Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/42/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416010123 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416010123.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného M., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátorky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 15.11.2016, sp. zn. 3T/47/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. mája 2017 v Bratislave, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 15.11.2016, sp. zn. 3T/47/2016 bol podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku obžalovaný M. C., nar. 16.06.1973/6692 v W., trvale bytom W., Y. 4, t.č. bytom H., Š.Y. 2, oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1Pv 499/15, zo dňa 26.04.2016 pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že dňa 28.08.2015 v čase medzi 07.30 hod. a 08.30 hod. v Bratislave-Záhorskej bystrici na ulici Bratislavská č. 10, v priestoroch firmy Z. ako jej zamestnanec pristúpil k poškodenej S. W., ktorá v priestoroch firmy prvý deň upratovala, spýtal sa jej, či nosí nohavičky a následne jej ponúkol dvadsať eur, keď mu ukáže „mušličku“, keď odmietla s tým, že musí upratovať, chytil ju za ľavé zápästie a odtiahol do kúpeľne nachádzajúcej sa v priestoroch spoločnosti Z., počas čoho sa poškodená bránila, v kúpeľni obžalovaný zamkol a svojim telom bránil poškodenej odísť z priestoru kúpeľne, pristúpil k poškodenej, proti vôli stiahol poškodenej nohavice a nohavičky a pokúsil sa prstami vniknúť do pošvy poškodenej, v čom mu poškodená bránila tým, že mu hneď odsunula ruku, pričom aj slovne uviedla, že s tým nesúhlasí a že musí upratovať, potom, čo si poškodená nohavičky obliekla jej ich opätovne dal dole, silno chytil za ruku, oprel ju o vaňu, rukou tlačil na chrbát, čím jej znemožnil pohyb a následne sa pokúsil vniknúť svojim penisom do pošvy poškodenej, čo sa mu nepodarilo, pretože poškodená sa postavila a odstrčila ho a zvýšeným hlasom obžalovanému povedala aby ju pustil, následne obžalovaný povedal, aby zostala na mieste, že on sa uspokojí, pričom ona si má hladkať a masírovať mušličku, pričom ju chytil za jej ruku a túto sa snažil položiť na svoj pohlavný úd, pričom poškodená svoju ruku vytrhla, následne začal obžalovaný onanovať v blízkosti poškodenej, ktorá v tom čase bola pri vani a ejakuloval do priestoru, kde bola poškodená, potom odomkol dvere a poškodená z miesta odišla, pričom jej povedal, aby to zostalo medzi nimi, lebo dopadne zle, nakoľko skutok nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku, hneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej lehote, podala v neprospech obžalovaného odvolanie prokurátorka, ktoré odôvodnila písomným podaním doručeným prvostupňovému súdu 15.03.2017 a v ktorom s poukazom na rozsudok a jeho odôvodnenie, sa s oslobodzujúcim výrokom o vine citovaného rozsudku nestotožňuje a preto ho napadla odvolaním v neprospech obžalovaného. Uviedla, že má za to, že súd nesprávne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy, ktoré okresný súd jednoznačne jednostranne vyhodnotil v prospech obžalovaného a bez toho, aby na to boli podstatné dôvody, vyhodnotil výpoveď poškodenej ako nelogickú, rozporuplnú, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval v súlade s § 2 ods.12 Tr.por. Uviedla, že obžalovaný nepoprel, že medzi ním a poškodenou došlo k intímnemu kontaktu, ktorý popísal zhodne tak v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní, a že poškodená sa správala vyzývavo, mala spustené nohavice, hovorila o svojej zlej finančnej situácii, pričom sama ho iniciatívne chytila za prirodzenie, vytiahla pohlavný úd a urobila ho, pričom ejakuloval na zem. Je toho názoru, že i keď obžalovaný popiera spáchanie skutku, usvedčovaný je viacerými dôkazmi, ktoré v súhrne usvedčujú obžalovaného z jeho spáchania a to vzhľadom na priamy dôkaz, výsluch poškodenej S. W., ktorá správanie obžalovaného voči nej detailne popísala tak v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní, v podstate totožne so skutkovou vetou obžaloby. Jej výpoveď je podporovaná i ďalšími, hoci nepriamymi dôkazmi, výpoveďami svedkýň I. a I., ako aj znaleckými posudkami KEU PZ a znalca RNDr. Mgr. Kašického PhD. k osobám obžalovaného a poškodenej. Následne argumentovala výpoveďami poškodenej, ktorá uviedla, že prišla do firmy Z., na ul. Bratislavská č. 10, v Záhorskej Bystrici, v čase okolo 07.00 hod. dňa 28.08.2015, kde ju priviezla vedúca I., ktorá jej ukázala priestory, ktoré má upratovať. V týchto priestoroch-, v kanceláriách, sedeli dvaja neznámi muži, jeden z nich obžalovaný, druhý jeho kolega. Následne Z. odišla, ona šla utierať prach do zasadačky, pričom počula rozhovor medzi tými dvoma mužmi, že si niečo šuškali, obvinený tomu druhému hovoril, že či si nejde zapáliť, následne sa ten muž postavil a odišiel. Ona išla vysávať kancelárie, v ktorej tí muži sedeli k nej pristúpil obžalovaný, že či sa môže spýtať osobnú vec, či nosí nohavičky, na čo odpovedala, že áno, že ktorá žena nenosí nohavičky. Na to jej ponúkol 20,- Eur za to, že mu ukáže mušličku, čo odmietla s tým, že musí upratovať. Následne ju ľavou rukou silno chytil za ľavé zápästie a odtiahol do kúpelne, ktorú zamkol, pričom kl'úč bol vo dverách. Počas toho, ako ju ťahal do kúpeľne sa bránila, ale keď videla, že to nepomáha, že má silný stisk, tak sa už nebránila. V kúpeľni jej nasilu stiahol nohavice aj nohavičky a snažil sa jej prstami vojsť do pošvy, čo sa mu nepodarilo, lebo mu hneď odsunula ruku. Povedal jej, že ju len chce chytiť, s čím nesúhlasila, povedala, že nie, pýtala sa ho, čo robí, že ona musí upratovať. Potom ju zase chytil za ruku a odtlačil k vani, oprel ju o vaňu a zozadu jej tlačil rukou za chrbát, aby sa nevedela postaviť. Následne sa jej zozadu snažil penisom vniknúť do pošvy, čo sa mu však nepodarilo. Nabrala silu a odstrčila ho. On potom odstúpil nabok a povedal, že sa má posadiť na vaňu a že si na nej aspoň vyhoní a že ona si má hladkať alebo masírovať mušličku, aby ho to viac vzrušovalo, opäť povedala, že nie a že keď sa chce spraviť, tak nech sa spraví, ale bez nej. On sa začal uspokojovať, ona sedela na vani a modlila sa, nech ju pustí preč, odísť sa nepokúšala, lebo vedela, že ju nepustí, celý čas stál medzi ňou a dverami, takže nevedela odísť. Obžalovanému viackrát povedala, nech prestane, že musí ísť upratovať, taktiež mu odsúvala ruku od seba. Nebral to do úvahy, pokračoval, až keď zvýšila hlas, tak sa odsunul. Počas toho, ako sa uspokojoval, sa obliekla a on sa uspokojil, pričom ju trochu zasiahol ejakulátom na nohavice, niečo padlo aj na zem, ale to hneď utrel a papier hodil do záchoda a spláchol. Následne dvere odomkol a pustil ju von a povedal, že to ostane medzi nimi a že keď to niekomu povie, že dopadne vel'mi zle a že nevie, čoho všetkého je schopný, čo povedal výhražným tónom,vyzeral prísne a zl'akla sa, že si ju nájde. Obžalovaného sa bála, lebo nevyzeral ako normálny človek. Ako vyšli z kúpeľne povedal jej, že ak by jej chýbala finančná hotovosť, tak sa má ozvať, že jej požičia, ona ho ignorovala, nič nepovedala, išla vysávat' a nevšímala si ho. Ked' prišli do kancelárie, ešte tam nikto nebol a asi po 5 až 10 minútach sa vrátil ten druhý muž, ktorý s ním sedel v kancelárii. Z firmy odišla asi v čase o 09.30 hod, hneď išla domov a obžalovaný jej