Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Tos/73/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417010145 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1417010145.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného - G. G. Y., stíhaného pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 29.6.2017, sp.zn. 3T/56/2017, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 6. júla 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného - G. G. Y., Q.. X.X.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Y. Okresného súdu Bratislava IV uznesením zo dňa 29.6.2017, sp.zn. 3T/56/2017, v bode I. podľa § 238 ods. 3 Trestného poriadku („Tr.por.“) ponechal vo väzbe obžalovaného - G. G. Y. z dôvodov § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr.por. a v bode II. zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu, nenahradil väzbu u obžalovaného prijatím jeho písomného sľubu podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr.por. ani dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr.por. Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný sťažnosť priamo do zápisnice po vyhlásení rozhodnutia, ktorú zdôvodnil poukázaním na argumenty uvedené v žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu. Spis bol prvostupňovým súdom predložený tunajšiemu súdu na rozhodnutie o sťažnosti dňa 30.6.2017. Podľa čl. 17 ods. 1 Ústavy SR osobná sloboda sa zaručuje. Podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy SR nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy SR do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 4.11.1950 - každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť a nikoho nemožno pozbaviť slobody, okrem prípadu, pokiaľ sa tak stane na základe postupu stanoveného zákonom, zákonného zatknutia alebo pozbavenia slobody za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne považované za potrebné za účelom zabránenia spáchania trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní (čl. 5 ods. 1 písm. c/), - každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený osobnej slobody, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné (čl. 5 ods. 4). Podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr.por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že - ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest - písm. a), - bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil - písm. c). Podľa § 76 ods. 1 Tr.por. väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas. Podľa § 76 ods. 2 Tr.por. základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem mesiacov; prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie tejto lehoty. Podľa § 76 ods. 3 Tr.por. súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o väzbe alebo o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní tak, aby v prípade podania sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému súdu najneskôr päť pracovných dní pred uplynutím lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom konaní; nadriadený súd rozhodne do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo lehoty, ktorá sa má predĺžiť, inak predseda senátu nadriadeného súdu prepustí obvineného z väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený. Predĺžiť lehotu väzby možno len vtedy, ak návrh podľa odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. Predĺženie lehoty väzby môže trvať až sedem mesiacov, lehota väzby v prípravnom konaní však nesmie presiahnuť dĺžku podľa odseku 7. Pri späťvzatí návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby sa postupuje primerane podľa § 72 ods. 3. Podľa § 79 ods. 3 Tr.por. obvinený má právo obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 80 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr.por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak - obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho - písm. b), - s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu - písm. c). Podľa § 192 ods. 1 Tr.por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Podľa § 238 ods. 3 Tr.por. ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o väzbe prednostne a urýchlene a ak to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne s rozhodnutím podľa § 239 ods. 1, § 241, § 244 alebo § 331 ods. 1, najneskôr však tak, aby postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 došlo k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe do uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní. Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd (ďalej „sťažnostný súd“) v prvom rade uvádza, že prvostupňový súd nesprávne rozhodol osobitnými výrokmi o ponechaní obžalovaného vo väzbe a o žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu, keďže podľa ustálenej súdnej praxe sa má o tom rozhodnúť jedným výrokom (R 10/2013). Z takého postupu potom vyplývalo aj nesprávne poučenie v napadnutom uznesení, že je možné podať sťažnosť voči výroku v bode II. do 3 dní od jeho oznámenia, keďže v prípade rozhodnutia podľa § 76 ods. 3 Tr.por. (výslovne je na toto ustanovenie odkaz aj v § 238 ods. 3 Tr.por.), je možné podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia (§ 83 ods. 2 Tr.por.), čo platí aj o súvisiacich výrokoch, ktorými sa rozhoduje o nahradení resp. nenahradení väzby. Uvedené pochybenie však nemalo vplyv na posúdenie včasnosti podania sťažnosti, keďže bola podaná ihneď po vyhlásení rozhodnutia voči všetkým výrokom napadnutého rozhodnutia. Sťažnostný súd na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr.por. jednak správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým bola podaná sťažnosť a jednak konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná. Sťažnostný súd z predloženého spisového materiálu zistil, že na Okresnom súde Bratislava IV bola dňa 13.6.2017 podaná na obžalovaného - G. G. Y. obžaloba Generálnou prokuratúrou SR, trestným odborom, č.k. XIV Gv 50/14/1000-59 zo dňa 13.6.2017, pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe, že - obžalovaný dňa 29.04.2014 v čase o 19.30 h po predchádzajúcich vzájomných stretnutiach a telefonických kontaktoch s S. X. sa s ním stretol na čerpacej stanici Y. na X. ulici v U., kam prišiel na osobnom motorovom vozidle zn. K. K. modrej farby, EČV:W-XXXXXB v spoločnosti neznámej osoby za účelom predaja zbrane zn. E. 19, pričom oznámil S. X., že na zadováženie zbrane potrebuje zálohu vo výške 1.800 eur a najmenej dva dni na zabezpečenie zbrane a odovzdanie zálohy, s čím Z. X. súhlasil, následne dňa 06.05.2014 v čase o 19.30 h po predchádzajúcom telefonickom kontakte sa opäť stretol s S. X. na čerpacej stanici Y. na X. ulici v U., kam prišiel na osobnom motorovom vozidle zn. K. K. modrej farby, EČV:W-XXXXXB, ktoré zaparkoval mimo dosahu kamier a uviedol S. X., že pištoľ E. 19 bude mať až v stredu, a že teraz mu priniesol pištoľ E. 17 a 2 kusy zásobníkov, s čím Z. X. súhlasil, následne vybral z kufra uvedeného motorového vozidla igelitovú tašku s nápisom U., v ktorej sa nachádzal kufrík so zbraňou E. 17 a 2 kusy zásobníkov, ktoré odovzdal S. X., ktorý zbraň skontroloval a vyplatil mu ostatnú hotovosť vo výške 500 eur, taktiež ukázal S. X. zbraň zn. B. 22 so zásobníkom a napáskovanými nábojmi, ktorú mal vo vozidle ukrytú pod kobercom spolujazdca, pričom Z. X. dňa 06.05.2014 na Prezídiu Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúre, národnej protizločineckej jednotke, expozitúra U. dobrovoľne vydal plastový kufrík čiernej farby s označením E., s výrobným číslom B. XXX s obsahom: 1 ks pištoľ E. 17 kal. 9x19mm s výrobným číslom