Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/99/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416211586 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416211586.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti G.: H., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX I. H., zastúpená JUDr. Ing. Monikou Rehákovou, advokátkou, so sídlom Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, a otec - Z.. Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX G., zastúpený AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, v konaní o návrhoch otca na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca a matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P 283/2016-120 zo dňa 27.01.2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že matka je povinná maloleté deti G. H., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX odovzdať do osobnej starostlivosti otca. Matka je oprávnená sa s maloletými deťmi stretávať s výnimkou mesiacov júl a august každý párny kalendárny týždeň v roku od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., v mesiaci júl od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a v mesiaci august od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod. tak, že matka si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska otca. Otec je povinný maloleté deti na styk s matkou riadne pripraviť a v určenom čase a na určenom mieste ich matke odovzdať. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením na čas do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva zveril maloleté deti G.: H., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú H. v sume 80 eur a na maloletú J. 70 eur mesačne od 27.01.2017, styk otca s maloletými deťmi upravil každý párny kalendárny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, matke uložil povinnosť maloleté deti na styk riadne pripraviť, otcovi ich odovzdať a od otca prevziať v mieste jeho bydliska. Vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia zákazu matke odsťahovať maloleté deti mimo územia G. a zmeniť im adresu trvalého bydliska a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti a úpravy styku matky s maloletými deťmi zamietol. Deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol po oboznámení sa s návrhmi otca a návrhom matky, na základe pripojených listín a obsahu spisov vedených na Okresnom súde Bratislava IV č.k. 25P/266/2016, č.k. 13P/13/2017, a vyjadrení kolízneho opatrovníka, podľa § 2 ods.1, § 366 C.m.p., § 324 ods.1, § 325 ods.1, § 329 ods.1, C.s.p., dospejúc k záveru o splnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v matkou požadovanom smere. Prihliadol na skutočnosť, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a v otázkach starostlivosti o maloleté deti sa nevedia vzájomne dohodnúť. Záujem detí videl v čo najrýchlejšom stabilizovaní ich výchovného prostredia, v ktorom budú prosperovať a cítiť sa dobre a bezpečne. Konštatoval, že maloleté deti sú od 14.01.2017 vo výlučnej starostlivosti matky, ktorá maloletým deťom zabezpečila bývanie, materskú školu a vo výkone jej starostlivosti o maloleté deti neboli zatiaľ zistené nedostatky. Uviedol, že zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky odporučil aj kolízny opatrovník, ktorý po konzultácii so psychológom z referátu poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava spoločne zastáva názor, že vzhľadom na nízky vek maloletých detí je v ich najlepšom záujme, aby ostali naďalej v osobnej starostlivosti matky. Povinnosť otca platiť výživné na maloleté deti určil v zmysle ust. § 366 C.m.p. v nevyhnutnej miere. Z dôvodu napätej atmosféry medzi rodičmi a nedostatočnej komunikácie, v záujme zachovania citových väzieb medzi otcom a maloletými deťmi upravil styk otca s maloletými deťmi. Rozsah upraveného styku považoval za primeraný veku detí a tomu, aby mal otec dostatočnú možnosť pripraviť deťom kvalitný a plnohodnotný program. Apeloval na oboch rodičov, aby aj napriek rozpadu ich partnerského vzťahu, nezaťahovali maloleté deti do svojich vzájomných konfliktov, nebránili jeden druhému v styku s deťmi a pokúsili sa v otázke úpravy výkonu rodičovských práv a povinností dospieť k dohode. Výrok uznesenia, ktorým zamietol návrhy otca o nariadenie neodkladného opatrenia neodôvodnil. