Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/130/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416010164 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416010164.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Richarda Molnára a sudkýň JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Magdalény Blažoveuj, v trestnej veci obžalovaného X.D. Q. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.. zák. a iné o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15.08. 2016, sp. zn. 2T/65/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 01. marca 2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného X. Q., Q.. XX.X.XXXX T. D. Y. sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15. 08. 2016, sp. zn. 2T/65/2016 bol obžalovaný X. Q. uznaný za vinného zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. písm. a/ Tr. zák., prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorých skutkov sa mal dopustiť na tom skutkovom základe že: v bode 1/ obžalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti NK-SB, s.r.o. (v súčasnosti EXTENT-SB s.r.o.), IČO: 45 439 761, so sídlom Silvánska 415/6, Bratislava, dňa 30. augusta 2013 v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi mu z § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, v rozpore s riadnym výkonom funkcie konateľa spoločnosti, v rozpore so záujmami predmetnej obchodnej spoločnosti, uprednostňujúc záujem H. pred záujmom predmetnej obchodnej spoločnosti, na základe Kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 30. augusta 2013 uzavretej v Dunajskej Strede, predal Jurajovi Mikovičovi osobné motorové vozidlo Audi Q7, evidenčné číslo vozidla: BL-722FF, VIN: WAUZZZ4L47D083678, patriace spoločnosti NK-SB, s.r.o. (v súčasnosti EX- TENT-SB s.r.o.), za sumu 4 900,- Euro, hoci hodnota tohto motorového vozidla bola v tom čase 17 554,- Euro, čím vznikla týmto konaním poškodenej spoločnosti NK-SB, s.r.o. (v súčasnosti EXTENT-SB s.r.o.), IČO: 45 439 761, so sídlom na Silvánska 415/6, Bratislava, škoda vo výške 12 654,- Euro, v bode 2/ po tom, čo bol obžalovaný dňa 31. októbra 2013 odvolaný z funkcie konateľa obchodnej spoločnosti EXTENT-SB s.r.o., IČO: 45 439 761, so sídlom Silvánska 415/6, Bratislava, pričom táto zmena v osobe konateľa obchodnej spoločnosti bola v obchodnom registri Slovenskej republiky vyznačená až dňa 20. decembra 2013, tak obžalovaný v dobe od dňa 11. novembra 2013 do dňa 4. decembra 2013 pred pracovníkmi pobočiek SBERBANK Slovensko, a.s. predstieral, že je naďalej konateľom tejto obchodnej spoločnosti, a bez oprávnenia a bez predchádzajúceho súhlasu nového konateľa tejto obchodnej spoločnosti postupne vybral peňažnú hotovosť z bankového účtu tejto obchodnej spoločnosti č. 4410042500 vedenom v SBERBANK Slovensko, a.s., pričom dňa 11. novembra 2013 vybral v pobočke banky SBERBANK Slovensko, a.s. v Dunajskej Strede hotovosť vo výške 35 003,50 Euro, dňa 12. novembra 2013 v pobočke banky SBERBANK Slovensko, a.s. v Dunajskej Strede vybral hotovosť vo výške 8 800,- Euro a vo výške 15 001,50 Euro, dňa 13. novembra 2013 v pobočke banky SBERBANK Slovensko, a.s. v Dunajskej Streda vybral hotovosť vo výške 7 500,- Euro, dňa 22. novembra 2013 v pobočke banky SBERBANK Slovensko, a.s. v Dunajskej Strede vybral hotovosť vo výške 3 000,- Euro, dňa 26. novembra 2013 v pobočke banky SBERBANK Slovensko, a.s. v Bratislave vybral hotovosť vo výške 400,- Euro, dňa 29. novembra 2013 v pobočke banky SBERBANK Slovensko, a.s. v Bratislave, vybral hotovosť vo výške 10 000,- Euro, dňa 4. decembra 2013 v pobočke banky SBERBANK Slovensko, a.s. v Dunajskej Strede vybral hotovosť vo výške 10 000,- Euro a hotovosť vo výške 9 480,- Euro, pričom pracovníčky banky, ak by mali vedomosť, že obžalovaný už nie je konateľom