B. XXX, 2 ks zásobníkov, 1 ks nabíjač, 1 ks vyterák, 1 ks na čistenie hlavne, písomný manuál, ktorý prevzal na stretnutí od osoby, ktorú poznal pod menom G., pričom zo znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave pod ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2014/7272 vyplýva, že ide o pôvodne znehodnotenú samonabíjaciu pištoľ rakúskej výroby zn. E. 17, kal. Xmm S., výrobné číslo B. XXX, označenú rakúskymi skúšobnými značkami z roku XXXX /B./, 2 ks zásobníkov s kapacitou po 17 nábojov uvedeného kalibru, po domácky spätne prerobenú na streľbu ostrých nábojov kal. 9 mm S., ide o streľby schopnú zbraň a podľa § 4 ods. 1, ods. 2 písm. g) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov ide o zbraň kategórie A, ktorú je podľa § 8 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z. z. zakázané nadobúdať do vlastníctva, držať alebo nosiť, ak tento zákon neustanovuje inak, - následne po predchádzajúcom telefonickom kontakte dňa 10.06.2014 v čase asi o 18.30 h sa opäť stretol s S. X. na čerpacej stanici Y. na X. ulici v U., kam prišiel na osobnom motorovom vozidle zn. K. K. modrej farby, EČV:W-XXXXXB v spoločnosti neznámej osoby, za účelom dohodnutia predaja ďalšej zbrane E. 19, pričom žiadal od Z. X. na zadováženie zbrane zálohu 1.800 eur s tým, že mu o dva dni prinesie zbraň E. 19 spolu s škatuľou nábojov k uvedenej zbrani a tiež náboje k predtým odovzdanej zbrani E. 17, pričom Z. X. mu požadovanú finančnú hotovosť vo výške 1.800 eur odovzdal ako zálohu na zadováženie zbrane E. 19, avšak po viacerých telefonických urgenciách a SMS správach sa už S. X. neozval, až dňa 02.09.2014 v čase asi o 18.00 h, kedy došlo k opätovnému stretnutiu na čerpacej stanici Y. na X. ulici v U., kam prišiel na osobnom motorovom vozidle zn. T. XXX X.X W. modrej farby, EČV:W- XXXXXB v spoločnosti dvoch neznámych osôb a vysvetľoval S. X., že mu nemohol dodať zbraň, lebo mal problémy s políciou v Rakúsku, ale že mu požadovanú zbraň dodá do dvoch týždňov, ale zbraň doposiaľ nedodal a viac sa neozval. Vec bola prijatá na prvostupňovom súde pod sp.zn. 3T/56/2017. Následne bola dňa 19.6.2017 predložená Generálnou prokuratúrou SR, trestným odborom, na rozhodnutie aj žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu, ktorú podal obžalovaný prostredníctvom obhajcu H.. J. E. dňa 14.6.2017 s tým, že prokuratúra navrhla žiadosť zamietnuť, pretože dôvody väzby tak, ako boli konštatované pri vzatí obžalovaného do väzby, naďalej trvajú. Obžalovaný v žiadosti o prepustenie z väzby uviedol, že trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu, sa nedopustil. Bolo ukončené prípravné konanie, boli vykonané všetky dôkazy v jeho prospech i neprospech, okrem výsluchu U. P., osoby vystupujúcej aj pod menom G., ktorého navrhoval v prípravnom konaní vypočuť, ale vypočutý nebol. So žiadosťou o prepustenie z väzby čakal na vykonanie všetkých dôkazov tak, aby si orgán, ktorý bude o väzbe rozhodovať, mohol urobiť ucelený obraz o dôkaznej situácii. Podľa § 76 ods. 1 Tr.por. väzba môže trvať len nevyhnutný čas. OČTK sú povinné v každom štádiu trestného konania skúmať všetky podmienky väzby, teda nielen formálne podmienky, jednotlivé väzobné dôvody, ale najmä materiálnu podmienku, či je dôvodné podozrenie, že skutok spáchal obvinený, resp. obžalovaný, pričom v jeho prípade absentuje materiálna podmienka väzby. Je pravdou, že obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný svedeckou výpoveďou agenta Z. X., ktorý tvrdí, že obžalovaný mu predal a fyzicky odovzdal zbraň E. 17. Okrem toho bolo vykonaných množstvo dôkazov, z ktorých ani jeden výpoveď agenta nepotvrdil. Bol mu prezentovaný dôkazný materiál, ako boli odpočúvané jeho telefonické rozhovory, ako bol sledovaný, boli mu pustené záznamy z priestorového odposluchu, ktoré vykonával