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. 3. Proti tomuto rozhodnutiu prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne podala odvolanie matka maloletých detí, ktorá navrhla uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi zmeniť tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi od piatka od 16.00 hod do nedele do 15.30 hod. tak, že otec si maloleté deti prevezme v mieste jej bydliska a ona si maloleté deti po ukončení styku preberie v mieste bydliska otca, alternatívne styk upraviť od soboty od 11.00 hod. do nedele do 15.30 hod., tak že maloleté deti odovzdá aj prevezme v mieste bydliska otca. Uviedla, že má záujem aby si deti budovali vzťah so svojim otcom, avšak vzhľadom na vzdialenosť bydliska otca od aktuálneho bydliska detí vo I. a dĺžku jej pracovnej doby, styk otca s maloletými deťmi navrhla upraviť tak, aby bol v ich záujme. Pozornosť odvolacieho súdu upriamila na skutočnosť, že zatiaľ realizovaný styk otca s maloletými deťmi a jeho telefonický kontakt s nimi boli vo významných prvkoch v rozpore so záujmami maloletých detí, keď otec ako keby si vôbec neuvedomoval, že rodičia sú povinní sa naďalej snažiť o to, aby maloleté deti rozpadom rodiny čo najmenej trpeli. Otec u detí vyvoláva klamlivý pocit smútku. Aj keď ona trpezlivo maloletým deťom vysvetľuje situáciu so zmenou ich bydliska a materskej školy, rovnako aj kedy a ako dlho budú s ocinkom, otec naopak maloleté deti psychicky zneisťuje. Opakovane im uvádza, že ich domov je v G., čo ju v dôsledku následného psychického stavu detí zraňuje. Mala za to, že otec, ktorý nesie zodpovednosť za výchovu maloletých detí sa v poslednom období takto nespráva, emočné výkyvy, ktoré v deťoch otec zámerne pocitmi smútku vyvoláva, nie sú v ich záujme. Z uvedeného dôvodu sa rozhodla pravidelné telefonické rozhovory detí s otcom pozastaviť. 4. Proti tomuto rozhodnutiu prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne podal odvolanie otec maloletých detí. Rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhol zmeniť a maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčiť, a zakázať matke zmeniť trvalý pobyt na adrese Q. XX v G. a bydlisko maloletých detí mimo územia mesta G.. Počas odvolacieho konania, vzhľadom na záporné stanovisko matky k požiadavke vrátiť sa s deťmi do miesta ich pôvodného bydliska, navrhol maloleté deti zveriť do jeho osobnej starostlivosti. Mal za to, že rozhodnutie súdu sa zakladá na účelových a zavádzajúcich tvrdeniach matky, bez akéhokoľvek zohľadnenia jeho stanoviska, a záujmu maloletých detí. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil len veľmi všeobecne, pričom v ňom len konštatoval preukázanie naliehavej potreby pre nariadenie neodkladného opatrenia. To, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky zdôvodnil iba tým, že maloleté deti sú od 14.01.2017 vo výlučnej starostlivosti matky, ktorá deťom zabezpečila bývanie, materskú školu a vo výkone jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, že matka bez jeho súhlasu a vedomia, konajúc v rozpore s jeho elementárnymi rodičovskými právami odňala deti z ich stabilného a primárneho výchovného prostredia a odsťahovala ich do I. H.. V tejto súvislosti neobstojí ani konštatácia súdu, že v danom prípade zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky odporučil aj kolízny opatrovník po konzultácii so psychológom, keďže zo správy kolízneho opatrovníka vôbec nie je zrejmé, či tento mal vedomosť a zobral pri svojom odporúčaní do úvahy to, že matka sa aj s maloletými deťmi odsťahovala do I. H., vzdialeného viac ako XXX km. V tomto kontexte neobstojí ani rozhodnutie súdu o úprave styku otca s maloletými deťmi, ktoré nerešpektuje rovnaké práva a povinností rodičov k maloletým deťom, ani zabezpečenie zachovania vzájomných citových väzieb medzi ním a maloletými deťmi, s ktorými