Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/152/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416202826 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416202826.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej vo veci navrhovateľky: F. H., N.. XX.XX.XXXX, C. A. L.. W. Č.. XXXX/X, A., zastúpenej JUDr. Líviou Krnčokovou, advokátkou, so sídlom ul.29. augusta č. 5, Bratislava za účasti povinného: J.. T. R., N.. XX.XX.XXXX, C. A. L.. Š. Č.. XXXX/X, A., zastúpeného JUDr. Evou Hrinkovou, advokátkou, so sídlom ul. Hečkova č. 18, Bratislava, o určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, na odvolanie povinného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12.decembra 2016 č.k. 7C 52/2016 - 243, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal povinného k povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky sumou 300,-€ mesačne za obdobie odo dňa 27.08.2014 do dňa 27.08.2016. Ďalej zaviazal povinného k povinnosti zaplatiť navrhovateľke zročný príspevok na výživu navrhovateľky vo výške 7.200,-€ za obdobie odo dňa 27.08.2014 do dňa 27.08.2016 v pravidelných mesačných splátkach po 100,-€, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15 - eho dňa toho ktorého mesiaca s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, sa stáva zročným celý dlh a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 24C/465/2015 zo dňa 09.12.2015 určil otcovstvo povinného k maloletému F., dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal k plneniu si vyživovacej povinnosti voči maloletému F. vo výške 175,-€ mesačne od 01.04.2015 a zročné výživné za obdobie od 01.04.2015 do 30.11.2015 vo výške 560,-€ je povinný splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 100,-€ počnúc mesiacom december 2015. Z odôvodnenia rozsudku okrem iného vyplýva že súd pri určení výšky výživného vychádzal z príjmu otca 1.808,40€ pričom zohľadnil, že nemá inú vyživovaciu povinnosť. Povinný je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti R.. Q.. J. B..T..Y.., B. B. L.. Š.Á. Č.. XX, A., J. : XX XXX XXX. Podľa účtovnej uzávierky zostavenej k 31.12.2014 - splatená výška vkladu spoločníka 6.639,-€ ( <S.:/..B.-D.>) dosahovala spoločnosť tržby za rok 2014 vo výške 65.108,-€ ( za rok 2013 boli tržby spoločnosti 14.026,-€) a majetok spoločnosti bol vyčíslený za rok 2013 vo výške 184.232,-€, za rok 2014 vo výške 234.301,-€. Hodnota materiálu na sklade ( obežný majetok) v roku 2014 bol vo výške 37.867,-€. V banke a v pokladni k 31.12.2014 spoločnosť evidovala hotovosť vo výške 35.431,-€. Nevyplatený zisk povinnému je vo výške 39.192,-€, neuhradená strata -42.659,-€.Záväzok voči jedinému spoločníkovi k 31.12.2014 je 115.381,-€ ( pohľadávka povinného voči spoločnosti R.. Q.. J. B..T..Y..). Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti X. B. B..T..Y.. ( v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke). Priemerný mesačný čistý príjem za obdobie 6 mesiacov pred nástupom na materskú dovolenku bol u navrhovateľky 853,42,-€. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 17.07.2014 bol navrhovateľke priznaný nárok na materskú za obdobie od 14.07.2014 do 29.03.2015 vo výške 22,59,-€/deň. Od 30.03.2015 je navrhovateľka poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20,-€/mesačne (t.j. príjem na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa, nie o matku). a prídavkov na maloleté dieťa 20,-€/mesačne (spolu 228,20,-€ mesačne). Navrhovateľka na základe Dohody o vykonaní práce pre spoločnosť X. Z. B..T..Y.. vykonáva vedenie účtovníctva a touto činnosťou si môže zarobiť sumu 300,-€ ročne ( 25,-€ mesačne). Podľa citovaných ustanovení je zrejmé, že navrhovateľkou uplatnený nárok - príspevok na úhradu nákladov nevydatej matke ( ktorou navrhovateľke nesporne je ) je druh vyživovacej povinnosti upravený Zákonom o rodine. Zmyslom tohto príspevku je kompenzácia straty príjmov nevydatej matky maloletého dieťaťa, v dôsledku jej starostlivosti o dieťa v útlom veku. Otec dieťaťa (povinný) je osobou povinnou ( pasívne vecne legitimovaný). Povinný počas konania vyslovil , že je ochotný za obdobie od pôrodu po dobu dvoch rokov prispievať navrhovateľ po 100,-€ mesačne, ale k dohode účastníkov konania nedošlo. Navrhovateľka býva s maloletým synom Dominikom v domácnosti jej rodičov, kde žije aj sestra navrhovateľky ( mesačné náklady na bývanie : 339,90€ = 225,-€/mes.do fondu údržby a opráv bytového domu, elektrická energia 42,-€/mes., televízia 18,30€/mes., internet 10,60€/mes., plyn 14,-€/mes., s finančnou účasťou navrhovateľky 68,- € mesačne). Navrhovateľka hradí poistné 