agent, boli robené znalecké posudky, no ani jeden jediný dôkaz tvrdenie agenta nepotvrdzuje. Obžalovaný si nevie vysvetliť, na základe akého podnetu sa stal záujmovou osobou OČTK. Môže si len domýšľať, že voči nemu je konanie zinscenované zámerne osobou U. P., s prezývkou G.. Iný dôvod mu nenapadá. Dovolí si zopakovať priebeh jeho stretávania a kontaktu s agentom S. X.. U. P. pozná obžalovaný dlhší čas. Je čečenskej národnosti, žije vo T., boli kamaráti a bol mu už dlhší čas dlžný 5.000 eur. Obžalovaný ho žiadal o vrátenie peňazí, on mu ich nevracal. Jedného dňa sa mu ozval, aby šiel s ním na stretnutie do U. s jeho dobrým kamarátom, že si zarobí. Zoznámil ho s S. X., pričom sa k sebe správali ako bratia. Hneď na prvom stretnutí U. nahlas agentovi povedal, že sme mu schopní zohnať čokoľvek, od zbraní až po drogy. Obžalovaného to prekvapilo, nevedel koho myslí „my“ a čo má táto ponuka znamenať. Agent sa hneď chytil a prejavil záujem o zbrane s tým, že obžalovanému ukazoval peniaze v hotovosti. Obžalovaný si pomyslel, že keď má pripravené peniaze na nelegálne obchody a je ako brat jeho dlžníka, situáciu využije a vyláka peniaze, ktoré mu je U. dlžný. Presne s týmto úmyslom obžalovaný začal komunikovať s agentom tak, že mu sľúbil zohnať zbrane, aké bude chcieť, nech mu len dá peniaze dopredu. Prebehli telefonáty a stretnutia tak, ako ich obžalovaný spomenul vo svojej výpovedi, ako sú zachytené v odposluchoch telefonických hovorov, ich prepisoch, ako sú zachytené v priestorových zvukových odposluchoch vykonávaných agentom (prepis zvukového odposluchu však presne nekorešponduje so zvukovou stopou) a na fotodokumentácii zo sledky. Od agenta zobral peniaze ako zálohu za zbrane, ktoré mu zoženie. Chcel od neho vylákať ešte viac - celých 5.000 EUR, ktoré mu dlžil U. P., ale keď zistil, že mu viac nedá, vyhýbal sa mu, nakoniec s ním prestal komunikovať. To je všetko. Žiadnu zbraň mu nikdy nepredal, neodovzdal ani nedodal. Cely prípad voči obžalovanému zinscenoval U. P., jeho dlžník, ktorý pracoval a pracuje pre políciu v Rakúsku. Zbavil sa ho ako dlžníka, pričom využil svoje postavenie a kontakty agenta, resp. policajného spolupracovníka a vymyslel legendu o čečensko - rusko - albánsko - slovenskej organizácii obchodujúcej so zbraňami. Je nemysliteľné, aby medzinárodná policajná akcia proti organizovanej skupine nezabezpečila jediný forenzný dôkaz, ktorý by potvrdil výpoveď agenta. Výpoveď agenta nemôže byť podľa platnej európskej judikatúry jediným dôkazom svedčiacim o vine obvineného. Ak mal obžalovaný agentovi odovzdať zbraň, dopredu sa o tom vedelo a reálne by bola zbraň aj ním odovzdaná, prečo nie je vyhotovená fotodokumentácia odovzdania zbrane zo sledky, prečo nie je vyhotovený znalecký posudok ohľadne daktyloskopických stôp, prečo nie je vyhotovený znalecký posudok ohľadne pachových stôp, prečo je výsledok znaleckého skúmania obžalovaného DNA negatívny. Sú to všetko dôkazy, ktoré v prípade jeho odovzdania zbrane agentovi, museli byť pozitívne identifikované s jeho osobou. Forenzné dôkazy však tvrdenia agenta vyvracajú. A základná otázka - prečo obžalovaný nebol prichytený pri páchaní zločinu? Aj keby OČTK z taktického hľadiska ponechali priebeh trestnej činnosti z dôvodu odhalenia organizovanej skupiny bez zákroku, o to viac boli povinné dôkazne zabezpečiť prebiehajúci zločin. A kde sú výsledky ďalšieho sledovania? Kde obžalovaný zobral zbrane? Však bol sledovaný. Keby to bola pravda, OČTK by musela mať odpovede na tieto otázky. Absentuje aj logika jeho konania v očiach OCTK. Keby urobil s agentom prvý obchod úspešne, prečo by nešiel robiť druhý, tretí. Však by na tom len zarábal. Obžalovaný si uvedomuje, že nekonal čestne. Chcel vylákať peniaze od kamaráta jeho dlžníka, keďže mu ich sám kamarát nechcel vrátiť. Bral to tak, že