Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Tos/68/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417010016 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1417010016.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov JUDr. Zuzana Molnárovej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci odsúdeného R. E. pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2Nt/2/2017 zo dňa 03.05.2017, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. júla 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku sa sťažnosť odsúdeného R. E., H.. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. 2Nt/2/2017 zo dňa 03.05.2017 bol podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku návrh odsúdeného R. E. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 3T/42/2016 zamietnutý, pretože súd nezistil podmienky obnovy konania vyžadované ustanovením § 394 Tr. poriadku. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený R. E. podal návrh na povolenie obnovy konania vo vyššie označenej trestnej veci a tento návrh odôvodnil nezákonným spôsobom získavania dôkazov. Bol donútený k tomu, aby prispel k svojmu obvineniu. Trval na tom, že je neprípustné, aby policajt iba „skúšal“ či osoba, ktorá sa mu zdá z nejakého dôvodu podozrivá, nespáchala trestnú činnosť a využíva pri tom ustanovenie § 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore. Po tom, čo nemohol predložiť občiansky preukaz a uviedol údaje o ktoré ho policajti žiadali, mu prikázali, aby vyložil všetky veci na kapotu auta. Medzi týmito vecami bola ja v žiarovke zatavený pervitín. Mal obmedzenú osobnú slobodu a bol vzatý na policajnú stanicu. Na podporu svojich tvrdení nenavrhol v tomto konaní vykonanie žiadneho nového dôkazu. Po preskúmaní návrhu odsúdeného dospel prvostupňový súd k záveru, že nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania. Dôvodil tým, že v tomto konaní nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia vydaného v základnom konaní. Prostredníctvom tohto mimoriadneho opravného prostriedku sa naprávajú len tzv. skutkové omyly, napr. prípady keď vyšli najavo nové dôkazy. Právne omyly, resp. závažné procesné pochybenia, ktorých by sa dopustili súdy v pôvodnom konaní, možno naprávať prostredníctvom iného mimoriadneho opravného prostriedku a to dovolania. Nové skutočnosti a dôkazy nie sú predmetom povinného zisťovania v konaní o povolení obnovy konania zo strany súdu, ale sú predkladané spoločne s návrhom na obnovu konania. Súd prvého stupňa zastáva názor, že odsúdený v tomto konaní neuviedol žiadne nové dôkazy alebo skutočnosti, ktoré by boli súdu skôr neznáme a ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo o treste odsúdeného. Proti tomuto uzneseniu podal ihneď do zápisnice o verejnom zasadnutí odsúdený R. E. sťažnosť, ktorá bola odôvodnená samostatným podaním obhajcu odsúdeného. V dôvodoch sťažnosti odsúdený zotrval na argumentoch, ktorými odôvodňuje podaný návrh na povolenie obnovy konania. V celom rozsahu odkazuje na svoj pôvodný návrh a trvá na tom, že prehliadka jeho osoby bola vykonaná nezákonným spôsobom, čím boli porušené jeho základné ľudské práva a slobody. Toto malo priamy dopad na jeho odsúdenie. Odsúdený namieta právoplatnosť trestného rozkazu, na základe ktorého bol uznaný vinným, pretože tento trestný rozkaz obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia neprevzal, čo treba tiež hodnotiť ako závažnú procesnú vadu. Navrhol za týmto účelom predvolať nového svedka S. N., ktorý má podporiť jeho tvrdenia. Na základe vyššie uvedených argumentov navrhol sťažnostnému súdu zrušiť uznesenie prvostupňového súdu, povoliť obnovu konania, prípadne vrátiť vec na nové prerokovanie okresnému súdu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. poriadku jednak správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Z pripojeného spisu krajský súd zistil, že R. E. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.04.2016 sp. zn. 3T/42/2016 právoplatným dňa 28.06.2016 pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dva roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Dňa 30.01.2017 podal odsúdený návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/42/2016, ako aj v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 2T/8/2016. Pre prehľadnosť je potrebné doplniť, že v tomto konaní sa okresný súd zaoberal návrhom odsúdeného iba vo vzťahu k veci vedenej pod sp.zn. 3T/42/2016. Návrh odôvodnil tým, že v rámci prípravného konania bol použitý nezákonný postup získavania dôkazov. Došlo najmä k porušeniu ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, pretože bezpečnostnú prehliadku osoby možno vykonávať iba v súvislosti so služobným zákrokom. Má byť zameraná iba na zistenie či osoba nemá pri sebe zraň, ktorou by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia. Nemôže teda sledovať žiadny iný záujme. Osoba nemôže byť tak isto policajtom nútená, aby prispela k vlastnému obvineniu a to najmä tým, že uskutoční nejaké aktívne konanie. V tomto prípade išlo o splnenie pokynu na vyloženie všetkých vecí, ktoré mal odsúdený u seba. Zákaz nútiť osobu, aby prispela k svojmu obvineniu či usvedčeniu znamená podľa odsúdeného nielen zákaz nútiť ho k výpovedi, ale aj zákaz nútiť takúto osobu k súčinnosti alebo k inému aktívnemu konaniu. Znamená