ešte ústami ukázal, že nabudúce bude fajka. Nehovorila mu, že má doma syna, ktorého nemá z čoho živiť a že má finančné problémy. O incidente povedala najprv svojej sestre I. W. a ona ju presvedčila, aby to povedala vedúcej I. Z., čo aj urobila. Najprv jej napísala sms správu a potom neskôr, aj osobne, keď prišla k nej domov a povedala jej, že má podať trestné oznámenie, ktoré aj podala. Trestné oznámenie nepodala hneď, lebo sa bála. Prokurátorka následne poukázala na výpoveď svedkyne I. W., ktorá potvrdila výpoveď poškodenej, že v prvý deň, keď sa sestra vrátila z práce si všimla, že bola úplne mimo, povedala, že do tej firmy už viac nepôjde robiť, že tam bol jeden chlap, ktorý vyhodil ostatných z kancelárie a potom od nej chcel, aby mu ukázala mušličku, hodil jej 20,-€, či si nechce zarobiť, pričom mu ich ona vrátila. Dával jej aj nejaké sexuálne návrhy, či si s ním nechce užiť, čo odmietla. Za ruku ju odviedol do kúpeľne, zamkol dvere, sedela na vani a on sa sám ukájal, bez jej pomoci, pozerala sa mimo, on ejakuloval na vaňu a odišiel preč. Ešte sa jej aj vyhrážal, že to nemá nikomu povedať, lebo bude zle. Styk s ním nemala. Keď jej to hovorila, bola "mimo", vystrašená, neplakala, ale hovorila, že sa ho bojí. Preto jej povedala, aby to išla nahlásiť na políciu, čo nechcela a tak jej povedala, aby to nahlásila vedúcej Z.. K poškodenej-sestre uviedla, že je skôr tichšia, utiahnutá, nespráva sa vyzývavo ani provokatívne. Svedkyňa Z. uviedla, že poškodenú pozná, že keď sa stretli potom, čo ju poškodená požiadala sms správou, poškodená bola rozrušená, triasla sa, bála sa, mala strach, že by obžalovaný prišiel. K osobe poškodenej uviedla, že je to jednoduchá žena, milá, nikdy v minulosti s ňou problém nemala a popísala skutočnosti, ktoré jej o skutku uviedla poškodená a ktoré boli zhodné s jej výpoveďou. Prokurátorka poukázala aj na závery znaleckého posudku znalca RNDr. Mgr. Kešického, ktoré sú z hľadiska preukázania subjektívnej stránky konania podstatné, ktorý k poškodenej uviedol, že prvotný dojem poškodenej voči obžalovanému bol pravdepodobne negatívny, autoritu mu "prepožičiavalo“ prostredie, od ktorého bola závislá, ako jej nové pracovisko a teda rámci vnímania sociálnej reality bol pre ňu "autoritou", minimálne bola pripravená rešpektovať jeho pokyny, ktorých bližšia špecifikácia je nejasná. Interakcia s obžalovaným nemala časový priestor do formovania postojov vo vzťahu k nemu, konanie obžalovaného ju ovplyvňovalo v zmysle pôsobenia psychického stresu, jej psychika bola zasiahnutá v zmysle vyplývajúcom z reakcie na tento stres, pričom podl'a znalca ide o rozvoj príznakov z okruhu akútnej reakcie na stres so špecifikami spojenými so sexuálnym charakterom. Konštatoval u nej existenciu depresívneho syndrómu nielen na úrovni nálady, ale i zníženej sebahodnoty a negatívne percepcie do budúcnosti, obzvlášť vo vzťahu k intersexuálnej interakcii a v prípade záťaže poškodená upadne do stavu lability, keď emócie dominujú väčšine psychologických funkcii. Problémy v správaní sa pri konfrontácii s emočne zložitými situáciami sa manifestovali nízkym stupňom odporu, ktorý stav znižuje jej schopnosť čeliť násilnému, neželanému správaniu a obranné aktivity sú neprimerané situácii, znižuje sa schopnosť odvracať útoky smerujúce proti telesnej Integrite so zameraním na útoky smerujúce voči telesnej integrite a dôstojnosti. Obranu poškodenej hodnotí, ako primeranú jej osobnosti, vyvinula maximálnu možnú aktivizáciu možností v rámci osobnosti k odvráteniu pokračovania skutku. Dala svoj nesúhlas s konaním obvineného najavo, pričom jej nesúhlas sa zdá, vzhľadom k pokračovaniu v sexuálnych aktivitách byť pre obžalovaného nepostačujúcim. Toto konštatovanie nie je výlučne vo vzťahu k možnostiam poškodenej vyvinúť taký odpor, ale i vo vzťahu k obžalovanému registrovať takéto signály, resp. ich adekvátne interpretovať ako odpor. Znalec príkladmo uviedol model návrhu na sexuálnu aktivitu odmietanú poškodenou poukázaním na "nutnosť upratovaf", čo nesmeruje priamo k odmietnutiu sexuálnej aktivity, ale poukazuje na dyskomfort v hladkosti priebehu udalosti, spôsobený povinnosťami, čo sa vzájomne nevylučuje. Na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že poškodená je takou osobnosťou, ktorá aj keď s niečím nesúhlasí, nedokáže to dať dostatočne jasne najavo. Vo vzťahu k všeobecnej a špecifickej vierohodnosti uviedol, že dokáže správne vnímať prežité skutočnosti a aj ich správne reprodukovať, nezistil u nej sklony ku klamstvu, konfabuláciám, ani nezistil ovplyvnenie inou osobou. Našiel u nej psycho a sociosexuálnu nezrelosť, sociálnu naivitu, nízku adaptivitu začlenenia do sociálneho priestoru, ktorá nemôže Isť v plnom rozsahu na vrub deficitného intelektu. Sebapercepcia je charakteristická nízkou mierou sebahodnoty. Poškodená vykazuje znaky sociálnej závislosti od štrukturovaného prostredia, poskytujúceho jej pocit bezpečia (pracovisko s presne určenými úlohami). Znalec dôvodne predpokladal u poškodenej sklony k zvýšenému podrobeniu sa autorite a v rámci takejto neistoty ohľadom vlastného sebaurčenia v sociálnom priestore, že váha pri jednoznačnom posúdení antisociálneho charakteru konania obžalovaného, spochybňuje priamočiary variant svojho konania smerujúci k podaniu trestného oznámenia a cíti potrebu uistiť sa u osôb, ktoré pre ňu rovnako predstavujú autoritu - a to setra, šéfka. Vyhodnotením vykonaných dôkazov je prokurátorka toho názoru, že spáchanie žalovaného skutku obžalovaným bolo preukázané a toto naplnilo znaky žalovaných trestných činov a argumenty súdu, ktorým hodnotí výpoveď poškodenej ako nelogickú, rozporuplnú, dokonca absurdnú, považuje za nedôvodné. V súvislosti so sanhou okresného súdu v odôvodnení rozsudku poukázať na údajné rozpory vo výpovedi poškodenej a tým vyhodnotiť jej výpoveď, ako celok, za nedôveryhodnú, že nevypovedala celé konanie identicky, že jej nohavice nepadali a nemala holý zadok, poukázala na výpoveď svedkyne Z., ktorá jednoznačne uviedla, že keď sa poškodená zohla, tak jej bolo vidieť zadok na 3-4 cm, ale genitálie jej vidieť nebolo a teda rozpor s výpoveďou poškodenej nie je. K zákusku, keď v prípravnom konaní potvrdila, že si ho od obžalovaného vzala, hoci na hlavnom pojednávaní, rok po skutku uviedla, že nie, poukázala jednak na odstup času, ale i osobnosť poškodenej. Sama skutočnosť, že poškodená či už zjedla, alebo nezjedla zákusok od obžalovaného, nemá podl'a jej názoru vplyv na posúdenie jej vierohodnosti a to i vzhl'adom k záverom znalca Dr. Kešického, ktorý u poškodenej nezistil sklony ku klamstvu ani konfabuláciám. Následne poukázala na argumenty okresného súdu v odôvodnení rozsudku nelogickosťou konania poškodenej, ktorá prejavila nesúhlas s konaním obžalovaného len tak, že mu hovorila "čo robíš" a "musím ísť upratovat"' a že sa nejedná o vážne mienený odpor ženy voči útočníkovi, ako to vyžaduje Trestný zákon a že poškodená sa mohla brániť, vytrhnúť, biť kúsať... a príkladmo uvádza spôsoby, ktoré by podl'a jeho názoru zrejme konanie žalovaných trestných činov naplnili a teda podľa názoru súdu poškodená musela s konaním obžalovaného súhlasiť, čo vyplynulo z jej vyzývavého správania, tvrdenia o finančných problémoch a nepoužití žiadneho odporu. V tejto súvislosti prokurátorka poukázala na zákonné znenia zločinu sexuálneho násilia podl'a § 200 ods.1 Tr.zák. s akcentom, čo