50,-€ /mes. ( Poistná zmluva č.XXXXXXXXXX), telefón cca 21,-€/mes., oblečenie cca 70,-€/mes., na hygienu cca 40,-€/mes. Podľa lekárskej správy navrhovateľka trpí potravinovou intoleranciou na kravské mlieko a na základe vyšetrení musí túto potravinu vynechať, náklady na stravu predstavujú sumu 120,-€/mes. ( nákup iných výrobkov, ktoré nie sú z kravského mlieka napr. kozie, ovčie a pod.). Z dôvodu, že navrhovateľka trpí poruchou krivej chrbtice, vzhľadom jej zdravotný stav podľa odporúčania lekárov je potrebné aby cvičila a náklady na športové aktivity predstavujú sumu 50,-€/mes. Pre osobné potreby ako aj potreby maloletého dieťaťa navrhovateľka používa osobné motorové vozidlo rodičov a jej mesačné náklady na pohonné látky predstavujú sumu 20,-€ (predložené potvrdenia o úhrade pohonných hmôt). Spolu náklady navrhovateľky predstavujú sumu 440,-€ mesačne bez pripočítania nákladov na maloletého Dominika. Navrhovateľkou uplatnený príspevok na výživu nevydatej matke v sume 300,-€ mesačne za obdobie od 27.08.2014 do 27.08.2016 je mesačne sa opakujúcou dávkou, ktorou bol otec dieťaťa (povinný) v predmetnom období od narodenia ich maloletého syna navrhovateľke povinný prispievať, pričom táto vyživovacia povinnosť je časovo obmedzená na dva roky a už počas konania tento čas uplynul. Súd s poukazom na predložené listinné dôkazy o príjme navrhovateľky ako aj na samotnú výpoveď účastníkov konania pred súdom ustálil skutkový stav tak, že v danom prípade v dôsledku tehotenstva a následného pôrodu došlo k zníženiu príjmov na strane navrhovateľky ako nevydatej matky, pričom ňou požadovaná výška 300,-€ mesačne je primeraná vzhľadom na výšku dosahovaného príjmu pred pôrodom ( opísané v odôvodnení rozsudku) a preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel, nakoľko takto stanovená výška 300,-€ mesačne vyrovná zníženú životnú úroveň navrhovateľky ako matky maloletého dieťaťa po pôrode so životnou úrovňou ktorú dosahovala pred pôrodom, pričom súdom priznaná výška príspevku na výživu plne zohľadňuje preukázané bežné výdavky matky na domácnosť a jej osobu o pôrode, výživu z dôvodu intolerancie určenej lekárom, zdravotných problémov s chrbticou (s ohľadom na príjem pred pôrodom vo výške 853,42€ mesačne a následné opodstatnené výdavky vo výške 440,-€ mesačne s preukázaným príjmom 25,-€ mesačne z Dohody o vykonaní práce špecifikovaných už v odôvodnení rozsudku) a súčasne zohľadňuje aj majetkové pomery, schopnosti a možnosti povinného ako otca maloletého dieťa, ktorému už bola Okresným súdom Bratislava V stanovená vyživovacia povinnosť voči maloletému F. vo výške 175,-€/mes. od 01.04.2015. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 35,§ 37 C.m.p., § 74 ods. 1 Zákona o rodine, § 1 ods. 2 zák. č. 561/2008 Z.z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď poukázal nato, že príspevok na výživu nevydatej matky je poskytovaný v pravidelných mesačných dávkach, najviac však po dobu 2 rokov a najneskôr odo dňa pôrodu pričom výška výživného pre dieťa môže byť určená aj v rozpore s dobrými mravmi, príspevok na výživu nevydatej matky slúži iba na „vyrovnanie životnej úrovne matky“, nakoľko z dôvodu tehotenstva a následného pôrodu došlo na jej strane k poklesu príjmov. Navrhovateľka ako matka maloletého dieťa po narodení maloletého F. mala a má zníženú schopnosť pracovať, pretože sa stará o maloleté dieťa. Primeranosť tohto príspevku v tomto prípade bola vyčíslená v závislosti od potrieb navrhovateľky, s prihliadnutím na príjmy navrhovateľky z pracovného pomeru v spoločnosti X. B. B..T..Y... Povinný ako otec dieťaťa je v zmysle Zákona o rodine povinný primerane prispievať na výživu matky svojho dieťaťa, a nakoľko povinnosť otca prispievať na výživu matky je časovo obmedzená súd vzhľadom na plynutie času určil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 300,-€ mesačne za obdobie odo dňa 27.08.2014 do dňa 27.08.2016, z dôvodu uplynutia času teda zaplatiť navrhovateľke zročný príspevok na výživu navrhovateľky vo výške 7.200,-€ za predmetné obdobie odo dňa 27.08.2014 do dňa 27.08.2016 v pravidelných mesačných splátkach po 100,-€, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15 - eho dňa toho ktorého mesiaca s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, sa stáva zročným celý dlh. 1.3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, návrh navrhovateľky zamietol a priznal mu náhradu trov konania, keď mal zato, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v rozsudku vôbec neuviedol, prečo bez ďalšieho vyhovel návrhu navrhovateľky, keď len skonštatoval, že ňou požadovaná výška 300,-€ mesačne je