od ich narodenia do odchodu matky dňa 17.01.2017, trávil fakticky každý deň v spoločnej domácnosti. K plneniu si vyživovacej povinnosti uviedol, že počas obdobia, kedy s matkou žili v spoločnej domácnosti svoju vyživovaciu povinnosť voči matke ako aj maloletým deťom riadne plnil, matke pravidelne na účet poukazoval vždy k prvému dňu mesiaca sumu 300 eur (naposledy 01.11.2016) a taktiež financoval náklady spojené s bývaním, škôlkou, oblečením maloletých detí, hradil náklady na stravu. V decembri 2016 matke nepoukázal pravidelný finančný príspevok, keďže mal vedomosť, že matka ukončila pracovný pomer a bolo jej vyplatené odstupné, začala poberať dávku v nezamestnanosti. Všetky ostatné náklady maloletých detí vrátane nákladov na bývanie však hradil naďalej. Namietal, že z uznesenia súdu o nariadení neodkladného opatrenia vôbec nie je zrejmé jeho odôvodnenie vo vzťahu k výrokom o zamietnutí jeho návrhov na nariadenie neodkladných opatrení, ktoré boli podané dňa 29.12.2016 a dňa 04.01.2017. Súd sa s týmito návrhmi žiadnym spôsobom nevysporiadal, i keď z jeho návrhu zo dňa 29.12.2016 bolo zrejmé jeho vyjadrenie nesúhlasu s konaním matky vo vzťahu k zmene bydliska a materskej školy maloletých detí, na ktorú súd vôbec nereflektoval. Takýmto postupom mu súd prvej inštancie znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konštatoval, že súd nariadením neodkladného opatrenia aproboval správanie a postup matky a vytvoril tak zásadný a závažný precedens, na základe ktorého môže matka, i napriek dikcii § 35 Zákona o rodine a preukázateľného nesúhlasu otca, nielen zmeniť bydlisko maloletých detí, ale aj materskú školu a rozhodovať bez súhlasu otca o ďalších podstatných veciach, týkajúcich sa maloletých detí. Matka necitlivým spôsobom vytrhla maloleté deti z prirodzeného rodinného prostredia, len v záujme naplnenia svojich plánov a to jeho vylúčenia zo života maloletých detí po tom, ako si dovolil požiadať o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. Vyjadril názor, že pokiaľ sa matka aj chcela zo spoločnej domácnosti odsťahovať, nebola nútená kúpiť si byt výlučne vo I. Krtíši, nakoľko aj jej matka má vo vlastníctve veľký X - izbový byt v G., ktorý prenajíma a sama býva v rodinnom dome v G. okres N.. Neobstojí v tejto súvislosti ani tvrdenie matky o nemožnosti získať adekvátnu prácu v mieste bydliska, nakoľko matka ako zdravotná sestra, má niekoľko možností zamestnania sa či už v G., alebo v jej okolí, pričom podľa jeho vedomostí mala ešte v septembri 2016 možnosť nastúpiť ako sestra v neurologickej ambulancii v Univerzitnej nemocnici Bratislava, Nemocnica akad. L. Dérera, Limbová 5, Bratislava. Uviedol, že od 17.01.2017 sa snaží byť s maloletými deťmi v pravidelnom kontakte, minimálne v rozsahu telefonického hovoru, ktoré mu matka pravidelne neumožňuje. Po oznámení mu adresy materskej školy, ktorú vo I. H. maloleté deti začali navštevovať, ich hneď navštívil a stretol sa aj s riaditeľkou S.. X. H., ktorej vzniknutú situáciu vysvetlil. Uviedol, že keď ho maloleté deti zbadali, hodili sa mu do náručia a nechceli ho pustiť, chceli s ním odísť preč. Vzhľadom na reakcie maloletých detí, ktoré jednoznačne prejavili vôľu byť s ním a ktoré nechápu z akého dôvodu ich matka núti zotrvať v pre ne neznámom prostredí, mu matka od 16.02.2017 začala brániť aj v telefonickom kontakte, pričom si jeho telefónne číslo dokonca zablokovala. Matka bezdôvodne obmedzuje jeho kontakt s maloletými deťmi, nakoľko si je sama vedomá toho, že deti s odlúčením od neho a s presťahovaním do I. H. nie sú stotožnené. Maloleté deti ho pri jeho návšteve v škôlke dňa 07.02.2017 dokonca prosili, aby ich vzal so sebou tvrdiac, že „oni nechcú žiť s matkou v H., lebo sú smutné za rodinou, pani učiteľkami v škôlke v G. a za kamarátmi“. Napriek konaniu matky, vyjadril ochotu s matkou hľadať kompromis, nájsť také riešenie, aby mohli obaja rovnocenným spôsobom zabezpečovať o maloleté deti starostlivosť. Ponúkol matke možnosť užívania bytu v G. (novostavba 3 - izbového bytu na S. ul. XX), ktorý je vo výlučnom vlastníctve jeho