Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/479/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416202786 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416202786.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci manželky: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. K. 6, XXX XX K., zastúpená Advokátskou kanceláriou Zahradnikova.SK s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti manželovi: V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. K. 6, XXX XX K., zastúpený JUDr. Vojtechom Kubalom, advokátom, so sídlom Vajnorská 8/A, 831 03 Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom: E. V., nar. XX.XX.XXXX a V. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 29.06.2017, č.k. 13P/78/2016-125, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je povinný platiť na maloletého E. V., nar. XX.XX.XXXX, výživné v sume XXX eur mesačne a na maloletého V. V., nar. XX.XX.XXXX, výživné v sume XXX eur mesačne, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám ich matky počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 29.06.2017, č.k. 13P/78/2016-125, na návrh manželky rozviedol manželstvo Q. V., rod. C., nar. XX.XX.XXXX v K. a V. V., nar. XX.XX.XXXX v M., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v K., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K. - A. M., vo zväzku C/XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom E. V., nar. XX.XX.XXXX a V. V., nar. XX.XX.XXXX, vykonal ich zverením do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že okrem letných prázdnin budú maloleté deti od 18,00 hodiny piatku párneho kalendárneho týždňa do 18,00 hodiny piatku nepárneho kalendárneho týždňa v starostlivosti matky a od 18,00 hodiny piatku nepárneho kalendárneho týždňa do 18,00 hodiny piatku párneho kalendárneho týždňa v starostlivosti otca. Počas letných prázdnin v každom kalendárnom roku budú maloleté deti od 10,00 hodiny 01.07. do 18,00 hodiny 14.07. a od 10,00 hodiny 01.08. do 18,00 hodiny 14.08. v starostlivosti otca a od 18,00 hodiny 14.07. do 18,00 hodiny 01.08. a od 18,00 hodiny 14.08. do najbližšieho piatku do 18,00 hodiny v párnom kalendárnom týždni v starostlivosti matky s tým, že rodičia si maloleté deti v uvedené dni a hodiny prevezmú a odovzdajú od rodiča, ktorému končí osobná starostlivosť pred jeho bytom. Vyslovil, že každý z rodičov má právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi určil povinnosť platiť na každého maloletého výživné v sume XXX eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 23 ods. 1 a 2 veta prvá, § 24 ods. 2 a 3, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine majúc za preukázané, že manželstvo účastníkov dlhodobo neplní svoj účel a funkcie zakotvené v Zákone o rodine. Skonštatoval, že manželia sa najmenej štyri roky nevedia dohodnúť na ďalšom spôsobe fungovania ich vzťahu a rodiny a pravdepodobne tento spôsob života zapríčiňuje aj psychické problémy maloletého V. S poukazom na záujem maloletých detí na čo najširšom kontakte s obidvomi rodičmi a s prihliadnutím na odporúčanie psychológov zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov so striedavou úpravou letných prázdnin. Uviedol, že rodičia by mali rešpektovať odporúčania psychológov a správať sa voči sebe aj voči maloletým deťom tak, ako si to vyžaduje hlavne zdravotný stav maloletého V.. Právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok ponechal obidvom rodičom. Zistil, že príjem manželky (ďalej len matka) činí X.XXX eur netto mesačne a príjem manžela (ďalej len otec) X.XXX,XX eur netto mesačne. Vychádzajúc zo zárobkových možností a schopností rodičov a mesačných výdavkov maloletých detí, stredoškoláka E. a žiaka súkromnej základnej školy V., určil zo strany otca výživné po XXX eur mesačne na každé z nich. Deklaroval, že rodičia majú približne rovnaký mesačný príjem a každý z rodičov bude mať deti vo svojej osobnej starostlivosti vždy dva týždne v kalendárnom mesiaci. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o výživnom podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie otec. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že rodičia nebudú povinní platiť na výživu detí žiadnu sumu. Uviedol, že v konaní bola preukázaná približne rovnaká výška mesačných príjmov rodičov, u neho X.XXX eur a u matky X.XXX eur. Pretože im boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti, budú mať obidvaja s nimi približne rovnaké výdavky. Zdôraznil, že dobrovoľne uhrádzal školné na maloletého V., hradil splátky spoločnej hypotéky za spoločný byt a výdavky spojené s bývaním na spoločnej adrese. Nevidel zákonný dôvod pre platenie sumy XXX eur mesačne do rúk matky za stavu, keď sa matka bez reálneho zdôvodnenia odsťahovala zo spoločného bytu, za ktorý bude sám znášať poplatky a platiť hypotéku. Tvrdil, že matke vznikol odsťahovaním sa zo spoločného bytu zbytočný výdavok za bývanie v 2-izbovom byte. Platením uvedených výdavkov a výživného mu na jeho výživu a výživu detí zostane cca XXX eur mesačne a matke s pripočítaním výživného cca X.XXX eur mesačne, čo považuje za nespravodlivé. 