tejto obchodnej spoločnosti, tak by výber peňazí v hotovosti neumožnili, čím obžalovaný svojim konaní spôsobil poškodenej spoločnosti EXTENT-SB s.r.o., IČO: 45 439 761, so sídlom Silvánska 415/6, Bratislava, škodu v celkovej výške 99 185,- Euro, v bode 3/ po tom, čo bol obžalovaný dňa 31.októbra 2013 odvolaný z funkcie konateľa obchodnej spoločnosti EXTENT-SB s.r.o., IČO: 45 439 761, so sídlom Silvánska 415/6, Bratislava, si prisvojil osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz VIN: WDC2510221A095112, evidenčné číslo vozidla: DS-568EM, ktoré bola majetkom tejto obchodnej spoločnosti, tak, že si ho fakticky ponechal a neodovzdal späť poškodenej obchodnej spoločnosti, pričom vystupoval ako vlastník uvedeného vozidla a toto vozidlo predal dňa 2.decembra 2013 v Bratislave spoločnosti H.I.S., s.r.o., IČO: 36 817 422, so sídlom Zdravotnícka 593, Gabčíkovo, čím týmto konaním spôsobil poškodenej spoločnosti EXTENT-SB s.r.o., IČO: 45 439 761, so sídlom na Silvánska 415/6, Bratislava, škodu vo výške 22 762,- Euro. Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená spoločnosť EXTENT- SB, s.r.o. Bratislava, Silvánska 415/6, IČO: 45439761 s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Prvostupňový súd v úvode odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na dohodu obžalovaného s prokuratúrou o konaní o vine a treste, kde došlo zo strany obžalovaného s prokuratúrou k dohode o uznaní viny zo spáchania všetkých troch skutkov, nakoľko nedošlo k dohode o treste v zmysle § 232 ods. 4 Tr. por. došlo k podaniu obžaloby a na hlavnom pojednávaní sa vykonalo dokazovanie ohľadom trestu a ďalších výrokoch , ktoré majú podklad vo výroku o vine. Súčasne na hlavnom pojednávaní prvostupňový súd oboznámil zápisnicu o konaní o dohode o vine a treste zo dňa 01.06.2016 na č.l. 670-673. Pred začatím dokazovania o treste a nároku o náhrade škody prvostupňový súd vypočul poškodenú čo do nároku o náhrade škody na č.l. 697, kde bola uplatnená v sume 134 601 ,-Euro. Pri určovaní druhu a výmery trestu prvostupňový súd dôvodil, že vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 4 Tr. zák., rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie ako aj zásad pre ukladanie trestu uvedených v § 34 ods. 4 Tr. zák. Prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku , priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Poukázal na spôsob spáchania činu obžalovaného, ktorý bol vysoko závažný, nakoľko vo všetkých troch prípadoch protiprávneho konania sledoval svoj vlastný cieľ a spôsobil značnú škodu. Konal sofistikovane a jeho konanie bolo z hľadiska celospoločenského závažnejšie. Obžalovanému priznal jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. a to, že žalovanému skutku sa priznal a tento oľutoval. Ďalšie poľahčujúce okolnosti u obžalovaného nezistil. Ustanovenie § 36 písm. j/ Tr. zák. neaplikoval aj keď má predchádzajúce odsúdenia zahľadené, v tomto smere poukázal na 29 priestupkov na úseku cestnej premávky. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného nezistil žiadne. Vzhľadom na škodlivé následky a vysoký stupeň protiprávnosti súd dospel preto k záveru, že v danom prípade je potrebné na obžalovaného pôsobiť represívnym trestom odňatia slobody v rámci trestnej sadzby 3 až 10 rokov. Preto mu uložil trest odňatia slobody v rámci upravenej trestnej sadzby v trvaní tri roky na spodnej hranici trestnej sadzby za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák. , pri sadzbe tri roky 7 rokov a 8 mesiacov. Poukázal ďalej na ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák., ktoré bližšie neodôvodnil. Nezistil súd prvého stupňa dôvody na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 Tr. zák. nakoľko k tomu neboli splnené podmienky ani okolnosti prípadu ani pomery obžalovaného. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že skutky boli dokonané v časovom období v roku 2013. Do pojednávania na okresnom súde obžalovaný neuhradil spôsobenú škodu ani len z časti ani nespravil kroky, ktoré by viedli k náhrade škody, jeho tvrdenia v tomto smere , že sa snažil kontaktovať poškodenú spoločnosť s ktorou prebehli rokovania , zástupkyňa poškodeného poprela. Obžalovaný mal k tejto otázke benevolentný postoj a lacný prístup, neurobil žiadne kroky smerom k poškodenému. Pri tejto spôsobenej škode je nemysliteľné a s rozporom účelu trestu , aby bol obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia slobody, keď spôsobil takú značnú škodu, pričom zneužil svoje postavenie. Z týchto dôvodov uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní tri roky, ktorý je primeraný a v súlade so zákonom. Súčasne obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Pri uplatnení nároku na náhradu škody vo výške 134 601,-Euro súd postupoval v súlade s ustanovením § 288 ods. 1 Tr. por. a odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces, pričom tento svoj postup bližšie neodôvodnil. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný X. Q., čo do výroku o treste v zákonom stanovenej lehote na hlavnom pojednávaní do zápisnice na č.l 701, ktoré odvolanie doplnil písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu dňa 27.10.2016 na č.l. 712 - 715 a písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu 28.02.2017. V písomných dôvodoch odvolania zo dňa 27.102016 poukázal na tú skutočnosť, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu nevychádzal z náležite zisteného skutkového stavu veci a nesprávne aplikoval ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák. Z uvedeného dôvodu má za to, že uložený trest je neprimerane prísny, na to, aby došlo k náležitému zabezpečeniu ochrany spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov. Súhrnne poukázal v odvolaní , že prvostupňový súd nezohľadnil všetky skutočnosti.. Obžalovaný doznal spáchanie činu, tento oľutoval , preto sa nevykonalo ani dokazovanie čo do skutku. Obžalovanému nebola priznaná ďalšia poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák. , pretože sa dopustil obžalovaný 29 priestupkov v cestnej doprave, pričom sa dopustil obžalovaný bežných dopravných priestupkov, pričom bral do úvahy priestupky ktoré mali byť po piatich rokoch zlikvidované z evidencie. Nevzal do úvahy takisto , že obžalovaný vedie riadny život, je spoločensky obľúbený a vyhýba sa akýmkoľvek spoločenským konfliktom. Z tohto dôvodu mu mala byť priznaná aj ďalšia poľahčujúca okolnosť, ktorú súd neakceptoval. Ďalej prvostupňový súd poukázal na vysoký stupeň protiprávnosti, kotrý spočíva v závažnosti škodlivých následkov spôsobených obžalovaným . S uvedeným konštatovaním sa nemožno stotožniť, tieto tvrdenia nie sú ničím predložené ani ničím preukázané. TAkýto následok mal nastať voči poškodenej spoločnosti , ktorá v žiadnom štádiu konania nepoukazovala na vznik nepriaznivého následku. Samotná poškodená spoločnosť mala k veci vlastný prístup, keď trestné oznámenie na obžalovaného podala so značným časovým odstupom. Takýto postup zo strany poškodeného bol benevolentný a lacný, ak by spoločnosť utrpela závažný následok , mala konať bezodkladne a vykonať potrebné úkony na hájenie svojich záujmov. Takéto konanie poškodeného možno vysvetliť len tým spôsobom , že nenastal pre spoločnosť škodlivý následok. Takisto neobstojí tvrdenie súdu, že obžalovaný bol pasívny a nemal záujem vzniknutú situáciu riešiť. Nakoľko už počas výsluchu po vznesení obvinenia prisľúbil kontaktovať poškodeného za účelom uzavretia náhrady spôsobenej škody. Následne v priebehu konania pred súdom sa obžalovaný snažil kontaktovať poškodenú spoločnosť avšak bezvýsledne, nakoľko na kontaktnej adrese spoločnosti uvedenej v obchodnom registri , ktorú výpis pripojil k odvolaniu, sa nevedel skontaktovať so zástupcom poškodenej spoločnosti. Následne požiadal svojho obhajcu o zabezpečenie kontaktu na poškodenú spoločnosť , takisto obhajca sa s poškodenou spoločnosťou nevedel skontaktovať, k čomu pripojil aj poštové doručenky. Vzhľadom k tomu obhajca kontaktoval konateľku spoločnosti Mgr. Simonu Dvořákovú , výsledkom čoho bolo stretnutie za účelom dohody o splatení spôsobenej škody obžalovaným , k čomu priložil úradný záznam. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol odvoalciemu súdu, aby postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste s tým, aby rozhodol sám rozsudkom a obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom a súčasne obžalovanému uložil primerané obmedzenia alebo povinnosti, ktoré budú súčasťou probačného dohľadu. V písomnom podaní, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu 28.02.2017 doplnil svoje podanie, ktoré oznámil odvolaciemu súdu , že dňa 22.02.2017 došlo medzi obžalovaným a poškodenou spoločnosťou k platnému a účinnému uzavretiu dohody o urovnaní v zmysle ktorej sa obžalovaný vo vzájomnej dohodnutej lehote zaviazal uhradiť poškodenej spoločnosti škodu spôsobenú svojím protiprávnym konaním a má za to, že sa pričinil k odstráneniu škodlivých následkov spôsobených trestným činom, čo treba zohľadniť v knaní s poukazom na ustanovenie § 36 písm. k/ Tr. zák. ako poľahčujúcu okolnosť odôvodňujúcu uloženie miernejšieho trestu. K tomuto písomnému vyjadreniu doložil dohodu o urovnaní a písomné čestné vyhlásenie spoločnosti EXCENT SB , sr.r.o., Hlavná 326 Dunajská Streda , že je vlastníkom vystavenej zmenky obžalovaným so splatnosťou do 31.12.2017 na sumu 134 601,-Eur, ktorú vystavil obžalovaný Konrád Nagy. Vzhľadom na túto skutočnosť zopakoval , že žiada odvolací súd na zmenu uloženého trestu a to na podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom a primeranými obmedzeniami. Na verejnom zasadnutí pred Krajským súdom v Bratislave, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného Konráda Q. v zmysle § 293 ods. 7 Tr. por. obhajca obžalovaného uviedol, že sa v plnej miere pridržiava svojho písomného návrhu a písomných dôvodov odvolania. Je toho názoru, že sú splnené podmienky aby bol obžalovanému uložený trest za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. alebo § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na osobu obžalovaného a jeho doterajší spôsob života. U obžalovaného môže splniť svoj výchovný účel aj podmienečný trest odňatia slobody. Poukázal na postoj obžalovaného k trestnej činnosti a súčasne na dohodu o náhrade škody, ktorú uzatvoril s obchodnou spoločnosťou a ktorá bola v kópiách doručená odvolaciemu súdu. Je toho názoru, že aj to je dôvod aby obžalovanému nebol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody nakoľko týmto spôsobom by došlo k zmareniu k náhrade škody. Preto navrhol odvolaciemu súdu, aby pri uznaní viny po zrušení rozsudku prvostupňového súdu vo výroku o treste uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody či už s probačným dohľadom alebo za primeraných obmedzení. Zástupkyňa poškodenej spoločnosti Mgr. Simona Dvořáková uviedla, že došlo k uzavretiu dohody o náhrade škody a zmenku , kotrú obžalovaný vystavil považuje za dostatočnú záruku na náhradu škody. Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave poukázala na správnosť výroku o treste prvostupňového súdu, ktorý svoje rozhodnutie čo do trestu podrobne odôvodnil. Obžalovaný doposiaľ neuhradil spôsobenú škodu, pričom ku skutku došlo v roku 2013. Čo sa týka dohody , ktorú obžalovaný uzavrel s poškodenou spoločnosťou nie je presvedčená, že dôjde k náhrade škody a či táto dohoda je dostatočná záruka. Preto v tomto smere ponecháva rozhodnutie odvolacieho súdu na jeho úvahu, či je dôvod na zmiernenie trestu. Osobne navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného Konráda Nagya nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového rozsudku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom. Výnimkou z uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods.1 Tr. por. Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli. V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu obžalovaného X. Q. a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku. Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaného X. Nagya poučil prokurátor o jeho právach, na základe čoho s prokurátorom v rámci dohody o vine a treste priznal vinu žalovaného skutku, nakoľko nedošlo k dohode o treste, prokurátor podal obžalobu na základe ktorej súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 232 ods. 4 Tr. por. vykonal dokazovanie o treste a ďalších výrokoch. Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu, odvolací súd sa zaoberal len výrokom o treste, ktorý bol napadnutý prejednávaným odvolaním obžalovaného. Úvodom je potrebné uviesť, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. por., podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke rozhodovania o druhu a výmere uloženého trestu. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že dostatočným a vystihujúcim všetky zásady ukladania trestov je trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Prvostupňový súd prihliadol na spôsob spáchania činu, zavinenie, pohnútku ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pochybil však pri ustálení pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, keď ustálil u obžalovaného prevahu poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. , keď mu priznal jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. , pričom mu opomenul priznať poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zák., nakoľko s prokurátorom v prípravnom konaní uzavrel dohodu o vine a na hlavnom pojednávaní sa vykonalo dokazovanie iba v rozsahu trestu. Dohoda o vine má rovnaké účinky ako vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. aj podľa najnovšej judikatúry Najvyššieho súdu SR takýto postup zo strany obžalovaného treba považovať za poľahčujúcu okolnosť v zmysle citovaného ustanovenia Trestného poriadku a to, že napomáhal orgánom činných v trestnom konaní. ďalej prvostupňový súd pochybil, keď obžalovanému nepriznal aj priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. e/ Tr. zák. , nakoľko minimálne v bode 1/ rozsudku zneužil svoje postavenie a funkciu konateľa a písm. n/ a to že už bol za trestný čin odsúdený a to z toho dôvodu, že podľa aktuálneho odpisu registra trestov bol doposiaľ dva krát súdne trestaný naposledy v roku 2013 aj keď je tento trest zahľadený zaplatením peňažného trestu vzhľadom na krátkosť času od odsúdenia do spáchania skutku v bode 1/ uplynula doba iba 5 mesiacov. Z týchto dôvodov mal byť ukladaný trest v rámci rovnováhy priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. za použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. nakoľko skutok v bode 2/ bol kvalifikovaný ako zločin. Vzhľadom na to, že trest bol ukladaný v rámci trestnej sadzby na spodnej hranici troch rokov a absentoval odvolanie prokurátora v predmetnej trestnej veci , odvolací súd nezrušoval výrok o treste, nakoľko takýto postup by nemal význam, lebo samotný represívny trest odňatia slobody v trvaní tri roky bol uložený v rozpätí zákonom stanovenej sadzby a správne prvostupňový súd postupoval , keď nevyhovel návrhu obžalovaného na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. , nakoľko mu na takýto postup neboli zistené žiadne zákonné dôvody. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní tri roky. Prvostupňový súd pri takto vymeranom treste, ako aj pri určení samotné druhu trestu, vychádzal zo zásad ukladania trestov. Odvolací súd považuje za potrebné ďalej zdôrazniť, že úlohou súdu pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je sledovanie a dodržiavanie zásady humanizmu, ako jednej zo základných zásad trestného práva a to predovšetkým tak, že trest má spôsobiť len takú ujmu, akú vyžaduje splnenie účelu trestu. Je pri tom potrebné prihliadnuť na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Uvedené atribúty, relevantné pri určovaní druhu a výmery trestu, je nevyhnutné hodnotiť komplexne a vo vzájomných súvislostiach. V tomto smere treba poukázať, že obžalovaný sa dopustil troch skutkov, v krátkom časovom období pričom poškodenej spoločnosti spôsobil škodu v sume 134 601,-Eur. K odvolacím námietkam , ktoré podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu , ktoré sa týkali uloženého trestu , keď žiadal zmierniť trest a to tým spôsobom , aby mu odvolací súd uložil podmienečný trest odňatia slobody, resp. mimoriadne znížil trest za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. , vzhľadom k tomu, že spravil kroky, aby odstránil škodlivý následok , teda uhradil spôsobenú škodu. Treba uviesť, že odvolací súd postup obžalovaného v tomto smere považuje výslovne za formálny. Potom, čo obžalovanému bol uložený represívny trest odňatia slobody sa snažil kontaktovať poškodenú spoločnosť, čo vyústilo do osobného stretnutia 14.01.2016 s konateľkou spoločnosti Mgr. Simonou Dvořákovou. Toto vyplýva aj z úradného záznamu, ktorý predložil obhajca obžalovaného a je žurnalizovaný na č.l. 717, z ktorého je zrejmé, že došlo k stretnutiu s konateľkou poškodenej spoločnosti z ktorého je zrejmé, že obžalovaný mal ochotu splatiť spôsobenú škodu ale súčasne oznámil, že nemá vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu možnosť škodu uhradiť. Následne spísal s konateľkou spoločnosti dohodu o splatení dlhu do 31.12.2017, načo vystavil aj zmenku, ktorej prijatie potvrdila aj konateľka spoločnosti Mgr. Simona Dvořáková a uznal dlh vo výške spôsobenej škody na sumu 134 601,-Eur. Od spáchania skutku do konania verejného zasadnutia na odvolacom súde obžalovaný ani len z časti neuhradil spôsobenú škodu spáchanú trestným činom , pričom je zrejmé, že poškodenú spoločnosť poškodil o uvedenú sumu. Vzhľadom na stav jeho majetku podľa jeho vyjadrenia a nepriaznivú finančnú situáciu odvolací súd považoval vystavenie zmenky z jeho strany za formálny krok, ktorý nepovedie k splateniu dlhu. Nepochybil okresný súd ani v zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody a takýto trest ani nevykonal. Prvostupňový súd pochybil však keď poškodenú spoločnosť EXCENT SB, s.r.o. Silvánska 415/6 Bratislava odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko konateľka spoločnosti Mgr. Simona Dvořáková riadne a včas uplatnila škodu počas prípravného konania takisto aj na hlavnom pojednávaní 15.08.2016 na č.l. 697. Obžalovaný v rámci prípravného konania uzavrel dohodu o vine čím uznal aj spôsobenú škodu, ktorá tvorí kvalifikačný moment skutkov, preto mal súd prvého stupňa obžalovaného zaviazať k náhrade škody voči poškodenej spoločnosti už v adhéznom konaní. Avšak pre absenciu odvolania poškodeného krajský súd pri rozhodovaní bol obmedzený len revíznym princípom v rámci odvolacích dôvodov , preto nemohol zmeniť výrok o náhrade škody. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolacie námietky obžalovaného X. považuje odvolací súd za neopodstatnené. S poukazom na všetky relevantné okolnosti prejednávaného prípadu krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného Konráda Nagya podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.