matky, ktorá je ochotná poskytnúť tento byt matke len za úhradu nákladov, s riadne uzatvorenou nájomnou zmluvou tak, aby matka mala garantované postavenie nájomcu a fakt, že bude rešpektovaná nedotknuteľnosť jej obydlia a jej práva nájomníka. Pokiaľ matka tvrdí, že ju fyzicky napádal a správal sa k nej agresívne a násilnícky a to aj pred maloletými deťmi, tieto tvrdenia ako nepravdivé dôrazne odmietol. Uviedol, že ide o úmyselne skreslené tvrdenia matky, s cieľom poškodiť ho a dehonestovať ho pred súdom. Matka totiž od okamihu, ako sa dozvedela o ním iniciovanom rozvodovom konaní, začala sa voči nemu vymedzovať s absolútne neracionálnym správaním, vyhrážala sa mu, že po rozvode „svoje deti neuvidí“, vo svojom správaní zašla až tak ďaleko, že na neho podala pre nebezpečné vyhrážanie trestné oznámenie (toto bolo odložené). Pokiaľ by situáciu v manželstve matka vnímala skutočne tak dramaticky, ako sa snaží prezentovať, vykresľujúc ho ako násilníka, zrejme by ju riešila skôr. Matka mu však nikdy nenavrhla napr. návštevu manželskej poradne, pričom ak aj začala navštevovať ambulantne psychológa, jeho zo žiadnej organizácie za účelom riešenia tak závažných skutočností, ako v súčasnosti matka tvrdí, nikdy neoslovili. Vzhľadom na vážne obvinenia, ktoré voči nemu matka vzniesla, požiadal o vypracovanie znaleckého posudku na svoju osobu, a to jednak vo vzťahu k miere agresivity, ako aj k prítomnosti potenciálnych rysov, ktoré by mohli byť prekážkou pre výchovu detí, pričom, ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku, takéto skutočnosti znalec u neho nepotvrdil. Uviedol, že o maloleté deti sa vždy riadne staral, zabezpečoval ich starostlivosť, venoval sa im vo voľnom čase, absolvoval s nimi zápis do materskej školy, s ktorou bol v neustálom kontakte, staral sa o maloleté deti aj v období ich choroby či hospitalizácie. Vzhľadom na konanie matky, ktorá bezdôvodne a bez jeho súhlasu odňala maloleté deti z ich prirodzeného výchovného prostredia a odmieta akúkoľvek dohodu o ďalšej starostlivosti o deti v ich záujme, sú splnené všetky zákonné predpoklady, aby boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá im zabezpečí naplnenie práva na rovnocenný styk s oboma rodičmi a rodičom rovnakú možnosť sa o deti postarať. Zdôraznil, že má vytvorené všetky podmienky na to, aby mohol vykonávať kompletnú a komplexnú starostlivosť o maloleté deti v ich známom domácom prostredí, pričom maloleté deti s ním majú výborný vzťah, v jeho prítomnosti sú šťastné, spokojné a uvoľnené. 5. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca zotrvávala na svojich vyjadreniach a stanoviskách uvedených v odvolaní. Uviedla, že maloleté deti ľúbi a nikdy by nekonala v rozpore s ich záujmami. Zdôraznila, že nezdravé rodinné prostredie nemôže byť v záujme maloletých detí, a preto svoje rozhodnutie odísť zo spoločnej domácnosti vyhodnotila v prospech detí. Uvedomuje si, že zmena bydliska a škôlky je pre deti významnou zmenou, tvrdiac však, že deti z rodinného prostredia nevytrhla, nakoľko maloleté deti sa s rodinou otca intenzívne nestýkali. Poukázala na to, že deti sú s bývalou učiteľkou L. v telefonickom kontakte, taktiež so spolužiačkou N., ktorá má vo I. H. starých rodičov. Namietala tvrdenia otca, že mu neoznámila svoj úmysel sa s deťmi do I. H. odsťahovať a tvrdila, že otec o jej rozhodnutí a následnej kúpe bytu vo I. H. vedel. Poukázala na nerealizovanie rodičovských práv a povinností zo strany otca počas ich spoločného života, keď jej otec nepomáhal pri upratovaní, starostlivosti o deti a zúčastňoval sa dovoleniek v P., Peru či S. bez svojej rodiny. Uviedla, že otec deťom nevaril, nepral a neupratoval, a preto sa domnieva, že pri starostlivosti o maloleté deti mu bude musieť pomáhať jeho matka. Namietala tvrdenia otca, že maloleté deti v novej škôlke plačú a to, že by museli z dôvodu aktuálneho psychického stavu navštevovať psychológa. Mala za to, že striedavá osobná starostlivosť navrhovaná otcom nie je pre deti vhodná. Uviedla, že otec u detí vyvoláva pri realizácii styku stres, plač a zmätenosť, či strach o jeho osobu po jej údajných útokoch. Vyjadrila názor, že otec nie je schopný zabezpečovať dennú starostlivosť o maloleté deti sám. Súčasťou vyjadrenia matky bola sms komunikácia medzi rodičmi týkajúca sa realizácie styku otca s maloletými deťmi a ich života po jej odsťahovaní sa do I. H. 6. