Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/407/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416202682 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416202682.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: V.. K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom kpt. Q. T. XX, XXX XX A., toho času bytom F. 2, XXX XX A., proti manželovi: V.. B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 2, XXX XX A., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu: D. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul.č. 7/A, 816 16 Bratislava, na čas po rozvode, na odvolanie odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/76/2016-60 zo dňa 07.02.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX na Rímsko- katolíckom farskom úrade v Bratislave, v R., zapísané v knihe manželstiev Okresného úradu Bratislava IV, vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX. Súd na čas po rozvode zveril maloletú D. S., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti manželky, ktorú oprávnil maloletú vychovávať a zabezpečovať jej výživu. Oboch rodičov oprávnil maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok. Manželovi uložil povinnosť platiť výživné na D. sumou XXX eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám manželky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Právo manžela stretávať sa s maloletou D. neupravil a ponechal ho neobmedzené. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine majúc za preukázané, že vzájomný vzťah manželov je dlhodobo vážne narušený, od roku 2010 si manželstvo neplní funkciu a účel, ktorý Zákon o rodine vyžaduje. Mal preukázané, že manžel zhromažďuje v byte nepotrebné veci, sľubuje, že ich vyhádže, sľuby neplní, naopak oproti predchádzajúcemu obdobiu (v porovnaní s predchádzajúcim konaním), kedy bola zaprataná len detská izba, zapratáva aj ostatné časti bytu. Prihliadol i na vyjadrenie maloletej D., ktorá potvrdila zapratanie bytu neporiadkom. Konštatoval, že manželka tento spôsob života manžela prestala tolerovať, a prestal mať záujem žiť v manželstve. Dal do pozornosti manželovi, že je ťažké niekoho nútiť do vzťahu, v ktorom nechce zotrvať. Poukázal na to, že manžel nezvláda svoj spôsob života týkajúci sa zhromažďovania nepotrebných vecí, ani manželka ani maloletá nemôžu v takomto vzťahu riadne fungovať. Konštatoval, že manželka nemá psychickú pohodu, neverí manželovi a maloletá si nemôže do bytu pozvať priateľky, nemá v rodine istotu a pohodu. V zmysle § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodoval súd prvej inštancie aj o pomeroch rodičov k maloletej D. na čas po rozvode. Maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky majúc za preukázané, že matka dáva záruku riadnej výchovy maloletej a zabezpečenia jej potrieb. Obom manželom ponechal právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Výšku vyživovacej povinnosti posudzoval súd prvej inštancie podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Výživné tak, ako bolo určené považoval za zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa po zohľadnení schopností a možností otca a skutočnosti, že od predchádzajúceho konania o výživnom, od 1.10.2010 uplynula podstatná doba, počas ktorej sa odôvodnené mesačné výdavky maloletej zvýšili. Konštatoval, že v záujme dieťaťa je, aby otec splatil dlh na svoju dcéru, ktorá je vynikajúca žiačka so širokým okruhom záľub. Zdôraznil, že je povinnosťou rodiča a prvoradou zákonnou požiadavkou, aby výdavky svojich detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, rodičia riadne hradili. Konštatoval, že otec má ukončené vysokoškolské vzdelanie, nič mu nebráni v tom, aby zvolil taký spôsob života, aby si mohol riadne zvýšenú vyživovaciu povinnosť plniť. Súd prvej inštancie neupravil styk otca s maloletým dieťaťom prihliadajúc na názor maloletej D.. Otcovi dal do pozornosti, aby využil možnosť s maloletou sa stretávať v čase, keď to bude D. vyhovovať a keď bude mať on dobrú náladu a pripravil jej zaujímavý program, aby sa na stretnutia tešila. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie manžel. Namietal nesplnenie procesných podmienok a nesprávny procesný postup súdu, ktorý mu znemožnil uskutočniť jeho práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal vady konania spočívajúce vo vyjadrení kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že manželia vyčerpali všetku snahu a boli v manželskej poradni. Poukázal na to, že listom navrhoval doriešenie manželských nezhôd v manželskej poradni. Za extrémne narušenia manželstva považoval neveru manželky v období rokov 1995 až 2010, čo sa snažil vyriešiť. Správanie manželky považoval za nekorektné voči nemu, jeho rodičom a ich dcére. Žiadal zohľadniť uvedené skutočnosti, ktorými dieťa trpí, a ktoré ozrejmí v ďalšom komplexnom stanovisku. 4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že jej ďalšie zotrvanie v manželskom zväzku nie je z jej strany znesiteľné, a nie je v súlade s potrebami maloletej D.. Poukázala na to, že manžel od posledného pojednávania žiadnym spôsobom nepreukázal snahu zbaviť byt neporiadku, smetí a harabúrd, ktoré neustále zhromažďuje, čím jej znemožňuje riadne a plnohodnotne využívať spoločný trojizbový byt, keďže s dcérou užívajú jednu izbu. Sociálne ich izoluje a bráni budovať si štandardné medziľudské vzťahy. Uviedla, že od jesene 2012 znáša poplatky spojené s užívaním bytu, manžel sporadicky prispeje na platby za elektriku vo výške XX eur mesačne. Dala do pozornosti, že na manžela je vydaný už tretí súdny rozkaz a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody (rozsudok 2T 79/2016-84), z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti voči maloletej D., dlh na výživnom predstavuje X.XXX eur. Uviedla, že manžel má výkyvy nálad, kedy je arogantný a agresívny. Opakovane ju fyzicky napadol, poukázala na pripojenú lekársku správu. Uviedla, že na polícii oznámenie nepodávala, nenastúpila na práceneschopnosť, keďže potrebuje príjem. Manžel fyzicky napadol aj jej bývalú priateľku V. V., matku jeho druhej dcéry K. S.. Vyslovila názor, že manžel svojim konaním zneisťuje maloletú, snaží sa ju manipulovať, zavádza ju. Aj pred posledným pojednávaním ju zastrašoval a presviedčal o tom, že vypovedať pred súdom je nepríjemné, na čo dcéra reagovala plačom a bola v zlom psychickom stave. Odvolanie manžela vníma ako prostriedok predĺženia stavu, keď sa môže na nich priživovať a využívať výhody spoločného bývania (pre neho takmer zadarmo) a oddialenie prevzatia zodpovednosti za seba samého a svoj život. Žiadala o rozhodnutie o odvolaní z dôvodu riešenia majetkového vyporiadania a bytovej otázky. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu manžela nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, s ktorým sa aj náležite vyporiadal a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. Pokiaľ ide o odvolanie proti výroku rozsudku o rozvode manželstva odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi a závermi rozhodnutia súdu prvej inštancie. V konaní bolo preukázané, že manželia síce bývajú v jednom byte, ale dochádza medzi nimi k výrazným nezhodám, ktoré potvrdil i manžel, navrhujúc doriešenie nezhôd v manželskej poradni. V konaní bolo rovnako preukázané, že manželstvo je len formálnym zväzkom a nie je predpoklad na jeho obnovenie, keďže stanovisko manželky je v priebehu celého konania jednoznačné, nemenné, obnova manželstva je pre ňu neprijateľná. Odvolacie námietky manžela vo vzťahu k rozvodu manželstva nie sú dôvodom na zmenu rozhodnutia. Pokiaľ sa manžel odvoláva na neveru manželky v minulosti a jeho snahu o riešenie manželských nezhôd a dožaduje sa absolvovania účasti v manželskej poradni, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý poukazuje na predchádzajúce súdne konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej D. S. vedené na Okresnom súdu Bratislava IV pod č.k. 13P/149/2011 a z neho vyplývajúce skutočnosti týkajúce sa bývania, bytových podmienok a spôsobu užívania domácnosti rodičmi a maloletou s tým, že už v roku 2012 matka dieťaťa poukazovala na zapratanú izbu v byte a problémy manžela so zhromažďovaním vecí, pričom uvedené konštatoval vo svojej správe kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v domácnosti. Rovnako podmienky bývania a možnosť užívania len jednej izby potvrdila i maloletá D.. Odvolací súd konštatuje, že manžel mal dostatok možností a priestoru na vykonanie nápravy, či už v manželskom vzťahu alebo v domácnosti. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie manžela ako neodôvodnené, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v odvolaní. V prípade, ak stanovisko manželky je jednoznačné, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nemožnosti nútiť druhého manžela k spolužitiu za daných okolností. 9. Odvolací súd sa rovnako zaoberal námietkou manžela, ktorou namietal porušenie práv účastníka konania z dôvodu, že postupom súdu, ktorý nezohľadnil jeho žiadosť o doriešenie manželských nezhôd v manželskej poradni, mu boli znemožnené jeho procesné práva. Odvolací súd poukazuje na ust. § 96 ods. 2 C.m.p. a možnosť vyzvať účastníkov konania, ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou. Vychádzajúc z obsahu spisu, vykonaného dokazovania a jednoznačného vyjadrenia manželky, odvolací súd vyhodnotil postup súdu prvej inštancie ako správny, keďže v danom prípade pokus o zmierne riešenie sa javí neúčelný. Z uvedeného dôvodu neprihliadol na námietku manžela o porušení jeho práva účastníka konania na spravodlivý proces. Rovnako nepovažoval za vadu konania vyjadrenie kolízneho opatrovníka voči ktorému mal manžel výhrady, nakoľko išlo len vyjadrenie v konaní, s ktorým sa súd prvej inštancie vyporiadal. Rovnako dáva odvolací súd do pozornosti manžela, že v prípade, ak vo svojom písomnom podaní zo dňa 30.06.2017 žiadal o umožnenie písomne sa vyjadriť k veci, vzhľadom na dátum rozhodnutia odvolacieho súdu je potrebné skonštatovať, že manžel mal možnosť a poskytnutý dostatočný priestor na zaslanie písomného vyjadrenia. 10. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie manžela voči výroku rozsudku o úprave pomerov manželov k maloletej D. na čas po rozvode ako nedôvodné, keď súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, vec aj správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver.. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj názor maloletej, záujem maloletej na zverení do osobnej starostlivosti matky, určenie, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, určenie výživného na maloletú vo výške XXX eur mesačne a neobmedzený styk otca s maloletou. 11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnych dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. Manžel neuviedol v odvolaní žiadne odvolacie námietky k tejto časti napadnutého výroku rozsudku. 13. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa, že v konaní starostlivosti o maloleté deti je prvoradý záujem maloletého dieťaťa a súd rozhoduje súlade s týmto záujmom. Súd prvej inštancie správne zohľadnil skutočnosť, že starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, ktorá dáva záruky istoty a zabezpečenia potrieb dieťaťa. Rovnako správne určil výšku výživného na maloletú prihliadajúc na vek dieťaťa, jej odôvodnené potreby, ktoré matka vyčíslila sumou XXX eur mesačne. Odvolací súd dáva do pozornosti vyjadrenie maloletej D., ktorá potvrdila návštevy tanečnej, za ktoré uhrádzajú sumu XX eur mesačne. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa je potrebné vidieť potreby týkajúce sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti, mimoriadne výdavky a náklady na dieťa vzťahujúce sa k tráveniu voľného času a prázdnin. Správne prihliadol súd prvej inštancie aj na schopnosti a možnosti manžela, ktorého povinnosťou je zabezpečiť si taký príjem, z ktorého dokáže uspokojiť nielen svoje potreby, ale aj potreby svojho maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď pri určení výšky výživného na maloleté dieťa vychádzal z dosiahnutého vzdelania otca s konštatovaním, že otec má možnosti a schopnosti výživným v určenej výške prispievať (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine). 14. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď styk otca s maloletou D. neupravil, prihliadajúc na záujem maloletého dieťaťa a názor D. vyjadrený pred súdom. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie aj v tejto časti výroku rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).