primeraná vzhľadom na výšku ňou dosahovaného príjmu pred pôrodom a napriek dôkazom o jeho príjme a výdavkoch nesprávne posúdil jeho majetkové možnosti. Súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou podporenou právnou teóriou že zmyslom ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine je síce poskytnúť ochranu nárokom nevydatej matky, a to jednak v súvislosti so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu, ale že použitím tohto ustanovenia nemôže dôjsť k zneužitiu tohto práva na neodôvodnené finančné nároky matky. Toto ustanovenie má slúžiť ženám na to, aby mohli vzhľadom na tehotenstvo a pôrod žiť primeraným spôsobom tak, ako pred otehotnením, t. j. keď vykonávali prácu ktorú museli dočasne prerušiť. Rovnako však súd musí pri vymeriavaní príspevku posúdiť jeho primeranosť vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa tak, aby bol stanovený rozumný kompromis medzi potrebami matky a možnosťami otca. On a preukázal, že je zamestnaný, ako aj že jeho mesačný príjem je cca 1.100,- € netto; iné príjmy ani úspory nemá a že jeho základné mesačné náklady sú vo výške 950,-€. Z vyššie uvedeného teda nie je možné ustáliť, že stanovenie príspevku na výživu nevydatej matke vo výške 300,-€ je primerané jeho možnostiam a uvedeným sa súd vôbec nezaoberal. 2.1. Súd sa zároveň nevysporiadal s argumentáciou, že v prípade nevydatej matky dieťaťa má ísť o príspevok na výživu, a nie o úhradu všetkých potrieb navrhovateľky. Argumentácia o zvýšenej potrebe mlieka bez laktózy je irelevantná, je to „luxusná“ potravina, ktorú navrhovateľka ku svojmu životu nepotrebuje, nemá ju predpísanú lekárom a jej nekonzumácia neohrozuje jej život a zdravie. Tiež nesprávne vyhodnotil predložené doklady navrhovateľkou, nakoľko táto predložila na preukázanie jej výdavkov na výživu aj doklady, ktoré nesúvisia s jej výživou a výdavkami. Jednoznačne sa súd prvej inštancie v konaní nevysporiadal s dôkazmi o tom, že práve on bol navrhovateľom v konaní o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu účastníkov, nakoľko navrhovateľka nemala záujem o určenie jeho otcovstva k maloletému dieťaťu, tak ako sa vyhýbala aj spoločnej domácnosti s ním. Súd nevyhodnotil tento dôkaz napriek skutočnosti, že uviedol, že jej návrh na určenie príspevku nevydatej matke je v rozpore s dobrými mravmi. Súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, či je v súlade s dobrými mravmi, aby mala na príspevok na výživné v stanovenej výške nárok matka dieťaťa, ktorá odopiera otcovi dieťaťa základné rodičovské práva - podieľať sa na jeho výchove a výžive (odmietanie jeho zápisu ako otca dieťaťa), ktorých sa tento musí domáhať prostredníctvom súdu, ako aj upiera dieťaťu jeho základné právo - poznať svojho rodiča - otca. Naopak, keď sa domohol svojho práva na súde - určenia otcovstva k maloletému dieťaťu - navrhovateľka ako matka dieťaťa má z tohto dôvodu neúmerne vysoké finančné požiadavky či už na výživné na maloleté dieťa alebo na jej príspevok na výživu. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že on mal záujem o zápis otcovstva k maloletému Dominikovi na matrike, avšak navrhovateľka podmieňovala zapísanie jeho otcovstva neprimerane vysokými finančnými nárokmi, ako aj odmietla vykonanie testov otcovstva, nakoľko on na základe vyjadrení navrhovateľky nadobudol pocit, že otcom maloletého dieťaťa môže byť aj iná osoba. Ďalej sa nevysporiadal so skutočnosťou, že on sa aktívne o maloletého zaujímal a zaujíma, navrhovateľka mu však neustále bráni v styku s dieťaťom, rovnako aj jeho rodine a ich stretnutia sa sporadické. So skutočnosťou, že vykonávanie účtovnej činnosti navrhovateľkou pre spoločnosť s tržbami 170.000 ,-€ ročne, ktorá je platiteľom DPH, s povinnosťami podávania daňových priznaní, kontrolných výkazov DPH, rôznych hlásení a predkladania súhrnných výkazov, za sumu ktorú uvádza (300,-€) je 10 násobne podhodnotená oproti cenám v danom odvetví (navrhovateľka uvádza, že prácou pre spoločnosť X. Z. B.. T.. Y.. si dokáže zarobiť sumu vo výške cca 300 ,-€ ročne a že tento príjem je nepravidelný a práca je nárazová) a tiež s tým, že navrhovateľka disponuje značnými úsporami, a teda jej životná úroveň sa pôrodom nezmenila. 2.2. Povinný tiež namietal, že podanie návrhu navrhovateľkou 20 mesiacov po narodení dieťaťa je v rozpore so samotným účelom a funkciou príspevku na výživu nevydatej matke ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Účelom, resp. funkciou príspevku nevydatej matke má byť poskytnutie ochrany nárokom nevydatej matky, a to jednak v súvislosti so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu a jednak so zvýšením nákladov, ktoré jej v dôsledku narodenia dieťaťa vzniknú. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka čakala až na rozhodnutie súdu o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu (podaného na jeho návrh a nie navrhovateľky, ktorá ho dobrovoľne odmietala zapísať ako otca dieťaťa) a návrh na určenie výživného nevydatej matke podala na súd až po rozhodnutí o určení otcovstva. Toto jej konanie, ktoré je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a základnými právami otca a aj dieťaťa a preto nemôže požívať ochranu. Pokiaľ ide o plnenie vyživovacej povinnosti voči matke dieťaťa, vrátane výšky príspevkov, v prvom rade sa rodičia dieťaťa majú dohodnúť. Úloha súdu nastupuje až vtedy, ak sa rodičia vôbec nedohodli na poskytovaní príspevkov nevydatej matke alebo majú rozdielne predstavy o ich výške. Výška príspevku nevydatej matke je daná primeranosťou. To znamená, že účelom takéhoto príspevku nie je vyrovnanie životnej úrovne matky dieťaťa s otcom dieťaťa; výšku výživného (príspevku nevydatej matke) ale obmedzujú majetkové pomery, schopnosti a možnosti otca dieťaťa. Mal zato, že už zo samotného času podania návrhu (20 mesiacov po narodení dieťaťa) vyplýva, že návrh nie je motivovaný skutočnosťou, že navrhovateľka má zvýšené výdavky v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, ale má len snahu aby jej platil, t. j. je vedená zištným motívom. Záverom uviedol, že súd pri rozhodovaní a výške príspevku musí prihliadnuť aj k príjmom matky a to tak z pracovného pomeru, ako aj zo zdrojov nemocenského alebo iného sociálneho poistenia. Keďže účelom inštitútu poskytnutia príspevku nevydatej matke je uľahčiť nevydatej matke existenčné podmienky, do ktorých sa dostane v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, súd na základe vykonaného dokazovania mal skonštatovať, či od narodenia dieťaťa došlo k zhoršeniu sociálnej situácie navrhovateľky alebo nie. Keďže toto navrhovateľka nepreukázala, súd ani nemohol určiť zhoršenie sociálnej situácie matky. Rovnako, náklady navrhovateľky musia byť špecifikované a zdokladované. Pričom nemôže ísť o náklady na dieťa, keďže sú nárokmi dieťaťa, ktoré majú byť hradené z výživného na dieťa, alebo náklady na iné osoby (sama navrhovateľka vypovedala, že išlo o spoločné nákupy pre rodinu, ktoré predložila ako svoje vlastné). 3. K odvolaniu povinného sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že prvoinštančný súd správne posúdil majetkové možnosti povinného. Okrem deklarovaného príjmu zo zamestnania, povinný vykonáva aj podnikateľskú činnosť prostredníctvom spoločnosti R..Q..J. B..T..Y.., so sídlom Š. XX, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, v ktorej je povinný jediným spoločníkom a tiež jediným konateľom. Povinný sa síce snaží tvrdiť, že nepodniká, avšak toto tvrdenie bolo jednoznačne vyvrátené výpisom z obchodného registra a tiež aj účtovnými závierkami spoločnosti R..Q..J. B..T..Y... Z listinných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že povinný prostredníctvom predmetnej spoločnosti podniká. Spoločnosť R..Q..J. B..T..Y.. podľa účtovnej závierky zostavenej l 31.12.2015 dosahovala tržby za rok 2015 vo výške 66.874,- € (za rok 2014 dosahovala spoločnosť tržby vo výške 65.107,- €). V banke a v pokladni evidovala spoločnosť k 31.12.2015 hotovosť vo výške 48.701,- € (v roku 2014 spoločnosť evidovala k 31.12.2014 v banke a v pokladni hotovosť vo výške 35.431,- €). Okrem toho má povinný voči spoločnosti R..Q..J. B..T..Y.. pohľadávku vo výške 115.381,-€. Povinný sa v súdnom konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C 465/2015, na pojednávaní konanom dňa 09.12.2015 vyjadril, že je spoločníkom spoločnosti s.r.o., ktorá mu mesačne vypláca sumu 700 až 800,-€. Z uvedeného je zrejmé, že povinný má dostatočné príjmy na to, aby jej mohol poskytnúť príspevok na výživu vo výške 300,- € mesačne a daná čiastka predstavuje kompromis medzi jej potrebami a možnosťami otca. Príspevok na výživu vo výške 300,-€ mesačne je primeraný aj s ohľadom na zmenu jej sociálnej situácie v porovnaní pred nástupom na materskú a rodičovskú dovolenku. Zmena sociálnej situácie bola spoľahlivo preukázaná tým, že pred nástupom na materskú dovolenku dosahovala priemerný čistý príjem vo výške 853,42 € mesačne, a následne (t.j. aj v období 2 rokov od narodenia maloletého F., za ktoré jej patrí príspevok) bola len poberateľkou sociálnych dávok, ktoré slúžili aj na uspokojovanie potrieb maloletého F., a príležitostnými prácami si privyrobila cca 25,- € mesačne (tento príjem nebol pravidelný). V dôsledku tehotenstva a pôrodu