Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/170/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416201702 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416201702.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, T. 7/A, dieťa rodičov: matka - J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX U., zastúpená advokátom JUDr. Vladimírom Štefekom, Škultétyho 1, 831 04 Bratislava a otec - R. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. F. XX, XXX XX U., toho času bytom S. XXX, okres Malacky, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/50/2016-142 zo dňa 24.11.2016, takto r o z h o d o l : r o z h o d o l Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q. K., nar. XX.X.XXXX zo sumy 3.500.- Sk (116,17 eur) mesačne na sumu 180 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 01.09.2015. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2015 do 24.11.2016 vo výške 1.647 eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky maloletej do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie otcovi do zročného výživného započítal sumu 1.053 eur. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 23C 109/2005-23 zo dňa 26.10.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2005 v časti výživného na maloletú Q.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 veta prvá, § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, keď mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného v rámci konania o rozvode manželstva rodičov a úprave rodičovských práv a povinností k maloletej v roku 2005, uplynula doba 11 rokov, počas ktorých došlo k podstatným zmenám majúcim vplyv na výšku vyživovacej povinnosti, keďže v čase posledného rozhodnutia o výživnom maloletá ešte nenavštevovala základnú školu a v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bola študentkou 2. ročníka strednej školy. Súd prvej inštancie mal rovnako preukázané, že maloletá má závažné zdravotné problémy, ktoré vyžadujú zvýšené náklady. Konštatoval, že zmena pomerov u maloletej je daná jej podstatne vyšším vekom, je už vo veku blízkom dospelosti, a prechodom na vyššie stupne vzdelávania. Matkou preukázané výdavky na dieťa považoval za opodstatnené. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu dospejúc k záveru, že výživné vo výške 180 eur mesačne je primerané veku a potrebám maloletej a zodpovedá aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Súd prvej inštancie zohľadnil preukázané zmeny pomerov na strane otca pribudnutím dvoch vyživovacích povinností, avšak vyslovil názor, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať vyšší príjem a riadne na výživu maloletej prispievať a to aj na úkor svojich potrieb. Nezohľadnil finančnú situáciu na strane otca s konštatovaním, že do nepriaznivej finančnej situácie sa dostal svojim nezodpovedným správaním sa vo finančnej oblasti. Dal do pozornosti otca potrebu vyvinúť maximálne úsilie na to, aby dosahoval vyšší príjem, keďže neboli preukázané ani žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili pracovať. Súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletú od 01.09.2015, majúc za preukázanú zmenu pomerov dieťaťa nástupom na strednú školu. Do zročného výživného započítal dlh otca, ktorý mu vznikol za obdobie od 01.09.2015 do 24.11.2016 spolu vo výške 1.647 eur. Aplikujúc ust. § 232 ods. 3 C.s.p. otcovi uložil lehotu na zaplatenie zročného výživného do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, s ohľadom na výšku dlhu. Zároveň započítal otcovi do zročného výživného zaplatené výživné za obdobie od septembra 2015 do apríla 2016 sumou po 117 eur mesačne v celkovej výške 1.053 eur. 3.Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej. Navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a výživné na maloletú zvýšiť na sumu 140 eur mesačne, ktorá suma pokryje tak potreby dieťaťa , ako aj jeho potreby. Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri rozhodovaní jeho príjmové a majetkové pomery a skutočnosť, že má dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Poukázal na výšku svojho príjmu, ktorý činí 512 eur mesačne netto, z ktorých musí hradiť výdavkami na ďalšie maloleté deti a svoje náklady na zabezpečenie základných potrieb a splátku úveru vo výške 342 eur mesačne. 4.Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za právne a vecne správny. Poukázala na vyhýbanie sa platieb výživného otcom od samého počiatku, aj pred podaním návrhu na rozvod manželstva. Dala do pozornosti, že otec nikdy neprispel na výživu dieťaťa naviac, ani na mimoriadne výdavky, na lieky, či liečenie dieťaťa v súvislosti s jej trvalým zhoršeným zdravotným stavom. Súhlasila s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie pokiaľ ide o hodnotenie čerpania úveru otca a jeho nezodpovednosť vziať si úver pri dosahovanom ním prezentovanom príjme. Podľa jej názoru je otázne, či je možné zo strany banky v časti splnenia podmienok predložením mesačného príjmu žiadateľa o úver, povoliť takúto splátku úveru. Spochybnila, či banka nebola otcom uvedená do omylu. Poukázal na to, že 12 rokov nebolo výživné upravované, napriek zmenám na strane maloletej. Nesúhlasí s návrhom otca na zvýšenie výživného na sumu 140 eur mesačne, uvedenom v odvolaní, čo nepokrýva mieru inflácie za uvedené obdobie. Dala do pozornosti, že otec nevyvíja žiadnu snahu o zvýšenie svojho príjmu.Považuje za špekulatívne konanie otca súvisiace s jeho práceneschopnosťou v máji 2015 , tesne pred pojednávaním, keď bolo u jeho ošetrujúcej lekárky zistené, že liečbu odmietal a práceneschopnosť bola ukončená z disciplinárnych dôvodov otca. Namietala, že otec nebol dlhodobo práceneschopný, napriek úrazu spôsobenému pri dopravnej nehode vo februári 2016. Poukázala na to, že otec napriek predbežnej vykonateľnosti rozsudku prispieva na výživu dieťaťa sumou 117 eur mesačne, dlžné výživné neuhradil, pričom je spoluvlastníkom štyroch nehnuteľností, rodinného domu v S., chalupy v k.ú. S. a dvoch bytov v U., D.. 4.Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 5.Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.) v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolaniu otca maloletej nie je možné vyhovieť. 6.Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne, právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 7.Súd prvej inštancie správne postupoval, ak zvýšil vyživovaciu povinnosť, keď aj podľa názoru odvolacieho súdu nastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Tak, ako konštatuje súd prvej inštancie naposledy bolo rozhodované o výživnom v roku 2005 a v čase, keď mala maloletá nižšie odôvodnené potreby ako v súčasnosti, kedy je študentkou strednej školy, pričom náklady na dieťa vo veku 17 rokov sú porovnateľné s výdavkami dospelej osoby. Pod odôvodenými potrebami maloletého je treba vidieť potreby na stravovanie, bývanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, potreby súvisiace so vzdelávaním, mimoškolskými aktivitami, ako aj mimoriadne potreby, ktoré sa v jeho živote vyskytnú. Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie správne posúdil, pričom odvolací súd súhlasí aj s jeho stanoviskom, že výška výživného v sume 180 eur mesačne je primeraná veku a potrebám maloletej a zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca. Neobstojí odvolacia námietka otca, ktorou poukazuje na výšku svojho mesačného príjmu a splátku úveru, keďže prvoradou povinnosťou každého rodiča je prispievať na výživu maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť. Výživné má prednosť pred akýmikoľvek pohľadávkami. Rovnako odvolací súd neprihliadal na zmenu pomerov na strane otca a jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, ktorá skutočnosť, nemôže byť dôvodom na zvýšenie výživného nižšou čiastkou na úkor maloletej Q., ktorá je vo veku 17 rokov. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s hodnotením osoby otca ako nezodpovedného , ktorý sa do nepriaznivej finančnej situácie dostal vlastným zavinením a ktorý si musí byť vedomý svojich záväzkov k maloletým deťom. Odvolací súd zdôrazňuje, že otec je v produktívnom veku, schopný vykonávať prácu a zabezpečiť si tak vyšší príjem, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal, že by ho zdravotný stav obmedzoval vo výkone práce. Správne určil súd prvej inštancie aj výšku vyživovacej povinnosti, kde dôsledne zohľadnil všetky okolnosti potrebné pre posúdenie vyživovacej povinnosti a vo zvyšku návrh na zvýšenie výživného zamietol. 8.Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 9.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 10.Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Cs.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).