teda aj zákaz nútiť podozrivú osobu, aby vydala, či vyložila dobrovoľne veci, ktoré môžu byť spojené s trestnou činnosťou. Je v rozpore so zákonom, ak policajt skúša či osoba, ktorá sa mu zdá z nejakého dôvodu podozrivá, resp. bola v minulosti odsúdená, nepácha nejakú trestnú činnosť a na toto svoje „skúšanie“ využíva ustanovenie § 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore. V ďalšej časti svojho návrhu odsúdený konkretizuje okolnosti, za ktorých došlo ku skutku, ktorý je predmetom konania vedeného pod sp.zn. 3T/142/2016. Súd prvého stupňa určil vo veci termín verejného zasadnutia za účelom prejednania návrhu odsúdeného Na verejnom zasadnutí vypočul odsúdeného a prečítal listinné dôkazy, najmä obsah spisového materiálu Okresného súdu Bratislava IV 3T/42/2016, zápisnicu o vydaní veci, aktualizované odpisy registra trestov a registra priestupkov odsúdeného. Odsúdený zotrval na podanom návrhu, ako aj na dôvodoch v ňom uvedených a požiadal, aby mu súd vyhovel. Namietal aj to, že mu nebol trestný rozkaz doručený a po nahliadnutí do spisu konštatoval, že podpis na doručenke o prevzatí trestného rozkazu je jeho podpisom. Aj keď je na zápisnici o vydaní veci tak isto jeho podpis, trvá na tom, že nevydal veci dobrovoľne. Zástupca okresnej prokuratúry navrhol zamietnuť návrh na povolenie obnovy konania, pretože neboli splnené zákonné podmienky. Odsúdený neuvádza vo svojom návrhu žiadne skutočnosti ani dôkazy, ktoré by neboli súdu známe už v pôvodnom konaní. Obhajca odsúdeného požiadal o zákonné rozhodnutie. Odsúdený v rámci záverečného návrhu konštatoval, že súd vôbec nevie, ako to v skutočnosti bolo a nezostáva mu nič iné, ako štyri roky odsedieť. Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu, by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku súd návrh na povolenie konania zamietne ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku. V súvislosti s princípmi, ktoré platia v konaní o povolení obnovy konania, ktoré je jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov, treba uviesť, že v tomto konaní nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného. V konaní o povolení obnovy konania nie je možné teda preskúmavať vecnú správnosť meritórneho rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní. Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje na riešenie otázky, či podaný návrh obsahuje skutočnosti alebo dôkazy ktoré sú pre súd nové skôr neznáme. Ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa - ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať tie, ktoré súd zistiteľné z obsahu spisov a a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, prípadne sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov alebo ich nesprávne vyhodnotil. Okresný súd na základe návrhu odsúdeného vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a správne rezultoval, že nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania. Vychádzajúc z obsahu podania odsúdeného, jeho výpovede na verejnom zasadnutí a tiež dôvodov jeho sťažnosti, odsúdený namieta nezákonný postup orgánov činných v trestom konaní súvisiacich so zaistením drog. Trvá na tom, že takto získané dôkazy nie sú použiteľné a nebolo možné na ich základe prijať výrok o vine a uložiť trest, ktorý mu bol uložený. Po preskúmaní vyšetrovacieho spisu je nutné dať za pravdu vyjadreniu prokurátora v tom zmysle, že odsúdený neuvádza žiadne nové skutočnosti, či dôkazy. Zmyslom konania o povolení obnovy konania, ktorá je jednou z foriem mimoriadneho opravného prostriedku, je zistiť, či boli predložené nové dôkazy, po zohľadnení ktorých v kontexte s existujúcimi pôvodnými dôkazmi, možno dospieť k inému rozhodnutiu o vine, prípadne o uloženom treste. Neuskutoční sa to však iba preskúmavaním pôvodného rozhodnutia postupom, ktorý sa uplatňuje v rámci odvolacieho konania. V konaní o povolení obnovy konania v zásade neplatí revízny princíp, podľa ktorého by bol súd oprávnený skúmať správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia. Skutočnosťou predtým (skôr) neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi. Na podklade vyššie uvedených teoretických východísk je potrebné v prípade odsúdeného R. E. zdôrazniť, že odsúdený v celom konaní namieta výlučne procesné pochybenia a nedodržanie zákonného postupu pri objasňovaní veci. Tak, ako správne argumentoval súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, prostredníctvom obnovy konania možno naprávať len skutkové omyly a nie omyly právne, resp. závažné procesné pochybenia orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu. Na nápravu týchto chýb slúži dovolanie ako jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov. Správne je konštatovanie súdu prvého stupňa, že neboli zistené fakty skôr neznáme, ktoré by samostatne alebo v spojení s už zistenými okolnosťami odôvodnili iné rozhodnutie o vine odsúdeného. Pri posudzovaní splnenia podmienok pre povolenie obnovy konania je potrebné vnímať komplexne celkovú dôkaznú situáciu, ktorá bola východiskom pre záver súdu o vine obžalovaného. Sťažnostný súd po vyhodnotení obsahu vyšetrovacieho spisu, ktorý bol podkladom pre vydanie trestného rozkazu a zohľadnení dôvodov podaného návrhu nezistil existenciu žiadnych nových skutočností, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.