sa jej podstatne znížili jej zárobkové možnosti a pribudla jej vyživovacia povinnosť voči maloletému F.. 3.1. Ďalej uviedla, že svoje mesačné výdavky na stravu vyčíslila na sumu 120,-€ mesačne, keď len príkladmo predložila súd pokladničné doklady o nákupe výrobkov z kozieho mlieka, keďže povinný celý čas spochybňoval konzumáciu týchto výrobkov z jej strany. Taktiež listinnými dôkazmi preukázala súdu, že trpí intoleranciou na kravské mlieko, a rovnako preukázala súdu, že výroby z kozieho mlieka (ktorými nahrádza kravské mlieko), sú drahšie ako výrobky z kravského mlieka. Napriek tomu mesačne výdavky na stavu vyčíslila len na sumu 120,-- €, čo je v prepočte 3,-€ na deň (ktoré zahŕňajú raňajky, desiatu, obec, olovrant a večeru pre dospelého človeka), a teda je absurdné tvrdenie povinného , že nákup kozích výrobkov považuje za luxus. Príspevok na výživu nevydatej matky priznaný prvoinštančným súdom vo výške 300,-€ v žiadnom prípade nie je spôsobilý pokryť všetky jej výdavky, a preto námietka povinného, že má ísť len o príspevok a nie o úhradu všetkých výdavkov, nie je na mieste. Podľa vlastných tvrdení povinného, povinný sa počas celého obdobia, čo s ním spoločne bývala v byte, o ňu staral, vozil ju autom do práce a z práce, zabezpečoval jej kvalitnú stravu, ovocie, kupoval jej veci (oblečenie kozmetiku), hradil vyšetrenia u lekára (ultrazvuk) a pod. Ona sa príspevku na výživu nevydatej matky domáha v zmysle zákona odo dňa pôrodu, kedy už povinný na jej potreby nijako neprispieval. 3.2. Navrhovateľka zastala názor, že argumentácia povinného , že návrh na určenie príspevku nevydatej matke je v rozpore s dobrými mravmi, nemôže obstáť. Nie je pravdivé tvrdenie povinného , že nemala záujem o určenie jeho otcovstva k maloletému F.. V konaní listinným dôkazom preukázala súdu komunikáciu s povinným, z ktorej je zrejmé, že navrhovateľka aj pred pôrodom aj po narodení maloletého Dominika navrhovala povinnému , aby s ňou išiel na matriku danú záležitosť vyriešiť, čo povinný odmietol. Následne povinný vec riešil súdnou cestou a ničím nepreukázal, že by skutočne mal záujem o zápis otcovstva k maloletému F.i na matrike. Nestotožnila sa s námietkami povinného , že jej návrh je v rozpore s dobrými mravmi, keďže ona sa voči povinnému nijako neprevinila a svoje práva si uplatňuje v zmysle zákona. Je nesporné, že porodila syna, ktorého otcom je povinný , a je nesporné, že v dôsledku narodenia syna nemôže vykonávať zárobkovú činnosť tak, ako pred pôrodom, a teda jej sociálna situácia sa narodením syna zhoršila v porovnaní s obdobím pred pôrodom. Pokiaľ povinný namieta, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal so všetkou jeho argumentáciou, poukázala nato, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Napriek tvrdeniam povinného o tom, že jej návrh je v rozpore s dobrými mravmi a že je vedená zištným motívom, sám povinný v konaní prejavil vôľu prispievať jej sumou 100,- €, s ktorou však nemohla súhlasiť, nakoľko je neprimerane nízka vzhľadom na okolnosti daného prípadu. Z uvedeného je zrejmé, že povinný si je dobre vedomý toho, že jej nárok je zákonný a nejedná sa o rozpor s dobrými mravmi. V súdnom konaní bolo riadne a spoľahlivo preukázané zhoršenie jej sociálnej situácie po narodení maloletého F., čo je zrejmé aj z odôvodnenia súdu. Skutočnosť, že prvoinštančný súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní povinného , nie je dôvodom na zmenu ani na zrušenie rozsudku. 4. V replike k vyjadreniu navrhovateľky povinný uviedol, že vo vyjadrení neboli navrhovateľkou uvedené žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa už skôr nevyjadril. Navrhovateľka obhajuje svoj návrh a rozsudok tými istými argumentmi ktoré už skôr použila, ktoré sú zavádzajúce a ktoré si súd, bez ďalšieho odôvodnenia, osvojil. Zdôraznil, že nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že súd správne posúdil jeho majetkové možnosti , že podniká a že uvedené bolo preukázané. Ak navrhovateľka zároveň uvádza, že na svoje výdavky zahrnul aj splácanie pôžičky vo výške 30.000 ,-€, ktorú mu údajne poskytla matka a splácanie hypotekárneho úveru vo vlastníctve spoločnosti R.. Q.. J. B.. T.. Y.., k tomu uviedol, že úver mu matka poskytla a k tomuto predložil výpis z účtu, z ktorého je zrejmé prijatie peňažných prostriedkov na jeho účet. Zotrval na stanovisku, že príkladmé predloženie dokladov o výdavkoch nemôže byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Predloženie dokladov o mužskom oblečení a nákupe detskej stravy a kozmetiky na preukázanie navrhovateľkiných výdavkov a tvrdenie, že takéto doklady predložila iba príkladmo, neobstojí. Súd má zvažovať pri priznaní príspevku na výživné v akej výške má navrhovateľka výdavky, či sú opodstatnené a či je on schopný, vzhľadom na svoje majetkové pomery prispieť navrhovateľke na výživu. Rovnako zotrval na stanovisku, že požiadavka navrhovateľky na poskytnutie príspevku nevydatej matke vo výške 300 ,-€ je v jej prípade v rozpore s dobrými mravmi. 