je objektom tohto trestného činu, teda právo kohokol'vek slobodne sa rozhodovať o svojom pohlavnom živote, pričom ide o iné sexuálne praktiky ako súlož a že za násilie jepotrebné považovať použitie fyzickej sily so strany páchatel'a za účelom prekonania alebo zamedzenia vážne mieneného odporu iného a dosiahnutia orálneho, análneho styku alebo iných sexuálnych praktík, ktorý trestný čin je v pomere špeciality k trestnému činu vydierania podľa § 189 Tr.zák. a aj prečinu obmedzovania osobnej slobody podl'a § 183 ods.1 Tr.zák., ktorým je chránená osobná sloboda ktoréhokoľvek človeka, pokiaľ' ide o jeho vol'ný pohyb a že obmedzenie osobnej slobody predstavuje zásah do osobnej slobody spočívajúci v bránení užívania osobnej slobody, spravidla počas kratšej doby, ktorým sa znemožňuje alebo obmedzuje vol'ný pohyb človeka a zároveň sa mu bráni o svojom pohybe slobode rozhodovať (uzavretie v miestnosti zvieraním v náruči, bránenie poškodenému vo vystúpení z dopravného prostriedku a pod.) a že za obmedzovanie osobnej slobody možno považovať zásahy, ktoré sú len dočasného charakteru a nemajú dlhodobé trvanie s poukazom na objektívnu stránku tohoto trestného činu, spočívajúca buď v použití násilia, hrozby bezprostredného násilia alebo v zneužití bezbrannosti. Preto je toho názoru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný tým, že poškodenú chytil za ruku a odtiahol do kúpeľne a tam zneužijúc jej bezbrannosť, násilím donútil k iným sexuálnym praktikám za súčasného obmedzenia osobnej slobody. K tvrdeniu okresného súdu, že obžaloba nebola schopná preukázať základné znaky subjektívnej stránky konania obžalovaného a to použitia násilia, hrozby násilia alebo zneužitia bezbrannosti obete, k použitiu násilia uviedla, že toto bolo preukázané samotnou výpoveďou poškodenej, ktorá popísala spôsob, akým ju do kúpeľne odviedol a taktiež spôsob, akým sa konaniu obvineného bránila. K zneužitiu bezbrannosti uviedla, že stav bezbrannosti nemusí spočívať len v bezbrannosti absolútnej, spôsobenej napríklad bezvedomím, mdlobou, či účinkami alkoholu alebo omamných látok, ako uvádza okresný súd, ale i využitím inej obdobnej situácie, kedy je zásadne znížená, pripadne obmedzená obranyschopnosť poškodenej a tým možnosť realizovať svoje rozhodnutie o pohlavnom živote. Skutočnosť, že sa poškodená nebránila spôsobmi, aké si predstavuje okresný súd, nevylučuje fakt, že vzhl'adom k situácii, v akej sa poškodená nachádzala, ako i svojim osobnostným dispozlciám, urobil všetko,čo mohla, aby konaniu obžalovaného zabránila, čo vyplýva i zo znaleckého posudku Dr. Kešického, ktorý jednoznačne uviedol, že v prípade stresovej situácie, čo v danom prípade pre poškodenú nepochybne nastala, môže reagovať Iracionálne, kvalita spracovávania podnetov je menej adekvátna, pristupuje emočná záťaž, ktorá paralyzuje očakávanú primeranosť reakcie v podobe búrlivejšieho odporu, pričom jej obranné mechanizmy sú neprimerané situácii a že vyvinula maximálnu možnú aktiváciu možností v rámci osobnosti k odvráteniu pokračovania skutku, dala svoj nesúhlas najavo. K námietkam súdu, že konanie obžalovaného mohla nahlásiť svojej vedúcej, prokurátorka poukázala na znalecký posudok Dr. Kešického, ktorý takéto konanie poškodenej zdôvodnil, že rozhodnutie podať trestné oznámenie "dozrievalo" u poškodenej postupne, tak ako upadalo emočné zaplavenie a dochádzalo k reštitúcii stavu poznávacích funkcií narušených stresom, pričom podporu k podaniu trestného oznámenia zo strany sestry I. W. a šéfky I. Z. považoval znalec za významnú, ale iba za sekundárnu. U poškodenej jednoznačne zistil rozvoj príznakov z okruhu akútnej reakcie na stres so špecifikami spojenými so sexuálnym charakterom a to znaky z okruhu depresívneho syndrómu nielen na úrovni nálady, ale i zníženej sebahodnoty a negatívne percepcie do budúcností. Uvedené znaky, by sa zrejme, za predpokladu, že by sama konanie obžalovaného vyprovokovala svojim vyzývavým správaním, alebo s konaním súhlasila, u poškodenej v takom rozsahu neprejavili. Ak by ku skutku ozaj došlo tak, ako uvádza okresný súd, bolo by nelogické, aby poškodená podávala trestné oznámenie, nakol'ko v prípade, že by s konaním obžalovaného súhlasila, mohla naďalej vo firme upratovať a mať z upratovania príjem a taktiež jej mohol finančne vypomáhať obžalovaný, obdobne ako dňa 28.08.2015. Uvedené sa však nestalo, poškodená ponúkaných 20,-€ od obžalovaného nezobrala, s jeho konaním vo forme sexuálnych atakov nesúhlasila, bránila sa v rámci svojich psychických možností a do firmy viac upratovať nešla, čo vyplýva i z výpovede svedkyne W. (správne Z.), ktorá jednoznačne uviedla, že poškodená jej napísala sms, že sa s ňou potrebuje súrne rozprávať a že viac tam (do firmy) nepôjde. Preto prokurátorka je toho názoru, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná subjektívna stránka trestného činu, poškodená svoj nesúhlas s konaním obžalovaného výslovne vyjadrila, tak konaním, ako i vyššie uvedenými slovami "čo robíš" a "musím ísť upratovať“, pričom obžalovaný sa nemohol zo správania sa poškodenej, príp. z jej verbálnych vyjadrení domnievať, že so sexuálnou aktivitou s ním súhlasí. Rovnako výpoveďou poškodenej bolo preukázané, že obžalovaný ju proti jej vôli obmedzoval v kúpel'ni tým, že ju uzamkol a bránil jej z kúpeľne odísť. Prokurátorka sa preto nestotožňuje s konštatovaním súdu, že nebola vykonaným dokazovaním preukázaná subjektívna stránka konania obžalovaného a je toho názoru, že náležité zistenie skutkového stavu, ktoré predpokladá vykonanie všetkých potrebných dôkazov a ich vyhodnotenie, je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie, že okresný súd v zmysle uvedeného nepostupoval, jednostranne vyhodnotil vykonané dôkazy výlučne v prospech obžalovaného, čo absolútne nekorešponduje s vykonanými dôkazmi a zastáva názor, že spáchanie žalovaného skutku obžalovaným M. C. bolo preukázané. Preto navrhla, aby Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok okresného súdu zo dňa 15.11.2017 (správne 2016) a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. V súlade s ustanovením § 314 Tr. por. bolo odvolanie prokurátorky zaslané ostatným procesným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o odvolaní priamo dotknuté na prípadné vyjadrenie, v danom prípade obžalovanému a jeho obhajcovi, čo však ku dňu konania a rozhodovania odvolacieho súdu, ani jeden z nich nevyužil. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa konalo podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. por. v neprítomnosti poškodenej S. W., prokurátorka KP v konečnom návrhu s poukazom na písomné dôvody podaného odvolania navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu uviedol, že prvostupňový rozsudok považuje za zákonný a správny, nakoľko okresný súd postupoval v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Navrhol krajskému súdu, aby po preskúmaní zákonnosti a správnosti napadnutého rozsudku podľa § 317 ods. 1 Tr. por., odvolanie prokurátorky podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné. Obžalovaný M. C. v konečnom návrhu sa pridržal prednesu jeho obhajcu a dodal, že je mu to nepríjemné, že by nikdy nepoužil násilie pri takomto skutku, je to proti jeho vôli a nevie, prečo poškodená prišla s jej verziou, aby ho neprávom obvinila. Záverom uviedol, že uvedenej firme už nepracuje a teraz je zamestnaný vo Volkswagene v Devínskej Novej Vsi, ako kvalitár. