riešili aj skúsenejší vodiči. Napriek tejto okolnosti, okrem svojho priznania a oľutovania, nahradil poškodenému vzniknutú škodu. V ďalšom poukázal na jeho pracovný posudok, v ktorom ho zamestnávateľ hodnotí ako bezkonfliktného a zodpovedného zamestnanca, ktorý v prípade, že by prišiel o vodičské oprávnenie, musel by byť preradený na inú prácu, menej platenú. Zastáva názor, že uložený trest zákazu činnosti by bol kontraproduktívny, nakoľko by stratil zamestnanie, ktoré ho živí a kde má možnosť pracovného rastu. Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom obhajca obžalovaného, JUDr. Rastislav Koutun, zotrval na písomných dôvodoch odvolania s tým, že navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste zákazu činnosti a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne rozhodol sám, bez uloženia trestu zákazu činnosti. Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla pred odvolacím súdom odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný A. T. na verejnom zasadnutí sa pripojil k prednesu svojho obhajcu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaného uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali, (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli. Vzhľadom k podanému odvolaniu obžalovaného a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmal výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku, ako ani konanie, ktoré tomuto výroku prvostupňového rozsudku predchádzalo, nakoľko z obsahu spisu bolo zistené, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného Martina T., v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. (t.j. vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe) a rozhodol podľa § 257 ods. 7 Tr. por., že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná, pričom sa vykonajú iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Čo sa týka dôkazov k osobe páchateľa z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný A. T. doposiaľ nebol súdne trestaný. Z výpisu registra priestupkov bolo zistené, že obžalovaný A. T. nebol prejednávaný pre priestupok, z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia od 10.07.2013 a od tejto doby sa nedopustil žiadneho priestupku. Z pracovného posudku Volkswagen Slovakia, a.s. Bratislava vyplýva, že obžalovaný pracuje ako výrobný pracovník v skúšobnej oblasti, jeho práca spočíva v nastavovaní a testovaní vozidiel a pre jeho prácu je nevyhnutné vodičské oprávnenie skupiny B. Odobratie, či dočasné zamedzenie vedenia motorového vozidla, mu znemožní vykonávať prácu, čo by mohlo viesť k preradeniu na inú prácu (montážna linka - nižšia mzda). Okrem toho zamestnávateľ hodnotí obžalovaného ako ústretového pracovníka, ktorý si pracovné povinnosti plní včas a v požadovanej kvalite, čo sa prejavuje aj v jeho osobnom hodnotení v rámci každého mesiaca. Ak je to potrebné, pracuje aj formou nadčasov mimo svoju pracovnú zmenu. Pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd zistil zákonný dôvod na zmiernenie trestu, t. j. neuloženia trestu zákazu činnosti, ktorého sa obžalovaný svojim odvolaním domáhal. Odvolací súd pritom dodáva, že v zmysle § 34 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V posudzovanom prípade v súvislosti s výrokom o treste je potrebné okresnému súdu vytknúť, že pri určovaní jeho výmery nevyhodnotil ako ďalšiu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. d/ Tr. zák. že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých keďže v čase spáchania skutku mal obžalovaný 19 rokov. U obžalovaného Martina T. tak bolo zistených odvolacím súdom 5 poľahčujúcich okolností (§ 36 písm. d/,j/, k/ l/, n/ Tr. zák.), nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu tým, že nahradil spôsobenú škodu, priznal sa k spáchaniu trestného činu a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Podmienkou uloženia podmienečného trestu odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. je jednak osoba páchateľa a to prihliadnutie na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a jednak sú to okolnosti prípadu. Z pohľadu toho, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, vedie riadny život ako aj spôsob spáchania trestného činu možno mať za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa v danom prípade postačí podmienečný trest odňatia slobody vo výmere jedného roka so skúšobnou dobou jedného roka. Na druhej strane treba prisvedčiť odvolacím námietkam obžalovaného že uloženie iba podmienečného trestu, bez uloženia aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu treba považovať za trest primeraný Nemožno totiž prehliadnuť skutočnosť, že obžalovaný vodičské oprávnenie potrebuje pre výkon svojho zamestnania, od skutku uplynula doba skoro dvoch rokov , pričom obžalovaný sa nedopustil žiadneho priestupku na úseku cestnej premávky, keďže vozidlo aj naďalej používa, pretože vodičské oprávnenie mu odobraté nebolo. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri tak veľkej prevahe poľahčujúcich okolností, ako je tomu v prípade obžalovaného by trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá postihol obžalovaného citeľnejšie, pretože by mu to zabránilo v ďalšom jeho profesnom raste. Keďže obžalovaný je bez záznamu, v evidenčnej karte vodiča, nemožno konštatovať, že by sa jednalo o bezohľadného a agresívneho účastníka cestnej premávky. Je pravdou, že účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu a preto je jeho uloženie úplne odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo. Na druhej strane je uloženie takéhoto druhu trestu potrebné ukladať predovšetkým vodičovi motorového vozidla, ktorý opakovane porušuje dôležité pravidlá cestnej premávky, svedčiace o jeho nespoľahlivosti viesť motorové vozidlo. Zistené skutočnosti viedli krajský súd k záveru, že v danom prípade účel trestu možno dôvodne očakávať uložením podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 1 roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 roka a uloženie ďalšieho druhu trestu nie je potrebné. Takto uložený druh trestu a jeho výmera vychádza zo zásad ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. v každom smere. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.