keď sú ako bratia, U. uzná svoj dlh voči obžalovanému a vyrieši to s agentom sám. Už zistil, že U. kamarát obžalovaného nikdy nebol, resp. bol mu dobrý len na to, aby ho obral o peniaze. A keď chcel obžalovaný peniaze späť, zinscenoval voči nemu medzinárodnú policajnú akciu. Bolo by zaujímavé zistiť, od koho vzišla prvotná operatívna informácia o skupine obchodujúcej so zbraňami a informácia o osobe obžalovaného. Je presvedčený, že od U. P. - G., pseudokamaráta a jeho dlžníka. So zbraňami však obžalovaný nikdy žiadny obchod neurobil. Obžalovaný si uvedomuje, že útekový a pokračovací dôvod väzby bol v čase rozhodovania o jeho vzatí do väzby daný, nakoľko býva v Rakúsku, je čečenskej národnosti, OČTK sa nemôžu spoliehať na to, že sa dostaví na úkony trestného konania (útekový) a v prípade organizovanej skupiny obchodujúcej so zbraňami hrozba pokračovania trestnej činnosti vždy existuje. Takto sa na to každý pozeral a to chápe. Keďže sa obžalovaný nemá ako inak brániť, len poukazovať na vykonané dôkazy, čakal až do ukončenia prípravného konania, aby si orgány rozhodujúce o väzbe mohli urobiť obraz o dôkaznej situácii a posúdiť materiálnu podmienku väzby. Tá absentuje, preto by súd nemal ani skúmať jednotlivé dôvody väzby. Avšak vyjadrí sa aj k nim. K prvému dôvodu - útekovej väzby, obžalovaný môže len sľúbiť, že sa na všetky úkony bude riadne dostavovať, oznámi OČTK svoju adresu, kde sa bude zdržiavať. K pokračovaciemu dôvodu väzby - obžalovaný nikdy žiadnu trestnú činnosť nepáchal a sľubuje, že ani nikdy páchať nebude. Chce sa starať o svoju ženu a dieťa rovnako, ako v čase pred jeho zadržaním. Na základe uvedených skutočností obžalovaný žiada príslušný orgán, aby ho prepustil z väzby na slobodu. Na základe podanej obžaloby samosudca prvostupňového súdu určil termín výsluchu obžalovaného na rozhodnutie o väzbe v zmysle § 238 ods. 3 Tr.por. na 29.6.2017 o 12.30 hod., na ktorý predvolal resp. o ňom upovedomil obžalovaného, obhajcu, prokurátora a tlmočníka. Na výsluchu obžalovaný po zákonnom poučení uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava písomne žiadosti podanej jeho obhajcom a súhlasí aj s písomným sľubom, ktorý na výsluchu predložil obhajca. Chce len uviesť, že ak by bola šanca pustiť ho z väzby, chcel by ísť k rodine. Bude odpovedať na všetky otázky a bude veľmi povďačný. Ak by bol prepustený z väzby, zdržiaval by sa v Rakúsku vo Viedni, má tam celú rodinu. Iné stíhanie sa voči nemu nevedie. V Rakúsku na pumpe zaplatil za žuvačky a redbull a zabudol zaplatiť 25 eur za benzín. Obhajca uviedol, že navrhuje prepustiť obžalovaného z väzby na slobodu. V prípade, ak súd skonštatuje trvanie dôvodov väzby, navrhuje tento nahradiť písomným sľubom obžalovaného (bol predložený na výsluchu), pričom konštatuje, že jeho manželka vybavuje v Rakúsku potvrdenie o tom, že tam má obžalovaný pobyt. K tomu by potreboval aj vydanie jeho pasu a zároveň predkladá túto žiadosť o vydanie pasu súdu a v prípade, ak by bol prepustený na slobodu, súhlasí aj s uložením prípadných obmedzení spočívajúcich v zákaze opustiť územie Slovenska a v tom prípade by obžalovaný mohol bývať, na základe pripravenej nájomnej zmluvy, ktorú predkladá, v O. na adrese v nej uvedenej. Prokurátorka navrhla ponechať obžalovaného vo väzbe, žiadosť zamietnuť a písomný sľub neprijať. Následne prvostupňový súd rozhodol o väzbe uznesením spôsobom uvedeným na začiatku tohto odôvodnenia, pričom uznesenie v plnom znení spolu s odôvodnením a poučením je uvedené v zápisnici o úkone. Zo spisového materiálu vyplýva, že obvinený bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15.12.2016, sp.zn. 0Tp/48/2016 z dôvodu § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr.por. s tým, že väzba začala plynúť dňa 15.12.2016. Obžaloba bola podaná na prvostupňový súd dňa 13.6.2017 a prvostupňový súd rozhodol o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby dňa 29.6.2017, pričom predložil spis tunajšiemu súdu na rozhodnutie o sťažnosti dňa 30.6.2017. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že boli zachované jednak lehota dvadsať pracovných dní pred uplynutím základnej 7 - mesačnej lehoty väzby v prípravnom konaní na podanie obžaloby v zmysle § 76 ods. 2 Tr.por. a jednak lehota päť pracovných dní pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom konaní pre predloženie spisu sťažnostnému súdu na rozhodnutie o sťažnosti voči rozhodnutiu o väzbe v zmysle § 76 ods. 3 prvá veta Tr.por. Napokon podľa tohto ustanovenia a aj v zmysle § 238 ods. 3 Tr.por. rozhodol sťažnostný súd o podanej sťažnosti do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní. Sťažnostný súd z pohľadu zisťovania existencie formálnych a materiálnych podmienok väzby zistil, že obžalovanému bolo vznesené obvinenie uznesením Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protidrogovej jednotky, 1. oddelenie ČVS: PPZ-245/NKA-PD- BA-2014 zo dňa 20.10.2015 pre zločin nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona. Z predloženého dôkazného materiálu v spise vyplýva, že doteraz zistené skutočnosti predbežne nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, bol spáchaný, má znaky trestnej činnosti a existuje aj dôvodnosť podozrenia, že obžalovaný konal tak, ako je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia a podanej obžalobe. V tejto súvislosti treba poukázať predovšetkým na výpovede svedka Z. X., ktorý bol ustanovený ako agent a ktorý uviedol základné okolnosti stíhaného skutku, zápisnicu o vydaní veci a fotodokumentáciu (č.l. 39-44), podľa ktorej Z. X. vydal dňa 6.5.2014 plastový kufrík s označením E. s výrobným číslom B. XXX, ktorý obsahoval pištoľ zn. E. XX, 2 ks zásobníkov, nabíjač, vyterák, kefku na čistenie hlavne a písomný manuál, znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave z odvetvia balistika (č.l. 48-52) ohľadom expertízneho skúmania uvedených vydaných vecí a prepisy zvukových záznamov ohľadom komunikácie obžalovaného s Z. X. o predaji a kúpe zbraní (č.l. 1039-1091 a 1149-1154), ktoré podporujú výpoveď tohto svedka. Obžalovaný popiera spáchanie trestnej činnosti a uvádza inú verziu skutku. V tomto štádiu konania, v ktorom sa nachádza prejednávaná vec (bola podaná obžaloba na súd), nemusí byť preukázaná vina bez dôvodných pochybností, ako je to nevyhnutné na uznanie viny v prípade dokazovania vykonaného v konaní pred súdom, ale postačuje, aby bolo možné z doteraz vykonaných dôkazov konštatovať existenciu dôvodného podozrenia (zákonná formulácia predvetia § 71 ods. 1 Tr.por.), čo je splnené a z doteraz vykonaných dôkazov v prípravnom konaní nie je možné urobiť záver, že by bolo trestné stíhanie vedené voči obžalovanému nedôvodne, resp. zjavnú neopodstatnenosť vzneseného obvinenia, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že vo veci bola podaná obžaloba, ktorá bola aj prvostupňovým súdom prijatá, keďže bol už určený termín hlavného pojednávania. Bude úlohou dokazovania v súdnom konaní vykonať všetky relevantné dôkazné prostriedky navrhnuté procesnými stranami, posúdiť ich z hľadiska zákonnosti, závažnosti a pravdivosti resp. vierohodnosti vrátane v žiadosti o prepustenie z väzby namietaných dôkazov resp. iných skutočností uvádzaných v tejto súvislosti a dôsledne a objektívne vyhodnotiť vykonané dôkazy v zmysle § 2 ods. 12 Tr.por. a spravodlivo rozhodnúť o podanej obžalobe. To, že je obžalovaný vo výkone väzby, ktorá je zaisťovacím inštitútom, ktorý má zabrániť obžalovanému počas jeho trestného stíhania v určitom konaní, neznamená, že bude rozsudkom aj uznaný vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti, resp. že nemôže dôjsť k