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§315Tr.por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods.1 Tr.por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods.3 Tr.por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala (mohla podať) odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci,v súlade s ustanovením § 2 ods.10 Tr. por. a tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zločinu sexuálneho podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov. Prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom, Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Okresný súd v predmetnom konaní postupoval v súlade so základnými zásadami trestného konania, vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, tieto aj správne následne vyhodnotil, pričom sa riadil vyššie uvedenými ustanoveniami a zásadami trestného konania. Na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov dospel prvostupňový súd k správnemu záveru, že skutok nie je z trestným činom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je pritom zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal so všetkými dôkazmi a ako vyhodnotil aj dôkazy svedčiace nielen v prospech, ale aj v neprospech obžalovaného M. C.. Krajský súd si tieto skutkové zistenia a z nich vyvodené právne závery v celom rozsahu osvojil a odkazuje na podrobné, výstižné a plno obsažné odôvodnenie napadnutého rozsudku, bez potreby v celom rozsahu ich opakovať. Svoje oslobodzujúce rozhodnutie prvostupňový súd veľmi detailne odôvodnil vykonaným dokazovaním, s poukazom na nemenné výpovede obžalovaného M. C., ktorý od začiatku konania sa necítil byť vinným a rovnako vypovedal o priebehu skutku, ktorý sice nepopieral, ale popísal ho inými okolnosťami jeho priebehu a to, že to bola poškodená, ktorá mu v kúpeľni rozprávala o svojich finančných problémoch, že či by jej nevedel pomôcť a že by mu to nejako vykompenzovala, pričom sedela na vani, mala spustené nohavice tak, že jej bolo vidieť prirodzenie, na čo jej povedal, že ak sa bude so sebou hrať, tak jej dá 20,-Eur, čo poškodená aj začala robiť a keď k nej pristúpil, začala mu chytať prirodzenie, vytiahla mu jeho pohlavný úd a urobila mu to rukou a následne ejakuloval na zem. Poprel, že by poškodenú chytil za zápästie, ani že by sa jej fyzicky nedotkol, že dvere na kúpeľni neboli zamknuté a ani sa nepokúšal poškodenej vojsť prstami do jej vagíny a ani sa nepokúšal vojsť svojim penisom do jej vagíny, len jej povedal, že chce vidieť iba jej „mušličku“. Poprel taktiež, že by mu poškodená zvýšeným hlasom hovorila, aby prestal so svojim konaním, že by sa jej po skutku vyhrážal a ani, že ako to niekomu povie, že si ju nájde a bude s ňou zle. Súd následne poukázal na výpovede poškodenej S. W. predovšetkým z hlavného pojednávania, že v inkriminovaný deň išla s vedúcou po prvý krát upratovať do firmy, v ktorej sa nachádzal obžalovaný aj s kolegom, že po odchode vedúcej a začala upratovať, kolega obžalovaného niekam odišiel a obžalovaný sa jej spýtal, či nosí nohavičky a že jej dá 20,-Eur, chce vidieť jej mušličku, na čo mu povedala, že nie, že musí upratovať. Obžalovaný ju potom odviedol do kúpeľne, vyhrážky pri tom nepoužil a tieto vyhrážky voči nej nepoužil ani keď bol v kúpeľni, zamkol dvere a dal jej dole nohavice a nohavičky, reagovala, že „čo robí“, nohavice a nohavičky si dala naspäť, obžalovaný jej však nohavice dal opäť dole, potom ju oprel o vaňu a chcel jej ho tam dať, povedala mu nie a odstrčila ho. Obžalovaný jej povedal, aby si sadla na vaňu, že sa urobí, čo aj urobil, utrel a odomkol dvere, potom odišla dokončiť robotu. Obžalovaný jej povedal, že ak to niekomu povie, že zle dopadne a naznačil jazykom, že nabudúce bude fajka. Ona išla upratovať, obžalovaný si išiel sadnúť a potom prišiel majiteľ, s ktorým sa stretla v kúpeľni, nič mu však o tom, čo sa stalo v kúpeľni nehovorila a na otázku prečo mu to nepovedala, poškodená opätovne neodpovedala, len mlčala. Na položené otázky uviedla, že ju obžalovaný odviedol do kúpeľne tak, že jej chytil ľavú ruku, ktorú jej držal silno, že súhlasila s tým, lebo si myslela, že jej ide v kúpeľni niečo ukázať. Zľakla sa, keď obžalovaný zamkol dveře, pričom kľúč bol celý čas v zámku dverí a obžalovaný jej stiahol nohavice a nohavičky, tak mu vôbec nič nehovořila, svoje ruky mala voľne pri tele, bránila sa tak, že mu hovorila „čo robíš“, nekričala, nevolala o pomoc, nekopala obžalovaného, ani ho nekúsala a na otázku, ako sa fyzicky voči obžalovanému bránila, poškodená neodpovedala a len mlčala. Na otázku, či sa jej obžalovaný fyzicky dotýkal, či sa dotýkal jej tela, jej pohlavných orgánov povedala, že nevie a obžalovanému sa okrem toho, že povedala „nie“, iným spôsobom nebránila a neurobila nič preto, aby sa dostala zo zamknutej kúpeľne. Asi po 10 minútach vyšla z kúpeľne, vtedy prišiel kolega obžalovaného, ktorý sedel oproti v kancelárii. Nevedela uviesť, akú dobu trval incident v kúpeľni. Vedúca za ňou do firmy neprišla, ona po práci išla domov a vedúca za ňou prišla domov. Súd poukázal na výpovede poškodenej v prípravnom konaní, kedy popísala správanie obžalovaného odlišne, že obžalovaný ju chytil ľavou rukou silno za jej zápästie a odtiahol do kúpeľne, že sa bránila, ale keď videla, že to nepomáha, že má silný stisk, tak sa už nebránila, že obžalovaný jej nasilu stiahol nohavice a nohavičky a snažil sa prstami vojsť do pošvy, čo sa mu nepodarilo, bránila sa tým, že mu hovorila, že musí upratovať, že nehovorila obžalovanému, že má finančné problémy, ale obžalovaný jej hneď na začiatku ponúkal 20,-Eur, ale ich nevzala a hodila mu ich do tváre. Pri odstraňovaní rozporov len mlčala, resp. že obžalovanému viac krát povedala, že musí ísť upratovať a že vedúca ešte v ten deň do firmy prišla, ale incident jej neoznámila, lebo sa bála obžalovaného a nechcela to riešiť, ale poobede, keď to povedala sestre už strach nemala a aj vedúca jej povedala, aby podala trestné oznámenie. Nesúhlas s konaním obžalovanému prejavovala tak, že mu viac krát povedala nech prestane, že musí ísť upratovať a odsúvala mu ruku od seba. Súd poukázal aj na jej výpoveď na hlavnom pojednávaní poškodená, že od obžalovaného si žiadny zákusok nezobrala, ale po prečítaní jej výpovede z prípravného konania, kde uviedla, že si od obžalovaného po skutku zákusok zobrala, ale pri odstráňovaní aj tohoto rozporu poškodená len mlčala. Či mala svoj mobil počas upratovania pri sebe nevedela odpovedať. Uviedla, že meria 170 cm, váži 68 kg, po incidente nebola u lekára na ošetrení, nemala ani žiadne zranenia. Následne súd poukázal na výpoveď svedkyne I. Z., ktorá potvrdila, že poškodenú zaviedla do firmy Z. G. okolo 07,00 hod, kde upratovala po prvý raz a tam boli už dvaja jej zamestnanci, ktorým predstavila poškodenú a ukázala jej priestory firmy, miesto v kúpeľni, kde sa nachádzajú veci na upratovanie, pričom ona odišla asi o 07.10 hod. a poškodená jej telefonovala asi o 09.15 hod., išla ju skontrolovať, požiadala ju o odstránenie nedostatkov a odišla, pričom sa jej poškodená nezmienila o žiadnom obťažovaní, až asi o 12.00 hod. jej poškodená poslala SMS správu, keď žiadala o stretnutie a že tam už upratovať nepôjde. Od poškodenej sa následne dozvedela, že jeden zamestnanec firmy sa jej pýtal, či má na sebe nohavičky, potom