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky zotrvával na svojich tvrdeniach uvedených vo svojom odvolaní. 7. Kolízny opatrovník na pojednávaní nariadenom odvolacím súdom dňa 11.04.2017 a dňa 20.04.2017 uviedol, že v najlepšom záujme maloletých detí je, aby sa vrátili do G. a aby mohli naďalej vyrastať vo svojom domácom prostredí na ktoré boli zvyknuté. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, odvolanie matky odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. 9. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých, je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom, ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. Neodkladné opatrenie rovnako ako každé rozhodnutie súdu však musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Odvolací súd po preskúmaní danej prejednávanej veci a doplnenia dokazovania dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa uvedenými zásadami neriadil, s jeho názorom o splnení podmienok na dočasnú úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom v zmysle návrhu matky sa nestotožnil. Tým, že v konaní starostlivosti o maloleté deti sú súdy povinné poskytnúť maloletým deťom zvýšenú ochranu, ktorá vyplýva ako z príslušných ustanovení Zákona o rodine, tak aj z príslušných článkov Dohovoru o právach dieťaťa, pochybil súd prvej inštancie, keď v záujme ochrany práv maloletých detí, vzhľadom na obsah podaných návrhov rodičov na nariadenie neodkladných opatrení, o ktorých rozhodoval v jednom konaní, bez ďalšieho komplexného skúmania celkovej rodinnej situácie vyhovel návrhu matky, rešpektujúc jej protiprávne konanie a návrhy otca bez náležitého odôvodnenia rozhodnutia zamietol. 10. V danej prejednávanej veci odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade matka svojim konaním bez súhlasu druhého rodiča konala v rozpore so záujmom maloletých detí, keď len na základe svojvoľného rozhodnutia presťahovať maloleté deti do I. H. (do prostredia, ktoré pre deti nie je známe a ku ktorému matka žiadne rodinné alebo iné väzby nemá) obmedzila výkon rodičovských práv a povinností otca a porušila právo maloletých detí na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Takýmto konaním maloleté deti vyňala z doterajšieho sociálneho a rodinného zázemia, a premiestnila ich do takej vzdialenosti, že maloleté deti úplne odňala z prirodzeného výchovného vplyvu otca. Matka rovnako bez súhlasu otca, ako rovnocenného rodiča, zmenila deťom trvalé bydlisko, predškolské zariadenie, s úmyslom prihlásiť maloletú H. v školskom roku 2017/2018 na povinnú školskú dochádzku na základnú školu vo I. H.. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 35 Zákona o rodine upravujúceho rozhodovanie súdu pri nezhode rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, ktorými sú okrem iného aj zmena bydliska dieťaťa a výber školského zariadenia. V prípade takejto nezhody rodičov je neprípustné svojvoľné rozhodovanie o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností len jedným z nich. Dôvody konania matky prezentované vo svojich podaniach a v konaní pred odvolacím súdom, ako je možnosť kúpy lacnejšieho bytu vo I. H., získanie pracovného miesta zdravotnej sestry s výhodnejšou pracovnou dobou aká jej bola ponúknutá v prípade obdobného pracovného miesta v G., ako aj agresívne správanie sa otca voči nej, odvolací súd považoval za účelové a v konaní ani matkou nepreukázané. Pokiaľ matka tvrdí, že o jej rozhodnutí sa s maloletými deťmi z G. odsťahovať otec vedel a súhlasil, takúto skutočnosť matka v konaní pred odvolacím súdom nepreukázala. Napokon tomuto jej tvrdeniu odporuje aj jej samotné konanie v deň jej odchodu, o ktorom otcovi poslala iba textovú správu, ale najmä oba návrhy otca doručené súdu prvej inštancie na nariadenie