oslobodeniu spod obžaloby, pokiaľ nebude vina preukázaná bez dôvodných pochybností. Z týchto dôvodov bola za predčasnú a tým aj za nedôvodnú vyhodnotená obžalovaného námietka ohľadom nedôvodnosti trestného stíhania resp. neexistencie materiálnej podmienky väzby. Čo sa týka posúdenia existencie dôvodov väzby, tak sťažnostný súd zistil existenciu dôvodov útekovej väzby a preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) a písm. c) Tr.por. Existencia dôvodnej obavy z vyhýbania sa trestnému stíhaniu trestu obžalovaným vyplýva z toho, že obžalovaný bol v prípravnom konaní nedostupný pre orgány činné v trestnom konaní a na obžalovaného bol Okresným súdom Bratislava IV pod sp.zn. 0Tp/48/2016 dňa 14.4.2016 vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz a dňa 19.7.2016 európsky zatýkací rozkaz, na základe ktorého bol aj obžalovaný vydaný do Slovenskej republiky z Rakúskej republiky. Obžalovaný je cudzinec, ktorý nemá vytvorené v Slovenskej republike žiadne rodinné, sociálne, pracovné či obdobné relevantné väzby, pričom podľa správy Národnej ústredne Interpolu Bratislava zo dňa 23.5.2016 (založenej v pripojenom spise Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 0Tp/48/2016 na č.l. 34 ohľadom rozhodovanie o vzatí obvineného do väzby v prípravnom konaní) bol obžalovaný dňa 18.1.2016 odhlásený z útulku pre bezdomovcov vo Viedni (Tegeszentrum H.) a má sa nachádzať v rakúskom národnom pátraní pre podozrenie z trestného činu podvodu. Taktiež podľa správy zo dňa 31.3.2017 zistenej ohľadom dožiadania z Rakúska obžalovaný nemá v Rakúskej republike evidovaný žiadny pobyt (č.l. 1650). Na základe uvedených konkrétnych skutočností je odôvodnený predpoklad, že obžalovaný by v prípade prepustenia z väzby na slobodu reálne mohol opustiť územie Slovenskej republiky a pobytom v cudzine sa vyhýbať prebiehajúcemu trestnému stíhaniu, resp. hroziacemu trestu odňatia slobody v prípade preukázania viny. Dôvodnú obavu z možného pokračovania v trestnej činnosti obžalovaným v prípade prepustenia z väzby na slobodu sťažnostný súd zistil z charakteru stíhanej trestnej činnosti. Obžalovaný je dôvodne podozrivý zo spáchania závažnej trestnej činnosti (je stíhaný pre zločin) ohľadom predaja strelných zbraní a keďže je nezamestnaný je dôvodný predpoklad, že si takýmto spôsobom mal zabezpečovať finančné prostriedky na úhradu životných nákladov, čo nakoniec vyplýva aj zo samotnej výpovede obžalovaného z prípravného konania, kde výslovne uviedol, že jeho konanie bolo uskutočnené za účelom získania peňazí od X.. Sťažnostný súd sa zaoberal aj možnosťou nahradenia väzby u obžalovaného a dospel k záveru, že väzbu nie je možné nahradiť písomným sľubom obžalovaného ani dohľadom probačného a mediačného úradníka vzhľadom na skutočnosti rozvedené vyššie pri zistení dôvodov väzby, keďže také nahradenie by bolo nedôvodné a nedostatočné predovšetkým z materiálneho hľadiska, a to s ohľadom na závažnosť stíhanej trestnej činnosti s poukazom na charakter pokračovacieho protiprávneho konania zo strany obžalovaného (podozrenie, že okrem dodanej strelnej zbrane mal obžalovaný sľúbiť obstaranie ďalšej strelnej zbrane). Sťažnostný súd k tomu uvádza, že na nahradenie väzby niektorým z inštitútov, ktoré upravuje Trestný poriadok, nie je právny nárok, ide len o možnosť, ku ktorej môže súd pristúpiť a takýto výklad je v súlade aj so znením čl. 