ju chytil za ruku a potiahol do kúpeľne, kde zamkol dvere a tam ju násilne obchytkával a vyzliekal a chcel vidieť jej mušličku. Vyzliekol jej nohavičky, následne sa vyzliekol aj on a pokúsil sa svojim penisom do nej vniknúť, čo sa mu nepodarilo, lebo ho poškodená odtlačila. Potom ten muž začal masturbovať a keď sa snažila odísť z kúpeľne, povedal jej aby zostala a v tom momente ejakuloval na jej nohavice, následne vybral 20,-Eur a dal ich poškodenej do vrecka, ale mu ich hodila do tváre. Potom poškodená z kúpeľne odišla a išla upratovať. Poškodená sa jej zdôverila o finančných problémoch. Keď jej poškodená o skutku rozprávala bola rozrušená, mala strach, že by obžalovaný prišiel. Poškodená mala nohavice spadnuté a keď sa zohla, tak jej bolo čiastočne vidieť zadok. Vpredu mala v rozkroku rozopnutý zips, ale nebolo jej vidieť spodné prádlo. Svedok N. I. uviedol, že v deň skutku bol spolu s obžalovaným vo firme, okolo 07.30 hod. prišla do firmy svedkyňa Z., ktorá priviedla novú upratovačku, ukázala jej čo má upratovať a kde sú čistiace prostriedky a potom odišla. Keď upratovačka začala upratovať, musel odísť asi o 07.45 - 08.00 hod. a obžalovanému povedal, aby nenechával upratovačku samú, lebo je nová a do firmy vrátil asi o 11,00 hod., kedy už boli vo firme všetci zamestnci a žiadnu zmenu v správaní obžalovaného si nevšimol. Ich kancelária sa nachádza vedľa kúpeľne, ktorú používajú ženy, dvere na kúpeľni sa zamykajú, ale nevie či kľúč bol vo dverách, alebo si ho nosia ženy so sebou. Uviedol, že poškodená nehovorila pravdu ak hovorila, že on prišiel do firmy asi 10 minút potom, ako ona vyšla z kúpeľne. Súd poukázal aj na výpoveď znalca RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD, že z forenzného hľadiska je významná u obžalovaného neprítomnosť pozitívnych reakcií na scény reprezentujúce násilné formy realizácie pohlavného styku. Do záujmového spektra relevantného pre vyvolanie vzrušenia radí znalec podnety bez prvkov násilia. Kvantitatívne u obžalovaného jednoznačne dominujú odozvy na podnety nenásilného obsahu. V skúmanom prípade má pravdepodobne významnú úlohu afekt, nešlo s vysokou pravdepodobnosťou o skutok pripravený, organizovaný, cielený k určitej osobe. Nejde u neho o skutok motivovaný deviantne. Obžalovaný túži po vzruchu, vyhľadáva zmenu a riziko, dokáže si však udržať primeraný odstup bez znakov impulzivity. Preferuje pohyb, v kritických situáciách pod tlakom frustrácie môže byť agresívny, prípadne stráca trpezlivosť. Uvedené sa vzťahuje k zníženej kontrole zo zdrojov morálnych princípov. Direktívne postoje a agresivita sa nejavia byť stabilnou, dominantnou komponentnou črtou osobnosti prevažným spôsobom určujúcou konanie vyšetreného. Sexuálna potreba, libido, apetencia je pravdepodobne zvýšená, bez patologických nápadností. Agresívne a násilné správanie je prevažne reaktívneho charakteru, obvinený nevykazuje znaky svedčiace pre preferenciu mechanizmov proaktívnej agresivity ako prioritného spôsobu interpersonálnej interakcie. Pokiaľ u neho dochádza k disociálnym prejavom, ide väčšinou o kontrolované správanie. Všeobecnú vierohodnosť vyšetreného možno považovať za zníženú pre jeho osobnostné črty ako sú rysy disociálnosti v súvislosti s predchádzajúcou kriminogenézou. Jeho existujúci agresívny potenciál, za bežných okolností kompenzovaný prosociálnymi tendenciami sa aktivizuje v stavoch frustrácie (napr. sexuálnej), resp. zníženej kontroly v dôsledku maladaptívneho vyhodnotenia situácie (skreslené vnímanie sociálnych signálov) v súlade s odklonom od väčšinových hodnotových noriem. K osobe poškodenej znalec uviedol, že táto disponuje nenarušeným stavom poznávacích funkcií, neboli u nej zistené znaky svedčiace pre organické poškodenie mozgu, neboli zistené žiadne znaky, ktoré by nasvedčovali pre prítomnosť duševnej poruchy, v dôsledku ktorej by došlo k skresleniu vnímania. Potenciál pre chybné pretlmočenie prítomných kľúčov podnetového poľa vedie u nej k menej efektívnym vzorcom správania (pravdepodobne absentuje rázne, dynamické odmietnutie vyvolávajúce pochybnosť v situácii o vážnosti úmyslu). Znalec u nej nachádza psycho a sociosexuálnu nezrelosť, sociálnu naivitu, nízku adaptivitu začlenenia do sociálneho priestoru, ktorá nemôže ísť v plnom rozsahu na vrub deficitného intelektu, nakoľko nejde o závažný stav intelektového deficitu. Vyšetrená vykazuje znaky sociálnej závislosti od štrukturovaného prostredia, poskytujúceho jej pocit bezpečia. V zmysle uvedeného je dôvodné predpokladať sklony k zvýšenému podrobeniu sa autorite. Váha pri posúdení antisociálnosti charakteru konania obvineného, spochybňuje priamočiary variant svojho konania smerujúceho k podaniu trestného oznámenia a cíti potrebu uistiť sa u osôb, ktoré pre ňu rovnako predstavujú autoritu - sestra, „šéfka“. Obvineného chápala a vnímala ako súčasť pracoviska a v rámci vnímania sociálnej reality bol pre ňu „autoritou“, minimálne bola pripravená rešpektovať pokyny, ktorých bližšia špecifikácia je nejasná. Poškodená v prípade záťaže upadne do stavu lability. Problémy v správaní sa pri konfrontácii s emočne zložitými situáciami sa manifestovali nízkym stupňom odporu. Uvedený stav znižuje jej schopnosť čeliť násilnému, neželanému správaniu. Obranné aktivity sú neprimerané situácii, znižuje sa schopnosť odvracať útoky smerujúce voči jej telesnej integrite so zameraním na útoky smerujúce voči telesnej integrite a dôstojnosti. Jej obrana bola primeraná jej osobnosti a vyvinula maximálnu možnú aktivizáciu možností v rámci osobnosti k odvráteniu pokračovania skutku. Dala svoj nesúhlas s konaním obvineného najavo, jej nesúhlas sa zdá byť pre obvineného podlimitným (nepostačujúcim). Poškodená dokáže správne vnímať prežité skutočnosti aj ich správne reprodukovať, netrpí nadmernou fantáziou, nebol u nej zistený sklon ku klamstvu a ku konfabulácii. Na hlavnom pojednávaní dodal, že poškodená v záťažových situáciách, v ktorých pociťuje stres, môže reagovať iracionálne. Vtedy u nej klesá kvalita racionálnych mechanizmov. Poškodená je takou osobnosťou, ktorá aj keď s niečím nesúhlasí, nedokáže to dať dostatočne jasne najavo. Súd poukázal aj na prečítané výpovede neprítomných svedkov Ing. C. N., ktorý sa o skutku sa dozvedel od pani Z., že do práce prišiel okolo 08.20 hod., možno o 08,30 hod., nič zvláštne si nevšimol, videl obžalovaného a aj upratovačku a nikto mu nič nepovedal. Až od Z. sa dozvedel, že obžalovaný mal poškodenej najprv ponúknuť peniaze za službu a potom sa zamkli v kúpeľni. S prácou obžalovaného bol spokojný, pôsobil seriózne, bol prekvapený z toho, čo spravil. Sestra poškodenej svedkyňa I. W., uviedla, že poškodená sa vrátila z práce okolo 14.00 hod., bola úplne mimo, smutná a povedala že do tej firmy už viac nepôjde robiť, že obžalovaný mal údajne všetkých vyhodiť z kancelárie, hovoril jej, aby mu ukázala mušličku, hodil jej 20,-Eur, či si nechce zarobiť a dával jej sexuálne návrhy, potom ju mal odviesť za ruku do kúpeľne, zamknúť dvere a tam sa ukájal sám bez jej pomoci a ona len sedela na vani, pozerala sa mimo a rátala kedy to skončí. Obžalovaný potom ejakuloval na vaňu a odišiel preč. Potom poškodená údajne umývala vaňu a dlážku. Pohlavný styk s obžalovaným nemala a ani na tele nemala poškodená žiadne zranenia. Súd poukázal aj na znalecký posudok znalca MUDr. Ivan André, PhD.,ktorý u obžalovaného nezistil