4. Matka sa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu k odvolaniu otca vyjadrila tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne napriek tomu, že nebolo vyhovené jej návrhu na určenie výživného. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhla odvolacím súdom potvrdiť. Nestotožnila sa s dôvodmi odvolania otca, keď zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa nej nie je zákonným dôvodom pre neurčenie výživného. Poprela správnosť tvrdenia otca o ich približne rovnakých príjmoch poukazujúc na zjavnú chybu v písaní v rozsudku súdu prvej inštancie, pretože z jej potvrdení o príjme vyplýva čistý mesačný zárobok X.XXX,XX eur. Rozdielnosť ich príjmov považovala za dostatočný podklad pre určenie výživného. Poukázala na to, že otec sám predostrel svoj úmysel v prípade neurčenia výživného na maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti platiť maloletému V. školné v plnej výške XXX eur mesačne. V prípade určenia výživného na maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti otec navrhol, že bude na ne platiť sumu XXX eur mesačne na V. a sumu XX až XXX eur mesačne na E.. Domnievala sa, že otec v priebehu konania účelovo znížil svoj príjem, a že v jeho možnostiach a schopnostiach je dosahovať príjem vyšší. Za nelogické označila vyjadrenie otca týkajúce sa jej odsťahovania zo spoločného bytu, ktoré bolo v záujme problematického psychického stavu maloletého V., a ktoré obidvom maloletým deťom prospelo. Oddelené bývanie manželov označila za prirodzený následok rozpadu vzťahu, preto náklady za prenájom bytu nemožno považovať za zbytočný výdavok, keď v byte patriacom do ich BSM zostal bývať otec. Namietala obranu otca platením hypotéky, ktorá bude súčasťou vysporiadania BSM. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) so záverom čiastočnej opodstatnenosti odvolania otca. 7. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním otca len v časti určenia výživného. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal potrebné dokazovanie, vec však správne právne neposúdil a nevyvodil z nej správny právny záver. 8. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že aj v prípade zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je povinnosťou obidvoch rodičov vyživovať maloleté deti v súlade s ustanovením § 62 ods. 2 Zákona o rodine, t.j. podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Zároveň podľa ods. 2 cit. § majú maloleté deti právo podieľať sa na životnej úrovni obidvoch rodičov. V danom prípade budú rodičia vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti v rovnakom rozsahu striedaním v týždňových intervaloch. Vzhľadom na skutočnosť, že manželstvo rodičov bolo ukončené rozvodom (v časti rozvodu nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť) a následne bude ich spoločne nadobudnutý majetok predmetom vysporiadania vrátane spoločného bytu a s ním spojeného finančného záväzku voči banke, nie je možné prihliadať na to, ktorým z rodičov je aktuálne tento záväzok a v akej výške plnený. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, možnosti a schopnosti rodičov pre plnenie vyživovacej povinnosti nie sú totožné tak, ako to deklaroval súd prvej inštancie, pretože priemerný mesačný čistý zárobok matky je cca o XXX eur nižší, než priemerný mesačný čistý zárobok otca. Pokiaľ by zárobkové pomery rodičov boli rovnaké tak, ako to uviedol súd prvej inštancie, bolo by právne správne rozhodnúť v súlade s ustanovením § 62 ods. 6 o neurčení výživného. V dôsledku výrazného rozdielu medzi príjmovými pomermi rodičov však odvolací súd považuje za dôvodné určiť otcovi povinnosť platiť výživné k rukám matky v záujme zachovania rovnakej životnej úrovne maloletých detí počas výkonu osobnej starostlivosti matky aj otca. Preto nemôže akceptovať odvolací návrh otca o neurčení výživného na maloleté deti pri výkone striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Zároveň sa odvolací súd nestotožňuje s výživným určeným súdom prvej inštancie v sume XXX eur mesačne na každé z maloletých detí a za primerané výživné považuje sumu XXX eur mesačne na každé maloleté dieťa ako určité dorovnanie finančnej možnosti matky zachovať deťom v priebehu kalendárneho mesiaca rovnakú životnú úroveň v oboch rodičovských domácnostiach. Rovnaká výška výživného na maloleté deti, medzi ktorými je až osemročný vekový rozdiel, korešponduje zvýšeným výdajom mladšieho dieťaťa v súvislosti s jeho návštevou súkromnej základnej školy. Okrem zmeny výšky výživného odvolací súd určil otcovi povinnosť platiť výživné od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva, nakoľko výrok rozsudku prvej inštancie vyvoláva pochybnosť, či uvedená povinnosť otca nemá vzniknúť až nadobudnutím právoplatnosti rozsudku v časti výživného. Keďže s konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 C.m.p.), povinnosť platiť výživné začína dňom nadobudnutia právoplatnosti výroku rozsudku v časti o rozvode manželstva. 9. Odvolací súd, nepovažujúc rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti za vecne správne, rozhodol o jeho zmene podľa § 388 C.s.p.. 10. O trovách odvolacieho bolo konania rozhodnuté § 52 C.m.p.. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Cs.p.).