5. V duplike navrhovateľka uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdeniami povinného, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich podaní a žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 6. V písomnom podaní k duplike navrhovateľky povinný, uviedol, že sa nezakladá na pravde, že podniká a že spoločnosť R..Q..J. B..T..Y.. je aktívna a že každoročne dosahuje tržby, ako to vyplýva z účtovných závierok. Navrhovateľka klame a zavádza súd, uvedené ničím nepreukázala, resp. zavádzajúco pre súd vykladá údaje z účtovnej závierky. Napr. len v roku 2016 spoločnosť nebola ekonomicky aktívna, v účtovnom období boli vykázané ročné tržby len 2.917,-€, ktoré boli výsledkom vybavenia reklamácie z roku 2015. Žiadnu inú činnosť spoločnosť nevykonávala. Opakovane zdôraznil, že súd sa vôbec nezaoberal zákonnou skutočnosťou, že v konaní ide o príspevok na výživu, a nie o celkovú úhradu nákladov matke. Tieto náklady matky nevyčíslila, nakoľko do svojich nákladov uvádzala náklady týkajúce sa niekoho iného (viď mužské oblečenie, strava pre dieťa, ktorú je potrebné hradiť z výživného pre dieťa a pod.) ako hlavný výdavok uvádzala nákup výrobkov z kozieho mlieka. Argumentácia, že predložila iba niektoré výdavky absolútne neobstojí v konaní, v ktorom je potrebné výdavky presne špecifikovať a jasne určiť. Nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľky, že sa jej zhoršila sociálna situácia, nakoľko pracuje ako účtovníčka a nie je pravdepodobné, aby jej príjem bol iba 200 ,-€ ročne, keďže práca pre spoločnosť, kde je potrebné vykonávať množstvo účtovných operácií je odmeňovaná niekoľkonásobne vyššou sumou, ako uvádza navrhovateľka. S odvolaním sa na predchádzajúcu argumentáciu a dôvody zotrval na vyjadrení, že uplatnený nárok navrhovateľky je nemorálny. V konaní je preukázané, že navrhovateľka požiadala o výživné až po určení otcovstva iniciovaného na jeho žiadosť, otcovstvo sama nechcela uznať a jeho zápis do ročného listu dieťaťa podmieňovala vyplatením finančnej čiastky. Vzhľadom k tomu, že povinný nesúhlasil s jej vyplatením, domáha sa navrhovateľka kompenzácie takýmto spôsobom. 7. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 ( ďalej len „C.m.p.“ na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku ( ďalej len „C.s.p.“), ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 8. Odvolací preskúmal vec v rozsahu povinným podaného odvolania (§ 65, § 66 C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné. 9. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne, doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. 11. Podľa § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 12. V prípade príspevku na výživu nevydatej matky ide o mesačne sa opakujúcu dávku výživného, ktorou je otec dieťaťa povinný prispievať nevydatej matke najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu na jej výživu. Vyživovacia povinnosť je teda časovo obmedzená na dva roky, pričom jej začiatok možno určiť najskôr dňom, kedy nevydatej matke klesli po prvýkrát príjmy v dôsledku tehotenstva. Najneskôr však táto vyživovacia povinnosť vznikne dňom pôrodu. Podmienkou priznania tohto príspevku je skutočnosť, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo na strane nevydatej matky k zníženiu príjmov. Výška príspevku je daná primeranosťou, čo značí, že výživné by malo vyrovnávať zníženú životnú úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom. Na rozdiel od výživného na dieťa tak účelom nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky. Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi). Oprávnenou je matka dieťaťa, teda žena, ktorá dieťa porodila a ktorá za otca dieťaťa nie je vydatá. Pokiaľ by bola matka vydatá, resp. rozvedená, tak na tento príspevok nárok nemá, pretože uvedené nároky sú kompenzované v rámci iných vyživovacích povinností, konkrétne v rámci výživného na manžela a príspevku na výživu rozvedeného manžela. Povinným je otec dieťaťa, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred matrikou alebo súdom alebo rozhodnutím súdu. 13. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutočný stav veci v zmysle § 35 C.m.p., vyvodil z neho aj správny právny záver v zmysle § 74 , § 75, Zákona o rodine , keď odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil citovanými zákonnými ustanoveniami a správne v danom prípade za primeranú výšku príspevku na úhradu výživy navrhovateľky považoval sumu 300,-€ s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby, jej príjmy pred a po pôrode ako aj schopnosti a možnosti povinného. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že navrhovateľkou požadovaná výška príspevku na jej výživu vo výške 300,-€ mesačne zodpovedá požiadavke primeranosti a "príspevku" na jej odôvodnené potreby a táto suma je vzhľadom na celkové príjmy a majetkové pomery podľa odvolacieho súdu v schopnostiach a možnostiach povinného. Správne preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobný návrh je dôvodný a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p. ), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. 14. Za nedôvodné považuje odvolací súd námietky povinného uvedené v odvolaní, ako aj v ďalších písomných vyjadreniach, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentáciou podporenou právnou teóriou že použitím ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine nemôže dôjsť k zneužitiu tohto práva na neodôvodnené finančné nároky matky, keď toto ustanovenie má slúžiť ženám na to, aby mohli vzhľadom na tehotenstvo a pôrod žiť primeraným spôsobom tak, ako pred otehotnením, t. j. keď vykonávali prácu ktorú museli dočasne prerušiť. Rovnako však súd musí pri vymeriavaní príspevku posúdiť jeho primeranosť vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa tak, aby bol stanovený rozumný kompromis medzi potrebami matky a možnosťami otca. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním, súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci ako je opísaný v ods. 1.1. potrebný pre rozhodnutie a v dôsledku tohto dospel k správnym záverom, že stanovená výška príspevku 300,-€ mesačne vyrovná zníženú životnú úroveň navrhovateľky ako matky maloletého dieťaťa po pôrode so životnou úrovňou ktorú dosahovala pred pôrodom, pričom súdom priznaná výška príspevku na výživu plne zohľadňuje preukázané bežné výdavky matky na domácnosť a jej osobu o pôrode, výživu z dôvodu intolerancie určenej lekárom, zdravotných problémov s chrbticou (s ohľadom na príjem pred pôrodom vo výške 853,42€ mesačne a následné opodstatnené výdavky vo výške 440,-€ mesačne s preukázaným príjmom 25,-€ mesačne z Dohody o vykonaní práce špecifikovaných už v odôvodnení rozsudku) a súčasne zohľadňuje aj celkové majetkové pomery povinného, jeho schopnosti a možnosti ako otca maloletého dieťa, ktorý dosahuje mesačný príjem 1.808,40€, keď výdavky resp. jeho mesačné náklady ako deklaroval vo výške 950,-€ neboli v konaní preukázané, keď väčšina týchto nákladov sú náklady spoločnosti R..Q..J. B..T..Y. a nie povinného a nadovšetko platí, že výživné má prednosť pred inými výdavkami. Ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd o dôvodnosti návrhu, tak potom samotná táto skutočnosť, preukazuje, že nedochádza k zneužitiu tohto práva na neodôvodnené finančné nároky matky a nie je dôvod, aby sa súd osobitne takýmito námietkami zaoberal. 14.1. K námietkam povinného, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené doklady navrhovateľkou, nakoľko táto predložila na preukázanie jej výdavkov na výživu aj doklady, ktoré nesúvisia s jej výživou a výdavkami odvolací súd len dodáva, že je pravdou, že na pokladničných dokladoch o nákupe výrobkov, ktoré navrhovateľka predložila ( č.l. 58 až 63, 66 - 72 spisu) sa nachádzajú aj výrobky, ktoré nesúvisia s výživou a výdavkami na navrhovateľku, ale je zrejmé, že tieto predložila navrhovateľka len príkladmo a z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že na tieto výdavky ani súd prvej inštancie neprihliadol. Neobstoja ani námietky povinného, že v prípade nevydatej matky dieťaťa má ísť o príspevok na výživu, a nie o úhradu všetkých jej potrieb , keď argumentácia o zvýšenej potrebe mlieka bez laktózy je irelevantná, je to „luxusná“ potravina, ktorú navrhovateľka ku svojmu životu nepotrebuje, nemá ju predpísanú lekárom a jej nekonzumácia neohrozuje jej život a zdravie. Navrhovateľka predložila dôkazy a to lekárske správy V.. V. A., V.. C. A., W.. ( č.l. 64, 65 spisu ) že trpí intoleranciou na kravské mlieko, ktoré odporúčajú lekári z jedla vynechať a preto nákup „ kozieho mlieka“ nie je podľa názoru odvolacieho súdu považovať za nejaký nadštandard, resp. luxus. 