žiadnu sexuálnu úchylku, ani preferenciu abnormálnych spôsobov sexuálnej techniky s tým, že osobnostná štruktúra obžalovaného sa premieta aj do jeho intímnej oblasti a sexuality a súčasťou jeho temperamentu sa javí zvýšené sexuálne pudenie so sklonom k majetníckemu správaniu sa voči druhému pohlaviu a v sociálnom prostredí, v akom sa pohybuje, môže byť pre opačné pohlavie atraktívny. Výsledkom je jeho zvýšené sebavedomie a pri prekážkach zo strany potenciálnej sexuálnej partnerky môže reagovať aj menej vyberavo a hrubšie. Z posudku kriminalistického ústavu vyplýva, že pri porovnaní DNA vzorky bukálneho výteru obžalovaného a DNA stopy na zelených látkových nohaviciach zn. Roxy (poškodenej) bolo zistené, že tento bukálny ster obžalovaného je súčasťou zmiešaného DNA profilu zisteného z biologického materiálu zaisteného zo stopy z nohavíc. Z listinných dôkazov súd oboznámil foto SMS správy poškodenej, z ktorej vyplýva, že žiadala o rozhovor so svedkyňou Z.. Následne súd odôvodnil svoje úvahy pri hodnotení vykonaného kontradiktórneho dokazovania, keď dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok nie je trestným činom. Argumentoval, že obžalovaný vo svojej výpovedi nepoprel, že v inkriminovaný deň, na inkriminovanom mieste a čase došlo medzi ním a poškodenou k sexuálnym praktikám, avšak so súhlasom poškodenej a za jej aktívnej súčinnosti, pričom jednoznačne poprel akýkoľvek fyzický kontakt s poškodenou a rezolútne poprel, že by voči poškodenej použil násilie, alebo hrozbu násilia. Potvrdil, že poškodená sa pred skutkom správala vyzývavo, mala spadnuté nohavice tak, že odhaľovala časť svojho tela, rozprávala mu o svojej ťaživej finančnej situácii a ponúknutých 20,-Eur za sexuálne služby od neho zobrala a po skutku pokračovala v upratovaní a vzala si od neho aj zákusok. Že poškodená mala pred skutkom vyzývavé oblečenie, potvrdila aj svedkyňa Z., ktorá uviedla, že nohavice padali poškodenej tak, že jej bol vidieť zadok a vpredu mala na nohaviciach poškodená rozopnutý zips v rozkroku. Podľa súdu poškodená nevypovedala celé konanie identicky, vypovedala nelogicky a rozporuplne a na rozdiel od obžalovaného a svedkyne Z. uviedla, že jej nohavice nepadali a nemala holý zadok. Potvrdila aj, že má finančné problémy a že jej obžalovaný ponúkal 20,-Eur. Pokiaľ uviedla, že obžalovaný ju do kúpeľne dotiahol tak, že jej silno chytil ruku, na jej ruke neboli nájdené žiadne stopy po násilí. Keď jej obžalovaný mal v kúpeľni stiahnuť nohavice a nohavičky, poškodená mu nič nehovorila, len tam stála, ruky mala voľne spustené pri tele, fyzicky sa nijako nebránila a bránila sa len tak, že mu hovorila „čo robíš“. Takúto obranu súd nehodnotil ako obranu pred násilným konaním v zmysle Trestného zákona a takéto konanie poškodenej, ak nesúhlasí so svojim vyzliekaním, je nelogické a absurdné. Súd poukázal aj na rozpory vo výpovediach poškodenej, ktorá raz hovorila, že ju obžalovaný vyzliekal, oprel ju o vaňu, chcel jej ho tam dať, snažil sa prstami vojsť do jej pošvy, ale na druhej strane tvrdila, že nevie, či sa obžalovaný dotýkal jej tela, jej pohlavných orgánov a rozpory ani na otázku súdu nevedela odstrániť.Rovnako tak aj ohľadne zákusku, že po skutku si ho od obžalovaného nevzala, ale v prípravnom konaní áno. K použitému násiliu, alebo hrozbe násilia zo strany obžalovaného poškodená počas celého konania nič relevantné neuviedla a že obžalovaný voči nej nepoužil žiadne násilie svedčí aj to, že poškodená prejavila svoj „nesúhlas“ s konaním obžalovaného len tak, že mu hovorila, „čo robíš“, „musím ísť upratovať“. Takýto nesúhlas, podľa súdu, nie je v zmysle zákona vážne mienený odpor ženy voči útočníkovi, ako to vyžaduje Trestný zákon pri žalovaním trestnom čine. Za ďalšiu nelogickosť konania poškodenej súd považoval to, že po skutku, hoci bola v kontakte s vedúcim obžalovaného, tomuto o skutku nič nepovedala a ani svojej vedúcej Antalovej, hoci táto za ňou prišla do práce ju skontrolovať v čase, keď už malo byť po skutku. Za nelogické považoval súd aj to, že ak niekto voči žene použije akékoľvek násilie v úmysle s ňou vykonať akékoľvek sexuálne praktiky, táto, hoci má na to fyzické a psychické predpoklady, sa nijako nepostaví na odpor a len ticho súhlasí s konaním útočníka, hoci poškodená sa mohla voči konaniu obžalovaného už v prvotnom štádiu brániť tak, že sa mohla z rúk obžalovaného vytrhnúť, zaprieť sa, volať o pomoc, nakoľko na prízemí domu sa nachádzali domáci, mohla voči útočníkovi sama použiť fyzickú silu, mohla ho biť, kúsať, škriakať, kopať, no nič z toho poškodená voči obžalovanému nepoužila. Preto podľa súdu nie je možné kvalifikovať konanie obžalovaného ako násilné konanie voči poškodenej a preto musela s takýmto konaním súhlasiť, aj keby to verbálne nehovorila, pričom takýto súhlas jednoznačne pre obžalovaného vyplynul z jej vyzývavého správania, tvrdenia o finančných problémoch a nepoužívaní žiadneho fyzického odporu. Rovnako považoval okresný súd za nelogické správanie sa poškodenej v samotnej kúpeľni, kde len stála a pozerala sa, ako jej obžalovaný sťahuje nohavice a nohavičky, pričom mohla použiť voči obžalovanému fyzickú silu a brániť sa, čo neurobila. Za otázne považoval súd, či boli alebo neboli dvere na kúpeľni zamknuté, ale aj keby zamknuté boli, nebolo preukázané, že by kľúč od dverí mal obžalovaný u seba a že by tento nebol vo dverách. Kúpeľňa, kde sa skutok stal je veľká, je tam dostatok priestoru na únik, obídenie obžalovaného a poškodená mala možnosť dostať sa k dverám sa tieto otvoriť, alebo sa aspoň o to pokúsiť, čo však neurobila. Súd argumentoval aj tým, že poškodená o celej veci po skutku mala povedať svojej sestre a svojej vedúcej, ale obom to inak popisovala, kedy a ako jej obžalovaný ponúkal peniaze. Pokiaľ sestre uvádzala, že peniaze jej obžalovaný hodil ešte pred skutkom, ale vedúcej hovorila, že jej peniaze dal až po skutku. Následne poukázal aj na výpovede svedkov k osobe obžalovaného, keď ani jeden z nich (kolega a nadriadený) nezistili u neho agresívne prvky správania, práve naopak, popisovali jeho slušné správanie, korektné vystupovanie a profesionálny prístup ku kolegyniam na pracovisku. Aj zo znaleckého dokazovania sa potvrdilo, že jeho osobnostná štruktúra sa premieta aj do jeho intímnej oblasti a sexuality a že voči osobám druhého pohlavia sa môže správať majetnícky a pri kladených prekážkach zo strany potenciálnej sexuálnej partnerky môže reagovať menej vyberavo, ale dokazovaním nebolo preukázané, že by poškodená kládla obžalovanému nejaké prekážky, pre ktoré by sa mal takto správať. U obžalovaného nebola zistená žiadna sexuálna úchylka, ani preferencia abnormálnych spôsobov sexuálnej techniky, ani žiadne sklony k násilným formám realizácie pohlavného styku a agresivita nie je u neho dominantnou črtou. Súd sa vysporiadal aj so znaleckým dokazovaním ohľadne poškodenej, že neboli u nej zistené žiadne psychické poruchy, ani duševné ochorenie, ktoré by ju diskvalifikovalo v možnosti aktívnej obrany a aktívneho odporu voči konaniu obžalovaného a skutočnosť, že má sklony podrobovať sa autorite, nemôže zakladať v konaní obžalovaného jeho trestnú zodpovednosť, ak obžaloba nebola schopná obžalovanému preukázať základné znaky subjektívnej stránky jeho konania a to použitie násilia, hrozby násilia, alebo zneužitie bezbrannosti obete. Následne súd pristúpil k právnemu zhodnoteniu