neodkladných opatrení, ktorými chcel zabrániť odsťahovaniu maloletých detí matkou zo spoločnej domácnosti. Odvolací súd takéto konanie matky hodnotí ako necitlivé, v príkrom rozpore so záujmom maloletých detí, ktoré sa zo dňa na deň ocitli v situácii, kedy boli nútené sa vyrovnať z rozchodom rodičov, pričom dôsledky rozpadu ich rodiny sú pre ne o to horšie, že matka zapríčinila aj zmenu stability ich blízkeho vzťahu s otcom, ktorého existencia sa v konaní nepochybne potvrdila. Odvolací súd v snahe pomôcť rodičom vyriešiť situáciu v rodine tak, aby sa maloleté deti mohli s matkou vrátiť do domáceho prostredia, nariadil v odvolacom konaní pojednávanie. Matka napriek prísľubu vrátenia sa s maloletými deťmi do G. za súčasne poskytnutej súčinnosti otca a jeho matky, ktorí boli pripravení matke spolu s maloletými deťmi prenechať bezodplatne do užívania 3 izbový byt na S. ulici v G. od 24.04.2016, s tým, že rešpektovali návrh matky na uzavretie zmluvy o výpožičke bytu s možnosťou byt užívať až do času, kedy budú maloleté deti schopné samé sa živiť, matka napokon odmietla. Svoje následné rozhodnutie zdôvodnila nesplnením jej ďalších požiadaviek a to zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania ponúkaného bytu v jej prospech, ako aj záväzok otca platiť 550 eur mesačne titulom výživného na manželku. Z vykonaného dokazovania pred odvolacím súdom taktiež vyplynulo, že matka je menej spolupracujúcim rodičom, keď aj za uvedenej situácie odmieta komunikáciu s otcom, ale najmä v dostatočnom rozsahu neumožňuje otcovi realizovať plnohodnotný styk s maloletými deťmi. 11. Podľa ust. § 367 ods.1 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 12. Podľa ust. § 367 ods. 3 C.m.p., uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením, ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 13. Odvolací súd vzhľadom na všetky okolnosti daného prejednávaného prípadu, berúc do úvahy záujem maloletých detí ako najvyšší princíp, posudzoval aj skutočnosť, ktorý z rodičov poskytuje, alebo má predpoklad poskytovať druhému rodičovi väčší priestor na výchovu maloletých detí, nakoľko v záujme maloletých detí nepochybne je, aby boli v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote detí a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. S poukazom na uvedené odvolací súd vzhľadom na konanie matky v rozpore so záujmom maloletých detí a jej absolútne neústretový ďalší prístup, ako aj preukázané dostatočné podmienky pre starostlivosť o maloleté deti na strane otca a ich vzájomný blízky citový vzťah, dospel k záveru o potrebe dočasne odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti toho rodiča, ktorý sa v súčasnosti javí ako zrelší a kompetentnejší a predovšetkým rešpektujúci úlohu druhého rodiča v ich živote a vrátiť ich tak aj do pôvodného prostredia. Rovnako odvolací súd vzhľadom na predbežný a výlučne zabezpečovací charakter tohto rozhodnutia upravil aj rozsah styku matky s maloletými deťmi čo ale nevylučuje, že rodičia sa môžu na širšom styku matky s maloletými deťmi dohodnúť. O uložení povinnosti matke platiť výživné podľa ust. § 366 C.m.p. odvolací súd nerozhodol, keďže otec v tomto smere návrh na neodkladné opatrenie nepodal a nedôvodil ohrozením potrieb a výživy detí, pokiaľ budú v jeho starostlivosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že toto rozhodnutie nie je definitívnym rozhodnutím, avšak z pohľadu objektívneho rešpektovania najlepšieho záujmu maloletých detí sa vzhľadom na doterajší prístup matky javí ako vôbec jediná možnosť dosiahnuť reparáciu aktuálneho pre maloleté deti nežiaduceho stavu, ktorého pretrvávanie bez predbežného zásahu by v tomto štádiu konania mohlo mať pre maloleté deti z dlhodobého hľadiska nenapraviteľné negatívne dôsledky. Konečné rozhodnutie vo veci bude závisieť od výsledkov ďalšieho dokazovania, pričom súd bude prihliadať na rodičovské kompetencie u každého z rodičov, ich výchovný vplyv na maloleté deti a podmienky, ako aj vzájomné citové väzby medzi maloletými deťmi a rodičmi. 14. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).