14.2. Povinný spochybňoval zárobok navrhovateľky vo výške cca 300 ,-€ ročne, keď poukazoval nato, že vykonávanie účtovnej činnosti navrhovateľkou pre spoločnosť s tržbami 170.000 ,-€ ročne, ktorá je platiteľom DPH, s povinnosťami podávania daňových priznaní, kontrolných výkazov DPH, rôznych hlásení a predkladania súhrnných výkazov, za sumu ktorú uvádza (300,-€) je 10 násobne podhodnotená oproti cenám v danom odvetví. Tieto námietky spočívajúce v hypotetických úvahách, bez splnenia akejkoľvek dôkaznej povinnosti, sú pre súd neakceptovateľné, keď nadovšetko navrhovateľka riadne Potvrdením o zdaniteľných príjmoch fyzickej soby za zdaňovacie obdobie roka 2014 ( č.l. 43 spisu ) svoj príjem od spoločnosti X. Z. B..T..Y.. zdokladovala. 14.3. Povinný namietal, že priznanie príspevku je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že navrhovateľka požiadala o výživné až po určení otcovstva iniciovaného na jeho žiadosť, otcovstvo sama nechcela uznať a jeho zápis do ročného listu dieťaťa podmieňovala vyplatením finančnej čiastky. Ďalej z dôvodu, že už zo samotného času podania návrhu (20 mesiacov po narodení dieťaťa) vyplýva, že návrh nie je motivovaný skutočnosťou, že navrhovateľka má zvýšené výdavky v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, ale má len snahu aby jej platil, t. j. je vedená zištným motívom, keď navrhovateľka čakala až na rozhodnutie súdu o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu a návrh na určenie výživného nevydatej matke podala na súd až po tomto rozhodnutí. Tiež je podľa povinného priznanie príspevku v rozpore s dobrými mravmi aj z dôvodu, že matka dieťaťa, odopiera jemu ako otcovi dieťaťa základné rodičovské práva - podieľať sa na jeho výchove a výžive, ktorých sa musí domáhať prostredníctvom súdu, ako aj upiera dieťaťu jeho základné právo - poznať svojho rodiča - otca. Odvolací súd považuje všetky tieto námietky povinného za právne irelevantné. V prvom rade povinný žiadny spôsobom nepreukázal, že navrhovateľka podmieňovala jeho zápis ako otca maloletého do rodného lista vyplatením finančnej čiastky ale práve naopak navrhovateľka prepisom „sms komunikácie“ ( č.l. 154 spisu ) preukázala, že s povinným komunikovala v tom duchu, že ak chce byť zapísaný ako otec má s ňou ísť na matriku, aby došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov k čomu ale nedošlo. Nie je preto vôbec možné považovať konanie navrhovateľky v tomto duchu ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď to bol práve povinný, ktorý odmietol uznať otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov pred matrikou a následne realizoval on svoje právo a podal návrh na súd o určenie otcovstva. Za konanie v rozpore s dobrými mravmi nie je možné považovať ani to, že navrhovateľka podala návrh 20 mesiacov po narodení dieťaťa, keď dovtedy čakala až na rozhodnutie súdu o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu. Odvolací súd má zato, že navrhovateľka si uplatnila v zmysle Zákona o rodine svoje práva, keď žiadala priznať príspevok odo dňa pôrodu čo nie je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a správne až potom ako bolo súdom rozhodnuté o určení otcovstva, keď základnou podmienkou úspešnosti návrhu v zmysle § 74 Zákona o rodine, je že otcovstvo dieťaťa je určené, keďže v opačnom prípade by si matka svoj nárok ani nemohla uplatniť. Za konanie v rozpore s dobrými mravmi odvolací súd nepovažuje ani konanie matky, ktorá mu podľa povinného odopiera jemu ako otcovi dieťaťa základné rodičovské práva, Z obsahu spisu je zrejmé, že vzťahy medzi navrhovateľkou ako matkou a povinným ako otcom súd narušené, čo vyplýva aj zo samotného konania o určenie otcovstva, keďže rodičia sa nevedia dohodnúť na základných rodičovských právach čo sa týka výšky výživného a styku otca s maloletým, ktoré konanie v tejto časti nie je právoplatne skončené. Vzhľadom na takto narušené vzťahy, keďže rodičia sa vôbec nevedia dohodnúť na realizácii styku odvolací súd nezistil také správanie sa navrhovateľky ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov. 14.4. Ďalšími námietkami povinného uvedených v odvolaní a v ďalších v písomných vyjadreniach sa odvolací súd opätovne nezoberal, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). 15. Samotná skutočnosť, že povinný sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám povinného o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa neodchýlil príslušných ustanovení Zákona o rodine , keď dospel k záveru, že zo strany navrhovateľky bol návrh na určenie príspevku na výživu nevydatej matky podaný dôvodne, výška je primeraná, zodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného a jeho priznanie nie je ani v rozpore s dobrými mravmi. 16. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).