žalovaného skutku, že z vykonaného dokazovania celkom jednoznačne vyplýva, že zo strany obžalovaného voči poškodenej nebolo preukázané použitie násilia, hrozby bezprostredného násilia za účelom prekonania odporu poškodenej, ani zneužitie stavu bezbrannosti poškodenej obžalovaným. Ak poškodená tvrdí, že ju obžalovaný silno chytil za ruku a odtiahol do kúpeľne, toto jej tvrdenie nie je potvrdené žiadnym objektívnym dôkazom. Z výpovedí samotnej poškodenej a výpovedí svedkov vyplýva, že poškodená nemala na sebe, po skutku, žiadne zranenia a ak by ju obžalovaný tak silno chytil za ruku, aby musel prekonávať jej odpor, podľa súdu by musela mať poškodená na ruke hematómy, stopy po úchope, prípade škrabance, ale nič z toho zistené nebolo. Podľa súdu, vzhľadom na fyzické miery - výška 170 cm, váha 68 kg, ak by chcela odpor klásť, poškodená mohla účelne zabrániť obžalovanému v tom, aby ju do kúpeľne dotiahol tým, že by sa jednoucho zaprela. Mohla sa obžalovanému vytrhnúť, poškriabať ho, pohrýzť ho, kopnúť ho, volať o pomoc domácich, ktorí boli o poschodie nižšie, ale poškodená nič z týchto obranných možností nevyužila a nijakým spôsobom sa konaniu obžalovaného nebránila. Zo znaleckého dokazovania vyplýva, že poškodená netrpela žiadnou duševnou poruchou, ani chorobou, pre ktorú by nemohla správne a objektívne vyhodnotiť konanie obžalovaného a možnosť svojej obrany a preto podľa súdu mala jednoznačne možnosť brániť sa, čo nevyužila. Podľa súdu, tvrdenie obžaloby, že obžalovaný vykonával iné sexuálne praktiky na poškodenej v kúpeľni násilím, toto tvrdenie odporuje vykonanému dokazovaniu, nakoľko poškodená uviedla jediný druh svojho odporu voči obžalovanému reagovaním, že musí ísť upratovať, čo v žiadnom prípade nie je možné chápať ako vyslovený nesúhlas s konaním obžalovaného, ani za prejavený odpor voči jeho konaniu. Sama poškodená uviedla, že nevie, či sa jej obžalovaný vôbec fyzicky dotýkal a potvrdila, že sa voči nemu nijako fyzicky nebránila. Nevedela poškodená vysvetliť a odstrániť rozpor s výpoveďou z prípravného konania, že odsúvala ruku obžalovanému a na otázku súdu len mlčala, resp. zopakovala len, že mu povedala, že musí ísť upratovať. Z vykonaného dokazovania teda celkom jednoznačne vyplýva, že obžalovaný voči poškodenej v kúpeľni nepoužil žiadne fyzické násilie, žiadnu hrozbu bezprostredného násilia, ani nezneužil jej bezbrannosť za účelom donútenia poškodenej k orálnemu styku, análnemu styku alebo iným sexuálnym praktikám.Rovnako tvrdenie obžaloby, že obžalovaný dvere kúpeľne zamkol vychádza len z výpovede poškodenej, čo obžalovaný poprel a teda ide o tvrdenie proti tvrdeniu. Zároveň však súd v tejto súvislosti uviedol, že aj v prípade ich zamknutia, mohla poškodená aj s prihliadnutím na veľkosť kúpeľne, využiť svoje fyzické predpoklady k tomu, aby obžalovaného odstrčila, prešla k dverám a dvere si otvorila, nakoľko jej v tom nič nebránilo, lebo obžalovaný ju nedržal, nebránil jej fyzicky v pohybe. Záverom súd poukázal na svoj postup pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 6 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach, vykonal logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, s tým, že ani nemôže odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným, do úvahy prichádzajúcim výsledkom s poukazom aj na rozhodovaciu prax súd v tejto súvislosti, ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach dôležitých pre zavinenie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného. Nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok sa stal, alebo nebolo preukázané, že tento skutok je trestným činom, súd musel obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Odvolací súd primárne konštatuje, že súd prvého stupňa pri zisťovaní a ustálení skutkového stavu veci postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v súdnom konaní vykonal všetky potrebné dôkazy nevyhnutné na spravodlivé rozhodnutie, pričom okresný súd tieto dôkazy objektívne vyhodnotil podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako sa to predpokladá v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. a ako správne na to poukázal aj prvostupňový súd. V odôvodnení svojho oslobodzujúceho rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. prvostupňový súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Krajský súd si preto v celom rozsahu osvojil skutkové a právne závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj odvolací súd zhodne so súdom I. stupňa konštatuje, že v posudzovanej trestnej veci nebolo dokázané, že skutok vymedzený v obžalobnom návrhu prokurátorky okresnej prokuratúry je trestným činom. Senát odvolacieho súdu dospel k rovnakému záveru, ako prvostupňový súd, že po zákonne a úplne vykonanom dokazovaní, plne rešpektujúc kontradiktórnosť konania a po jeho vyhodnotení správne dospel k záveru, že nebolo nepochybne preukázané, že žalovaný skutok je trestným činom. Pokiaľ prokurátorka - odvolateľka nesúhlasila s úvahami okresného súdu, tak ako vyplýva z vyššie uvedeného jej odvolania, predovšetkým je potrebné poukázať na to, že prokurátorka len poukazuje na dôkazy, ktoré boli vykonané prvostupňovým súdom, ale ich len opačne hodnotí s akcentom na vieryhodnosť poškodenej, vzhľadom na psychologický znalecký posudok. V tomto smere odvolací súd poukazuje na výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní, kedy práve, vzhľadom na podstatné jej tvrdenia ohľadne spôsobu, akým ju mal obžalovaný vtiahnuť do kúpeľne a ako prebiehalo celé správanie obžalovaného, poškodená nevedela odpovedať, resp. nevedela vysvetliť rozpory na podstatné okolnosti ohľadne skutočností, na ktoré jej boli položené otázky. Usvedčujúcim dôkazom voči obžalovanému je predovšetkým výpoveď samotnej poškodenej, ktorá v priebehu celého trestného konania vypovedala o podstatných okolnostiach skutku odlišne, na základe čoho tieto tvrdenia nie sú jednoznačné, navzájom si vnútorne odporujú, svoje tvrdenia nevedela pred súdom zopakovať ani doplniť a to ani na základe položených otázok, ani na vysvetlenie podstatných rozporov, resp. tieto nejasnosti a odlišnosti nevedela logickým spôsobom vysvetliť. Napokon tak, ako správne uviedol už prvostupňový súd, ani z výpovedí všetkých vypočutých svedkov ku skutku, nebola preukázaná pravdivosť výpovede poškodenej v prípravnom konaní tak, ako na jednotlivé odlišnosti poukázal už okresný súd. Pokiaľ poukázala prokurátorka, že svedkyňa Z. len uviedla, že poškodená mala spadnuté nohavice a bola jej vidieť zadok na 3-4 cm, ale že genitálie nie, potrebné je uviesť, že uvedené ešte nevylučuje tvrdenie obžalovaného, že poškodená bola vyzývavo oblečená, keď zhodne ako svedkyňa Antalová uviedol, že mala spadnuté nohavice a bolo jej vidieť zadok, čím logicky je možné, že jej mohol vidieť z prednej časti aj genitálie, keďže mala mať rozopnutý zips na nohaviciach a svedkyňa vypovedala o videní zadku poškodenej, keď bola zohnutá a teda nemusela vidieť alebo zabadať rozopnuté nohavice z prednej časti. Napokon odlišnosti boli aj v časti výpovede poškodenej s výpoveďami svedkýň Z. a W., ktorým mala poškodená sprostredkovanie opisovať, čo sa stalo, ale taktiež s rozdielne od jej výpovede ( ponúkanie peňazí, kam dopadli spermie obžalovaného a pod.). Pre rozhodnutie o vine obžalovaných je vždy potrebné, aby vykonanými dôkazmi bol jednoznačne a nepochybne