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 Ústavy SR a čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd musí pri rozhodovaní o nahradení väzby zvážiť, či intenzita zásahu do osobnej slobody obvineného tým, že je vo väzbe, nie je celkom zjavne neprimeraná k miere zvýšenia rizika, že nahradením väzby a prepustením obvineného na slobodu obvinený môže uskutočniť konanie zakladajúce väzobný dôvod. Sťažnostný súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je možné väzbu nahradiť ani písomným sľubom obžalovaného ani dohľadom probačného a mediačného úradníka vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré sa vzťahujú k jeho osobe a k povahe prejednávaného prípadu, a to ani pri prípadnom uložení súvisiacich obmedzení alebo povinností. Inštitút dohľadu probačného a mediačného úradníka nie je spôsobilý objektívne minimalizovať prípadné konanie obžalovaného zakladajúce väzobný dôvod na takú únosnú mieru, aby bolo možné túto formu nahradenia väzby považovať za dostatočnú aj s poukazom na skutočnosť, že taký dohľad nie je vykonávaný nepretržite a reálne nemôže dostatočným spôsobom minimalizovať možnosť prípadného páchania trestnej činnosti obdobného charakteru, pre ktorú je obžalovaný stíhaný, resp. že obžalovaný neujde pred prebiehajúcim trestným stíhaním a nebude sa mu vyhýbať. Písomný sľub obžalovaného, že povedie riadny život, nemohol byť sťažnostným súdom zhodnotený pozitívne takým spôsobom, že aj bude dodržaný, keďže tento je dôvodne podozrivý z spáchania trestnej činnosti na úseku predaja strelných zbraní, pričom skutok mal byť vykonaný za účelom získania finančných prostriedkov obžalovaným, ktorý je nezamestnaný a takýmto spôsobom si mal zadovažovať prostriedky na živobytie, pričom na účely trestného stíhania musel byť vydaný z iného štátu na základe európskeho zatýkacie rozkazu. Sťažnostný súd sa po posúdení uvedených skutočností s rozhodnutím súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožňuje a konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a vecne správne, pretože v prípade prepustenia obžalovaného z väzby na slobodu hrozila reálna obava, že by sa obžalovaný jednak vyhýbal prebiehajúcemu trestnému stíhaniu a jednak by mohol páchať trestnú činnosť rovnakého druhu, pre ktorú je stíhaný. Požiadavka verejného záujmu na zabránení obžalovanému v prípadnom takom konaní jednoznačne prevažuje nad rešpektovaním jeho osobnej slobody. Väzba obžalovaného má v prejednávanej veci zaisťovaciu funkciu, nie je v rozpore so zásadou primeranosti a zdržanlivosti resp. zásadou proporcionality a je v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom doteraz nepresiahla, s ohľadom na okolnosti prípadu s poukazom, že predmetom trestného stíhania je zločin, ani nevyhnutnú dobu jej trvania - obžalovaný je vo väzbe necelých 7 mesiacov. Tiež celková doba vykonanej väzby je v súlade s lehotami trvania väzby ustanovenými v § 76 ods. 6 Tr.por., podľa ktorých v prípade trestného stíhania pre zločin celková lehota väzby nesmie presiahnuť 36 mesiacov. Sťažnostný súd posudzoval vec aj z pohľadu, či je konanie vykonávané v súlade so zásadou prednostného a urýchleného vybavovania väzobných vecí (§ 2 ods. 6 Tr.por.), pričom nezistil také subjektívne prieťahy v činnosti orgánov činných v trestnom konaní, ktoré by boli v rozpore s touto zásadou a ktoré by malo za následok nutnosť prepustiť obžalovaného z väzby na slobodu. V tejto súvislosti k obžalovaným uvádzaným dôvodom, že sa bude riadne dostavovať na úkony, oznámi svoju adresu, kde sa bude zdržiavať, nikdy nepáchal trestnú činnosť a ani nebude páchať a že sa chce starať o svoju ženu a dieťa resp. k žiadosti pripojenej nájomnej zmluve (ktorá je iba v štádiu návrhu), musí sťažnostný súd uviesť, že vzhľadom na skutočnosti uvádzané vyššie pri zistení dôvodov väzby, tieto obžalovaným uvádzané dôvody nie sú takého charakteru, aby boli svojou závažnosťou reálne spôsobilé jednak k tomu, aby zanikla dôvodná obava z možného konania zakladajúceho dôvody väzby v prípade prepustenia obžalovaného z väzby, jednak na nahradenie väzby u obžalovaného. Na základe uvedeného sťažnostný súd nevidel dôvod na zrušeniu alebo zmenu napadnutého rozhodnutia a sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.