zistený záver o tom, že sa stal skutok a že ho spáchal práve obžalovaný. Z výpovede poškodenej takýto záver v žiadnom prípade nevyplýva, jednotlivé rozpory v jej tvrdeniach neboli odstránené, ani logicky vysvetlené, ba dokonca sa ešte zvýraznili, na základe čoho takýto dôkaz nemôže slúžiť ako jednoznačný dôkaz o vine obžalovaného. V rámci hodnotenia dôkazov je možné vyhodnotiť výpoveď poškodenej iba ako vierohodnú alebo nie, pričom v danom prípade jej výpoveď v žiadnom prípade nemožnovyhodnotiť ako jednoznačnú, spôsobilú na uznanie viny obžalovaného. Úvahy prvostupňového súdu dali pritom úplnú odpoveď aj na všetky odvolacie námietky prokurátorky, s ktorými sa plne stotožňuje aj odvolací súd a tak, ako správne uviedol vo svojom rozsudku, nie je možné, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným, do úvahy prichádzajúcim výsledkom. Napokon k takému presvedčeniu nedospel ani senát krajského súdu a rovnako dospel k záveru, že žalovaný skutok nie je trestným činom z tých istých dôvodov, ako už uviedol okresný súd. Keďže nie je vylúčená ani obhajobná verzia obžalovaného a logickému výkladu by zodpovedali aj možnosti, na ktoré poukázal už prvostupňový súd, na ktorých úvahách súdu nič nemení ani výpoveď znalca RNDr Kešického PhD, ohľadne osoby poškodenej, nakoľko len znalcom zistená osobnostná štruktúra poškodenej, nemôže mať vplyv na ustálenie viny obžalovaného zo žalovaného skutku, zvlášť za situácie, že práve ohľadne podstatných okolností pre posúdenie viny obžalovaného (násilné vtiahnutie poškodenej, stiahnutie nohavíc a nohavičiek, snaha vniknúť do jej vagíny, obmedzavanie osobnej slobody, resp. určité vyhrážanie po skutku), poškodená nevedela zopakovať, prípadne doplniť a najmä odstrániť či už rozpory v jej výpovediach z prípravného konania, resp. doplnenia určitých nejasností a zistení. napokon znalecký posudok sa hodnotí, ako každý iný dôkaz, s ktorým sa vysporiadal už prvostupňový súd a s jeho úvahami sa stotožňuje aj senát odvolacieho súdu. V každom prípade, aj podľa názoru odvolacieho súdu nepodarilo sa v prejednávanom prípade preukázať nielen úmysel, ale aj naplnenie znakov žalovaného zločinu a prečinu zo strany obžalovaného tak, ako bol skutok koncipovaný v podanej obžalobe. Podľa § 8 Tr. zák. trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedenej definície možno vyvodiť dve obligatórne podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, a to protiprávnosť činu a znaky uvedené v trestnom zákone. Protiprávnosťou činu sa rozumie prejav vôle, ktorým subjekt porušuje príkazy a zákazy ustanovené platným právom. V trestnom práve sa za protiprávne konanie považuje protispoločenské správanie, ktorého znaky sú vymedzené v trestnom zákone ako trestné činy. Protiprávne konanie môže byť buď zavinené alebo nezavinené. Z dikcie ustanovenia § 8 vyplýva, že o trestný čin ide vtedy, ak sú súčasne naplnené jeho obligatórne podmienky, ktorými, sú protiprávnosť konania a formálne znaky, t.j. znaky uvedené v tomto zákone (inými slovami povedané znaky skutkovej podstaty trestného činu). Skutková podstata trestného činu obsahuje súhrn znakov, ktoré určujú, o aký trestný čin ide, je odrazom skutku. Obsahuje štyri skupiny znakov, a to objekt, objektívnu stránku, subjekt, subjektívnu stránku. Ak nie sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu súčasne - nejde o trestný čin. Podľa § 10 ods. 1 Tr. zák. prečin je a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov, pričom podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Podľa § 11 ods. 1 Tr. zák. zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov. Z vykonaného dokazovania celkom jednoznačne vyplýva, že zo strany obžalovaného voči poškodenej nebolo preukázané použitie násilia, hrozby bezprostredného násilia za účelom prekonania odporu poškodenej, ani zneužitie stavu bezbrannosti poškodenej obžalovaným a tým spáchanie zločinu sexuálneho podľa § 200 ods. 1Tr. zák., nakoľko nebolo vykonaným dokazovaním preukázané násilie alebo hrozba bezprostredného násilia zo strany obžalovaného k donútiu poškodenej k iným sexuálnym praktikám a ani prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák., nakoľko nebolo preukázané, že bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu poškodenej. Bolo len preukázané, že v kritickom čase bola poškodená v kontakte s obžalovaným, nebolo však jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnili bez akýchkoľvek pochybností všetky pojmové znaky konkrétnych trestných činov, výpoveď poškodenej v rámci hodnotenia dôkazov nevyhodnotil ako jednoznačnú a preto okresný súd vychádzajúc zo zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného správne a v súlade so zákonom rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého oslobodzujúceho rozsudku. Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/Tr. por. sa uplatní, ak sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným činom a to v dôsledku okolností, že chýbajú objektívne alebo subjektívne znaky. Zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) sa uplatní ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov. Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu, krajský súd nemá žiadne pochybnosti, že súdený skutok nie je žalovaným zločinom ani prečinom, resp. nie je žiadnym trestným činom. V tomto smere okresný súd veľmi výstižne a presvedčivo v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, na základe akých dôkazov a zistení z nich vyplývajúcich dospel k záveru o nevine obžalovaného. Krajský súd, okrem už vyššie uvedeného ďalej poznamenáva, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v neprospech obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami. Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že odvolateľka sa nestotožnila so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Krajský súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods.12 Tr.por. a vykonané dôkazy by vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaného. Odvolací súd sa stotožnil s vyhodnotením dôkaznej situácie tak, ako to urobil okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. V posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Prokurátorka odvolanie založila na opakovaných dôvodoch svojej obžaloby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými skutkovými a právnymi tvrdeniami, zopakovanými aj v odvolacím konaní, sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacím súde. Odvolací súd zdôrazňuje, že prokurátorka primárne zopakovala vykonané dôkazy a namietala v podrobnom odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd ale nezistil, že hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa nebolo založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne. Nezistil, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa nie sú logicky odôvodnené a v dôsledku tohto zistenia nemohol napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že odvolateľka na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne ustanovenie zákona, ak si neosvojí prokurátorkou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Ani krajský súd sa nestotožnil s obžalobným tvrdením, že sa obžalovaný dopustil žalovaného konania a že by spáchal žalovaný zločin a prečin a preto odvolanie prokurátoky zamietol, ako nedôvodne podané. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.